Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/436/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228151
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113228151.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľa G. X., narodeného

X.X.XXXX, bytom X. V. XX, F., proti odporcovi J. X., narodenému X.XX.XXXX, bytom E.Á. V. XX, F., o
určenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný p l a t i ť výživné pre navrhovateľa v sume 200,- eur mesačne počnúc od 10.10.2013
do budúcna vždy do 15 - teho dňa každého mesiaca vopred.

Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi dlžné výživné za obdobie od 10.10.2013 do 28.2.2015
vo výške 2.591,94 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 10.10.2013 domáhal voči odporcovi určenia vyživovacej povinnosti
rodiča - odporcu pre dospelé dieťa - navrhovateľa vo výške 250,- eur mesačne a to spätne od februára
2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca do 13.1.2012 žil s ním, jeho maloletou sestrou C. X. a
matkou H. X. v spoločnej domácnosti. Od 28.12.2012 mu prispieval na výživné nepravidelnými sumami,

v priemere 144,50 € mesačne. Štúdiom na vysokej škole - Fakulta Elektrotechniky a informatiky na
Technickej univerzite v Košiciach - sa pripravuje na svoje budúce povolanie, má minimálne finančné
príjmy a nemá žiaden majetok, vyživovacia povinnosť odporcu ako otca trvá až do doby, pokiaľ sa
nebude schopný sám živiť. Cez letné prázdniny 2013 si našiel brigádu ako študent na Dohodu o
brigádnickej práci študentov. Potreboval finančné prostriedky na zábezpeku študijných pomôcok - z celej
dvojmesačnej výplaty si kúpil svoj vlastný počítač (laptop), ktorý mu pomáha v každodennom štúdiu na
VŠ. Celú sumu si hradil z vlastných finančných prostriedkov, ku ktorej mu odporca nijako neprispieval a

do dnešného dňa ani neprispel na akúkoľvek študijnú pomôcku alebo na náklady spojené so štúdiom.
Všetky tieto výdavky znášal spoločne s matkou - odporca mu prispieval len mesačnou čiastkou, ktorá
bola v priemere 144,50 € mesačne. Za obdobie od kedy s ním odporca nežije v spoločnej domácnosti
o neho nejaví ani minimálny záujem, ak neprihliada na jednu alebo dve SMS správy, z ktorých jedna
bola na narodeniny. Nakoľko mu neprispel dobrovoľne žiadnou inou sumou, ako tou, ktorú mu mesačne
posielal, predpokladá, že mu naďalej bude prispievať iba toľko, koľko mu určí súd. Neprispel mu ani na
stužkovú slávnosť, ktorú v plnej miere hradila jeho matka (cca 200 eur), neprispel mu ani na vodičský

preukaz, ktorý mu taktiež hradila matka aj napriek faktu, že odporca na rozdiel od jeho matky poberá
13. a 14. plat. Návrh na určenie výživného podáva až teraz preto, lebo pri rozvode rodičov sa s otcom
dohodol, resp. mu dal prísľub, že mu bude posielať sumu, ktorá bude reálna z jeho strany, a pri nástupe
na vysokú školu mu bude posielať vyššiu sumu. Tým pádom dobrovoľne posielal v priemere 144,50€ mesačne, avšak nástupom na vysokú školu sa táto suma nezmenila. Štúdium na vysokej škole je
finančne neporovnateľné so strednou školou, nakoľko len zápis stál 30 € a každý administratívny úkon je
spoplatnený. Zatiaľ si musel všetky náklady hradiť sám, keďze suma 150 € mesačne postačuje približne

na pokrytie nákladov spojených s dopravou, stravou, oblečením, hygienou, internetovým pripojením,
službami mobilného operátora a záujmami, ktoré má, rád športuje (posilňovňa, do ktorej stojí mesačná
permanentka 30 €), hrá na gitare, fotografuje, trávi čas s priateľmi, ak na to má príležitosť. Vreckové mu
stále dávala matka, ak si naň sám nemohol zarobiť. Časový rozvrh štúdia mu nedovoľuje plnohodnotne
pracovať a živiť sa popri škole sám, aj keď o takúto variantu mal záujem, nakoľko aj cez prázdniny

