Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. marec 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200857
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513200857.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobkyne A. O., nar.

X.X.XXXX,I.,Z.XX/XX,právnezastúpenejJUDr.StanislavomLampartom,advokátomsosídlomvStarej
Ľubovni, Námestie sv. Mikuláša 29, proti žalovanej Q. T., nar. X.X.XXXX, V., P. XXX/X, do 1.3.2014
podnikajúcejpodobchodnýmmenomMáriaUgrayová-MALUPEK,IČO:37168231,miestompodnikania
Plaveč, Dávidova 144/8, právne zastúpenej JUDr. Petrom Baláškom, advokátom so sídlom v Poprade,
Hviezdoslavova 48, o zaplatenie 1.918,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.918,62 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne:
zo sumy 118,30 eur za obdobie od 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.9.2012

do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za
obdobie od 1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.12.2012 do zaplatenia, zo
sumy 338,30 eur za obdobie od 1.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 108,82 eur za obdobie od 1.2.2013 do
zaplatenia a nahradiť žalobkyni, k rukám právneho zástupcu žalobkyne, trovy konania vo výške 535,34
eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 115,- eur
a z trov právneho zastúpenia žalobkyne v tomto konaní vo výške 420,34 eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 26.2.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia

mzdy za obdobie mesiacov jún 2012 až december 2012 v celkovej výške 1.918,62 eur, úrokov z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých častí žalovanej istiny, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe poukazovala na to, že na základe pracovnej zmluvy z 8.3.2012 vznikol od 9.3.2012 medzi
účastníkmi konania pracovný pomer, kde žalobkyňa vykonávala prácu účtovník - ekonóm, mzdové
podmienkybolidohodnutévovýške400,-eurmesačne,výplatnýtermín31.deňnasledujúcehomesiaca,
pričom žalovaná jej napriek tomu nevyplatila zo mzdy za jún 2012 sumu 118,30 eur, celú mzdu za júl
2012 vo výške 338,30 eur, celú mzdu za august 2012 vo výške 338,30 eur, celú mzdu za september

2012 vo výške 338,30 eur, celú mzdu za október 2012 vo výške 338,30 eur, celú mzdu za november
2012 vo výške 338,30 eur a časť mzdy za mesiac december 2012 v sume 108,82 eur.

Žalovaná sa prvýkrát k podanej žalobe vyjadrila v odpore proti platobnému rozkazu, kde uviedla, že
nárok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu s tým, že mzda bola vyplatená v plnej výške, k čomu
pripojila kópie príjmových pokladničných dokladov č. 115/2012, 139/12, 94/12, 161/12, 179/12, 53/13 a
189/12. Následne podaním doručeným súdu dňa 9.5.2013 opätovne uvádzala, že mzda bola žalovanej

(pozn. správne žalobkyni) riadne vyplatená, k čomu doložila kópie výplatných listín č. 12/2012, 11/2012,
10/2012, 09/2012, 08/2012, 07/2012 a 06/2012.Na pojednávanie dňa 18.3.2016 sa žalovaná nedostavila, o jeho odročenie nežiadala, preto súd vec
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkov V. O. a B. U., čítaním a
oboznámením obsahu listinných dôkazov:
- listín obsiahnutých v pripojenom spise ORP PZ Stará Ľubovňa, OKP, oddelenie vyšetrovania, ČVS:
ORP-138/VYS-SL-2014, a to: uznesenia o vznesení obvinenia, sťažnosti proti uzneseniu povereného
príslušníka PZ, uznesenia OO PZ v Ľubotíne, zápisnice o výsluchu Q. T. zo dňa 14.7.2014 a jej dodatku

z č.l. 41 spisu, zápisnice o výsluchu svedka Q. T. zo dňa 9.10.2014, zápisnice o výsluchu svedka -
poškodeného A. O. z č.l. 49-53 uvedeného spisu, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného A. O. z
č.l. 56-60 uvedeného spisu, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného A. O. z č.l. 63-68 uvedeného
spisu a jej dodatku z č.l. 71-72 spisu, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Q. B. z č.l. 73-77
spisu, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Q. B. zo dňa 14.7.2014, zápisnice o výsluchu svedka
- poškodeného Q. J. zo dňa 19.6.2014, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Q. J. zo dňa

