Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215471
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614215471.4

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu : SH Reality s.r.o., Holubyho 12, Košice - Juh,
IČO : 46 829 351, právne zastúpený : JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, Košice, proti
žalovanému : Š. U.P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. XX, S., adresa na doručovanie : H., Z. X, o zaplatenie
55.000,-€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 8.9.2014 návrh ktorým žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz,
ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 55.000,-€ s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo
sumy 55.000,-€ od 24.06.2014 do zaplatenia a zároveň mu nahradil trovy konania. Svoj nárok žalobca

odôvodnil tým, že zo strany žalovaného išlo o bezdôvodné obohatenie, keď po tom, čo bol odvolaný z
funkcie konateľa spoločnosti, uskutočnil výber peňažnej sumy 55.000,-€ z účtu spoločnosti.

Súd v zmysle podaného návrhu žalobcu vydal dňa 07.10.2014 platobný rozkaz sp. zn. 13Ro/236/2014,
voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor.

Dňa 28.08.2015 doručil žalovaný tunajšiemu súdu návrh na zastavenie konania podľa § 104 ods. 1
O.s.p., ktorý odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba nespĺňa základné zákonné požiadavky pre
svoju existenciu, keďže od 02.04.2015 , t.j. viac ako tri mesiace , nemá ustanovený štatutárny orgán
a sú tak splnené zákonné podmienky na zrušenie spoločnosti podľa §68 ods. 1 písm. a) Obchodného
zákonníka. V dôsledku absencie štatutárneho orgánu žalovaného tento nie je spôsobilý realizovať v
konaní procesné práva a povinnosti, čo podľa názoru žalovaného nemôže zhojiť ani okolnosť, že je v

konaní zastúpený advokátom, keďže neexistuje žiaden subjekt, ktorý by mohol dávať advokátovi pokyny
na postup v ďalšom konaní. Svoj názor oprel žalovaný o uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo179/2008 a
rozsudky NS SR sp. zn. 2M Obdo2/2008 a 5Obdo8/2013. Žalovaný mal za to, že konanie žalobcu voči
nemu je šikanózne, s cieľom pomsty a snahy ekonomicky a psychicky ho zaťažovať a žalobca hrubo
zneužíva ústavné právo na súdnu ochranu.

Žalobca s návrhom žalovaného na zastavenie konania nesúhlasil a návrh žiadal zamietnuť s poukazom,
že v zmysle ustanovení §§ 19 a 20 O.s.p. a §§ 18 ods. 1, 19a ods. 1,2 OZ je zrejmé, že spôsobilosť byť
účastníkom konania sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Právnické osoby zapisované do
obchodného registra sa stávajú subjektami práva, t.j. nadobúdajú právnu subjektivitu a aj spôsobilosť
byť účastníkom konania dňom svojho vzniku, ktorý je deň ich zápisu do registra a túto subjektivitu
strácajú dňom výmazu z obchodného registra. Z výpisu žalobcu je zrejmé, že dňa 6.2.2013 došlo k

jeho zápisu do obchodného registra, t.j. týmto dňom nadobudol právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť
byť účastníkom konania pred súdom, pričom jeho právna subjektivita doposiaľ trvá, nakoľko nedošlok výmazu spoločnosti z obchodného registra. Od spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné
rozlišovať procesnú spôsobilosť, t.j. spôsobilosť pred súdom ako účastník samostatne konať, ktorá sa
odvíja od hmotnoprávnej spôsobilosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Pri

právnickej osobe vzniká procesná spôsobilosť zároveň so vznikom spôsobilosti mať práva a povinnosti -
právnej subjektivity ,t.j. dňom vzniku právnickej osoby, ktorým je deň jej zápisu do obchodného registra.
V žiadnom prípade teda podľa názoru žalobcu nie je možné spájať vznik alebo zánik funkcie konateľa
žalobcu s existenciou procesnej spôsobilosti žalobcu a teda skutočnosť, že žalobca nemá v súčasnej
dobe zvoleného konateľa nespôsobuje zánik jeho procesnej spôsobilosti.

Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 Občianskeho súdneho poriadku každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať
(procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a

brať na seba povinnosti.
Podľa § 21 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za právnickú osobu koná
a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho
predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený,
b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,

c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa
zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky,
d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.

