Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/91/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8203899724
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8203899724.44

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcov 1. H. Q., 2. Y. Q.,
obaja bytom T. XXX/XXX, T., obaja v konaní zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom so sídlom
Mlynská 26, Košice, proti žalovaným 1. C. M., bytom T. X, T., 2. E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX,
T., o určenie hranice pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že hranica medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2.rade, a to parcelou

C-KN č. 90/2 o výmere 687 m2 - trvalé trávne porasty, zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie
T., obec T. a pozemkami vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2.rade, a to parcelami C-KN č. 92 o výmere
713 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XX, katastrálne územie T., obec T., a C-KN
č. 91 o výmere 2.037 m2 - trvalé trávne porasty, zapísaná na LV č. XX, katastrálne územie T., O. T.,
prechádza bodmi 164-81, 164-129, 164-130, 164-164, 164-9 tak, ako je to zakreslené v geometrickom
pláne č. 04/2016 overeného Okresným úradom Bardejov - katastrálnym odborom pod č. G1-659/2016
dňa 10.10.2016, ktorý je grafickou prílohou č. 2 znaleckého posudku znalca C. I. č. 04/2016 zo dňa

28.5.2016, a ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobcom v 1. a 2.rade p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania voči
žalovaným v 1. a 2.rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania, ktoré platil voči žalovaným v 1. a 2.rade v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Znalcovi C. I. p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených so
znaleckým dokazovaním v plnom rozsahu voči žalovaným v 1.-2.rade, o výške ktorých rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa po postúpení veci súdu Správou katastra Bardejov dňa 6.6.2003 v konaní domáhali
určenia, že hranica medzi parcelami KN 90/2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k.ú. T. a medzi parcelami
KN 92 a KN 91, zapísaných na LV č. XX, k.ú. T., prebieha medzi bodmi A, B, E, F, G, I, J, K, L, tak, ako
je vyznačená na geometrickom pláne znalca G. M. č. 45510-5/95 a náhrady trov konania. Žalobcovia
žalobu odôvodnili tým, že oni sú vlastníci parcely C-KN č. 90/2 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. T. a žalovaní

sú vlastníkmi parcely C-KN č. 91 a č. 92 zapísaných na LV č. XX, k.ú. T.. So žalovanými majú spor o
priebeh hranice medzi týmito pozemkami, pretože títo neuznávajú hranicu podľa stavu v KN a snažia
sa ju posunúť na úkor ich pozemku.1. Žalovaní neuznávali uplatnený nárok žalobcov. Tvrdili, že hranica medzi pozemkami nebola sporná
od nepamäti (najmenej posledných 80 rokov). Právni predchodcovia nemali spory o určenie hranice.

Žalovaných nikto nerušil od nadobudnutia vlastníckeho práva v roku 1969 až 1994. Vo vyjadrení zo
dňa 8.4.2004 poukazovali na to, že príslušným na rozhodnutie vo veci je katastrálny úrad. Ďalej uviedli,
že na výstavbu rodinného domu bolo žalovaným vydané rozhodnutie Okresným národným výborom v
Bardejove-odboromúzemnéhoplánovaniazodňa18.2.1970,podľaktoréhostavebnáplocharodinného
domu je určená 8 m od osi obecnej cesty a 1 meter od hranice susedného pozemku zo strany západnej

parc.č. 90/2. K posunutiu hranice zo strany žalovaných nedošlo. Rodinný dom žalovaných bol postavený
vo vzdialenosti 1 m od hranice s pozemkom parc.č. 90/2 na mieste starého rodinného domu v roku
1970-1972, čoho dôkazom má byť snímok z katastrálnej mapy z roku 1969 (čl. 72). Vtedajší vlastník
susedného pozemku parc. č. 90/2 D. F. k osadeniu rodinného domu nevzniesol ani pri kolaudačnom
konaní žiadne námietky, ani do roku 1994 nemal žiadne výhrady. Súd by mal prihliadnuť na dlhodobú,
dobromyseľnú a pokojnú držbu vytvorenú v prírode. Táto držba bola nerušená aj podľa uhorského práva

až do podania žaloby. V roku 1996 kataster vykonal na liste vlastníctva č. XX bez súhlasu žalovaných
zmenu v grafickom znázornení priebehu hraníc, ale aj v znížení celkovej výmery parciel tak, že upravil
parcelu č. 91 na výmeru 708 m2 a parcelu č. 92 na výmeru 1942 m2. Následne preto požiadali kataster
o opravu chýb v katastrálnom operáte, na základe ktorej Správa katastra Bardejov vydala rozhodnutie
č. X/1996 zo dňa 29.5.1996, ktorým čiastočne vyhovela žiadosti žalovaných tak, že upravila výmeru

parcely č. 91 z 1942 m2 na 2037 m2 a parcelu č. 92 zo 708 m2 na 713 m2. Zmenu odôvodnil tým,
že chyba nastala pri určení výmer pri THM. Terajšia mapová hranica medzi pozemkami nie je totožná
s mapovou hranicou do roku 1996, pretože postupom katastra došlo k zmenám, ktoré zmenili priebeh
hranice, aj celkovú výmeru parciel č. 91, 92. Ďalej uviedli, že dokazovanie znalcom G. M. č. 40510-5/95
zo dňa 9.12.1995 len potvrdilo, že užívacia hranica ide asi 1 m od rodinného domu žalovaných, čo je

vyznačené červenou farbou.

2. Pôvodne žalovaná v 3.rade G.A. M., A.. G., bytom T. XXX zomrela, a preto súd ďalej konal s jej
dedičmi, a to C. M., G. M., K. H., C. B.L..

