Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010313
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416010313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja W. a prísediacich G.

J. a W. J., v trestnej veci proti obžalovanému W. Š.N.Ö. a spol., stíhaných pre zločin ublíženia na zdraví
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek X k § 155 odsek X G. zákona číslo XXX/XXXX Z. z. v znení zákona
číslo XXX/XXXX Z. z. /ďalej len G. zákona/ spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k XXX odsek X G. zákona a s prečinom výtržníctva podľa §
20 k § 364 odsek X písmeno a/ G. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v E. nad K. dňa
XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

T. :

1/ W. Š. , I. XX.XX.P. O. Ž. I. K., G. Z. Ž. I. K., B. Z. Ž. I. K., K. XX/XX, t. č. vo väzbe v P. na výkon
väzby a P. na výkon trestu odňatia slobody Z. Z.,

2/ E. Š., I. XX.XX.P. O. Ž. I. K., G. Z. Ž. I. K., B. Z. Ž. I. K., N. XX/XX, t. č. vo väzbe v P. na výkon väzby
a P. na výkon trestu odňatia slobody Z. Z.,

3/ W. J., I. XX.XX.P. O. Ž. I. K., G. Z. Y. B. Z. Č.. XX, t. č. vo väzbe v P. na výkon väzby a P. na výkon
trestu odňatia slobody Z. Z.,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX h v pivárni „E.“ na K. ulici č. XXXX v E. nad K. po predchádzajúcom
požití alkoholu fyzicky napadli K. K., narodeného XX.XX.P., trvale bytom M. P./X, Ž. I. K., toho času bytom
W.. Z. X/XX, Ž. I. K. F. W. E., narodeného XX.XX.P., trvale bytom K. P./XX, Ž. I. K., a to tým spôsobom,
že W. Š. pravou rukou zovretou v päsť dvakrát udrel K. K. do oblasti tváre, ktorému prišiel na pomoc
W. E. a na tohto zaútočil E. Š. tak, že ho opakovane päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre a hlavy,

následne do pivárne vstúpil W. J., ktorý spoločne s W. Š. znovu fyzicky napadli K. K., ktorého opakovane
zovretými päsťami udierali do oblasti tváre, zadnej časti hlavy a chrbta, medzitým E. Š. znovu fyzicky
napadol W. E., ktorého päsťami pravej a ľavej ruky opakovane zasiahol do oblasti tváre, rukami ho chytil
za odev a strhol na zem, kde ho pravou nohou dvakrát kopol do oblasti hlavy, prvýkrát do ľavej časti tváre
a krku a druhýkrát do zadnej časti hlavy, v dôsledku čoho W. E. zostal ležať na zemi pred barom, E. Š.
sa pridal k útoku voči K. K., s ktorým zápasil W. J., pričom W. Š. F. E. Š. ho opakovane udierali do oblasti
hlavy, chrbta, ramien, hrudníka i dolných končatín a keď sa medzitým otrasený W. E. pokúšal vstať zo

zeme, tak ho W. Š. kopom pravej nohy o sile strednej až silnej intenzity zasiahol priamo do oblasti tváre,
čím týmto spoločným konaním spôsobili K. K. zranenia vyžadujúce si dobu liečenia XX dní, a to otrasmozgu I. stupňa, krvnú podliatinu pravého oka, početné pomliaždenia v oblasti vlasatej časti hlavy a
tváre s vytvorenými krvnými podliatinami, početné pomliaždenia, odreniny a krvné podliatiny v oblasti
krku, ramien a hrudníka, početné pomliaždenia a odreniny v oblasti chrbta, ako aj pomliaždenia dolných

končatín a E. Š. F. W. Š. zároveň svojim konaním spôsobili W. E. otras mozgu s retrográdnou amnéziou,
zlomeninu nosových kostí s vybočením doľava, prasklinu bočnej a prednej steny dutiny hornej čeľuste
vpravo, zakrvácanie do dutiny hornej čeľuste vľavo, krvnú podliatinu nad pravým okom, krvácanie z nosa
a šok I. stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia XX dní, pričom posledným útokom - kopom W.
Š. priamo do oblasti tváre W. E. mohlo dôjsť k zraneniu a poškodeniu orgánu dôležitého pre život,

t e d a

obžalovaný 1/ W. Š.

- konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa pokúsil inému spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošlo,
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,

obžalovaný 2/ E. O.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,

obžalovaný 3/ W. J.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný X/ W. O.

- zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 G. zákona spáchaný v

jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § X56 odsek X G.
zákona a s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ G. zákona,

obžalovaný 2/ E. O.

- prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § X56 odsek 1 G. zákona spáchaný v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek X písmeno
a/ G. zákona,

obžalovaný 3/ W. J.

- prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaný
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona,

a z a t o sa o d s u d z u j ú1/ obžalovaný W. O.

podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l/,

písmeno n/ Trestného zákona a § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, § 74 odsek 1, odsek 2 veta prvá Trestného
zákona, súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

2/ obžalovaný E. O.

podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l/,
písmeno n/ Trestného zákona a § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek X písmeno d/, odsek X G. zákona, § 74 odsek 1, odsek X veta prvá Trestného zákona,
súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

3/ obžalovaný W. J.

podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l/,
písmeno n/ Trestného zákona a § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, § 74 odsek 1, odsek 2 veta prvá Trestného

zákona, súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému K. K., narodenému XX.XX.XXXX v E. nad K., trvale bytom M. XXX/X, E. nad K.,

prechodne bytom M. Z. X/XX, E. nad K. spôsobenú škodu vo výške 3.604,- eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému W. E., narodenému XX.XX.XXXX v E. nad K., trvale bytom K. XXX/XX, E. nad
K. spôsobenú škodu vo výške 2.918,- eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom W. č. 17, Bratislava, R.: XX 937
874 spôsobenú škodu vo výške 145,98,- eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova X5, Bratislava, IČO:
35 942 436 spôsobenú škodu vo výške 320,95,- eur.

B. § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd poškodeného K., narodeného XX.XX.XXXX v E., trvale bytom

M. E., prechodne bytom W., E. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne
konanie.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd poškodeného W. E. narodeného XX.XX.XXXX v E., trvale
bytom K. E. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Žiari nad Hronom podala dňa 10.06.2016 na obžalovaného W. O. obžalobu
pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona
spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k 156
odsek 1 Trestného zákona a s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona, na obžalovaného E. O. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 odsek X Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s

prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, a
na obžalovaného W. J. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156
odsek 1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého skutku sa mali obžalovaní dopustiť
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednesení obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry a po poučení o svojich právach obžalovaný
W. O., obžalovaný E. O. a obžalovaný W. J. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný W. O., obžalovaný E. O. a obžalovaný W. J. na všetky položené otázky uvedené v
ustanovení § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/, a h/ Trestného poriadku odpovedali áno a prokurátor
okresnej prokuratúry v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaných W.
O., obžalovaného E. O. a obžalovaného W. J. prijať.

Súd následne prijal vyhlásenie obžalovaného W. O., obžalovaného E. O. a obžalovaného W. J. o tom,
že sú vinní zo spáchania skutku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaní
priznali k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, o náhrade škody a o ochrannom opatrení.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení
obžalovaných spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ G. zákona. Obžalovaný W.
O. sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taktiež spoločným konaním inému úmyselne ublížil
na zdraví a zároveň sa dopustil na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného.

ObžalovanýE.O.aobžalovanýW.J. spoločnýmkonaníminémuúmyselneublížilinazdravíaspoločným
konaním sa na mieste prístupnom verejnosti dopustili výtržnosti tým, že napadli iného.

Chráneným záujmom, resp. objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie. Predmetom
útoku bol živý človek. Chráneným záujmom, resp. objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania

je záujem na ochrane jednotlivca pred závažnými a nebezpečnými vyhrážkami.