pracoval, preto potrebuje finančnú výpomoc od rodičov. Nie je schopný presne vyčísliť sumu, ktorú
potrebuje na pokrytie mesačných nákladov, nakoľko zahŕňa veľa flexibilných položiek, ktoré sa pohybujú
vo väčšom rozmedzí, preto navrhuje, aby súd zaviazal odporcu platiť mesačné výživné vo výške 250 €
vždy k 1. dňu v danom mesiaci. Taktiež od odporcu požaduje vyplatenie výživného spätne od februára
2012 do decembra 2012, tj. 10 mesiacov. Odporca posielal na účet jeho matky rôzne sumy od februára
2012 do decembra 2012.

Navrhovateľ v doplnení návrhu zo dňa 28.10.2013 uviedol, že do dnešného dňa nebola voči nemu
určená vyživovacia povinnosť zo strany odporcu. Pri rozvode rodičov, č. konania 18P/30/2012, bola na
základe rozsudku, ktorý vydal Okresný súd Košice I a nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012, určená
vyživovacia povinnosť voči jeho sestre, C. X.. Voči nemu súd vyživovaciu povinnosť neurčil, nakoľko

dovŕšil vek 18 rokov ešte pred súdnym konaním.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že syn si osvojil názor na neho i životné návyky od svojej
matky, t.j. on je ten neschopný človek, ktorý by mal zarábať oveľa viac, mal by žiť z neznámych zdrojov a
plniť vysoké nároky ich oboch. Ich nároky presahujú ich možnosti a schopnosti a má ich plniť on. Pritom

pracuje nepretržite od 1.10.1989 dodnes, ťažko aj v nočných zmenách v US STEEL Košice, dokázal si
vždy udržať prácu, kým jeho matka za ten čas vymenila niekoľko zamestnávateľov a niekoľko rokov bola
bez práce, a to vždy z tých istých dôvodov: zlý vedúci alebo zlý kolektív. Príznačné pre jeho ignorovanie
reality je tvrdenie, že ho podporuje iba matka a on prispieva iba sumou 150 €, hoci má vyššie príjmy a
k tomu 13. a 14. plat. Vyzerá to tak, že má obetavú matku a otca žijúceho v luxuse, ktorý si ponechá

svoje príjmy. Ten 13. a 14. plat je započítaný v priemernom B. XXX €. H., z ktorého bolo vypočítané
výživné v sume 150 € pre mal. dcéru C. pri rozvode v novembri 2012. Ak mu matka prispeje, ako uvádza,
tak jeho matka mu aj musí prispievať, a to nie tu a tam nejakou sumou, ale výživným, lebo jeho matka
má voči nemu tiež vyživovaciu povinnosť. Ale najmä preto, že jeho matka zatiaľ nevie, čo je to platiť si
bývanie a spoločné dlhy z minulosti, lebo to platí on. Okrem ním uvádzanej sumy 150 € platí od odchodu

z bytu (13.1.2012) a i po rozvode (12.12.2012) dodnes celej rodine kompletne všetky platby za byt, platí
spoločné pôžičky a ak by to neplatil, prídu o byt a syn bude bezdomovcom. Za obdobie od 13.1.2012
(kedy odišiel z bytu) do 12.12.2012 (právoplatný rozs. o rozvode) zaplatil za 11 mesiacov za služby
spojené s užívaním bytu spolu sumu XXXX,XX €.. Z tejto sumy pripadá 1/3 na syna, čiže ide o sumu
931,65 €, za telefón zaplatil sumu 151,64 €, na syna pripadá tiež 1/3, t.j. suma 50,54 €, za TV Magio

optik zaplatil sumu 235,68 €, na syna pripadá 1/3, čo je suma 78,56 €, za internet zaplatil za január
až jún 2012 sumu 107,52 €, 1/3 na syna je 35,84 €. Spolu za toto obdobie zaplatil za syna náklady na
bývanie + internet + TV + telefón v sume 1096,58 €, teda 99,69 € mesačne. Okrem toho platil dohodnuté
výživné jeho matke v týchto sumách v r. 2012: jan. -120 €, febr. 130 €, marec 120 €, apríl 35 €, máj 110
€, jún 100 €, jún 151 €, júl 75 €, spolu 841 €, polovica je na navrhovateľa = 420,50 €, čo je 60, 07 €

