Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/438/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715221227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715221227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkýň: X. E. Y., W.. X.X.XXXX, X. N. Y., W..
X.X.XXXX, X. V. F.E., W.. XX.X.XXXX, X. Y. Y., W.. XX.X.XXXX, U. F. U. L., Q. X proti žalovaným: X. N.
M., W.. XX.XX.XXXX, X. E. M., W.. XX.XX.XXXX, I. F. U. R. XXX, obaja zastúpení JUDr. Radoslavom
Sotákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody 3, o náhradu nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/549/2015-132 z 12.4.2016

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I, II a IV.

II. P r i z n á v ažalobkyniam proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000,- € v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením niektorého zo žalovaných zanikne plnenie ďalšieho
žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyniam v 2., 3. a 4. rade každej z nich sumu
5.000,- € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením niektorého zo žalovaných
zanikne plnenie ďalšieho žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je nárok žalobkýň proti žalovaným v 1. a 2. rade titulom náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorý žalobkyne odôvodňovali tým, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8T 161/2009
zo dňa 12.1.2010 bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného, nakoľko dňa XX.X.XXXX U. Č. I. XX.XX
hod. viedol motorové vozidlo zn. Š. S. Z., X.: L. XXX E., ktorého vlastníčkou a prevádzkovateľkou bola
žalovaná v 2. rade po štátnej ceste I/50 v obci A. L. I. Y. H. L., pričom pred koncom obce vedeniu

vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke žalovaný v 1. rade nevenoval dostatočnú pozornosť,
keď za volantom zaspal, v dôsledku čoho pri prejazde mierne točivej zákruty s vozidlom prešiel do
protismerného jazdného pruhu na ľavú polovicu vozovky, následne zišiel z cesty na trávnatý porast po
ľavej strane cesty, kde s vozidlo narazil do skruže - vyvýšenej betónovej šachty slúžiacej na odvod vodyz cesty atď. s tým, že pri dopravnej nehode zomrel T. Y., W.. X.X.XXXX, syn žalobkyne v 1. rade a
brat žalobkýň v 2. až 4. rade, pričom jeho smrťou prišla žalobkyňa v 1. rade o svojho jediného syna
a žalobkyne v 2. až 4. rade o svojho brata. Neb. T. Y. F. U. U. XX C. a išlo o jediného syna. Jeho

narodením sa splnila žalobkyni v 1. rade veľká túžba, so synom mala dobrý vzťah, vzájomne si rozumeli
a boli si blízki, pričom spolužitie rodiny Y. bolo až do tragickej udalosti harmonické a šťastné. Neb. T. Y.
bol nekonfliktný, veľmi dobrý a milý chlapec, so súrodencami a s rodičmi vychádzal veľmi dobre, boli v
neustálom kontakte, vzájomne si pomáhali a nedochádzali medzi nimi k žiadnym hádkam, pričom ich
spájali aj spoločné záujmy. V kolektíve bol obľúbený, spoločenský, veselej povahy a svojim správaním

a postojom k životu, ako aj k plneniu školských povinností boli rodičia na neho právom pyšní. Tragická
nehoda navždy ukončila život. neb. T. Y. a zmenila život pozostalých žalobcov. Smrť ich šokovala,
ohromila a nemôžu sa s ňou dodnes zmieriť. V rodine nastala beznádej, keďže žalobkyňa v 1. rade
stratilapritragickejudalostijedinéhosynaabolaodkázanánaužívanieliekov.Vzťahsostaršímisestrami
mal neb. výnimočne blízky, žalobkyne v 2. a 3. rade sa nevedia so stratou brata zmieriť a vyrovnať, boli
úplne paralyzované, pričom žalobkyňa v 3. rade bola aj hospitalizovaná na psychiatrii a jej zdravotný stav

jej neumožnil účasti na bratovom pohrebe. Dlhodobo od tragickej udalosti bola odkázaná na užívanie
liekov, pričom má panický strach zo šoférovania motorových vozidiel, uzavrela sa pred okolím a prestala
komunikovať so známymi. Žalobkyňa v 4. rade mala v čase tragickej udalosti len 12 rokov a taktiež ju
strata brata veľmi zasiahla, nakoľko s ním strávila veľa času, mali spoločné záujmy a po smrti brata sa
jej správanie zmenilo, zhoršil sa jej prospech v škole a bola mrzutá, čo viedlo aj k zmene školy.