Obžalovaný W. O. je prihlásený k trvalému pobytu v meste E., prechodne býva na K. ulici XX/
XX v E. nad K.. Mestská polícia Žiar nad Hronom sa obžalovaným zaoberala v roku 2015, kedy
mu udelila napomenutie za priestupok proti verejnému poriadku a za porušenie zákazu požívania

alkoholických nápojov. Obžalovaný bol priestupkovo postihovaný 6 - krát, z toho 3 - krát za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, 1 - krát za priestupok proti verejnému poriadku a 2 - krát za
priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V registri trestov obžalovaného W. O. figuruje
7 odsúdení, z toho 1 - krát sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovanému bol pritom
5 - krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom 3 - krát dokonca so zaradením do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a 1 - krát do II. nápravnovýchovnej skupiny. Naposledy
bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T 145/2013
zo dňa 10.09.2013, právoplatným dňa 28.01.2016, ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a tri mesiace. Obžalovaný

vykonal posledný trest dňa 28.04.2015.Obžalovaný E. O. je prihlásený k trvalému pobytu v meste E. nad K., prechodne býva na N. ulici č. XX/XX
v E. nad K.. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Obžalovaný bol priestupkovo postihovaný 2 - krát,

z toho 1 - krát za priestupok proti majetku a 1 - krát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V
registri trestov obžalovaného figurujú 4 odsúdenia, z toho 1 - krát sa na obžalovaného hľadí akoby nebol
odsúdený. Obžalovanému bol 2 - krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (raz so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia), 1 - krát došlo v jeho prípade k nariadeniu
výkonu uloženého trestu odňatia slobody z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia. Obžalovaný E. O. bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 0 T 4/2008 zo dňa 11.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2 To 67/2009 zo dňa 26.03.2009, právoplatným dňa 26.03.2009, ktorým bol uznaný vinným z prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok zo zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Posledný (premenený) trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2 T

234/2007 obžalovaný vykonal dňa 05.11.2010.

Obžalovaný W. J. je prihlásený k trvalému pobytu v obci Y. pod Z.. Zo správy o jeho povesti vyplynulo, že
v obci sa zdržiava málo, žije v spoločnej domácnosti s otcom, matkou a dvoma mladšími bratmi. V obci
sa zvykne pohybovať v skupine osôb, ktorá po požití alkoholických nápojov býva hlučná a u obyvateľov

obce vzbudzuje strach. Obžalovaný komisiou verejného poriadku nebol prejednávaný. Obžalovaný bol
priestupkovo postihovaný 6 - krát, z toho 1 - krát za priestupok proti majetku, 2 - krát za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, 2 - krát proti verejnému poriadku a 1 - krát bol postihovaný za porušenie
zákazu požívania a predaja alkoholických nápojov. Z registra trestov obžalovaného sú zistiteľné 3
odsúdenia, z toho 1 - krát sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovanému bol 1 - krát

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, 1 - krát, konkrétne dňa 20.07.2016, došlo v jeho prípade
k nariadeniu výkonu uloženého trestu odňatia slobody z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T 64/2013.
Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2 T
94/2014 zo dňa 04.04.2014, právoplatným dňa 10.05.2014, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže

podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o hodnotenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica, obžalovaným nie je nič vytýkané. Správanie všetkých troch obžalovaných je hodnotené

ako súladné s ústavným poriadkom. Ani jeden z obžalovaných nebol disciplinárne odmenený alebo
potrestaný.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l, odsek 2, odsek
3, odsek 4 a odsek 5 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona.

V prípade obžalovaného W. O., vo vzťahu k zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného
zákona, ustanovuje zákon rozmedzie trestu odňatia slobody od 4 do 10 rokov. Pri rozhodovaní o treste
vychádzal súd zo zásad ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností na strane obžalovaného ako aj na mieru ich závažnosti (§ 38 odsek 2 Trestného

zákona). Pri osobe obžalovaného W. O. súd zistil, že tomuto poľahčuje priznanie sa k spáchaniu
trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) a tiež napomáhanie
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona). V prípade
druhej zmienenej poľahčujúcej okolnosti súd prihliadol jednak na vyhlásenie obžalovaného o svojej
vine na hlavnom pojednávaní, ktoré vyhlásenie predznamenal už aj postoj obžalovaného v prípravnom

konaní, kedy obžalovaný už pri svojom výsluchu pred rozhodnutím o väzbe pred sudcom pre prípravné
konanie svoju vinu v celom rozsahu priznával, pričom na svojom stanovisku zotrval aj v ďalšom priebehu
trestného stíhania. Podľa názoru súdu takýmto postojom obžalovaný prispel k urýchleniu trestného
konania prevzatím výsledkov dokazovania z prípravného konania bez toho, aby boli tieto rešpektujúc
zásadu kontradiktórnosti konania konfrontované na hlavnom pojednávaní. V kontexte uvedeného