mesačne. Takže za obdobie od odchodu z bytu (13.1.2012) do jeho plnoletosti, na neho platil výživné
priemerne mesačne 159,76 € a tú istú sumu na dcéru R.. Za obdobie od 13.12.2012 (právoplatný rozvod)
dodnes zaplatil za služby spojené s užívaním bytu, v ktorom nebýva, tieto platby: za mesiace dec. 2012
sumu 153 €, v roku 2013 za január sumu 237,15 €, za febr. 254,15 €, za marec sumu 237,15 €, za
apríl sumu 278,95 €, za máj sumu 232,19€, za jún sumu 238,25 €, za júl sumu 198,90 €, za august

255,10€, za sept. 283,90€, za okt. 242,10€, spolu sumu 2610,84 €. Na syna pripadá 1/3, t.j. suma 870,28
€, čo je 79,12 € mesačne. Každý mesiac mu posiela na účet sumu 150 €. Ak teda navrhovateľ tvrdí,
že mu platí na výživné sumu 150 € mesačne a nič viac, tak on mu v skutočnosti platí 150 € na účet +
priemerne 79,12 € za byt, spolu mesačne 229,12 €. A ak mu platí aj matka polovicu toho, čo on (lebo
má aslpolovičný príjem), resp. mu v tejto hodnote varí a perie, tak má cca 343,68 €, čo je suma, ktorú

by chcel mať aj on. Ak by mu platil to, čo on si nárokuje (250 €) v takom prípade by musel okamžite
prestať platiť za byt, v ktorom býva, na byte budú vznikať nedoplatky, lebo jeho matka za byt odmietla
platiť a byt bude predaný v rámci neskoršej exekúcie. Tomu chcel zabrániť. Nie je totiž ani matematicky
možné z jeho priemerného mesačného príjmu v sume XXX €. platiť mesačne 250 € na syna + 150 €výživné na dcéru + cca 237,34 € za byt + 100 € mame ako príspevok na bývanie (býva u nej), lebo ide
o sumu 737,34 € a zostala by teoreticky suma 148,66 €, a to je menej ako výživné na syna. Z toho by si
nemohol ani kúpiť potraviny, nie to ešte chodiť do posilňovne, posedieť s priateľmi, mať internet a mobil

a chodiť autom, ako chce syn. Mesačne platí spoločné dlhy z manželstva, a to 150,59 € na jeden úver
+ 20 € na druhý úver + životnú poistku 40,97 € + 20 € cestovné, t.j. spolu 231,56 €, čo sú nevyhnutné
výdavky potrebné na to, aby zabránil ich vymáhaniu súdom. Pretože jeho súčasné mesačne príjmy a
platby sú nasledovné: Priemerný čistý mes. príjem je 886 € a v tom je už aj 13. a 14. plat, ktorý uvádza
navrhovateľ. Mesačné platby: 150 € na dcéru + 150 € na syna = 300 €, byt cca 237 € (v ňom je jedna

tretina výživné na syna), cestovné cca 20 € -život, poistka 40,97 €, mobil 12 €, spotrebný úver 150,59 €
(spoločný z manželstva), home credit 20 € (spoločný z manželstva), spolu 780,56 €, ostáva mu cca 105
€, ale len preto, že neplatí jeho mame na bývanie 100 € mesačne. Dohodol sa s ňou, že jej to zaplatí
dodatočne, keď dôjde k vyporiadaniu BSM - predaju bytu. Takže jeho mama - dôchodkyňa ho úveruje.
Z uvedeného je vidieť, že za syna počas jeho maloletosti platil mesačne v priemere sumu 159,76 € a v
súčasnom období mu ako plnoletému platí mesačne v priemere sumu 229,12 €. Suma 229,12 € je však

nad jeho možnosti a ja chce mu platiť iba sumu 150 €. Navrhuje žalobu zamietnuť v plnom rozsahu,
resp., ak na tom navrhovateľ trvá, stanoviť vyživovaciu povinnosť v sume 150 €.