3. Žalobkyne nárok titulom náhrady nemajetkovej ujmy uplatňovali proti žalovaným v zmysle ust. § 11
Občianskeho zákonníka s odkazom na ust. § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, u žalovanej v 2. rade
ako prevádzkovateľky motorového vozidla analogickým použitím ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 OZ
v spojení s ust. § 853 ods. 1 OZ.

4. Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 11C/71/2012-180 zo dňa 4.9.2014 v spojení s opravným
uznesením č.k. 11C/71/2012-226 zo dňa 21.10.2014 pripustil zmenu žaloby v tomto znení:

I. Žalovaní v 1. rade, 2. rade a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 20.000,- € v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením niektorého zo žalovaných zanikne plnenie
ostatných žalovaných v rozsahu jeho plnenia.

II. Žalovaní v 1. rade, 2. rade a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 10.000,- € v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením niektorého zo žalovaných zanikne plnenie

ostatných žalovaných v rozsahu jeho plnenia.

III. Žalovaní v 1. rade, 2. rade a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 10.000,- € v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením niektorého zo žalovaných zanikne plnenie
ostatných žalovaných v rozsahu jeho plnenia.

IV. Žalovaní v 1. rade, 2. rade a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 4. rade sumu 10.000,- € v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením niektorého zo žalovaných zanikne plnenie
ostatných žalovaných v rozsahu jeho plnenia.

V. Žalovaní v 1. rade, 2. rade a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. - 4. rade trovy konania, v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením niektorého zo žalovaných zanikne plnenie
ostatných žalovaných v rozsahu jeho plnenia.

5. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.11.2014.

6. Predmetom konania je žaloba žalobkýň, ktorou sa domáhali v konaní vedenom pod sp.zn.
11C/71/2012pôvodnepodanoudňa13.6.2012ajprotižalovanémuv3.radeAllianzSlovenskápoisťovňa
a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, náhrady nemajetkovej ujmy, pričom Okresný súd
Michalovce rozsudkom č.k. 11C/71/2012 - žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol a nárok žalobkýň

vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách
celého konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.11.2015.7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení, vec právne posúdil v zmysle ust.
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 427 ods. 1, 2, § 11, § 13 ods. 1 až 3 OZ, článku
15 ods. 1 a článku 19 ods. 2 Ústavy SR.

8. Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8T/161/2009 mal súd
prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 8T/161/2009-215 zo
dňa 12.1.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 8T/161/2009-231 zo dňa 14.12.2010 a uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.4.2010 č.k. 4To/23/2010-226 bol žalovaný v 1. rade uznaný za

vinného, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. viedol motorové vozidlo zn. Š. S. Z., X.: L. XXX
E., ktorého vlastníčkou a prevádzkovateľkou bola žalovaná v 2. rade po štátnej ceste I/50 v obci A.U.
L. I. Y. H. L., pričom spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel smrteľné zranenie T. Y., syn žalobkyne
v 1. rade a brat žalobkýň v 2. až 4. rade. Za tento skutok ho súd uznal za vinného a uložil mu trest
odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom v trvaní troch rokov a trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel po dobu 5 rokov, pričom poškodení vrátane žalobkyne v 1. rade

boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 14.4.2010.

9. Konštatoval, že pokiaľ ide o určenie zodpovednej osoby za zásah proti osobnosti fyzickej osoby
vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov neexistuje žiaden dôvod, ktorý by

vylučovalanalogicképoužitie§420a§427anasl.OZ.Toznamená,žerovnakoakozaškoduspôsobenú
osobitnou prevádzkou motorových vozidiel zodpovedá aj prevádzkovateľ vozidla, tak aj za nemajetkovú
ujmu, ktorá bola spôsobená osobnosti fyzickej osoby takouto prevádzkou, analogicky nevyhnutne
zodpovedá aj tento prevádzkovateľ (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/814/2003).