14.7.2014, zápisnice o výsluchu svedka G. B. z č.l. 102-104 uvedeného spisu, zápisnice o výsluchu
svedka - poškodeného G. B. zo dňa 16.7.2014, zápisnice o výsluchu svedka W. K. zo dňa 18.03.2014,
zápisnice o výsluchu svedka W. K. zo dňa 29.7.2014, zápisnice o výsluchu svedka Q. X. zo dňa
18.2.2014, zápisnice o výsluchu svedka Q. X. zo dňa 14.7.2014, zápisnice o výsluchu svedka P. B. zo
dňa18.2.2014,zápisniceovýsluchusvedkaP.B.zodňa18.2.2014,zápisniceovýsluchusvedkaH.F.zo

dňa 18.3.2014, zápisnice o výsluchu svedka I. I. zo dňa 18.3.2014, zápisnice o výsluchu svedka X. Q. zo
dňa 26.3.2014, zápisnice o výsluchu svedka W. R. zo dňa 26.3.2014, zápisnice o výsluchu svedka J. S.
zo dňa 26.3.2014, zápisnice o výsluchu svedka P. W. zo dňa 23.5.2014, zápisnice o výsluchu svedka Q.
K. zo dňa 22.9.2013, zápisnice o výsluchu svedka Q. K. zo dňa 21.10.2014, zápisnice o výsluchu svedka
B. U. zo dňa 22.9.2013, zápisnice o výsluchu svedka W. I. zo dňa 22.9.2013, zápisnice konfrontácii

medzisvedkompoškodeným(žalobkyňou)asvedkomžalovanou)zodňa5.9.2013,zápisniceovýsluchu
znalca zo dňa 17.1.2014, znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Mikudu č. 01/2014, znaleckého
posudku č. 66/2014 znalca Ing. Štefana Mikudu, výzvy na vydanie veci z č.l. 394 spisu, zápisnice
o prevzatí vrátenej veci z č.l. 397-398 spisu, protokolu Inšpektorátu práce Prešov dňa 15.4.2013,
vyjadrenia z č.l. 491 spisu, správy z č.l. 492 spisu, predbežného vyjadrenia KEÚ PZ z č.l. 493 spisu,

podania KEÚ PZ z č.l. 494 spisu, uznesenia ORPZ OKP Stará Ľubovňa zo dňa 22.12.2014;
- obsiahnutých v spise tunajšieho súdu 1Cpr/1/2013, a to: podanej žaloby, pracovnej zmluvy, odporu
proti platobnému rozkazu a k nemu pripojených kópií príjmových pokladničných dokladov, podania
žalobkyne učineného prostredníctvom jej právneho zástupcu doručeného súdu 4.4.2013, protokolu z č.l.
28-29 spisu, podania žalovanej doručeného súdu 9.5.2013, výplatných listín z č.l. 30-36 spisu, fotografií

z č.l. 62-65 spisu, mzdového listu zamestnanca za rok 2012, z prílohovej obálky : výplatných pások
za obdobie mesiacov jún až december 2012, príjmových pokladničných dokladov č. 94/12, 115/2012,
139/2012, 161/2012, 189/12, 53/13-teda ich pôvodných kópií, originálov výplatných listín 12/2012,
11/2012, 10/2012, 09/2012, 08/2012, 07/2012 a 06/2012; podania žalovanej učineného prostredníctvom
jej právneho zástupcu doručeného súdu 6.8.2013, výpisu zo živnostenského registra z č.l. 88 spisu; na

pojednávaní dňa 18.3.2016 predloženého podacieho lístka vrátenej zásielky, ako aj po jej otvorení jej
obsahu - t.j. písomnosti označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1
písm. b/ ZP datovanej dňom 16.2.2013, kópie podania označeného ako okamžité skončenie pracovného
pomeru datovaného dňom 16.2.2013, a zistil že:

Účastníci konania, žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaná ako zamestnávateľ, uzavreli dňa 8.3.2012
pracovnú zmluvu s termínom nástupu žalobkyne do práce dňa 9.3.2012, druh práce žalobkyne
bol dohodnutý účtovník-ekonóm, mzdové podmienky 400,- eur mesačne, výplatné termíny 31. deň
nasledujúceho mesiaca. Žalovaná doposiaľ nevyplatila žalobkyni časť mzdy za mesiac jún 2012 vo
výške 118,30 eur, celú mzdu za mesiace júl, august, september, október 2012 vo výške po 338,30 eur za

ten-ktorý mesiac, mzdu a náhradu mzdy za dovolenku za mesiac november 2012 vo výške 338,30 eur,
náhradu mzdy za dovolenku v mesiaci december 2012 a náhradu mzdy za práceneschopnosť v danom
mesiaci vo výške spolu 108,82 eur. Žalobkyňa sa svojich nárokov domáhala voči žalovanej i v trestnom
konaní vedenom naposledy na OR PZ, OKP, oddelení vyšetrovania Stará Ľubovňa pod ČVS: ORP-138/
VYS-SL-2014, ktoré konanie na základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 22.12.2014 je prerušené. Zo

žalovanej sumy nebolo žalobkyni zo strany žalovanej nič zaplatené.Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom k 8.3.2012), pracovný pomer sa zakladá písomnou
pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej
zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 46 Zákonníka práce (v znení účinnom k 8.3.2012), pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol
dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného pomeru medzi

účastníkmi), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi
prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie
pracovnýchúlohadodržiavaťostatnépracovnépodmienkyustanovenéprávnymipredpismi,kolektívnou
zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného pomeru medzi

účastníkmi), zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného
zárobku.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného pomeru medzi
účastníkmi), zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného pomeru medzi
účastníkmi), zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň,
patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca,
ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň,

považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok
nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je
odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.

Podľa § 129 ods. 1Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného pomeru medzi

účastníkmi), mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 130 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného
pomeru medzi účastníkmi), vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna

zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania
mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia
alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa
zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom

pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu,
alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa
nedohodnú inak. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci
najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so
zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa

poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní
elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za
pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na
poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do

rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná.

Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného pomeru medzi

účastníkmi), zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne
poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania
preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí
zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavkuna daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň
a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo
závislej činnosti.

Podľa § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 9 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase trvania pracovného
pomeru medzi účastníkmi), priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny

štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa
počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení
vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku
zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného
na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné

poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb
platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

Podľa § 142 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.12.2010), ak zamestnanec
nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení,

v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými
prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada
mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé
poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného
zárobku. Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako

sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku.

Podľa § 4 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
(vzneníúčinnomvčasetrvaniapracovnoprávnehovzťahumedziúčastníkmikonania),nároknanáhradu

príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na
výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu
(ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“) a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ
podľa osobitného predpisu za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej
pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 462/2003 Z.z. (v znení účinnom v čase trvania pracovnoprávneho
vzťahu medzi účastníkmi konania), náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa
poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z. (v znení účinnom v čase trvania pracovnoprávneho vzťahu
medzi účastníkmi konania), náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na
výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu

príjmu.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že podaná žaloba je dôvodná.

V celom konaní nebola spochybňovaná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania
v rozhodnom období, ani výška žalobkyňou uplatňovaných nárokov a ich titul (žalobkyňa na pojednávaní
dňa 15.7.2013 totiž upresnila, že v čase od 9.11.2012 do 5.12.2012 čerpala dovolenku a od
5.12.2012 bola práceneschopná, z čoho vyplýva, že časti súm požadovaných za november 2012 a
december 2012 sú požadované z titulu náhrady mzdy za dovolenku, resp. náhrady príjmu pri dočasnej

práceneschopnosti), preto sa súd nezaoberal správnosťou výšky uplatňovaných nárokov. Sporná bola v
celom konaní tá skutočnosť, či žalobou uplatnené nároky žalobkyni boli, alebo neboli vyplatené, pričom
po dokazovaní dospel súd k záveru, že v tomto smere obrana žalovanej bola od počiatku účelová,
zavádzajúca a nepravdivá.