3. Ako žalovaná v 2.rade pôvodne vystupovala G. M., nar. X.XX.XXXX, bytom T. X, T.. Súd následne
právoplatne uznesením zo dňa 11.7.2011 č.k. 5C/91/2003-296 pripustil, aby namiesto žalovanej v 2.rade
vstúpil do konania ako žalovaný v 2.rade E. M., U.. XX.X.XXXX, R. T. X, T.. Zároveň týmto uznesením
súd zastavil konanie voči pôvodne žalovaným v 5. a 6.rade, t.j. voči K. H., A.. M., nar. X.X.XXXX, bytom
R. XXX a C. B., A.. M., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/XXX, T..

4. Uznesením zo dňa 18.12.2012 č.k. 5C/91/2003-394 právoplatne súd zastavil konanie aj voči pôvodne
žalovaným v 3. rade C. M., bytom T., G. XXX/XX a 4. rade G. M., bytom T., T. XXX/XXX, a to pre
späťvzatie zo strany žalobcov.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.10.2013 č.k. 5C/91/2003-407 tak, že žalobu zamietol s
tým, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôsledku
podaného odvolania žalobcami, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 23.6.2015
č.k. 12Co/124/2014-430 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. V priebehu konania súd pripustil zmenu žalobného návrhu uznesením zo dňa 31.8.2016 č.k.
5C/91/2003-511 tak, že žalobcovia v 1.-2.rade domáhali voči žalovaným v 1.-2.rade určenia, že hranica
medzi nehnuteľnosťami, a to parcelou CKN 90/2 o výmere 687 m2 - trvalé trávnaté porasty, evidovaná
na LV č. XXX, katastrálne územie T., O. T., vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a parcelami CKN č.
92 o výmere 713 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XX, katastrálne územie T., O. T.,

vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a CKN 91 o výmere 2.037 - trvalé trávnaté porasty, katastrálne
územie T., O. T., vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade prechádza bodmi 164 - 81, 164 - 129, 164 -
130, 164 - 164, 164 - 9 tak, ako je zakreslené v grafickej prílohe č. 2 znaleckého posudku č. 4/2016 zo
dňa 31.3.2016 znalca C. I. a náhrady trov konania.

7. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením
účastníkov, výpismi z katastra nehnuteľností, spisom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 9C/564/1994,
geometrickým plánom znalca G. M. č. 45510-5/95, jednotlivými znaleckými posudkami, geometrickýmplánom znalca C. I. vo forme znaleckého posudku č. 4/2016 a s ďalšími v spise nachádzajúcimi sa
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Predmetom tohto konania je určenie hranice medzi parcelou č. 90/2 zapísanou na LV č. XXX, k.ú. T. vo
vlastníctve žalobcov a parcelami č. 91 a č. 92, zapísanými na LV č. XX, k.ú. T. vo vlastníctve žalovaných.

9. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 9C/564/1994 bolo zistené, že už v tomto konaní sa
žalobcovia domáhali určenia hranice sporných nehnuteľností. Súd najprv vo veci rozhodol rozsudkom

zo dňa 25.1.1996 č.k. 9C/564/94-64 tak, že určil, že hranica medzi pozemkami KN 90/2 vedená na LV
XXX a KN 92 na LV 41, KN 91 na LV XX, k.ú. T.M. prebieha v bodoch A, B, E, F, G, I, J, K, L tak, ako
je vyznačená na geometrickom pláne č. 40510-5/95 zo dňa 12.12.1995 čiernou farbou znalca G. M.. V
dôsledku podaného odvolania bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove.

10. Krajský súd v Prešove následne rozsudkom zo dňa 5.2.1997 č.k. 16Co/152/96-96 zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v
konaní o určenie hranice je nutné, aby súd zistil priebeh mapovej hranice a priebeh hranice užívacej,
pričom ten z účastníkov, ktorý tvrdí, že užívacia hranica sa stala aj vlastníckou hranicou odchýlnou od
mapovej hranice, ktorá by týmto stratila status hranice vlastníckej, musí svoje tvrdenie o tomto dokázať.
K zmene vlastníckej hranice môže viesť právna skutočnosť, ktorá nastala v minulosti, najmä vydržanie.

Ak sa však zmena mala udiať za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb., do 31.12.1991 nemohlo sa tak stať
vydržaním. Účastník, ktorý tvrdí, že došlo k zmene vlastníckej hranice oproti hranici mapovej, nemôže
byť vtedy v spore úspešný, lebo nie je daný právny základ jeho tvrdenia. V prejednávanej veci by preto
žalovaní tvrdiac, že došlo k zmene hranice tak, že táto má priebeh po celej dĺžke parciel 91 a 92 v línii asi
70 cm za domom, ktorý bol postavený v roku 1970, pre dôkaz o uvedenej právnej zmene, museli tvrdiť

a preukázať skutočnosti o užívacom stave pred aspoň 20 rokmi od stavby domu žalovaných (lehoty pre
vydržanie mohli uplynúť do 31.12.1963). Z obsahu spisu však taký záver nevyznieva a žalovaní netvrdia
ani neuvádzajú dôkazy v tejto spojitosti.

11. Následne konanie vo veci 9C/564/1994 bolo uznesením zo dňa 30.3.1998 č.k. 9C/564/1994-141

zastavené s tým, že po jeho právoplatnosti bude vec postúpená Okresnému úradu - Odboru
katastrálnemu Bardejov, a to z dôvodu, že od 1.1.1998 rozhoduje vo veciach určenia hranice pozemkov
Okresnýúrad-Odborkatastrálny.KrajskýsúdvPrešoveuznesenímzodňa31.8.1998potvrdiluznesenie
súdu prvej inštancie.

12. Okresný úrad Bardejov, odbor katastrálny určil hranicu medzi spornými pozemkami v rozhodnutí zo
dňa 28.10.1999 č. H 4/99, avšak v dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
dňa 25.9.2002 č.k. 2S 9/2000-20 zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Bardejove, odboru katastrálneho
zo dňa 28.10.1999 č. H 4/99 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uložil
Okresnému úradu v Bardejove rozhodnúť o postúpení veci príslušnému orgánu - súdu, ktorý postúpil

vec súdu podaním doručeným súdu dňa 6.6.2003.

13. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely CKN č. 90/2 o výmere 687 m2 - trvalé trávne porasty, obec T., L..Ú.. T..

14. Z listu vlastníctva č. XX vyplýva, že žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú spoluvlastníkmi parcely
č. 91 o výmere 2037 m2 - trvalé trávne porasty, obec T., k.ú. T. a parcely č. 92 o výmere 713 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, obec T., L..Ú.. T., každý v podiele 1.

15. Pôvodne žalobca žiadal určiť hranicu medzi spornými parcelami tak ako je uvedená v geometrickom

pláne č. 45510-5/95 zo dňa 12.2.1995 vypracovaným znalcom B.. G. M..

16. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Bardejove - odboru územného plánovania a
architektúry č. ÚPA 4932/1969 zo dňa 18.2.1970 vyplýva, že týmto rozhodnutím určil Okresný národný
výbor stavebný obvod na pozemkoch označených parc.č. 92, k.ú. T. za podmienky, že stavba rodinného

domu bude stavaná podľa predloženého projektu, osadená na 8 m od osi obecnej cesty a na 1 m od
hranice susedného pozemku zo strany západnej.17. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Bardejove - odboru výstavby a územného plánovania
č. 5755/72 zo dňa 9.1.1973 vyplýva, že žiadateľovi C. M. bolo udelené povolenie užívať budovu rod.
domku v obci T. postaveného na parcele č. 91,92 na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby. Stavba

je vystavaná podľa schváleného projektu a vyhovuje podmienkam uvedením v rozhodnutí o prípustnosti
stavby.

18. Súd ustanovil uznesením zo dňa 3.2.2006 č.k. 5C/91/2003-118 do konania znalca z odboru geodézie
a kartografie B.. D. L., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok, v ktorom vykoná porovnanie a

platnosť pozemkovej mapy z r. 1964 a 1992 a zakreslí geometrický plán so zameraním, ako mal byť
postavený rodinný dom žalovaných podľa stavebného povolenia.

19. Znalec B.. D. L. v podanom znaleckom posudku č. 3/2006 uviedol, že súčasná mapa katastra
nehnuteľností, ktorej základom je mapovanie v roku 1964 je hodnoverná, meračská dokumentácia z jej
tvorby poskytuje dostatok údajov na posúdenie priebehu mapovej hranice s priebehom hranice reálnej.

Novostavba rodinného domu žalovaných nezasahuje do parcely žalobcov, jej predný ľavý roh z pohľadu
od cesty je od mapovej hranice parciel vzdialený 0,10 m do parcely č. 92/1 a zadný ľavý roh 0,30 m do
parcely č. 92/1. Vo vzťahu k mapovej hranici tak novostavba rodinného domu nezachováva parametre
stanovené v rozhodnutí Okresného národného výboru v Bardejove - odboru územného plánovania, a
síce, že stavba bude osadená na 1m od hranice susedného pozemku zo západnej strany.

20. Žalovaní žiadali vyznačiť hranicu medzi parcelami tak ako vedie v prírode. Mali námietky voči
uvedenému znaleckému posudku B.. D. L.. Znalec nevzal do úvahy skutočný stav, že na novovytvorenej
parcele 90/5 je betónový plot žalovaných od roku 1972. Aj tento údaj potvrdzuje, že žalovaných dom
bol osadený vo vzdialenosti 1 meter od hranice susedného pozemku a parcelu č. 90/5 žalovaní užívali

minimálne od roku 1972 ako svoju vlastnú. Navrhli doplniť znalecké dokazovanie v tom smere, aby bola
uvedená šírka pozemkov tak ako ju majú reálne v prírode.

21. Uznesením zo dňa 29.10.2010 č.k. 5C/91/2003-242 súd ustanovil do konania znalca z odboru
geodézia a kartografia, B.. G. W., ktorému uložil odpovedať v znaleckom posudku na nasledovné otázky,

a to: 1. určiť, kedy a na základe akého úkonu sa z parcely č. 90, k.ú. T. odčlenila parcela č. 90/2 a v
akej šírke a či súčet šírky parciel vytvorených z tejto parcely zodpovedá šírke parcely č. 90, 2. určiť
priebeh hranice medzi parcelami KN 90/2, k.ú. T. a parcelami KN č. 91 a 91, k.ú. T. podľa stavu KN,
3. určiť hranice medzi parcelou č. 90 a parcelami č. 91 a 92 podľa mapových podkladov z roku 1964 a
porovnať takto zistený stav so súčasným stavom KN, 4. určiť priebeh oplotenia postaveného žalovaným

medzi parcelami č. 90/2 a 92, k.ú. T., a určiť, či toto oplotenie prebieha v súlade s hranicou určenou
podľa údajov KN.

22. V znaleckom posudku č. 8/2010 vypracovaným znalcom B.. G. W. tento uviedol, že ak sa účastníci
nevedia zhodnúť, aký je správny priebeh ich spoločnej majetkovej hranice, platí pre tieto prípady § 67

odsek 5 katastrálneho zákona, o tom, že za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom
katastrálnom operáte. Znalec uviedol, že pôvodná parcela EN č. 90 sa rozčlenila dňa 9.6.1980 na
parcely č. 90/2, 90/3 a 90/1. Výmery týchto parciel so stavom k 17.1.2011 sú plošne tie isté ako v roku
1980. Vo vzťahu k určeniu priebehu hranice medzi parcelami KN č. 90/2 a KN č. 91 a 92 znalec si
zabezpečil grafický súbor (bližšie uvedený v ZP), ktorý svojou štruktúrou je zhodný s údajmi podľa platnej

katastrálnej mapy, na základe ktorej spolu s meraním vytvoril prílohu ako stranu č. 5, z ktorej vyplýva, že
právna hranica medzi spornými parcelami je taká ako je zobrazená čiernou farbou na osobitnej prílohe.
NaparceležalobcuKNč.90/2sanachádzadrobnástavba-oplotenie,ktorázasahujedojehovlastníctva
od cesty 0,70 m a v zadnej časti 0,51 m. Časť tohto oplotenia sa nachádza na parcele KN č. 92 vo
vlastníctve žalovaných, čo je 46 % z celkovej dĺžky oplotenia. Porovnanie aktuálneho právneho stavu

z roku 2011 nemožno vykonať na stav platný v roku 1964, pretože pozemnoknižná mapa z roku 1911
nemá vyznačenú mierku, je takmer nečitateľná (táto bola vyhotovená ako výsledok krokárskeho merania
a výmery mpč. parciel v rámci skutočnej držby sú len orientačné).