prihliadol súd aj na zásadu právnej istoty a ustálenosť rozhodovania súdov v otázke posudzovania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona vo vzťahu k uznaniu viny obžalovaným
(uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23 To 8/2013 zo dňa 04.03.2013, uznesenie Krajského
súdu Nitra sp. zn. 2 To 34/2014 zo dňa 21.05.2014, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1 To131/2014 zo dňa 12.11.2014, Zo súdnej praxe č. 8/2014 - II). Obžalovanému naopak priťažovalo, že
už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona) a spáchal viac trestných činov (§
37 písmeno h/ Trestného zákona), z ktorého dôvodu súd obžalovaného odsudzoval s použitím § 41

odsek 1 Trestného zákona a ukladal mu úhrnný trest podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin najprísnejšie trestný (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona). Vzhľadom
na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:2, súd pri ukladaní trestu vychádzal z
trestnej sadzby v rozmedzí od 4 do 10 rokov.

V prípade obžalovaného E. O. a obžalovaného W. J. súd pri ukladaní úhrnného trestu s poukazom
na § 41 odsek 1 Trestného zákona vychádzal zo zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný
čin z posudzovaných trestných činov najprísnejšie trestný. V danom prípade je to prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona. Pri rozhodovaní o treste vychádzal súd opätovne zo zásad
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
na strane obžalovaných ako aj na mieru ich závažnosti (§ 38 odsek 2 Trestného zákona). Obžalovaným

poľahčovalo priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písmeno l/
Trestného zákona) a tiež napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36
písmenon/Trestnéhozákona),keďobidvajaobžalovanínahlavnompojednávanívyhlásili,žesúnevinní.
Ku skutku sa obžalovaní priznávali už v prípravnom konaní a na tomto stanovisku zotrvali v priebehu
celého trestného stíhania. Obidvom obžalovaným zhodne priťažovalo, že už boli za trestný čin odsúdení

(§37písmenom/Trestnéhozákona)aspáchaliviactrestnýchčinov(§37písmenoh/Trestnéhozákona).
Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:2, súd pri ukladaní trestu
vychádzal z trestnej sadzby v rozmedzí od 0 do 3 rokov. Keďže dolné hranice zbiehajúcich sa trestných
činov sú rôzne (trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona - 6 mesiacov až
2 roky a trestný čin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona - 0 až 3 roky), s poukazom na

§ 41 odsek 1 Trestného zákona je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Na tomto mieste
súd považoval za potrebné zdôrazniť, že § 41 odsek 1 Trestného zákona v danom prípade nevytvára
novú trestnú sadzbu, ale určuje dolnú, t. j. minimálnu hranicu úhrnného trestu v rámci zákonnej sadzby
najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov. V kontexte uvedeného súd potom obžalovanému E.
O. a obžalovanému W. J. vychádzajúc síce z trestnej sadzby 0 až 3 rokov nemohol uložiť miernejší trest

odňatia slobody, než vo výmere 6 mesiacov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd zo zásady, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil
náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania
trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou trestu je zároveň výlučne

postihnúť páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu,
jeho následok, zavinenie a pohnútku. Pri spolupáchateľstve prihliadne súd na to, akou mierou konanie
každého spolupáchateľa prispelo k spáchaniu trestného činu a pri pokuse trestného činu aj na to, do
akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody,

pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Súd vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej
prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného W. O. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. V prípade
obžalovaného E. O. a W. J. súd z hľadiska preventívneho a represívneho účinku trestu za primeraný
a zodpovedajúci zákonu považoval trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. V prípade všetkých

troch obžalovaných ide o trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Súd súčasne dospel k záveru, že uložené skôr prísnejšie tresty odňatia slobody splnia u obžalovaných
svoj účel. V tejto súvislosti súd považoval za podstatné poznamenať, že v osobách všetkých troch
obžalovaných nejde o prvopáchateľov, ale o občanov, ktorí sa opakovane dostávajú do rozporu so