V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobkyňa podaním zo dňa 16.2.2013, zaslaným žalovanej

dňa 18.2.2013, ukončila pracovný pomer okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z
dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac december 2012 - zásielku si žalovaná neprevzala, považuje sa
za doručenú v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce dňom 1.3.2013. Žalobkyňa už v tejto zásielke (ktorá
bola predložená neotvorená na pojednávaní a ktorú otvoril až sudca pri dokazovaní) uplatňovala za
mesiacejúnažnovember2012nárokyvrovnakýchvýškachakovtomtokonaní.Trebauviesť,ževtomto

konaní žalobkyňa ani len nežiadala od žalovanej náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru
(§ 69 ods. 4 Zákonníka práce), ktorú pôvodne požadovala v príslušnom podaní, ktorým pracovný
pomer okamžite skončila, uplatňovala len právo na zaplatenie toho, na čo jej vznikol nárok počas
trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na všetky skutočnosti prezentované a zistené v konaní má

súd za to, že nemožno pochybovať o tom, že žalobkyňa uplatňovala právo na zaplatenie svojich
oprávnených nárokov, kde v tomto smere v súvislosti s obranou žalovanej súd poukazuje na skutočnosť,
že je scestné prijať záver o tom, že uplatňované nároky boli žalobkyni vyplatené a odôvodňovať
to listinami predloženými žalovanou v tomto konaní (výplatné listiny, príjmové pokladničné doklady
predložené k odporu proti platobnému rozkazu) - ťažko si totiž predstaviť, že by žalobkyňa, nepochybne

majúc ako účtovníčka u žalovanej vedomosť, že by vystavila (ona ako fyzická osoba - zamestnanec)
žalovanej predložené príjmové pokladničné doklady a podpísala predložené výplatné listiny (na ktorých
písomnostiach pravosť svojho podpisu od ich predloženia žalovanou popierala), ktoré by nechal v
účtovníctve žalovanej, a napriek tomu sa domáhala zaplatenia daných nárokov (toto bude ďalej
rozobraté i v súvislosti s postupmi žalovanej v tomto konaní).

K obrane žalovanej s poukazom na obsah predložených kópií príjmových pokladničných dokladov a
predložených výplatných listín súd poznamenáva, že táto je z pohľadu súdu čisto účelová v snahe
zbaviť sa povinnosti plnenia mzdových nárokov žalobkyni, o čom svedčia tieto skutočnosti: žalovaná
dané písomnosti predložila súdu dňa 20.3.2013 spolu s odporom proti platobnému rozkazu, v celom

konaní však nepredložila príjmovým pokladničným dokladom (ktoré mali byť vystavené žalobkyňou,
pričom nebolo v celom konaní preukázané, aké iné by žalobkyňa z akého titulu v rozhodnej dobe
vystavovala a teda prečo tieto príjmové doklady mali tak vysoké čísla) zodpovedajúce svoje výdavkové
pokladničné doklady, podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní 15.7.2013 originály
predložených príjmových pokladničných dokladov aj súvisiacich výdavkových dokladov mala v tom čase

Q. K. vykonávajúca rekonštrukciu účtovníctva u žalovanej, súd uložil žalovanej povinnosť predložiť ich
súdu do 5 dní od uvedeného pojednávania (podľa súdu p. K. postačovalo pre rekonštrukciu účtovníctva
vyhotoviť si ich kópie a žalovaná mohla bez problémov súdu predložiť ich originály) žalovaná ich však
napriek tomu súdu v danej lehote, ani doposiaľ nepredložila.