23. Žalobcovia k tomuto znaleckému posudku v podaní zo dňa 3.3.2011 nemali výhrady k zodpovedaniu

znalcom na otázku č. 1 v znaleckom posudku. Mali výhrady k záveru znalca, že oplotenie nachádzajúce
sa na parcele CKN č. 90/2 zasahuje do jeho vlastníctva od cesty 0,71 m. Poukazovali na znalecký
posudok B.. L., podľa ktorého toto oplotenie zasahuje do parcely žalobcov o 0,95 m, preto tento rozdiel
pri meraní cez GPS považovali za neprípustný, ktorý nemožno odôvodniť prípustnou odchýlkou. Údajo tom, že žalobcovia užívajú o 336 m2 viac ako im patrí považovali za nepreskúmateľný, pretože
znalec nevymedzil, na úkor koho užívajú viac, pričom zrejme ide o parcelu č. 88/2 a 88/1. Porovnaním
znaleckých posudkov B.. L. a B.. W. absentuje v znaleckom posudku B.. W. zakreslenie časti, ktorú B..

L. označil ako č. 92/2, ktorá by mala mať zalomený tvar. Nie je zakreslený ani tvar oplotenia v bodoch
20-21-22 podľa Geometrického plánu B.. L.. Následne v podaní zo dňa 14.3.2011 žiadali vzhľadom na
rozpory v znaleckých posudkoch kontrolné znalecké dokazovanie. Na pojednávaní dňa 4.1.2012 svoje
výhradyvočiznaleckémuposudkudoplnilioto,žetentonemôžebyťpodkladomprerozhodnutie,pretože
znalec nevyznačil lomové body, podľa ktorých bolo možné presne odšpecifikovať alebo upresniť žalobný

návrh.

24. Žalovaní k znaleckému posudku B.. W. v podaní zo dňa 30.3.3011 uviedli, že predmetný znalecký
posudok v časti za rodinným domom žalovaných uviedol veci na pravú mieru tým, že dom žalovaných
nie je a nikdy nebol postavený na hranici parciel č. 90/2 a č.92 ako si mylne vysvetľujú žalobcovia.
Žalovaní stav a priebeh hranice odvodzujú od mapového stavu, ktorý existoval pred technicko-

hospodárskym mapovaním, ktoré prebehlo v roku 1980. Súčasný stav oplotenia vytvoril hranicu
vlastnícku, ktorá je rozdielna od stavu priebehu hranice evidovanej v stave katastrálneho operátu. Stav
vyplývajúci z pozemkovoknižnej mapy nebol znaleckým posudkom pre nečitateľnosť nebol zistený.
Trvali však na tom, že oplotenie je hranicou vlastníckou. Otec žalovaného v 1.rade darovacou zmluvou
spísanou formou notárskej zápisnice pod R I 167/1969 daroval žalovaným nehnuteľnosti pochádzajúce

z pozemkovoknižnej zápisnice č. 409 mpč. 109 a 110 tak ako ich oddávna užíval, ako bol oprávnený
ich užívať, pričom parcely boli vedené v EN č. 91 a 121. Parcela č. 92 bola prevedená v roku 1968 a
v roku 1996 zamenili podieloví spoluvlastníci G. M., A.. G., C. M. K. G. M. so žalovanými v 1.-2.rade
parcelu č. 92 za parcelu č. 121 zámennou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice. Od roku
1970 začali žalovaní v 1.-2.rade s výstavbou rodinného domu na parcele č. 92, podľa rozhodnutia č.

ÚPA 4932/1969, ktorého bod č. 1 pojednáva o umiestnení stavby 8 m od obecnej cesty a 1m od hranice
susedného pozemku zo strany západnej. Dňa 18.2.1970 bola súčasne legalizovaná hrubá stavba, ktorá
ak by nebola osadená 1 m od hranice pozemku, nemohla byť legalizovaná. Po dostavbe domu žalovaní
realizovali oplotenie, a v tomto stave nikým nerušení ani vtedajším vlastníkom p. F. užívali parcelu
č. 92 v presvedčení o svojom vlastníctve tak ako je oplotené. Predchádzajúci vlastník túto hranicu

rešpektoval, lebo ako sám uviedol, bola hranicou, ktorá bola súčasne aj hranicou mapovou. Nikto z
predchádzajúcich vlastníkov, ani D. F. K. K. T. G. sa nedomáhali posunu hranice a takto rešpektovali
stav založený v prírode minimálne od doby osadenia oplotenia. Plošná výmera, ktorá vznikla v rozdiele
užívanej výmery a výmery evidovanej na LV je tak minimálna, že v prírode nie je zistiteľná voľným okom.
Ohradenie pozemku neviedlo k nadobudnutiu vlastníctva v spojitosti s presvedčením o užívaní pozemku

č. 92 v mapovej hranici, založilo právo oprávnenej držby s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním.

25. Na pojednávaní dňa 4.1.2012 predložil znalec B.. W. vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami
č. 90/2 a 91,92.

26. Následne na základe dohody strán sporu bolo dňa 16.5.2012 geodetom K. R. vykonané vytýčenie
hranice sporného pozemku zaznamenané vo vytyčovacom náčrte spolu s vyhotovením protokolu o
vytýčení hranice pozemku.