10. Súd prvej inštancie mal nesporne za preukázané, že prevádzkovateľom osobného motorového
vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená ujma je práve žalovaná v 2. rade - matka žalovaného
v 1. rade, ktorý v čase dopravnej nehody viedol predmetné motorové vozidlo a spôsobil dopravnú
nehodu. Táto skutočnosť vyplýva aj z evidenčnej karty vozidla zn. Š. S. Z., X.: L. XXX E., ktorá sa
nachádza v trestnom spise na č.l. 184-185 . Uviedol, že v konaní nebolo zistené a nikto to ani zo

žalovaných nenamietal, že by žalovaný v 1. rade použil predmetné vozidlo bez súhlasu žalovanej v 2.
rade, ktorá je prevádzkovateľkou predmetného motorového vozidla. Preto súd prvej inštancie mal za
to, že jeho použitím žalovaným v 1. rade v čase, keď došlo k dopravne nehode, žalovaná v 2. rade
súhlasila. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností súd dospel k záveru, že okrem žalovaného v 1.
rade, t.j. vodiča motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu, za čo bol aj právoplatne odsúdený, a

ktorý zodpovedá za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobkyniam, nakoľko jeho zodpovednosť je daná už
rozhodnutím v trestnom konaní, ktorým je súd viazaný v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p., zodpovedá zároveň
aj žalovaná v 2. rade ako prevádzkovateľka motorového vozidla a preto je jej pasívna legitimácia v tomto
konaní daná.

11. Súd prvej inštancie poukazoval na čl. 19 Ústavy SR, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR sp.zn.
1Cdo/77/2009 z 27.10.2010, sp.zn. 5Cdo/265/2009 zo 17.2.2011, sp.zn. 4Cdo/168/2009 z 20.4.2014,
sp.zn. 2Cdo/194/2011 z 27.11.2012 a dospel k záveru, že zásah do osobnostných práv žalobcov je
v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním vyplývajúcim z dopravnej nehody, pri ktorej zomrel syn
žalobkyne v 1. rade a brat žalobkýň v 2., 3. a 4. rade, pričom ide o závažný zásah do ich rodinného a

súkromného života, pričom v čase, keď došlo k usmrteniu neb. syna, ako aj brata žalobkýň v 2. až 4.
rade, tento žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, t.j. žalobkyňou - jeho matkou a svojimi sestrami
- žalobkyňami v 2. až 4. rade.

12. Vychádzajúc z vyjadrenia žalobkyne v 1. rade, najviac nečakaná smrť syna postihla ju, pričom aj
doteraz pociťuje veľký smútok, má stavy úzkosti a zúfalstva. Syn jej veľmi chýba, pretože medzi nimi
bolo vytvorené veľmi úzke puto, keďže to bol jej jediný syn, ktorý bol pracovitý, veselej a kamarátskej
povahy. Žalobkyňa v 1. rade - matka nebohého je ochudobnená v citovej sfére, pretože stratila možnosť
mu prejavovať priazeň a lásku, ako aj možnosť opory jediného syna a porozumenie. Aj pokiaľ ide o

žalobkyne v 2., 3. a 4. rade - sestry nebohého mali s neb. bratom veľmi dobrý vzťah, pričom žalobkyňu
v 4. rade jeho smrť veľmi zasiahla, keďže s ním trávila veľa času, bol pre ňu akýmsi vzorom, brával ju
so sebou medzi svojich kamarátov. Protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade došlo k nezvratnému
zásahu a k deštrukcii súkromných väzieb žalobkýň. Intenzitu tohto zásahu do života žalobkýň potvrdzujeaj skutočnosť, že žili v spoločnej domácnosti s nebohým, jeho nízky vek v čase jeho úmrtia (17 rokov
veku) ako aj jeho nečakané, náhle úmrtie. Ujma, ktorá bola žalobkyniam spôsobená je neodstrániteľná,
objektívne závažná a náhrada nemajetkovej ujmy môže prispieť k zmierneniu tohto stavu, na to apeloval

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

13. Konštatoval, že smrť rodinných príslušníkov fyzickej osoby pri dopravnej nehode, ktorú títo rodinní
príslušníci a ani fyzická osoba nezavinili, je neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na jej
súkromný, rodinný život, do ktorého bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul

blízky príbuzný (syn a brat) žalobkýň. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 17. februára
2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009 uviedol, že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové
a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na
život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto
protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť
ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho

citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej
nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu,
pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj
spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky uviedol, že „zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávny

konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany
osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti“. R13/2013