Odporca v doplnení vyjadrenia zo dňa 6.12.2013 uviedol, že navrhovateľ v doplnení návrhu na určenie
výživného z 28.10.2013 uvádza rozpis súm na neho zaslaných za obdobie od febr. 2012 do nov. 2012.

Navrhovateľ sa domáha okrem stanovenia výživného na seba, ako plnoletého, aj doplatku na seba, ako
maloletého. Tohto doplatku sa domáha za obdobie od febr. 2012 do nov. 2012. Zákon o rodine pripúšťa
vymáhanie výživného na maloletého výnimočne aj spätne, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Také dôvody nie sú. Okrem toho teoreticky pripadá iba výživné do jeho plnoletosti, t.j. do 2.7.2012, teda
za mesiace február, marec, apríl, máj, jún. Vo svojom vyjadrení správne uvádza, že za toto obdobie boli

ním poskytnuté platby za mesiac febr. 2012 až jún 2012 nasledovné: 130 €, 120 €, 35 €, 110 €,100 €. Ale
za mesiac jún 2012 bola poskytnutá ešte jedna platba v sume 151 €, spolu za týchto 6 mesiacov suma
646 €, polovica je na navrhovateľa, Č. E. XXX €., čo je XX,XX €. mesačne. Takže spolu na navrhovateľa,
ako maloletého, za obdobie febr. 2012 až jún 2012 platil mesačne sumu 100,29 € + 64,60 € = 164,89 €.

Navrhovateľ v doplnení návrhu zo dňa 18.12.2013 uviedol, že plnoletosť nie je dôvodom na prerušenie
výživného, ako to sformuloval jeho otec. Suma v mesiaci jún, ktorá činí 151 € a odporca ju spomína
ako ďalšiu platbu, je preplatkom z ročného vyúčtovania platieb za byt, tým pádom náleží jeho matke,
nakoľko s otcom spoločne platili nájom v roku 2011. To, že mu hradil výdavky za bývanie, mobilné služby
a internet vo výške tretiny nákladov, je jeho dobrovoľné rozhodnutie a iba si plnil svoju povinnosť podieľať

sa na nákladoch a výdavkoch svojich detí. Súd žiada o zváženie doplatku z dôvodu, že práve v čase,
keď od nich otec odišiel, bol v maturitnom ročníku a následne nastupoval na vysokú školu, čo im o
významnú čiastku zdvihlo náklady. Otec zarába približne dvojnásobok zárobku jeho matky, neplatí si
nájom nikde inde, ako v malometrážnom byte, kde žije so svojou matkou, kde je nájom veľmi nízky. Otec
taktiež previedol všetky svoje nehnuteľné majetky - časť vlastníctva pozemku a chaty v Kavečanoch,

garáž pri bloku - na svojho brata, domnieva sa, že to takto konal z dôvodu, aby pre každý prípad mal
minimálny nehnuteľný majetok. V jeho osobnom vlastníctve má už len dvojizbový byt, o ktorý sa rodičia
súdia v konaní o vysporiadanie BSM.

Navrhovateľ v doplnení návrhu zo dňa 26.2.2014 uviedol, že za byt platí odporca plnú sumu preto, lebo

odmietol platby deliť na polovicu, vraj on potrebuje, aby jemu sťahovali platby za byt z účtu, možno,
aby mal neskôr dôkaz, že byt platil len on. Mama mu navrhla, že mu pošle polovicu sumy na účet, no
na to tiež reagoval v obdobnom štýle, že si neželá, aby sa príjmy na jeho účte navyšovali. Pri riešení
BSM mu mama aj tak zaplatí polovicu, čiže tá suma sa mu vráti. Delenie platieb na tretiny vymyslel,
aby si asi navýšil výživné, ktoré platí. Otec pekne zhrnul všetky svoje platby na záver svojho listu, no

