Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/293/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210577
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711210577.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa B. M., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX J. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, so sídlom 058 01 Poprad
- Veľká, Velické nám. 1178/15 proti odporcovi M. O. - PEMA s miestom podnikania 965 01 Žiar nad
Hronom, A. Dubčeka 1/9, IČO: 41 520 998 zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom
961 01 Zvolen, Trhová 1, o zaplatenie 3 584,94 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 20. 03. 2012 č.k. 8C 135/2011-134 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 3 584,94 Eur s
prísl.zamietolsodôvodnením,žemalzato,žezostranynavrhovateľanebolapreukázanátáskutočnosť,
že navrhovateľ s odporcom uzatvorili nájomnú zmluvu, resp. inú zmluvu, z ktorej by bolo možné dovodiť
záväzok odporcu voči navrhovateľovi na tom skutkovom základe, že navrhovateľ sa s odporcom dohodli
na platení nájomného za prenajatie priestoru na umiestnenie reklamného baneru.
Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy
a naviac nevykonal dôkazy na preukázané skutočnosti dôležitých z hľadiska hmotného práva, ktoré
boli významné pre rozhodnutie v danej veci. Poukazoval na to, že súd sa nevyporiadal s rozpormi,
ktoré vyplynuli z dokazovania na strane odporcu. Tieto súvislosti poukazoval na odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom nepoprel umiestnenie reklamného banera na stavbe navrhovateľa, pričom však tvrdil,
že bol umiestnený na prianie navrhovateľa a bezodplatne. Neskôr odporca uvádzal, že k ich dohode
o umiestnení reklamného baneru došlo na benzínovej pumpe s tým, že reklamný baner mal rozlohu
takmer 10m2. Riadne nevyhodnotil súd výpovede svedkov, ktorí vypovedali na strane navrhovateľa
a z ktorých výsluchu je zrejmé, že reklamný baner bol umiestnený na jeho budove už v roku 2007.
Potvrdili to svedkovia M. M., O. M., ako aj svedok B. M.. Pokiaľ v konaní svedok V. sa odvolával na
faktúru, ktorou účtoval odporcovi vyhotovenie reklamného baneru tak treba poukázať na to, že v danom
prípadenejdeospornýreklamnýbaner,aleonejakýiný,pretožetakýtoreklamnýchbanerovmalodporca
viacero a umiestnených na viacerých miestach. Aj z výpovede samotného odporcu vyplýva, že pokiaľ
umiestňoval reklamné banery, tak to bolo vždy za odplatu, ale nikdy nie bezodplatne. Pokiaľ ide o
svedkov vystupujúcich na strane odporcu, tí vo svojich výpovediach nehovorili o bezplatnosti nájmu,
uviedli iba to, že o peniazoch sa nehovorilo. Súd bezdôvodne spochybnil čestné vyhlásenia osôb, z
ktorých vyplýva údaj, o tom kedy mal byť reklamný baner na budove navrhovateľa umiestnený. Títo
svedkovia môžu dosvedčiť, kedy bol teda baner na budove navrhovateľa umiestnený a vyvrátiť tak
tvrdenie odporcu o čase umiestnenia banera, ako aj o falošnosti faktúry. Táto síce bola vystavená, avšak
netýkala sa toho baneru, ktorý bol umiestnený na stavbe navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní navrhoval
vykonanie ohliadky miesta samého, premeranie reklamného baneru na mieste samom, ktoré by vyvrátilo
tvrdenie odporcu o tom, že fakturovaný baner je naozaj tým banerom, ktorý bol umiestnený na stavbenavrhovateľa. Bol toho názoru, že navrhovateľ si s odporcom dohodol umiestnenie reklamného baneru
za úhradu, pričom si dohodli finančný spôsob plnenia s tým, že je možné plniť aj naturálnym plnením,
nie peniazmi. Bolo preukázané aj to, že odporca vykonal v prospech navrhovateľa čiastočné plnenie.
Pokiaľ ide o výpoveď právneho zástupcu navrhovateľa, že k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a
odporcom došlo mimo týchto svedkov, tak z obsahu spisu vyplýva, že to bolo myslené takým spôsobom,
že táto dohoda bola uzatvorená mimo svedkov odporcu a to V. a M.. Pokiaľ to súd vyložil inak vytrhol
tietotvrdeniazcelkovéhokontextu.Nazákladeuvedenýchokolnostípovažovalrozhodnutiesúduprvého
stupňa za predčasné a preto žiadal rozsudok v zmysle podaného odvolania.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia 3 584,94 Eur spolu v
príslušenstvom z dôvodu, že na budove, ktorá bola vlastníctvom navrhovateľa bol umiestnený reklamný
baner odporcu. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že reklamný baner odporcu bol na budove
vo vlastníctve navrhovateľa umiestnený. Táto okolnosť medzi navrhovateľom a odporcom ani sporná
nebola. Spornou otázkou v danom prípade bolo, či tento reklamný baner umiestnený na budove
navrhovateľa bol tam umiestnený za odplatu, alebo bezodplatne. V tejto súvislosti treba poukázať na
výpovede navrhovateľa ako aj odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že reklamný baner odporcu na jeho budove
bol umiestnený za odplatu a to nájomné vo výške 3 000,- Sk mesačne. Pokiaľ ide o odporcu, tento
poukazoval na to, že reklamný baner tam bol umiestnený bezodplatne. Tento odstránil až potom, čo
navrhovateľ začal od neho požadovať finančnú odplatu za umiestnenie reklamného baneru.