Okrem toho samotná Q. K. pri výsluchu vo vyššie uvedenej trestnej veci dňa 22.9.2013 (vedenej v tom
čase ešte na OO PZ Ľubotín pod ČVS: ORP-342/LU-SL-2013) uviedla, že toho času sa zdržiava pri
svojej priateľke, pani T. (teda žalovanej) v obci V., že pani O. (žalobkyňa) mala komplet vyplatené všetky
mzdy - k tomu predložila „výplatice“ č. 02/2012, 03/2012, 04/2012 a 05/2012 - nepredložila však vôbec
v tomto konaní už dňa 9.5.2013 žalovanou predložené „výplatice“ č. 06/2012 až 12/2012, ani už dňa

20.3.2013 v tomto konaní predložené žalovanou príjmové pokladničné doklady, ani im zodpovedajúce
výdavkové pokladničné doklady. Následne pri výsluchu v danej trestnej veci dňa 21.10.2014 (už na
oddelení vyšetrovania OKP, OR PZ Stará Ľubovňa) p. Q. K. uviedla k pokladničným dokladom č.
115/2012, 139/2012, 94/12, 161/12, 179/12, 189/12 a 53/13 (teda tým, ktoré predložila žalovaná i v tejtoveci k odporu), že k týmto dokladom sa vyjadriť nevie kto ich vystavil, v jej zrekonštruovanom účtovníctve
sa nenachádzajú, ani ich tam nevidela, nemá vedomosť kde sa nachádzajú ich originály. Rovnako tak k
výplatným páskam za obdobie od 06/2012 do 12/2012 uviedla, že čo sa ich týka, vidí ich prvýkrát, ani ich

nemá zaúčtované v účtovníctve firmy Malupek, nevie ani kto ich vystavil, pokiaľ vie takéto boli vystavené
len do mesiace 5/2012 a následne sa výplaty viedli už len v zošitoch. Z uvedeného podľa súdu vyplýva
jednoznačný záver o tom, že všetky vyššie uvedené doklady boli účelovo dodatočne vyhotovené pre
obranu žalovanej v tomto konaní pred súdom.

Ďalej k vyššie uvedenému súd udáva, že samotná žalovaná v trestnom konaní pri výsluchu 14.7.2014
uviedla, že príjmové pokladničné bloky č. 115/2012, 139/2012, 94/12, 161/12, 179/12, 189/12 a 53/12
(pozn. správne 53/13) - tak podpisy na nich nie sú jej, musel ich niekto sfalšovať. Rovnako tak pri
výsluchudňa9.10.2014vtrestnejveciktýmtodokladomuviedla,žeichonavžiadnomprípadenevydala,
podpisy na nich nie sú jej a musia byť falošné a vôbec netuší, kde by sa mohli nachádzať ich originály. Tu
vyvstáva dôvodná otázka, ako je možné, že takéto doklady, na ktorých nie je podpis žalovanej, žalovaná

potom predkladá v konaní súdu ako dôkaz o vyplatení mzdy žalobkyni.

Ďalej podľa žalovanej pri jej výsluchu v trestnom konaní dňa 9.10.2014 dokladom o vyplatení mzdy
pani O. je písanka ktorá bola predložená (pozn. v trestnom konaní) a ktorej podpisy „ona uznala za
svoje“ pri preberaní finančných prostriedkov. Takúto „písanku“ žalovaná v celom konaní nepredložila.

K tomu súd, v kontexte vyjadrení žalovanej a jej právneho zástupcu v tomto konaní poznamenáva,
že v trestnom konaní dňa 22.12.2014 boli žalovanej vrátené všetky účtovné doklady vydané pre účely
trestného konania, prevzala ich osobne žalovaná, v tom čase „rekonštrukcia“ jej účtovníctva bola dávno
skončená (vychádzajúc z výsluchov Q. K. v trestnom konaní) a napriek tomu doposiaľ žalovaná žiadne
dokladypreúčelytohtokonaniasúdunapriekviacnásobnýmvýzvamnepredložila,čojejprávnyzástupca

na poslednom pojednávaní odôvodňoval tým, že údajne ich má v držbe Q. K., ktoré je teraz v zahraničí
a nevedia kde sa nachádza.

V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že ide čo sa týka žalovanou v tomto
konaní predložených dokladov za doklady vyhotovené účelovo a teda nezodpovedajúce skutočnému

stavu, a čo sa týka nepredloženia iných dokladov za účelové konanie v snahe zmariť grafologické
skúmanie údajných podpisov žalobkyne v „písankách“. Preto súd zamietol návrh právneho zástupcu
žalovanej na predloženie účtovných dokladov žalovanej daný na pojednávaní dňa 18.3.2016, nakoľko
žalovaná na to mala dostatok času a daný návrh súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
vyjadrenia hodnotí ako čisto účelový v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci.

