Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416010313.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov

JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom 29.11.2016
odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného W. O. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom z 28.09.2016, sp. zn. 1T/53/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok u obžalovaných W. O., E.
O. a W. J. vo výrokoch o trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu.

Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému W. O.-, nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l)
Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovanému E. O., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr.
zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 21 (dvadsaťjeden) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovanému W. J., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr.
zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 21 (dvadsaťjeden) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. O., nar. XX.XX.XXXX. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný W. O. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák., z prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve
podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1písm. a) Tr. zák., obžalovaný E. O. z prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156
ods. 1 Tr. zák., v súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a obžalovaný Miroslav J. tiež z prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20,

§ 156 ods. 1 Tr. zák., v súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zák.

Za to bol obžalovanému W. O. uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné

protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovanému E. O. bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovanému W. J. bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenému K. K., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 3.604,- Eur, poškodenému W. E., nar.
XX.XX.XXXX škodu vo výške 2.918,- Eur, poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava,
škodu vo výške 145,98 Eur a poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava, škodu vo výške
320,95 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení K. K. a W. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní
na občianske súdne konanie.

ProtitomutorozsudkuihneďpojehovyhlásenídozápisnicepodalodvolanieobžalovanýW.O.aohľadne
všetkýchtrochobžalovanýchajokresnýprokurátor,ktorésmerovalolendovýrokovouloženýchtrestoch.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že vyhlásenie obžalovaných
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., pretože obžalovaní týmto vyhlásením len potvrdili svoje priznanie k trestnej činnosti, čo je
však zohľadnené v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. Obžalovaní sa síce priznali k trestnej činnosti, ale
v prípravnom konaní žiadnym iným spôsobom orgánom činným v trestnom konaní nepomáhali v jej

objasňovaní.

Preto okresný súd nesprávne ukladal obžalovaným trest za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. Keďže prevládali
u všetkých obžalovaných priťažujúce okolnosti, mal im byť ukladaný úhrnný trest odňatia slobody za
použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., t.j. súd mal dolnú hranicu trestu zvýšiť o jednu tretinu. Obžalovanému W.

O. mal byť tak ukladaný trest odňatia slobody v sadzbe od 6 rokov až 10 rokov a obžalovaným E. O.
a W. J. v sadzbe od 1 roka do 3 rokov.

Z týchto dôvodov navrhol, po náležitom zhodnotení osôb obžalovaných, uložiť obžalovanému W. O. trest
odňatiaslobodyvpolovicizvýšenejtrestnejsadzbyvovýmere8rokovauostatnýchdvochobžalovaných

vo výmere po 24 mesiacov a zaradiť obžalovaných do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný W. O. v písomných dôvodoch v podstate uviedol, že výrok o vine, vzhľadom na jeho
vyhlásenie na hlavnom pojednávaní nenapáda, rovnako ako ani výrok o uložení ochranného opatrenia.
Podľa jeho názoru však medializácia prípadu mala vplyv na výšku uloženého mu trestu a rovnako mala

vplyv aj na výšku trestu navrhovaného obžalobou. Do priestorov pivárne nešiel s úmyslom biť sa a
požitie alkoholických nápojov bolo u neho akýmsi spúšťačom jeho skratového konania. Má tiež za to, že
prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou správnej právnej kvalifikácie skutku, pretože
podľa jeho názoru, s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku, v jeho prípade išlo o trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. Pri dokazovaní skutočného úmyslu je totiž potrebné vychádzať

z vonkajších prejavov trestného činu, z okolností, za ktorých k útoku došlo, akým motívom bol páchateľ
vedený, čo útoku predchádzalo, ako bol samotný útok vykonaný, aká bola jeho intenzita a či bol použitý
nejaký nástroj. V jeho konaní nebolo preukázané, že by chcel poškodenému E. spôsobiť ťažkú ujmu
na zdraví.Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd nedostatočne prihliadol na ustanovenie § 34 ods. 5 písm. c)
Tr. zák. a tiež neprihliadol dôsledne aj na mieru, akou sa jeho konanie priblížilo k dokonaniu trestného

činu, keďže má za to, že jeho konanie bolo ďaleko od dokonania trestného činu podľa § 155 ods. 1
Tr. zák. Ďalej poukázal na to, že okresný súd nepoužil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a neprihliadol
ani na jeho rodinné pomery a má tak za to, že na jeho nápravu postačí aj trest výrazne nižší, a to za
použitia § 39 Tr. zák.

Pokiaľ ide o odpis registra trestov a skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený, však táto ešte
neodôvodňuje ukladanie vysokého trestu. V závere poukázal aj na iné súdne rozhodnutia a tak má za
to, že mu bol uložený neprimerane prísny trest.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu
a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol resp. sám vo veci rozhodne tak,

že mu uloží trest odňatia slobody v nižšej výmere, ktorý za súčasného uloženia ochranných opatrení,
by mohol účinnejšie prispieť k jeho náprave.