Tak navrhovateľ, ako aj odporca navrhli ohľadom umiestnenia reklamného baneru a na okolnosť, že sa
malo jednať o jeho umiestnenie za odplatu, alebo bezodplatne, vypočuť svedkov.
Navrhovateľ navrhol svedka M. M. a O. M.. Z výpovede svedka M. M., vyplýva že pri dohode, keď sa
jednalo o umiestnenie baneru na budovu navrhovateľa bol prítomný on, navrhovateľ, odporca ako aj O.
M.. Navrhovateľ s odporcom sa dohovárali, že tento si tam môže umiestniť reklamný baner a to buď za
úhradu teda, že mu za to zaplatí, alebo mu za to bude uhrádzať v naturáliách, teda tovarom, s ktorým
odporca podniká. V tejto súvislosti svedok uviedol, že navrhovateľ sa mal vyjadriť takým spôsobom „ dáš
mi nejakú trojku, alebo mi to nejako ináč vykompenzuješ“. K uvedenej dohode malo dôjsť asi na jeseň
v roku 2007. Z výpovede svedka O. M. vyplynulo, že sa stretol s navrhovateľom a odporcom na pumpe
v J. G. I., pričom došlo k rozhovoru medzi navrhovateľom a odporcom, keď sa odporca navrhovateľa
pýtal, či si môže dať reklamu na jeho budovu v J.. Malo byť medzi nimi taká dohoda, že v rámci platenia
za umiestnenie tejto reklamy, alebo baneru, buď mu vykoná nejaké práce, alebo mu zaplatí nejakú sumu
mesačne vo výške 3 000,- Sk. K otázke umiestnenia reklamného baneru bol vypočutý aj svedok B. M.,
ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že do J. prišiel v októbri 2007 a vtedy už tento baner bol na budove
navrhovateľa umiestnený. Nevedel presne uviesť do kedy tam tento baner umiestnený bol. Ohľadom
dohovoru o umiestnení reklamného baneru boli vypočutí aj svedkovia navrhnutí odporcom. Svedok Z.
M. uviedol, že bol v máji 2008 pri rozhovore na pumpe v J. G. I., kedy sa mal navrhovateľ spytovať
odporcu, či nemá nejakú plachtu, ktorou by mohol zakryť svoju budovu, ktorá sa nachádza pri pumpe v
J.. Mal tam byť prítomný aj E. V. a to sa malo stať niekedy v lete 2008. Odporca sa mal vyjadriť, že má
na firme nejakú plachtu a že ju tam dá. O tom, že by to malo byť za odplatu sa navrhovateľ s odporcom
nerozprávali. E. V. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v máji 2008 sa stretol s Z. M. na pumpe v J. G.
I., kde pri stole sedel aj navrhovateľ s odporcom, pričom navrhovateľ hovoril odporcovi, že si na svoju
budovu môže dať plachtu. Tento reklamný baner bol umiestnený na budove navrhovateľa, pretože ho
tam videl. On uvedený reklamný baner aj vyrábal za čo vyfaktúroval odporcovi 3 397,- Sk, pričom sa
jednalo o dodávku a podtlač reklamnej plachty o rozmeroch 1600 x 5900 mm. Pri tomto rozhovore a
dohodemedzinavrhovateľomaodporcomsanehovoriloofinančnejodplatezauvedenýreklamnýbaner.
Z výpovedí svedkov, ktorí vypovedali v prospech navrhovateľa a svedkov, ktorí povedali v prospech
odporcu vyplýva, že uvádzali rozdielne obdobie, v ktorom malo dôjsť k rozhovoru a v rámci neho k
dohode o umiestení reklamného baneru odporcu na budovu navrhovateľa. Svedkovia navrhovateľa
uvádzajú, že sa tak stalo na jeseň v roku 2007, pričom svedkovia odporcu uvádzajú, že to bolo v máji
v roku 2008.V konaní zatiaľ nezávislý svedok B. M. uviedol, že reklamný baner bol na budove navrhovateľa
umiestnený už v októbri 2007. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že navrhovateľ v priebehu konania
navrhol vypočuť svedkov, ktorí môžu potvrdiť tú okolnosť, kedy bol reklamný baner na jeho budove
umiestnený.Dokonaniadoložilajčestnéprehláseniatýchto,ktorímôžupotvrdiťokolnosť,kedyreklamný
baner na budove navrhovateľa bol umiestnený. Uvedená okolnosť má totiž význam pre posúdenie
vierohodnosti tvrdení jednotlivých svedkov, či už na strane navrhovateľa, alebo na strane odporcu.