asi pozabudol, že tie platby mu aj tak zostanú, takže ich pravdepodobne bude musieť platiť aj naďalej.
Odpadne mu platba za spotrebný úver po 26.3.2015, dovtedy ho bude naďalej splácať a od jeho mamy
dostane vyrovnanie vo výške 2107,33 eura. Pravdepodobne mu odpadne aj platba za Home Credit,
nakoľko si myslí, že sumu 473 € nie je problém uhradiť, navyše, ak jeho mama uhradí polovicu. Otec by
sa mohol zamyslieť nad tým, aké platby má a bude mať po vysporiadaní BSM a určení výživného jeho

mama na nich oboch: 240 € nájom za byt, 8 € Magio TV, 17,98 € ANTIK internet, 40 € mobil (mama +
sestra), 20 € cestovné (on + sestra), 30 € cestovné pre mamu, 23 € obedy sestry, 20 € obedy pre neho,
16 € lieky pre sestru - od odborného lekára. Spolu to tvorí sumu 414 €, ktorú jeho mama musí hradiť
každý mesiac. Táto suma je vo výške jej mesačného zárobku, čiže výživné od otca, ak berie do úvahy150 € na sestru a 250 € na neho, ktoré žiada, tak to tvorí sumu 400 € na mesiac, čo je 13,3 € na deň. Táto
suma pre nich určite nepredstavuje neskutočný luxus, ako opisuje otec, ale sumu, z ktorej sa dá vyžiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom a podaniami
navrhovateľa, s vyjadreniami odporcu, s potvrdením o štúdiu zo dňa 27.8.2013, s potvrdením o
príjme matky navrhovateľa, s potvrdením o príjme odporcu s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 27.8.2013 súd zistil, že navrhovateľ bol v školskom roku 2013/2014
študentom 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na Technickej univerzite v Košiciach, Fakulte
elektrotechniky a informatiky.

Z potvrdenia o príjme odporcu vydaného zamestnávateľom U.S. Steel Košice, s.r.o. zo dňa 21.11.2014

súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem odporcu bol v mesiacoch od októbra 2013 až do decembra
2013 vo výške XXX,XX U. a v mesiacoch od januára 2014 až do októbra 2014 vo výške XXX,XX U..

ZpotvrdeniaopríjmematkynavrhovateľavydanéhozamestnávateľomEXIsports.r.o.zodňa13.12.2013
súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľa bol v mesiacoch október 2013 a

november 2013 vo výške XXX,XX U..

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine právo výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v

rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči
navrhovateľovi doposiaľ nebola súdom určená, navrhovateľ je v súčasnej dobe študentom 2. ročníka
denného bakalárskeho štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach

aniejeschopnýsámsaživiťteda,ževovzťahuknemutrvázákonnávyživovaciapovinnosťjehorodičov,
na ktorú plnenie má nárok do času, kým nebude schopný sám sa živiť.

Takisto v tomto konaní nebolo sporné, že ako odporca teda otec navrhovateľa, tak aj jeho matka sú
zamestnaní, pričom priemerný čistý mesačný príjem odporcu je vo výške cca 980,- eur a priemerný

čistý mesačný príjem matky navrhovateľa je vo výške cca 516,- eur, že odporca má okrem vyživovacej
povinnosti k navrhovateľovi ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére C., ktorej prispieva na
výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne určenou rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18P/30/2012-51zo dňa 8.11.2012, že odporca nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty a býva
so svojou priateľkou.

Pokiaľ ide o odôvodnené potreby navrhovateľa, jeho mesačné výdavky sú hlavne výdavkami na stravu,
na mobilný telefón, na študijné pomôcky, na oblečenie, na hygienu a na rôzne záujmy, pričom tieto
výdavky resp. odôvodnené potreby vyčíslil navrhovateľ v podaní zo dňa 26.2.2014 na sumu v celkovej
výške 414,- eur vrátane výdavkov jeho matky a sestry.