Podľa § 21 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán

alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo
z iného verejného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na kto, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu;
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do

obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik
inak.

Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do

tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú právaa povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistrialebovinom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho

koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

Podľa § 133 ods. 4 Obchodného zákonníka konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov
spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I. súd zistil, že žalobca je pod vložkou číslo
31617/V zapísaný v registri ako spoločnosť s ručením obmedzeným od 06.02.2013. Spoločníkom
spoločnosti je A.T.S.I.P. Natalia Invest Cyprus LTD so sídlom v Cyperskej republike a spoločnosť
A.T.S.I.P. Natalia Invest Slovakia s.r.o. so sídlom na adrese Košice - Juh, Holubyho 12. Štatutárnym
orgánom spoločnosti má byť konateľ, ktorý jedná samostatne a za spoločnosť podpisuje právne úkony

tak,žekpísanémualebotlačenémuobchodnémumenuspoločnostipripojívlastnoručnýpodpis.Žalobca
ako právnická osoba nemá uvedeného žiadneho konateľa, pričom v minulosti ním bol do 20.06.2014
žalovaný a do 03.04.2015 bol ako konateľ uvedený S. Q..

Po zistení skutočností týkajúcich sa konateľa žalobcu, ktoré mal súd preukázané výpisom z Obchodného

registra a ktoré ani neboli medzi účastníkmi konania sporné, a teda, že žalobca počnúc od 03.04.2015
doposiaľ nemá ustanovený štatutárny orgán, ktorý by za žalobcu konal, stotožnil sa súd s právnym
názorom žalovaného a teda, že v dôsledku absencie štatutárneho orgánu žalobca nie je spôsobilý
realizovať v konaní procesné práva a povinnosti. Žalobca ako právnická osoba síce stále existuje,
nakoľko nedošlo k jej výmazu z Obchodného registra, avšak neexistuje nikto, kto je oprávnený za

žalobcu konať ako štatutárny orgán. Zo skutočnosti, že zákon právnickým osobám priznáva vlastnú
právnu subjektivitu vyplýva, že musia aj samostatne konať. Na rozdiel od fyzických osôb, ktoré prejavujú
svoju vôľu individuálne, právnická osoba prejavuje svoju vôľu sprostredkovane - prostredníctvom svojich
orgánov. Oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatutárnym
orgánom. Občiansky súdny poriadok presne stanovuje , kto za právnickú osobu koná, preto sa súd

nestotožnil s názorom žalobcu, že vzhľadom k tomu, že doposiaľ nedošlo k výmazu spoločnosti, jej
právna subjektivita, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania trvá. V zmysle § 21 Os.p. za právnickú
osobu koná štatutárny orgán, alebo zamestnanec poverený štatutárnym orgánom alebo prokurista podľa
udelenej prokúry, pričom žalobca nemá ani jedného takéhoto zástupcu, a aj keď je právne zastúpený,
právny zástupca žalobcu nemá postavenie štatutárneho orgánu. Je teda zrejmé, že aj keď žalobca

ako právnická osoba stále existuje, neexistuje nikto, kto je v zmysle Občianskeho súdneho poriadku
oprávnený za spoločnosť žalobcu konať, a tento nedostatok považuje súd za taký nedostatok, pre ktorý
nie je možné pokračovať ďalej v konaní, na základe čoho súd konanie zastavil.

Podľa 151 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 209 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd

prvého stupňa nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého stupňa nemohol pokračovať v konaní.O trovách konania súd nerozhodoval v rozhodnutí vo veci samej, nakoľko žalovaný podal návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom súd uznesením zo dňa 7.5.2015 rozhodol tak, že
žalovanému nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Voči uvedenému uzneseniu podal

žalovaný odvolanie, ktoré doposiaľ nebolo predložené odvolaciemu súdu na rozhodnutie z dôvodu,
že podľa názoru súdu aj bez tohto rozhodnutia súd môže pokračovať v konaní vo veci samej. Po tom,
čo účastníkom konania uplynie lehota na podanie odvolania vo veci samej, bude vec s odvolaním
žalovaného proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia predložená odvolaciemu súdu a následne tunajší
súd rozhodne o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.