Odporca totiž tvrdí, že na budove navrhovateľa bol umiestnený reklamný baner, ktorý bol odporcovi
vyfakturovaný faktúrou č. 2008113 založené na č.l. 67 spisu a predmetom ktorej mala byť dodávka a
podtlač reklamnej plachty o rozmeroch 1600 x 5900 mm. Jednalo sa o faktúru zo dňa 28. 03. 2008.
Ak by bolo pravdivé toto tvrdenie, tak v tej súvislosti mohli byť vyhodnocované aj výpovede svedkov
vystupujúcichnastraneodporcu.Aktítosvedkoviavypovedali,ževčasedohovorumedzinavrhovateľom
a odporcom sa nehovorilo nič o odplate za umiestnenie reklamného baneru, tak potom by mohol obstáť
záver súdu, že umiestnenie reklamného baneru odporcu na budove navrhovateľa bolo bezodplatné. Aby
však bolo možné dôsledne zhodnotiť svedecké výpovede, tak mal súd vo veci vykonať ohliadku miesta
samého so zameraním plochy, na ktorej bol reklamný baner umiestnený a porovnať tento údaj s tým, či
fakturovaný reklamný baner odporcu, je ten baner, ktorý mal byť umiestnený na budove navrhovateľa.
Navrhovateľ v tejto súvislosti totiž poukazoval na to, že baner, ktorý je predmetom faktúry, ktorá bola v
konaní predložená, nie je tým banerom, ktorý mal byť umiestnený na budove navrhovateľa. Rozmer z
banera, ktorý je uvedený vo faktúre je väčší, ako ten, ktorý bol umiestnený na budove navrhovateľa.
V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že z výpovedi právneho zástupcu odporcu vyplynulo, že
reklamnýbaner,ktorýmalbyťumiestnenýnabudovenavrhovateľa,majúodložený,jekdispozícii,možno
ho teda premerať a porovnať so stavom zistenia na mieste samom a to zmeraním časti steny, na ktorej
bol reklamný baner umiestnený.
Ak by sa totiž preukázalo, že reklamný baner z faktúry, ktorá bola doložená odporcom, nie je tým
banerom, ktorý bol umiestnený na budove navrhovateľa, podľa fotografie, ktorá je založená na č.l. 42
spisu, tak potom by bol spochybnený údaj svedkov vypovedajúcich v prospech odporcu o tom, kedy
malo dôjsť k rozhovoru medzi navrhovateľom a odporcom ohľadne umiestnenia baneru, ako aj o tom,
kedy mal byť tento baner na budove navrhovateľa umiestnený. Spochybnený by bol tak záver súdu o
tom, že reklamný baner odporcu bol na budove navrhovateľa umiestnený bezodplatne.
Treba tiež poukázať na čestné prehlásenie zo dňa 20. 12. 2011 Obecného športového klubu K., ktoré
je založené na č.l. 116 spisu, z obsahu ktorého vyplýva, že začiatkom tretieho mesiaca 2008 došlo k
dohode medzi klubom a odporcom o umiestnení reklamného pútača o rozmeroch 1600 x 5900 mm na
ihrisku v K.. Rozmer reklamného baneru by zodpovedal fakturovanému baneru z faktúry č. 2008113 zo
dňa 28. 03. 2008 a tak isto aj obdobie jeho umiestnenia.
Ak by doplnením dokazovaním boli spochybnené výpovede svedkov Z. M. a E. V. o tom, kedy malo
dôjsť k rozhovoru medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom umiestnenia reklamného baneru, potom
by súd musel pristúpiť k hodnoteniu výpovedí svedkov vypovedajúcich v prospech navrhovateľa, ktorí
uvádzali nielen to, že sa medzi navrhovateľom a odporcom vykonal rozhovor ohľadne umiestnenia
reklamného baneru, ale aj to, že sa tak malo stať za odplatu a to už finančnú, alebo vo forme naturálneho
plnenia. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že zo strany odporcu v prospech navrhovateľa došlo
aj k naturálnemu plneniu vo forme poskytnutia a zamontovania plastových výrobkov, s ktorými odporca
podniká.
Pokiaľ ide o prednes právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 07. 02. na ktorý poukazuje
súd prvého stupňa tak treba uviesť, že samotný navrhovateľ poukazuje na dohodu ohľadom umiestnenia
reklamného baneru za prítomnosti svedkov, ktorí potvrdzujú nielen to, že bola uzatvorená, ale aj to,
že sa tak malo stať za odplatu. Vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa nespochybňuje svedkov
navrhovateľa, lebo hovorí o dohode a v súvislosti s ňou, čo mali svedkovia počuť.
Po doplnení dokazovania okresný súd vyhodnotí všetky vykonané dôkazy v spojení s už vykonanými
dôkazmi súdom prvého stupňa a vo veci opätovne rozhodne.Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.