27. K tomuto vytyčovaciemu náčrtu podal odborné vyjadrenie znalec B.. W. zo dňa 24.10.2012 (čl. 336
spisu), v ktorom uviedol, že v protokole o vytýčení hranice pozemku sa uvádza, že súradnice lomových
bodov boli prevzaté od znalca B.. W.. Toto je v rozpore s § 52 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., pretože odklady
pre vytyčovacie práce poskytuje príslušná správa katastra, nie znalec. Vo vytyčovacom náčrte sú chybne
uvedené súradnice podrobného bodu 164-130, ďalej je tam chybne uvedené, že ide o vytýčenie hranice

medzi parcelami č. 91, 92 a 90/3, pretože hranica medzi spornými nehnuteľnosťami prebieha medzi
parcelami č. 91,92 a 90/2, preto použitie tohto náčrtu možno vyhodnotiť ako problematické. V náčrte
sa uvádza, že hranice v prírode boli označené železnou rúrkou, avšak v protokole sa uvádza, že boli
označené kolíkom. Rovnako chybné je uvedenie vzdialenosti medzi bodom č. 164-81 a 164-129 33,45
m, pričom správne má byť 32,98 m.

28. Na pojednávaní dňa 18.12.2012 znalec B.. G. W. uviedol, že hranicu podľa užívacieho stavu
tvorí časť oplotenia a časť hranice nie je určená. Každý vlastník má určitú výmeru nehnuteľnosti a je
potrebné určiť komu patrí sporná plocha. Kataster plot nepovažuje za relevantný údaj, aj pre znalcaje to sekundárna udalosť. V roku 1964 sa uskutočnilo THM v obci, kde sa zameral v tej dobe užívací
stav sporných plôch. THM nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Vychádzal z určitých
bodov definovaných v roku 1964, body boli pevne stabilizované a každý má svoje súradnice. Meraním

zistil,žesúradnicetýchtobodov,ktorémákatastervsúčasnostikdispozíciivykazujeminimálnuodchýlku
oproti meraniu v roku 1964 a táto odchýlka je zákonom povolená. Geodeticky sa tejto odchýlke hovorí
presnosť, pričom nikdy nie je možné dosiahnuť absolútnu presnosť pri meraní v prírode, keďže kataster
pracuje v prírodných podmienkach. Každá výmera nachádzajúca sa na príslušnom LV je zadefinovaná
priestorovými súradnicami príslušnej súradnicovej sieti. Pokiaľ si niekto robí nárok na plošnú zmenu voči

evidovanému stavu plošnému na LV, je potrebné preukázať túto zmenu verejnou listinou, že stav, ktorý
sa vedie teraz ako platný, je v rozpore s tým, ktorý on v teoretickej rovine má k dispozícii. Ak takýto
doklad nemá, platí stav evidovaný v katastri, pokiaľ sa nepreukáže opak. Uviedol, že vytyčovací náčrt
K. R. nie je v súlade s ust. § 51,52,53 a 54 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. Podľa neho bol protokol o vytýčení
hraníc vyhotovený v časovej tiesni, je v ňom prepisovaný dátum, pričom pri zistení chyby je postup taký,
že chybný element sa škrtne a napíše správny údaj, dátum a podpis. Pre účely súdu a katastra je preto

nepoužiteľný. Hranica aká bola v roku 1964 platí v katastri aj dodnes. Navrhol použiť pre určenie hranice
v spodnej časti existujúci plot, pretože nikto nikomu nič nezabral nad povolenú odchýlku, p. M.Č. zašiel
5 m2 a pán zajac 4 m2, rozdiel je 1 m2, čo je podľa katastra definované, že vec je vždy tá istá. Pri
porovnaní súradnice 164-130 je odchýlka 2m, čo by znamenalo, že plot by sa právne musel posunúť
2 metre do žalovaného. Ku geometrickému plánu č. 3/2006 (B.. L.) uviedol, že tento bol vypracovaný

podľa merania z roku 1964 a neprihliadal na platný právny stav.

29. Po tomto pojednávaní strany sporu zhodne navrhli za prítomnosti súdu a vybraného geodeta
vyhotoviť protokol o vytýčení hranice od bodu 164-81 po bod 164-9 po celej dĺžke.

30. Dňa 19.6.2013 bolo na mieste samom za prítomnosti sudcu a strán sporu konštatované, že znalec
vykoná vytýčenie spornej majetkovej hranice podľa platných údajov katastra. Znalec však v podaní
doručenom súdu dňa 18.7.2013 uviedol, že toto vytýčenie nemožno v súčasnosti vykonať, pretože
Správa katastra spochybnila lomový bod 164-164. Ak by sa vytýčenie bodu malo vykonať cez súradnice
164-164, potom by sa majetková hranica v tomto bode odchyľovala od platného právneho stavu v

neprospech žalobcov o 1,12 m do jeho pozemku.

31. Na pojednávaní dňa 12.11.2015 sa strany zhodli na tom, že je treba vyhotoviť geometrický plán po
celej dĺžke hranice.

32. Následne súd uznesením zo dňa 12.1.2016 č.k. 5C/91/2003-452 ustanovil do konania znalca z
odborugeodéziaakartografiaC.I.zaúčelomurčeniahranicemedziparcelamiCKNč.91a92aparcelou
CKN č. 90/2, k.ú. T. podľa vytyčovacieho náčrtu B.. G. W..

