Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7903899699
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7903899699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej, vo veci žalobkyne B. B., bytom B. K., W. XXX/XX,
zastúpenej JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, proti žalovanému U.
L., bytom B. K., W. X, zastúpenému JUDr. Attilom Bohácsom, advokátom, Kráľovský Chlmec, Hlavná
796/69, o zaplatenie 955,98 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C/191/2003-239 zo
14.9.2012 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 70,90 € spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Petrovi Jonášovi, advokátovi, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 955,98 €, titulom nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

O žalobe súd prvého stupňa už rozhodol predchádzajúcim rozsudkom 10C/191/2003-107 z 5.9.2008
tak, že žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd uznesením 11Co/327/2008-124

z 29.10.2009 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie majúc za to, že
nepreskúmateľným rozhodnutím účastníkom (žalovanému) bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodol o žalobe rozsudkom 10C/191/2003-239 zo 14.9.2012, t.j.
teraz napadnutým rozsudkom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni istinu v sume 955,98 € s
13 % úrokmi z omeškania ročne od 24.9.2003 do zaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy konania v sume
1.298,06 € na účet jej právneho zástupcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaného

tiež zaviazal zaplatiť trovy štátu v sume 224,04 € na účet Okresného súdu Trebišov, tiež do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sú
podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. B. K., rodinného domu č.
súp. 201, na parc. č. 2338/1, bez pozemku, každý z nich v podiele 1/2, že celú nehnuteľnosť užíva
žalovaný bez jej súhlasu a týmto sa na jej úkor obohacuje a preto žiadala zaplatenie úhrady za užívanie

podielu po 800,- Sk mesačne, čo za 3 roky spätne odo dňa podania žaloby predstavovalo 28.800,- Sk.
Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý tvrdenia žalobkyne odmietol ako nepravdivé. Vykonaným
dokazovaním zistil, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
kat. úz. B. K., rodinného domu č. súp. 201 na parc. č. 2338, bez pozemku, každý z nich v podiele1/2. Z výpovede žalobkyne mu vyplynulo, že celú nehnuteľnosť bez jej súhlasu užíva žalovaný, že sa
na jej úkor bezdôvodne obohacuje, čo za 3 roky spätne odo dňa podania žaloby, t.j. od 23.9.2003
predstavuje spolu sumu 28.800,- Sk. Z výpovede žalovaného zistil, že od roku 1986 až do roku 2002

bol predmetný dom neobývaný, bol prázdny, nikto sa o neho nestaral a nakoniec on urobil prestavbu,
investoval do neho a v roku 2002 sa presťahoval s rodinou z C. do B. K.. Zo svedeckej výpovede D. D.
mu vyplynulo, že v roku 1999 žalovaný robil veľké upratovanie v záhrade, opravoval stenu na rodinnom
dome a betónoval podlahy, pričom od roku 2000 svedok už v susedstve predmetného rodinného domu
nebýva a nevedel tak uviesť, ako postupovali práce zo strany žalovaného. Zo znaleckého posudku

znalca I.. L. F. č. XX/XXXX konštatoval, že obvyklé nájomné, všeobecná hodnota nájomného za rodinný
dom za jeden mesiac za 1/2 domu činí 1.838,58 Sk a z dodatku č. X/XXXX k znaleckému posudku
mal za preukázané, že nájomné za 1/2 od 23.9.2000 do 23.9.2003, t.j. za 36 mesiacov po 1.838,50 Sk
predstavovalo 66.188,88 Sk. Citoval ďalej vybrané časti výpovedí svedkov V. L., U. L., F. F., B. B., Y.
S., J. U. a T. I. a právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a § 517 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Dospel k záveru, že

medzi účastníkmi konania pretrvávajú dlhodobé nezhody, pretože sa nevedia dohodnúť na zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ohľadom čoho prebieha medzi nimi aj ďalší súdny spor. Zo
zhodných tvrdení účastníkov konania, ako aj zo svedeckých výpovedí L. D. a A. D. mal za preukázané,
že v spornom období od 23.9.2001 do 23.9.2003 predmetnú nehnuteľnosť užíval žalovaný a vykonával
na nej rekonštrukčné práce. Uviedol, že po vznesenej námietke premlčania žalobkyňa svoju žalobu