zákonom. Najmarkantnejšie je to u obžalovaného W. O., pretože tento sústavne od roku 2002 pácha
trestnú činnosť. V páchaní trestnej činnosti obžalovaným nezabránila ani tvrdená starostlivosť o maloleté
deti. V kontexte uvedeného možno potom uzavrieť, že doposiaľ ukladané tresty odňatia slobody u
obžalovaných zjavne nesplnili svoj účel. Aj z týchto dôvodov súd obžalovaným neukladal tresty na samej
spodnej hranici trestnej sadzby, ale všetkým trom obžalovaným uložil prísnejšie tresty odňatia slobody,

v polovici trestnej sadzby.Na výkon uložených trestov súd obžalovaných zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia vzhľadom na to, že všetci traja obžalovaní boli v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže obžalovaný W. O., obžalovaný E. O. ako aj obžalovaný W. J. sa dopustili protiprávneho
konania pod vplyvom alkoholu a omamných a psychotropných látok, súd im s poukazom na závery
znaleckého dokazovania znalkyňou W.. L. Y., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a
znalkyňou Mgr. O. J., z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých uložil aj ochranné

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obžalovanému W. O. a obžalovanému W. J. súd
zároveň uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

V prejednávanom prípade súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 Trestného
zákona, nakoľko v konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu či pomery páchateľov, ktoré by
vyvodzovali možný záver, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre

obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačil aj kratší trest. V
tejto súvislosti súd poukazuje jednak na okolnosti prejednávaného prípadu, kedy skutok mal povahu
násilného trestného činu a okrem priznania sa ku skutku a oľutovania protiprávneho konania, žiadna
okolnosť nevyznievala v prospech obžalovaných. Navyše priznanie obžalovaných k trestnému činu a
jeho úprimné oľutovanie nepredstavuje žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by v zmysle ustanovenia §

39 odsek X Trestného zákona odôvodňovala zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Táto okolnosť sama osebe má len povahu poľahčujúcej okolnosti, na ktorú súd prihliadol
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Na druhej strane v prípade obžalovaných neboli konštatované
ani také pomery, ktoré by odôvodňovali zmiernenie trestu. Ide predovšetkým o rodinné a osobné pomery,
ktoré by v spojení s uloženým trestom mali na obžalovaných mimoriadne citeľný dopad. Všetci traja

obžalovaní sú po psychickej aj fyzickej stránke zdraví, a hoci majú vyživovacie povinnosti voči maloletým
deťom, v priebehu trestného konania neboli zistené žiadne skutočnosti preukazujúce odkázanosť
rodinných príslušníkov na príjem obžalovaných. Navyše ako už bolo konštatované vyššie, ani založenie
rodiny neodradilo obžalovaných od páchania trestnej činnosti a nemotivovalo ich k náprave.

Poškodený K. K. a poškodený W. E. si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody titulom bolestného
vo výške 3.604,- eur a vo výške 2.918,- eur vychádzajúc z bodového hodnotenia znalca MUDr. W.
Saska v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 01.05.2016 (hodnota bodu 17,16,- eur podľa T. W.
zdravotníctva M. republiky č. XXX/XXXX Z. z. účinného od XX.XX.XXXX), preto im súd tento nárok voči
obžalovaným priznal. Rovnako súd postupoval aj v prípade poškodených O. zdravotná poisťovňa, a.s. a

X. zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí poškodení si nárok na náhradu škody titulom poskytnutej zdravotnej
pomoci uplatnili riadne a včas vo výške 145,98,- eur (O. zdravotná poisťovňa, a.s.) a vo výške 320,95,-
eur (Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.). V rozsahu priznaného nároku na náhradu škody súd potom
zaviazal obžalovaných, aby spôsobenú škodu poškodeným nahradili spoločne a nerozdielne.

Pokiaľ ide o poškodeným K. K. uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 10,- eur za roztrhané tričko
a poškodeným W. E. uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 675,- eur titulom ušlej mzdy, v tejto
časti súd poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, keďže
uplatnené nároky neboli v tejto časti riadne preukázané, a pre rozhodnutie súdu o povinnosti na náhradu
škody by v uvedenom rozsahu nároku muselo byť vykonané ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo

potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 53/2016.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.