14. S odkazom na ust. § 11 OZ apeloval na to, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy. Má právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúcim morálne zadosťučinenie najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ ide o závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy

uviedol, že v prípade žalobkýň došlo k zásahu do ich osobnostných práv v súvislosti s usmrtením T. Y.,
synažalobkynev1.radeabratažalobkýňv2.,3.a4.rade,čímdošloknarušeniucelistvostirodiny ateda
bolo zasiahnuté do ich rodinného, súkromného života a následky sú trvalé a neodstrániteľné, nakoľko
strata jedného z členov rodiny je neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny. V tomto
prípade ide o zavinenú smrť blízkej osoby, ktorá predstavuje vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a

naplňovanie osobnosti postihnutej fyzickej osoby vzhľadom na vzájomné úzke a pevné sociálne, citové
a kultúrne väzby. Ako bolo zistené z obsahu trestného spisu neb. T. Y. sa žiadnym spôsobom nepodieľal
na konaní žalovaného v 1. rade, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k jeho usmrteniu, za
čo bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným a odsúdený.

15. Pri posudzovaní rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy, t.j. jej výšky, súd prvej inštancie postupoval
podľa svojej úvahy v zmysle § 136 O.s.p., pričom bral do úvahy porovnanie s priznanými nárokmi z
tohto titulu v obdobných prípadoch v okolitých štátoch tak, ako to uviedol na str. 10 a 11 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o určenie výšky nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade
- matky nebohého, súd pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy vzal do úvahy skutočnosť, že v čase

úmrtia jej syna pri dopravnej nehode tento bol už v staršom už skoro dospelom veku a plynutím času
sa vzájomný vzťah rodiča a dieťaťa rozvinul už v celej šírke vzájomných väzieb a preto strata blízkeho
človeka, jediného syna a s tým súvisiace utrpenie a bolesť sú veľmi výrazné a ide o nezvratný stav.
Súd vzal na druhej strane do úvahy, že žalobkyňa má ďalšie tri deti - žalobkyne v 2., 3. a 4. rade, v
ktorých má výraznú oporu pri zvládaní straty syna. Tvrdenie žalobkýň, že žalobkyňa v 1. rade od smrti

syna je liečená na psychiatrii a že jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil, je nepriaznivý aj v súčasnosti, v
konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom (listinný dôkaz - lekárske potvrdenie súdu
nepredložili). Tak ako aj v prípade žalobkyne v 1. rade tak aj v prípade žalobkýň v 2., 3. a 4. rade
- súrodencov nebohého došlo k zásahu do ich osobnostných práv v súvislosti so smrťou brata, čím
bola narušená celistvosť rodiny, súrodenecké vzťahy, ktoré podľa ich vyjadrení boli veľmi dobré a teda

bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života. Následky sú trvalé a neodstrániteľné, keďže
ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Strata jedného z členov rodiny ako spoločenstva je
úplne neodstrániteľnou ujmou, ktorá postihla všetkých členov rodiny. Smrť ich brata - blízkej osobyvzhľadom na ich vzájomné úzke a pevné sociálne, morálne, citové a kultúrne väzby predstavuje vážnu
nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobnosti postihnutej fyzickej osoby.

16. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a citovanú európsku súdnu prax, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žaloba je sčasti čo do výšky náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti dôvodná
a preto priznal žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- eur, oproti pôvodne
žalovanej sume 20.000,- eur a žalobkyniam v 2., 3., 4. rade priznal náhradu každej po 5.000,- eur, oproti
uplatňovanej sumy po 10.000,- eur, nakoľko tieto sumy súd považoval za postačujúce a primerané. V

prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

17. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nej rozhodne po právoplatnosti napadnutého rozsudku
(§ 166 ods. 3 O.s.p.).

18. Proti výrokom rozsudku pod č. I. a II. podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Uplatnili odvolacie

dôvodyvzmysle§205ods.2písm.a/,d/af/O.s.p.Napádalinepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudku,
keďže súd len s poukazom na citované rozsudky sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné. Žalobcovia nepreukázali základ nároku, aké vzájomné rodinné
vzťahy, sociálne, morálne a citové vzťahy medzi nimi a neb. existovali vo vzťahu k závažnému

zásahu do ich práv na ochranu súkromia. Okrem výsluchov žalobkýň nepreukázali žiaden dôkaz na
preukázanie ich výpovedí (viď v tomto smere ZSP 48/2008 a ZSP 56/2008, ako aj rozsudok NS ČR
sp.zn. 33Cdo/903/2008).