Krajský súd na podklade oboch odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté výroky
- o treste prvostupňového rozsudku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že len odvolanie

okresného prokurátora je v celom rozsahu dôvodné. Jeho odvolacie námietky totiž považuje za plne
opodstatnené a preto sa priklonil k argumentácii uvedenej v odôvodnení jeho odvolania, ktorú si osvojil a
z dôvodu stručnosti na ňu v podrobnostiach poukazuje. Krajský súd na rozdiel od mienky obžalovaného
tiež mal za to, že sa svojím konaním, ktoré ani nespochybnil, dopustil konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo podľa § 14 ods.

1 § 155 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní po tom, čo všetci obžalovaní odpovedali rovnako kladne na všetky
otázky položené im podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. správne prijal tieto ich vyhlásenia
podľa § 257 ods. 6 Tr. por. Krajský súd nezákonný postup pri prijatí vyhlásení obžalovaných nezistil a

následne potom okresný súd správne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. vykonal dokazovanie len v súvislosti
s výrokom o trestoch, ochranných opatreniach a náhrade škody.

Pokiaľ ide o skutkový stav, ktorý ustálil okresný súd, tak tento bol na základe rozsiahleho a
úplného dokazovania v prípravnom konaní správne zistený a ani odvolateľ nemal voči nemu žiadne

námietky. Priebeh spáchania skutku bol totiž objektívne preukázaný a objasnený - aj bez priznania sa
obžalovaných, predovšetkým výpoveďami oboch poškodených, svedkov a aj na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu prehratým kamerovým záznamom z miesta činu, ktoré dôkazy poskytli súdu
dostatočný a reálny obraz o spôsobe jeho vykonania. Pri tomto postupe krajský súd aj v posudzovanej
veci na verejnom zasadnutí prihliadal len na dôkazy, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a

objektívny obraz o celom skutku získal aj prehratým kamerovým záznamom z miesta činu, ktoré dôkazy
potom vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a to bez „žiadneho tlaku verejnosti, ktorý
bol spôsobený vysokou mierou medializácie prípadu“. Aj právna kvalifikácia konania obžalovaného W.
O. je správna a jeho odvolacie námietky ohľadne použitia ustanovenia § 155 ods. 1 Tr. zák. okresným
súdom s požiadavkou posúdenia jeho konania ako trestného činu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., krajský

súd považoval za nedôvodné.

Z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného treba pripomenúť, že pri trestných činoch proti
životu a zdraviu, psychický vzťah páchateľa k následku jeho konania (t.j. forma zavinenia a dosah
zavinenia) sú spravidla zistiteľné len na základe nepriamych dôkazov. Pokiaľ ide o úmysel páchateľa

spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, postačuje zistenie, že vedel, že môže svojim konaním
spôsobiť tento následok a bol s tým uzrozumený. Toto uzrozumenie vyplynulo predovšetkým zo spôsobu
vykonania útoku, jeho intenzity a najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval, z nebezpečenstva,
aké pre napadnutých z útoku hrozilo a vrátane z pohnútky - agresie pod vplyvom kombinácie omamných
látok, alkoholu a drog. Obžalovaný zaútočil na poškodených opakovanými údermi päsťou značnej

intenzity predovšetkým do oblasti hlavy, krku, hrudníka , kde sú uložené dôležité orgány pre život a
poškodeného W. E. ležiaceho na zemi ešte aj silne kopol do tváre.Okresný súd správne posúdil intelektuálnu zložku (vedomia) úmyselného konania obžalovaného,
vykonané relevantné dôkazy vo vzťahu k zložke vôle obžalovaného, teda či bol uzrozumený len s
následkom ľahkej ujmy na zdraví, alebo bol uzrozumený s následkom aj vo forme ťažkej ujmy na zdraví,

vyhodnotil správne.

Okolnosti subjektívneho charakteru (okrem prípadného priznania) je možné dokazovať iba nepriamo, z
okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný
vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestných zákonom. V prípade,

uzrozumenia - § 15 písm. b) Tr. zák. - páchateľ neráta so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla
zabrániť následku, ktorý si predstavoval ako možný, a to tak vo vzťahu k vlastnému zásahu, ako aj vo
vzťahu k zásahu niekoho iného. Pri nepriamom úmysle vyjadruje uzrozumenie páchateľa jeho aktívny
vôľový vzťah k spôsobeniu následku relevantnému pre trestné právo.

Bolo objektívne preukázané, že to boli obžalovaní, ktorí úplne bezdôvodne napadli oboch poškodených,

ale tiež O. W., ktorá ako čašníčka odvážne bránila poškodených. Keď niekto silnou intenzitou kopne
ležiacu osobu do hlavy, tak logicky jej chce ublížiť na zdraví a je uzrozumený, že môže takým konaním
spôsobiť aj vážnu poruchu zdravia. Rozsah a charakter zranení u poškodených s následkami i možnými
bol pritom objektívne preukázaný erudovaným znaleckým posudkom W.. W. M. - znalca z odvetia
chirurgia, traumatológia.