upravila a bezdôvodné obohatenie žiadala vydať iba za obdobie dvoch rokov spätne od uplatnenia
nároku. Keďže nehnuteľnosť užíval výlučne žalovaný, a to tým spôsobom, že ju rekonštruoval, touto
činnosťou znemožnil prístup žalobkyni k nehnuteľnosti, pričom navyše práce vykonával bez jej súhlasu.
Užívaním aj jej podielu sa bezdôvodne obohatil, a preto za žalované obdobie ho zaviazal bezdôvodné
obohatenie vydať. Všeobecnú hodnotu nájomného, ktoré by bolo obvykle nevyhnutné vynaložiť v danom

mieste a čase za porovnateľné užívanie veci určil vychádzajúc zo znaleckého posudku I.. L. F. berúc
do úvahy aj to, že žalobkyňa žiadala priznať len sumu 955,98 € s prísl.. Žalovaného tiež zaviazal na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne od 24.9.2003 do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu, spočívajúcu
v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia vo výške 1.250,26 €. O trovách štátu

rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal ich uhradiť na svoj účet.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol zo zmeniť a žalobu ako bezdôvodnú
zamietnuť. Bol toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav veci a vo veci preto ani
nerozhodol správne. Považoval za nepochybne preukázané, že v období od 23.9.2000 do 23.9.2003

predmetný rodinný dom nebol vôbec užívaniaschopný, čo potvrdili svedkovia a svedčia o tom aj listinné
dôkazy. Z týchto dôkazov vyplýva aj tá skutočnosť, že predmetný rodinný dom v žalovanom období
neužíval. Nevyhnutnosť vykonávania rozsiahlych prác na dome jednoznačne nasvedčuje tomu, že
tento nebol vôbec obývaniaschopný a ani užívaniaschopný. Rekonštrukčné práce vykonával preto, aby
zabránil ďalšiemu znehodnoteniu domu, keďže bola narušená jeho statika. Do domu sa nasťahoval v

roku 2005, kedy bola ukončená úplná rekonštrukcia. Rodinný dom v stave, v akom sa nachádzal v čase
vyhotovenia znaleckého posudku č. X/XXXX by fakticky nemohla užívať ani žalobkyňa. V žalovanom
období z predmetného rodinného domu mu nevznikol žiaden prospech a počas tohto obdobia by ani pre
žalobkyňu nevznikli žiadne aktíva. V konaní bol síce vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom
I.. L. F., avšak vyčíslenie obvyklého mesačného nájmu bolo irelevantné s poukazom na to, že samotný

základ sporu bol nedôvodný. Poukázal na to, že obdobný spor riešil Okresný súd v Michalovciach v
konaní 9C/33/1997, kde konajúci súd nárok žalobcu posúdil ako nedôvodný a žalobu zamietol, a tento
právny názor bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej

náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný podľa jej názoru argumentuje tým, že dom v rozhodnom
období nebol užívaniaschopný avšak význam slova užívať znamená: mať niečo v držbe, užívaním mať
z niečoho úžitok, obhospodarovať niečo. To znamená, že význam tohto slova nemožno zužovať iba na
obývanie domu. Dom preto v skutočnosti žalovaný užíval, a to aj tým, že ho pred ňou zamkol, vymenil
zámky a bez jej súhlasu robil rekonštrukčné práce, hoci sa v tom čase už viedol spor na G. P. A. pod

značkou XXC/XXX/XXXX. Tým, že žalovaný jej znemožnil prístup do domu spôsobil, že nemohla užívať
svoj spoluvlastnícky podiel. Upozornila, že do dnešného dňa žalovaný kľudne užíva jej spoluvlastnícky
podiel, býva v celom dome a jej sa len smeje, pričom za užívanie jej nič neplatí a naťahuje súdne konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia

pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje.