Osobitne treba k tomu poznamenať, že súd postráda akýkoľvek rozumný dôvod prečo by tieto účtovné
doklady mala mať naďalej v držbe Q. K., keď podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaná ukončila
svoju podnikateľskú činnosť k 1.3.2014 a mala vedomosť o tom, že príslušné doklady má predložiť súdu
v tomto konaní.

Ešte k vyššie uvedenému súd s ohľadom na výpoveď žalovanej na pojednávaní 15.7.2013
poznamenáva, že táto na danom pojednávaní po predložení na nahliadnutie ňou predložených kópií
príjmových a pokladničných dokladov a výzve zo strany právneho zástupcu žalobkyne kto ich vypisoval
uviedla iba, že ona ich nevypisovala - vôbec nenamietala pravosť jej podpisov na nich, toto uvádzala

až následne v trestnom konaní.

Súd tiež ako účelové hodnotí v konaní predložené fotografie ako sú na č.l. 62 až 65 spisu v snahe iba
zdiskreditovať osobu žalobkyne - na týchto fotografiách nie je absolútne zrejmé aké konkrétne listiny
sú tam porozhadzované a odhliadnuc od uvedeného, akokoľvek vedenú dokumentáciu si takto môže

porozhadzovať ktokoľvek a obviňovať druhého, že „takto viedol účtovníctvo“. K tomu je potrebné dodať,
že právny zástupca žalovanej sa pýtal žalobkyne, prečo zošity, ktoré mal so sebou na pojednávaní
dňa 15.7.2013, našiel po prevzatí právneho zastúpenia žalovanej v tomto konaní (podľa plnej moci dňa
1.7.2013 - teda zhodne ako podľa svojej výpovede v trestnom konaní p. K. uviedla, že prevzala účtovnú
agendu žalovanej - výsluch zo dňa 22.9.2013) v koši - sama žalovaná pritom dňa 9.10.2014 pri výsluchu

v trestnej veci uviedla, že asi od januára 2013 začala účtovníctvo viesť Q. K.. Teda vážne si žalovaná
strany myslí, že za týchto okolností súd uverí takýmto tvrdeniam? Aj keby mali byť „zošity“ v koši tak
nová účtovníčka by ich teda nechala v tom koši ďalší polrok, odhliadnuc od toho nemožno si ani len
predstaviť, že za pol roka sa koše vo firme žalovanej nevynášali.K tomu je potrebné z pohľadu súdu poukázať i na tú skutočnosť, že v zmysle prednesu právneho
zástupcu žalovanej „netransparentnosť“ vedenia účtovníctva žalobkyňou údajne potvrdzujú aj všetky
kontroly, ktoré boli u žalovanej vykonané, tak zo strany sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne,

daňového úradu a úradu práce, ktoré uložili žalovanej za tieto skutočnosti aj pokutu pre pochybenia v
evidenciiadoručovanípísomností-žiadnedokladyotomnepredložil,žiadnedokazovanievtomtosmere
žalovaná strana nenavrhla. I tieto tvrdenia predstavujú z pohľadu súdu len účelovú snahu o diskreditáciu
žalobkyne v tomto konaní.

Výsluchom svedka B. U. neboli zistené žiadne skutočnosti relevantne preukazujúce riadne splnenie
povinností žalovanej ako zamestnávateľa vo vzťahu k výplate mzdy a príslušných náhrad žalobkyni ako
zamestnancovi. Svedok V. O. potvrdzoval skutočnosť, že žalované sumy neboli žalobkyni vyplatené,
pričom poukázal i na stretnutie jeho so žalovanou, ktorá mu danú skutočnosť mala odôvodňovať ťažkou
finačnou situáciou, ktoré stretnutie vo svojej výpovedi potvrdila i samotná žalovaná, k čomu uviedla, že
mu vtedy povedala, že podľa jej poznámok má žalobkyňa všetko vyplatené (pozn.: v konaní nepredložila

ani tieto ňou spomínané poznámky).