33. Znalec dňa 10.6.2016 predložil znalecký posudok č. 4/2016, ktorého súčasťou je aj neoverený

geometrický plán. Znalec v posudku uviedol, že prílohu č. D-2 znaleckého posudku B.. G. W. tvorí kópia
záznamu podrobného merania zmien č. 164 vyhotoveného pri zameriavaní zmien v rámci komplexnej
údržby v roku 1980. V tomto ZPMZ sa zameriavanou zmenou rozumie zameranie užívacieho stavu na
parcele č. 90, ktorá bola rozdelená na parcely č. 90/1, 90/2 a 90/3. Priestorové súradnice sú v ZPMZ č.
164 uvedené neúplne a predstavujú vzdialenosti od rámu mapového listu. Znalec uviedol po prepočte

ich skutočné hodnoty. Pri overení správnosti údajov uvedených v ZPMZ č. 164 v súbore popisných a
geodetických informácií katastra nehnuteľností zistil nesúlad v údajoch týkajúcich sa bodu č. 164. Podľa
údajov v zozname súradníc podrobných bodov v rámci mapového listu Svidník 8-8/13 boli súradnice
bodu č. 164-164 opravené na hodnoty 616,50 resp. 106.70. Po zistení nesúladu previedol kontrolné
výpočty za účelom zistenia, ktoré údaje týkajúce sa priestorovej polohy bodu č. 164-164 sú správne. Z

posudku B.. W. vyplýva, že na zameranie hranice medzi novovytvorenými parcelami č. 90/1, 90/2 a 90/3
bolipoužitébodyč.134a164.Šírkapôvodnejparcelyč.90zameranámedzibodmič.134a164priamov
teréne je 19,20 m. Šírka pôvodnej parcely č. 90 medzi bodmi č. 134 a 164 vypočítaná zo súradníc týchto
bodov uvedených v ZPMZ č. 164 je 20,50 m. Rozdiel medzi skutočnou šírkou parcely č. 90 zameranou v
prírode a šírkou vypočítanou z pôvodných súradníc je 1,30 m. Šírka pôvodnej parcely č. 90 medzi bodmi

č. 134 a 164 vypočítaná zo súradníc týchto bodov uvedených v súbore popisných informácií v katastri
nehnuteľností (po oprave súradníc bodu č.164) je 19,48 m. Rozdiel medzi skutočnou šírkou parcely č.
90 zameranou v prírode a šírkou vypočítanou z opravených súradníc je 0,28 m. Graficky odmeraná
vzdialenosť medzi predmetnými bodmi v katastrálnej mape predstavuje hodnotu 19,23 m. V grafickomzobrazení previedol rekonštrukciu záujmovej časti meračského nákresu vyhotoveného pri mapovaní v
roku 1964 s následným výpočtom súradníc lomových bodov spornej hranice. Aj tento výpočet potvrdil,
že pri bode č. 164 v ZPMZ č. 164 sú uvedené chybné súradnice.

34. Žalobcovia súhlasili so znaleckým posudkom znalca C. I. v podaní zo dňa 27.6.2016.

35. Žalovaní v 1.-2.rade vo vyjadrení zo dňa 27.6.2016 uviedli, že znalec C. I. zameral skutočný stav v
teréne a vyčíslil výkazom parcely č. 90/6, 92/3, 91/2, 90/8, 92/3 a tieto pričleňoval, v samotnom výkaze

výmer pridelil parcelné čísla, určil výmeru a podiel vlastníkov citovaných parciel. Znalec vychádzal zo
známych bodov a na základe meracej priamky vytyčoval hranicu. Znalec z neznámych dôvodov posunul
hranicu medzi parcelami CKN č. 92 a 90/2 pri ceste o cca 75 cm. Nesúhlasili s týmto znaleckým
posudkom, pretože znalec zobrazil skutočný stav v teréne, konštatuje, že užívací stav na parcele č.
90, ktorá po zameraní je rozdelená na parcely č. 90/1, 90/2,90/3 je taký, že pôvodná parcela č. 90 v
súčasnosti 90/2 má spoločnú hranicu s parcelami č. 91 a 92 označené bodmi č. 81, 129, 130, 164 a

jednotlivými súradnicami, ale nešetril spornú hranicu medzi parcelami č CKN č. 91 a 92 a parcelou č.
90/2, len zobrazil priebeh spoločnej majetkovej hranice. Na základe tohto posudku nie je možné zistiť,
či rodinný dom žalovaných na parcele č. 92 bol postavený vo vzdialenosti 1 m od hranice s pozemkom
č. 90/2, aj napriek tomu, že táto vzdialenosť bola v tom čase volená z dôvodu, aby mohla voda odtekať
po rigole za rodinným domom aj z dôvodu voľného vstupu za dom žalovaných. Na základe kolaudačnej

zápisnice bolo konštatované, že stavba je vystavaná podľa schváleného projektu. Zodpovednosť nesie
aj správa katastra, ktorá bez ich súhlasu vykonala zmenu v grafickom znázornení priebehu hranice, ale
aj v znížení celkovej výmery parciel. Ďalej poukázali na to, že žalobcovia nepredložili žiaden relevantný
doklad o tom, čo a v akej výmere kúpili od D. F., žalobcovia musia preukázať, že konaním žalovaných
žalobcom ubudlo z parcely č. 90/2 v období kúpy roku 1994 protiprávnym zásahom žalovaných.

36. Na pojednávaní dňa 8.8.2016 žalobcovia uviedli, že obe strany sporu súhlasili s vytyčovacím plánom
B.. W., a preto je potrebné už len vyznačiť hranice v prírode tak, ako to vyplýva z reálnych podkladov.
Znalec potvrdil, že nemožno prihliadať na tuškový zápis. Poukázali na rozhodnutie č. H 4/99 zo dňa
28.10.1999, z ktorého je zrejmé, že Okresný úrad Bardejov už vyriešil priebeh hranice a určil ako táto

prebieha. Otázku vydržania vyriešil odvolací súd, ktorý jednoznačne určil, že k vydržaniu nemohlo dôjsť.

