Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116204601
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116204601.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
TEMPO, spol. s r. o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 4051/40 proti žalovanému: G. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. W., K. XXXX, zast. Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát, so sídlom Nitra,
Farská 12, o zaplatenie sumy 2.663,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra zo dňa 1. decembra 2016 č. k. 18C/79/2016-53 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.

1 a § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že dňa 22. 02. 2016 bola Okresnému súdu Nitra doručená žaloba,
ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.663,96 eura istiny s príslušenstvom. Dňa
18. 11. 2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť, nakoľko došlo po preskúmaní reklamácie poisťovňou aj k úhrade zostatku škodovej
sumy. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr,
ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie

žaloby a konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v časti týkajúcej sa trov konania odvolanie žalovaný, namietajúc,
že s rozhodnutím súdu ohľadom nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nesúhlasí, rozhodnutie súdu nie je v tejto časti ohľadom trov konania

vôbec zdôvodnené, a preto má žalovaný za to, že je aj nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutienezdôvodnil,pričomjezjavnenesprávnaajaplikáciaustanovenia§255ods.2CSP,nakoľko
v tomto prípade je nepochybné, že sú mal správne postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže práve
žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému tak mohlo byť priznané právo na plnú
náhradu trov konania. Popri skutočnostiach týkajúcich sa veci samej ako predčasné podanie žaloby,
čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu v rámci späťvzatia žaloby, ako aj nedôvodnosti návrhu, považuje

za potrebné uviesť, že výlučne zavinením žalobcu bolo nielen zastavené konanie, ale žalovanému
tiež vznikli náklady spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré by v prípade, ak by žalobca
nebol nedôvodne podal žalobu a následne nezavinil aj zastavenie konania, neboli žalovanému vznikli.
Je preto nedôvodné, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
svoje rozhodnutie nezdôvodnil, navyše postupoval aj podľa nesprávneho ustanovenia CSP. Žalobca
bol postupom súdu prvej inštancie zvýhodnený oproti žalovanému, kedy bola rozhodnutím súdu prvej

inštancie priznaná žalobcovi možnosť nedôvodne podávať žaloby, spôsobovať žalovanej strane vznik
nákladov súvisiacich s konaním a následne bez akýchkoľvek následkov spôsobiť zastavenie konania, anaopak, žalovaný bol napadnutým rozhodnutím poškodený. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že konanie zastavuje a žalovaný má nárok na
plnú náhradu trov konania, prípadne alternatívne napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s odvolaním žalovaného sa nedá stotožniť.
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19. 02. 2006 domáhal zaplatenia sumy 2.663,96 eura z titulu
náhradyškodyspôsobenejžalovanýmakozamestnancomžalobcuprivýkonepracovnejčinnosti.Včase

podania žaloby bola žalobcovi zo strany poisťovne vyplatená len časť (10.800 eur) z celkovo vyčíslenej
škody, ktorú spôsobil pri výkone svojej pracovnej činnosti žalovaný, a ktorá bola vo výške 39.543,29
eura. Aj keď plnenie poisťovne žalobca reklamoval, nedalo sa predpokladať, aká bude reakcia zo strany
poisťovne. Žaloba voči žalovanému ako ich bývalému zamestnancovi bola podaná dôvodne. Aj po tom,
čo došlo k úhrade celej škody poisťovňou, nedošlo k úhrade spoluúčasti, pričom túto spoluúčasť vo
výške 100 eur sa od žalovaného už rozhodli nevymáhať, nakoľko vedenie takéhoto sporu pokladali za

nehospodárne. Trvajú na tom, že okolnosti, ktoré viedli k podaniu, podľa ich názoru dôvodnej súdnej
žaloby, sa zmenili v priebehu konania, na ich zmenu nemali žiaden vplyv a táto zmena okolností závisela
len a výlučne od rozhodnutia poisťovne. Žalobca tak len a výlučne na základe okolností, na ktoré nemá
žiaden vplyv, zobral dôvodne podanú žalobu späť. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie
v celom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie 22. 02. 2016 domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
2.663,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.663,96 eura odo dňa

08. 01. 2016 až do zaplatenia, ako aj trovy konania. V predmetnej žalobe uviedol, že dňa 13. 05.
2015 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení, na základe ktorej bol
pridelený užívateľskému zamestnávateľovi Volkswagen Slovakia, a. s., Bratislava. Dňa 04. 09. 2015
žalovaný svojim konaním pri výkone prác u užívateľského zamestnávateľa spôsobil škodu. Dohodu
o zrážkach zo mzdy a uznanie záväzku k náhrade škody žalovaný odmietol podpísať. Užívateľský

zamestnávateľ žalobcovi vyfakturoval spôsobenú škodu vo výške 39.543,29 eura. Podľa § 186 ods. 2
Zákonníka práce môže žalobca od žalovaného žiadať náhradu škody vo výške 2.663,96 eura, ktorá
predstavuje sumu štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Žalovaný ani po výzve žalovanú
sumu neuhradil. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Vo veci bolo
vytýčené pojednávanie a následne vzal žalobca podaním zo dňa 15. 11. 2016 (č. l. 50) žalobu späť,

keď uviedol, že poisťovňa im v čase podania žaloby uhradila sumu 10.874,35 eura a dňa 25. 02. 2016
sumu 28.568,94 eura. Zo strany poisťovne nedošlo len k úhrade spoluúčasti vo výške 100 eur, ktorú
sumu si žalobca od žalovaného neuplatňuje.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedenie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

8. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma

možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.9. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, prípadne v § 236 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v prípade uznesenia uvedené v § 236 CSP je nepreskúmateľné.

10. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom toto svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol len ustanovenie, podľa ktorého o trovách

konania rozhodol, pričom toto svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil, pričom keďže konanie bolo
zastavené, nie je zrejmé, prečo mal za to, že strana vo veci mala úspech len čiastočný. Vzhľadom na
absenciu odôvodnenia výroku o trovách konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, čo bolo dôvodom na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej
časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenia veci v tejto časti v

zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu
prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak,
abybolopreskúmateľné.Súdprvejinštancierozhodnevnovomrozhodnutíajonáhradetrovodvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).