Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010267
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815010267.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.11.2017, v
trestnej veci obžalovaného T. T. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 124/2015
zo dňa 9.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. T. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného T. T. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- po tom, čo požil presne nezistené množstvo alkoholických nápojov, ktoré množstvo zvýšilo u neho
hladinu alkoholu v dychu na hodnotu najmenej 0,61 mg/l, dňa 14.04.2015, asi o 00:02 hod., viedol

osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, evidenčného čísla SB-XXXBH, po miestnej komunikácii na Ul.
C. vo R. nad Q., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky KR
PZ Prešov.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., pri zistení rovnováhy poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest

odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na

dobu 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu, pričom toto smerovalo len proti výroku o treste. Uviedol v ňom, že nepopiera, že došlo z jeho
strany k porušeniu Trestného zákona, no podľa jeho názoru jeho konanie nie je tak nebezpečné pre
spoločnosť, aby sa jeho náprava nedala dosiahnuť aj iným druhom trestu, ktorý by obžalovaný vykonal

na slobode, pretože je na ňom závislá výživa jeho rodiny, taktiež by sa urýchlene zamestnal a došlo by,
okrem sociálnej pomoci, aj k inému príjmu, pričom pri výkone trestu odňatia slobody nepodmienečne
nebude môcť vykonávať prácu. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu
trest, ktorý by bol vykonaný na slobode, a to trest povinnej práce v polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby.

Na základe podaného odvolania, v dôsledku ktorého bol spis predložený dňa 9.8.2017 krajskému súdu,
postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietneodvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne

len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na zásady pre ukladanie trestov
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., teda na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Keďže obžalovaný na súde prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobnom návrhu a súd toto vyhlásenie prijal, pričom obžalovaný bol riadne poučený o následkoch
prijatia takéhoto vyhlásenia, prvostupňový súd vykonával dokazovanie len k otázke uloženia trestu.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uloženom treste správne zistil, že obžalovaný nebol držiteľom
vodičského oprávnenia, napriek tomu viedol osobné motorové vozidlo, pričom pri kontrole policajnou
hliadkou bolo zistené, že motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu. Správne prvostupňový súd
poukázal aj na osobné pomery obžalovaného, ktorý má štyri deti, na zdravotné problémy týchto detí,
zároveň však konštatoval, že obžalovaný sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T 121/13 zo dňa
15.1.2014.

Vychádzajúc z odpisu registra trestov potom plynie, že pred spáchaním tohto trestného činu bol
obžalovaný päťkrát súdne trestaný. V prvých štyroch prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol

odsúdený, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T 121/13 zo dňa
15.1.2014. V danom prípade bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. c/ Tr. zák., za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, pričom skúšobná doba mala podľa registra trestov plynúť

do 1.2.2016. Z uvedeného potom plynie, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Keďže práve spáchanie stíhaného trestného činu v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia bolo dôvodom pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v
súlade s ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nie je možné použiť ust. § 49 ods. 1 Tr. zák., teda nie
je možné uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody. Z tohto dôvodu, keďže skutočnosť, že sa
obžalovaný dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, by mu bola dvakrát
pripočítaná, raz podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. a raz, pokiaľ mu súd prvého stupňa pričítal aj priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že obžalovaný bol za trestný čin odsúdený, nebolo

možné už aplikovať § 37 písm. m/ Tr. zák. V tomto prvostupňový súd pochybil. Toto pochybenie však
krajský súd nepovažoval za takého charakteru, aby bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, keďže
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a prevaha
poľahčujúcich okolností, ktorá by pri správnej aplikácii Trestného zákona bola namieste, by v danom
prípade znamenala zníženie hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Keďže je pri prečine

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. možné uložiť trest odňatia slobody
až na jeden rok, znamenalo by to, že pri správnej aplikácii Trestného zákona by bolo možné uložiť trest
odňatia slobody od 0 do 8 mesiacov. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiacov, čo je v súlade s ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. Správne súd prvého stupňa u obžalovaného zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento

úprimne oľutoval.Správne potom prvostupňový súd poukázal aj na evidenciu priestupkov obžalovaného, z ktorej plynie, že
obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát priestupkovo postihnutý, a to pre prečiny na úseku cestnej premávky,
ako aj prečiny proti majetku.

Prvostupňový súd poukázal aj na tú skutočnosť, že, vychádzajúc z evidenčnej karty vodiča, obžalovaný
nie je držiteľom vodičského oprávnenia, to mu však nebránilo, aby sa v troch prípadoch dopustil
priestupku aj na úseku cestnej premávky, pričom už aj v minulosti mu bol uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá, a to rozhodnutím policajného orgánu v trvaní 60 mesiacov od 7.10.2009 do

7.10.2014.

Keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla
a vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného nejde o prvé protiprávne konanie na úseku
cestnej dopravy, aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pričom tento trest vo výmere ako ho uložil prvostupňový súd,

je takmer na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (páchateľovi je možné uložiť zákaz
činnosti vo výmere od jedného až do desiatich rokov). V neposlednom rade musel krajský súd prihliadať
aj na okolnosti prípadu a skutočnosť, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu jazdil napriek tomu, že nebol
držiteľom vodičského oprávnenia.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.