Skutočnosti uvedené žalovaným v jeho odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalovaný sa užívaním
celej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie B. K., nachádzajúcej sa v podielovom
spoluvlastníctve oboch účastníkov, v období od 23.9.2001 do 23.9.2003, na úkor žalobkyne bezdôvodne

obohatil.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na

tom, že medzi zúčastnenými osobami chýbal od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok
na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané, alebo bolo v prospech
niekoho konané. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak sa takýmto plnením dostalo majetkovej hodnoty
tomu, komu bolo plnené, a v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne
sa jeho majetkový stav nezmenil, hoci by k tomu za bežných okolností došlo.

Príkladomplneniabezprávnehodôvodujeajužívaniecelejnehnuteľnostijednýmzospoluvlastníkovbez
dohody (zmluvy) s druhým spoluvlastníkom; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenia
bez toho, aby za to platil úhradu, a aby sa tak jeho majetkový stav zmenil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ samozrejme nie je

schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci (spoluvlastníckeho podielu)
vrátiť a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady
musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým
vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v
danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu, a ktorú by nájomca bol povinný plniť

podľa platnej nájomnej zmluvy; dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou hladinou nájomného.

Bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahne na úkor druhého spoluvlastníka
postavenie detentora celej nehnuteľnosti tým, že domovú nehnuteľnosť uzamkne a urobí ju takprístupnou len pre seba a svoje potreby, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne užíval.
Aj v posudzovanej veci, ako to vyplynulo zo skutkových zistení súdu prvého stupňa bola nehnuteľnosť,
patriaca spoluvlastnícky aj žalobkyni, pre ňu zneprístupnená a slúžila takto len žalovanému. Žalovaný

teda celú nehnuteľnosť ovládal natoľko, že aj keď nebol jej výlučným vlastníkom, bol to on, ktorý ju
mohol využívať pre svoje potreby a na úkor žalobkyne sa tak bezdôvodne obohatil. Nedôvodné sú
námietky žalovaného, že predmetné priestory v uvedenej dobe rekonštruoval, nakoľko tak robil bez
dohody so žalobkyňou, túto z akéhokoľvek využívania nehnuteľnosti vylúčil a na jej ťarchu nemôže
ísť skutočnosť, že žalovaný si priestory prispôsoboval pre potreby svojho bývania, opäť nerešpektujúc

jej záujmy a neberúc do úvahy existenciu jej spoluvlastníckeho podielu. Pre rozhodnutie vo veci je
podstatné, že nehnuteľnosť má žalovaný vo svojej plnej dispozícii. Žiada sa dodať, že žalovaným
obdobím bolo obdobie od 23.9.2001 do 23.9.2003 a samotný žalovaný uznal, že počas neho vykonával
rekonštrukciu domu. Navyše žalovaný opakovane menil svoje vyjadrenia týkajúce sa doby, kedy sa do
domu nasťahoval, pričom vo svojom vyjadrení z 13.3.2004 (č.l. 6-7) uviedol, že do rodinného domu sa
nasťahoval v roku 2002.

Pokiaľ ide o výšku priznaného bezdôvodného obohatenia, pri tejto súd prvého stupňa správne vychádzal
zoznaleckéhoposudkuI..L.F.,ktoréhozáveryžalovanýzásadnýmspôsobomnespochybnilanenavrhol
vypracovať eventuálny kontrolný znalecký posudok.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Vodvolacomkonanímalaúspechžalobkyňa,pretojejbolapriznanánáhradatrovkonaniapozostávajúca
ztrovjejprávnehozastúpenia(§224,§142ods.1,§151ods.1 O.s.p.).Náhradatrovpatrízajedenúkon
poskytnutej právnej služby advokátom JUDr. Petrom Jonášom, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu

žalovaného v tarifnej odmene 51,45 € a k tomu jedenkrát režijný paušál 7,63 € ako aj daň z pridanej
hodnoty 11,82 € (vyhláška č. 655/2004 Z.z.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.