37.Žalobcoviapredložiliajvyjadreniezodňa27.6.2016,vktoromodôvodnilinaliehavýprávnyzáujemna
podaní určovacej žaloby potrebou ochrany ich vlastníckeho práva, ktoré je rušené zo strany žalovaných,
pretože títo nerešpektujú právny stav hranice medzi parcelou č. 90/2 a parcelami č. 92 a 91.V znaleckom

posudku č. 4/2016 C. I. sa konštatuje, že užívacia hranica medzi spornými pozemkami je odlišná od
právnej hranice evidovanej v KN, určenia ktorej sa žalobcovia domáhajú. Rozhodnutie o určení priebehu
hranice má deklaratórny charakter, nevytvára nový právny stav, nezakladá sa nová hranica, ale súd
iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice. Deklaruje sa teda hranica pozemku v súlade s
existujúcimi údajmi, ktoré sú zapísané v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. Zo

strany žalovaných nebol preukázaný žiaden taký dôkaz, na základe ktorého by súd mohol určiť priebeh
hranice medzi spornými parcelami podľa užívacieho stavu tak, ako to žiadajú žalovaní. K tomu by bolo
nevyhnutné, aby žalovaní preukázali vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám C KN č. 90/6, 90/7,
90/8. Vlastnícke právo k týmto parcelám nemohli žalovaní nadobudnúť ani vydržaním, pretože chýba
splnenie podmienky, a to dobromyseľnosti držby.

38. Žalovaný v 1. rade na tomto pojednávaní uviedol, že koľko má na liste vlastníctva, toľko mu patrí.
Má znalca, ktorý mu potvrdil, že má približne 2 metre.

39. Znalec C. I. na tomto pojednávaní uviedol, že prevzal všetky súradnice z vytyčovacieho náčrtu B..

W., až na jeden bod č. 164, ktorý bol v katastri opravený, a B.. W. vzal pôvodné súradnice. Tento bod
odbočuje od hranice katastrálnej mapy, chyba nastala v minulosti, kým sa vyhotovovala katastrálna
mapa. Následne kataster prišiel na chybu a túto súradnicu opravil v katastrálnej mape. Zmena tejto
súradnice je v neprospech žalobcu do 1 metra, a v prospech žalovaných. Hranicu je možné vytýčiť, je
treba urobiť prípravné práce, zamerať pomocné body s GPS. Znalec ďalej uviedol, že prvé merania,

ktoré sa tam robili boli ručné a iné náhradné mapy, z ktorých nemožno vychádzať. Vychádza sa až z
merania z roku 1964, na základe ktorého boli vyhotovené mapy, ktoré teraz platia a z ktorých vychádzal.40. Na pojednávaní dňa 26.9.2016 žalobcovia žiadali žalobe vyhovieť. Uviedli, že žalobcovia dlhodobo
nerešpektujú priebeh hranice medzi parcelami, medzi nimi nedošlo k dohode a žalovaní odmietli
akceptovať vytýčenie hraníc geodetmi. Naliehavý právny záujem odôvodnili potrebou ochrany ich

vlastníckeho práva. Žalobcovia majú záujem na určení priebehu hranice, pretože následne by mohli
vykonať oplotenie hranice podľa geometrického plánu a tým ukončiť 23 rokov trvajúci súdny spor.
Žalovaní nepredložili žiaden taký dôkaz, na základe ktorého by súd mohol určiť priebeh hranice medzi
spornými parcelami podľa užívacieho stavu tak, ako to žiadajú žalovaní.

41. Žalovaný v 1.rade na tomto pojednávaní poukazoval na to, že žalobcovia nepreukázali, čo kúpili.
Keď sa kupuje nehnuteľnosť, tak sa to má premerať. Trval na svojich papieroch.

42. Dňa 11.10.2016 bol súdu doručený znalcom C. I. geometrický plán č. 04/2016 overený Okresným
úradom - Katastrálnym odborom dňa 10.10.2016 pod č. G1-659/2016.

43. Podľa ustanovenia § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

44. Návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami patrí medzi určovacie žaloby, pretože ide o

vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv. Preto sa súd najprv zaoberal otázkou, či je tu
daný naliehavý právny záujem zo strany žalobcov. Naliehavý právny záujem je daný najmä vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým.

45. Súd mal za to, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to
vzhľadom k tvrdenému rušeniu ich vlastníckeho práva zo strany žalovaných, pretože títo nerešpektujú
právny stav hranice medzi susednými parcelami, poukazujú na hranicu užívaciu, čím medzi žalobcami
a žalovanými je táto otázka sporná. Ide tak o stav objektívnej právnej neistoty, a práve cieľom určovacej
žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého túto neistotu odstráni.

46.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

47. Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti

a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

48. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

49. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

50. V predmetnej veci bol sporný priebeh hranice medzi parcelami CKN č. 90/2, k.ú. T., ktorá je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1.-2.rade a parcely CKN č. 91 a č. 92, k.ú. T., ktoré
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1.-2.rade. Preto súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie. Vo veci boli vypracované viaceré znalecké posudky. Žalobcovia súhlasili so závermi
vypracovaných znaleckých posudkov. Žalovaní mali v niektorých častiach voči znaleckým posudkom

námietky, avšak na pojednávaní dňa 12.11.2015 sa strany dohodli na potrebe vytvoriť geometrický
plán po celej dĺžke hranice medzi pozemkami. Tento geometrický plán, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku č. 4/2016 bol vyhotovený znalcom C. I., z ktorého je zrejmé, že užívacia hranica, ktorá je sčasti
tvorená oplotením nie je totožná s hranicou parciel podľa stavu v KN. Znalec teda určil, že hranica medzi
pozemkami prebieha bodmi 164-81, 164-129, 164-130, 164-164, 164-9 tak, ako je to uvedené v prílohe

č. 2 znaleckého posudku.51. Žalovaní však počas celého konania poukazovali na to, že hranica užívacia sa stala hranicou
vlastníckou, a to na základe vydržania. Súd sa tak zaoberal tým, či žalovaní nadobudli vydržaním plochu,
ktorá je v geometrickom pláne vyhotoveným znalcom C. I. označená ako parcela č. 90/6, č. 90/7, 90/8.

52. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po
splnení zákonom požadovaných predpokladov, a to: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba
musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby a všetky podmienky musia
byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia

k vydržaniu nestačí. Podmienka oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so
zámerom mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Okolnosťou, z
ktorej možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti je nadobúdací titul, z ktorého možno vyvodiť, že
sa dôvodne za vlastníka považuje. Domnienka držiteľa sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon

alebo inú skutočnosť, na základe ktorých vec nadobudol. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri
bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá
viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí.

53. Treba však rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy inštitútu vydržania. Ide o obdobie
platnosti obyčajového práva na území Slovenska a to do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964 a napokon obdobie Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 od 1.4.1964, aj vzhľadom na novelu Zák. č. 131/1982 Zb. účinného od 1.4.1983

a Zák. č. 509/1991 Zb. účinného od 1.1.1992.

54. Žalovaný v 1.rade a jeho manželka nadobudli v roku 1969 sporné pozemky do bezpodielového
spoluvlastníctva na základe darovacej zmluvy od otca žalovaného v 1.rade. Oplotenie, ktoré žalovaní
považujú za časť užívacej hranice medzi spornými pozemkami bolo postavené v roku 1971. Žalovaní

tak tvrdia, že najmenej od tohto roku užívali nehnuteľnosť podľa oplotenia a v tomto užívaní neboli nikým
rušení. Je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie
Zák. č. 131/1982 Zb. t. j. do 1.4.1983 neupravoval, ani nepoznal. Až táto novela v ustanoveniach §
132a a § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie, s možnosťou započítania času predchádzajúcej
nepretržitej držby pred 1.4.1983. Súčasná úprava vydržania zavedená Zák. č. 509/1991 Zb. obnovila od

1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním.

55. Podľa § 872 ods. 6 OZ možno do vydržacej doby podľa § 134 započítať aj dobu držby uskutočnenej
pred 1.1.1992. Teda žalovaní reálne mohli vydržať užívanú plochu až ku dňu účinnosti novely OZ, t. j.
k 1.1.1992.

56. Z vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané zo strany žalovaných, žeby žalovaný
v 1.rade a jeho manželka užívali sporné nehnuteľnosti pokojne a nikým nerušení a v dobrej viere,
že im tieto patria k 1.1.1992. Naopak súd mal za preukázané, že medzi žalovanými a žalobcami boli
neustále nezhody a spory ohľadom hranice medzi pozemkami, a to i pokiaľ ide o právneho predchodcu

žalobcov D. F. (čo mal súd za preukázané z jeho výpovede v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/564/94). Z
uvedeného dôvodu súd konštatuje, že u žalovaných chýba dobromyseľnosť ako predpoklad vydržania.
Žalovaní reálne mohli vydržať nimi užívanú plochu až ku dňu 1.1.1992, pričom podmienky na vydržanie
musia byť splnené a trvať v tento deň, t.j. v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb, žalovaní
však v uvedený deň nemohli byť dobromyseľní v tom, že hranica medzi spornými nehnuteľnosťami

je tvorená hranicou užívacou. Žalovaní sa však odvolávali i na to, že držba bola nerušená aj podľa
uhorského práva až do podania žaloby. Toto tvrdenie však žalovaní nepreukázali žiadnym relevantným
dôkazom.

57. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaných na pozemkovoknižnú mapu pre pozemkovoknižné územie T.

tak znalci sa jasne vyjadrili v tom smere (napr. B.. L.Ľ. vo svojom znaleckom posudku, vyjadrenie C. I.
na pojednávaní dňa 8.8.2016), že táto mapa je bez definovanej presnosti a v spornej časti nečitateľná.
Možno ju preto využiť len na stotožnenie nehnuteľností, avšak je nepoužiteľná pre vytyčovanie hraníc.
Preto nebolo možné určiť hranicu podľa mapových podkladov platných do roku 1964 a vychádza sa ažz merania z roku 1964. Rovnako tak znaleckými posudkami bolo preukázané i to, že dom žalovaných
postavený v roku 1972 nezachováva parametre v zmysle rozhodnutia Okresného národného výboru v
Bardejove č. ÚPA 4932/1969 zo dňa 18.2.1970, tzn. že nie je postavený 1 m od hranice susedného

pozemku zo západnej strany, a že tento dom nebol postavený na mieste starého rodinného domu.
Taktiež neobstojí ani odvolávanie sa na snímok z katastrálnej mapy k určeniu stavebného obvodu pre
C. M. z roku 1969, pretože na tomto snímku je zaznačený starý rodinný dom.

58. Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil priebeh hraničnej čiary

medzi spornými nehnuteľnosťami tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v spojení
s § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobcovia tak mali v tomto
konaníúspechvcelomrozsahu,apretomajúnároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovvtomtokonaní
v plnom rozsahu ( rozsahu 100 %) voči žalovaným, ktorí boli v tomto konaní neúspešní. V súlade s

ustanovením § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku o výške trov konania žalobcov súd rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. S poukazom na znalecké dokazovanie v tomto konaní, vznikli štátu trovy konania pozostávajúce z

časti vyplatených odmien na znaleckého dokazovanie z rozpočtových prostriedkov súdu, ak neboli kryté
preddavkom zložených stranami sporu. Štát má tak nárok na náhradu trov, ktoré platil voči žalovaným,
ktorí boli v tomto konaní neúspešní v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 odsek 2 Civilného
sporového poriadku o výške trov štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Rovnako tak znalec C. I. má nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého
dokazovania (za podaný znalecký posudok, účasť na pojednávaní a náklady v súvislosti s overením
geometrického plánu) voči žalovaným, ktorí neboli v tomto konaní úspešní v plnom rozsahu. V
súlade s ustanovením § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku o výške výdavkov súd rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, a to postupom podľa ustanovenia § 260 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
budevtejto lehotepodanénaKrajskomsúdevPrešove.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.