Na základe vyššie uvedeného súd tiež nemôže v tejto veci za relevantné považovať ani závery
znaleckých posudkov znalca Ing. Mikudu podaných v trestnom konaní (č. 1/2014 a č. 66/2014), nakoľko
tento vychádzajúc z času, kedy bol na ich podanie v trestnom konaní pribratý, nepochybne vychádzal

zo „zrekonštruovaného účtovníctva“ žalovanej a teda z pohľadu súdu z dokladov dodatočne a účelovo
dorábaných, ako boli aj tie, ktoré v tomto konaní vôbec žalovaná predložila, a teda jeho závery o výške
či druhu vyplatených nárokov žalobkyni zo strany žalovanej preto pre účely tohto konania, s poukazom
na vyššie uvedené zistenia o dokladoch predložených žalovanou v tomto konaní, nemožno vziať za
relevantné. V tomto kontexte súd uvádza, že ani rozhodnutie o prerušení trestného stíhania nie je v tejto

veci pre súd smerodajné (vyšetrovateľ mohol vychádzať pre určenie trestnej zodpovednosti konkrétnej
osoby iba z toho, čo zistil znalec - ako je však zrejmé z vyššie uvedených skutočností, nezaoberal sa
otázkou pravosti príslušných dokumentov, avšak súd neprináleží v tomto konaní hodnotiť jeho postup),
a to už s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zistené v tomto konaní súdu, z ktorých
jednoznačne vyplývajú účelové kroky zo strany žalovanej vo vzťahu k zmareniu akejkoľvek možnosti

relevantného preskúmania dôkazov, ktorými tu preukazovala, že mzda bola žalobkyni vyplatená, pričom
v trestnom konaní popierala platnosť týchto dokladov.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, keďže žalovaná nepreukázala skutočné vyplatenie
mzdy a jej náhrad žalobkyni požadovaných ňou v tomto konaní, pričom samotná výška jednotlivých

nárokov za tie-ktoré mesiace nebola ani len spochybňovaná, súd podanej žalobe v celom rozsahu čo do
žalovanej istiny, ako aj úrokov z omeškania z jej jednotlivých častí vyhovel ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a žalovanú zaviazal na ich zaplatenie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal voči neúspešnej žalovanej
právo na náhradu trov konania. Trovy konania vyčíslila žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním predloženým súdu 21.3.2016, ktorý požadovala
náhradu trov konania celkom vo výške 596,33 eur.

Po preskúmaní uvedeného podania súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške spolu
535,34 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške

115,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobkyne v tomto konaní vo výške 420,34 eur, ktoré predstavuje:
- odmena za úkon právnej pomoci „prevzatie a príprava zastúpenia“ á 81,32 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013 - § 20c cit. vyhlášky) a náhrada podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spojená s týmto úkonom vo výške 7,81 eur,
- odmena za úkon právnej služby „spísanie žalobného návrhu“ - teda písomné podanie na súd vo veci

samej á 81,32 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do
30.6.2013 - § 20c cit. vyhlášky) a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spojená s týmto
úkonom vo výške 7,81 eur,- odmena za úkon právnej služby „3.4.2013 porada s klientkou po podaní odporu“ á 27,10 eur (§ 10 ods.
1, § 14 ods. 4 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013 - § 20c cit. vyhlášky) a
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spojená s týmto úkonom vo výške 7,81 eur,

- odmena za úkon právnej služby „23.5.2013 účasť na pojednávaní“ á 20,33 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods.
5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013 - § 20c cit. vyhlášky - príslušné
pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci samej, preto súd priznal odmenu iba v sume 20,33
eur, nie v požadovanej výške 81,32 eur) a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spojená
s týmto úkonom vo výške 7,81 eur,

- odmena za úkon právnej služby „15.7.2013 účasť na pojednávaní“ á 81,32 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2013) a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. spojená s týmto úkonom vo výške 7,81 eur,
- odmena za úkon právnej služby „18.3.2016 účasť na pojednávaní“ á 81,32 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2013) a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. spojená s týmto úkonom vo výške 8,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.