Znalci psychiatri aj u obžalovaného W. O. zistili, že ide o psychopaticky štruktúrovanú simplexnú
osobnosť s rysmi disociality a emočnej instability, impulzivity, bez známok psychotického ochorenia.
Tiež u neho zistili pomerne frekventné nadužívanie alkoholu, pervitínu a marihuany. Tieto drogy mohli u
obžalovaného vyvolať zvýšenú agresiu, ale jeho racionálne uvažovanie bolo zachované a jeho konanie

bolo zmysluplné a cieľavedomé.

V súvislosti s výrokom o trestoch, ktoré boli obžalovaným uložené, krajský súd konštatuje, že postup
okresného súdu pri ich ukladaní nebol správny, keď všetkým obžalovaným ako poľahčujúcu okolnosť
priznal, že napomáhali príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti - § 36 písm. n) Tr. zák. Pri

existencii resp. neexistencii tejto poľahčujúcej okolnosti v posudzovanej veci krajský súd konštatuje, že
len tým, že sa obžalovaní k spáchaniu činu priznali a tento oľutovali, nemôže sa im automaticky priznať
zároveň - duplicitne ako poľahčujúca okolnosť aj to, že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti.
Priebeh celého skutku, ako už bolo uvedené, bol objasnený náležite aj bez priznania sa obžalovaných
a nešlo o prípad dôkaznej núdze, keď vina obžalovaných by bola založená výlučne len na ich priznaní,

ktoré by bolo podporené aj inými dôkazmi, ktoré by mali pôvod z ich priznania.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný W. O. bol od roku 2002 7-krát súdne trestaný
za majetkovú trestnú činnosť aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, naposledy pre prečin
zanedbania povinnej výživy v roku 2013, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6

mesiacov so skúšobnou dobou do 28.04.2015. Z ústrednej evidencie priestupkov bolo zistené, že v
roku 2013 a 2014 bol postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu blokovou pokutou vo
výške 20,- resp. 30,- Eur. V poslednom prípade fyzicky napadol svoju družku. Bol tiež 2-krát postihnutý
za priestupky proti verejnému poriadku a 2-krát za priestupky spáchané v cestnej premávke, a to aj za
vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky pokutou 150,- Eur.

Obžalovaný E. O. bol od roku 2001 doposiaľ 4-krát súdne trestaný, vždy pre majetkovú trestnú činnosť,
naposledy v roku 2009, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 16.12.2009. V roku 2015 bol postihnutý
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pokutou vo výške 30,- Eur, keď fyzicky napadol

poškodeného tak, že ho udieral päsťou do rôznych častí tela a kolenom kopol do hrudníka.

Obžalovaný W. J. bol od roku 2011 3-krát súdne trestaný, vždy pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy
v roku 2014 k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, z ktorého bol (aj z premenenej podmienky vo
výmere 16 mesiacov) podmienečne prepustený 27.11.2014 a v skúšobnej dobe sa osvedčil 06.02.2016.

Odroku2013bol4-krátpostihnutýzapriestupky,atospáchanéprotiverejnémuporiadkuaprotimajetku,
a to napomenutím a blokovými pokutami od 5,- do 10,- Eur.Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Všetkým obžalovaným priťažovalo, že spáchali
viac trestných činov a boli už za trestný čin odsúdení a poľahčovalo im len to, že sa k činu priznali a tento

úprimne aj verejne oľutovali. Za najprísnejší trestný čin u obžalovaného W. O. bolo možné uložiť trest
odňatia slobody od 4 do 10 rokov a za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 6 až 10 rokov. U obžalovaných E. O. a W. J. ide o trestnú sadzbu od 12 mesiacov až do
2 rokov. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností potom krajský súd u všetkých obžalovaných
zrušil výroky o trestoch.

Výmera trestov odňatia slobody uložených obžalovaným okresným súdom, vzhľadom na uvedené
skutočnosti je potom v rozpore s účelom trestu tak, ako je vymedzený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák.
z hľadiska individuálnej a hlavne generálnej prevencie. Krajský súd pri svojom rozhodovaní dôsledne
prihliadol predovšetkým na osoby obžalovaných, ich kriminálnu minulosť a na spôsob vykonania činov,
keď protiprávne konanie všetkých obžalovaných ako skupiny vykazovalo vyššiu mieru surovosti a

brutality.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok u všetkých obžalovaných vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a sám rozhodol tak, že obžalovanému W. uložil v rámci trestnej sadzby trest odňatia slobody pri
hornej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere osem rokov a obžalovaným E. O. a W. J. tresty odňatia

slobody vo výmere dvadsaťjeden mesiacov každému, pričom všetkých zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Každý obžalovaný bol totiž v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Len takto uložené tresty podľa názoru krajského súdu splnia u obžalovaných prevýchovný účel, ochránia

spoločnosť a budú výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, pričom krajský súd nezistil žiadne
také skutočnosti, ktoré by v súhrne odôvodňovali použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v
zmysle § 39 Tr. zák.

Keďže odvolanie obžalovaného W. O. bolo neopodstatnené, krajský súd ho preto ako nedôvodné

zamietol a v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu zostal nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.