Odporca svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu 780,56 eura (vrátane spotrebného úveru - splátka vo
výške 150,59 eura mesačne, spotrebiteľského úveru - splátka vo výške 20,- eur mesačne a životnej
poistky - splátka vo výške 40,97 eura mesačne); z toho jeho mesačné náklady na bývanie boli do
30.9.2014 vo výške 100,- eur, kedy odporca býval u svojej matky a od 1.10.2014 vo výške 300,- eur (t.j.
polovica zo sumy nájomného vo výške 600,- eur), od kedy odporca býva zo svojou priateľkou.

Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb v príprave na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j.

všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel
na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard

umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2, § 75 ods.
1 Zákona o rodine).

Súdkonštatuje,žeodôvodnenépotrebynavrhovateľaakodospeléhomužapripravujúcehosanabudúce

povolanie sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné určené súdom
pokryje iba časť skutočných mesačných výdavkov navrhovateľa. Súd dodáva, že odporca je povinný
korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu
povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu. K námietke odporcu, že mu jeho príjem neumožňuje platiť
výživné v navrhovanej výške a že má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu, súd

poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom
je vyslovene uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného
ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd preto neprihliadol na výdavky odporcu súvisiace s

jeho úverovou zaťaženosťou v celkovej výške 211,56 eura mesačne. Pokiaľ ide o jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči maloletej C., X.. XX.X.XXXX, súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť
voči nej má aj jej matka.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči nemu

vyživovacia povinnosť. Keďže navrhovateľ žije so svojou matkou, ktorá sa o neho výlučne osobne
stará, čím si plní svoj diel vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi ako svojmu dieťaťu, súd zaviazal
odporcu prispievať na jeho výživu výživným, pri určovaní ktorého vychádzal z odôvodnených potrieb
oprávneného plnoletého dieťaťa, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov.
Súd pri určovaní výživného pre navrhovateľa zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ začal študovať na

vysokej škole, čím mu vznikli nové výdavky súvisiace s jeho vzdelaním a prípravou na budúce povolanie
a že odporca má pravidelný príjem vo výške cca 980,- eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené má
súd za to, že odporca bude schopný pravidelne mesačne prispievať na výživu pre navrhovateľa sumou
vo výške 200,- eur, ktorú súd považoval vzhľadom na odôvodnené potreby oprávneného navrhovateľa
za primeranú.

Súd preto určil výživné pre navrhovateľa tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda v
sume 200,- eur mesačne počnúc od 10.10.2013 do budúcna aj s ohľadom na to, že je v schopnostiach
a možnostiach odporcu uhrádzať výživné v takto určenej výške. V prevyšujúcej časti nad sumu 200,-eur mesačne súd návrh zamietol. Súd takisto zamietol návrh v časti určenia výživného od 1.2.2012 do
podania návrhu (do 9.10.2013) z dôvodu, že podľa špeciálnej úpravy obsiahnutej v Zákone o rodine
možno výživné pre plnoleté deti priznať len odo dňa začatia súdneho konania (ide o návrhové konanie

- § 77 ods. 1 zákona o rodine).

Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 10.10.2013 do 28.2.2015 súd odpočítal platby na
výživné, ktoré odporca preukázateľne poukazoval navrhovateľovi. Zo súhlasných vyjadrení účastníkov
má súd za preukázané, že odporca za rozhodné obdobie od 10.10.2013 do 28.2.2015 uhradil

navrhovateľovi titulom výživného sumu 750,- eur. Výživné určené týmto rozsudkom za dobu od
10.10.2013 do 28.2.2015 činí 3.341,94 eura, t.j. 16 mesiacov (november 2013 až február 2015) x 200
eur a v októbri 2013 mal dať 141,94 eura (za 22 dní v mesiaci sumu 200,- eur / 31 dní x 22 dní, t.j.
141,94 eura), pričom bolo zaplatené 750,- eur (150,- eur x 5 mesiacov), teda odporcovi ostáva zaplatiť
dlžné výživné vo výške 2.591,94 eura.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ, ktorý mal vo veci pomerný úspech,
nepožadoval náhradu trov konania resp. žiadne trovy mu nevznikli, tak mu ich náhradu súd nepriznal.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).