19. Mali za to, že sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal aj s námietkou pasívnej legitimácie

žalovanej v 2. rade a to s poukazom na nimi predložené rozhodnutie NS SR 4Cdo/168/2009, kde je
zdôraznené, že práva a povinnosti pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa viažu výhradne na
škodcu, teda na žalovaného v 1. rade a s týmto rozhodnutím sa mal súd prvej inštancie vysporiadať s
poukazom aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 30Cdo/4389/2009. Navrhovali, aby odvolací súd v zmysle §
221 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a priznal im náhradu trov konania.

20. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že z výsledkov vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva preukázanie vzájomných rodinných, sociálnych, morálnych a citových vzťahov a
to s poukazom na konkrétne citované dôkazy. Apelovali aj na výpoveď žalovaného v 1. rade pred súdom
prvej inštancie, kde tvrdil, že zaplatí náhrobný kameň ich neb. synovi a bratovi, pričom dodnes sa tak

nestalo.

21. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrili.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a to z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných nie je dôvodné.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2017, o 9,10 hod.,
č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa
15.11.2017naúradnejtabuliKrajskéhosúduvKošiciachvzmysleust.§219ods.1,3a§378ods.1CSP.

24. Žalovaní podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

25. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

26. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.27. V odvolaní žalovaní uvádzali odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., t.j., že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. V CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. Keďže žalovaní predovšetkým poukazovali na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku , podľa
odvolacieho súdu žalovaní uplatňovali odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP (§ 205 ods.
2 písm. b) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa
týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

31. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

32. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/

O.s.p. uplatnené v čase podania odvolania (toho času v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/
CSP) nie sú vo veci naplnené.

33.Odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutiusúduprvejinštancienemožnovytknúťnedostatočnézistenie
skutkového stavu ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v hodnotení dôkazov bol logický
rozpor, prípadne, aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 132 až 135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, berúc do úvahy len všeobecný charakter podaného odvolania zo strany
žalovaných, čo sa týka uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľkonepreskúmateľnosť, na ktorú poukazovali žalovaní je naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p. (od 1.7.2016 v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

34. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nedôvodnosť a právnu irelevantnosť námietok žalovaných
a v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pričom v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia len dopĺňa na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody:

35. Pokiaľ žalovaní tvrdili , že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyhovuje požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu a to najmä pokiaľ ide o ich úplnosť,
zrozumiteľnosť a presvedčivosť, odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa uznesenia Ústavného súdu
SR z 3.7.2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03 nemusí všeobecný súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných

účastníkmi konania (od 1 .7.2016 stranami sporu). Preto odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka (strany sporu) na spravodlivé súdne konanie. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo 16.3.2005 sp.zn. II. ÚS 78/05,
podľa ktorého súčasťou zákonného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku

46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra bola do 1.7.2016 rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma bola uplatňovaná aj v tomto odvolacom konaní v zmysle § 393 CSP,
keďžeodôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktoré sa v odvolacom konaní preskúmava.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, nie sú v danej
veci zjavne nedôvodné, nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie napadnutých
výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia (§ 157

ods. 2 O.s.p. účinného v čase vyhotovenia napadnutého rozsudku).

37. Odvolací súd uvádza, že aj keď žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali na rozhodovaciu prax
súdov o danom predmete sporu a citovali konkrétne rozsudky, súd je vždy povinný vo veci rozhodovať
so zreteľom na konkrétne okolnosti vyplývajúce z konkrétnej veci, berúc do úvahy len ustálenú

rozhodovaciu prax súdov, so zreteľom na rozhodnutia NS SR uverejnené v Zbierke rozhodnutí a
stanovískNSSR,berúcdoúvahy rozsudokKrajskéhosúduvPrešovez31.3.2016sp.zn.21Co/60/2015,
ktorý sa jednoznačne venuje aj odvolacím námietkam žalovaných a preto odvolací súd na neho
odkazuje.

38. Odvolací súd konštatuje, že predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
§ 11 a nasl. OZ sú existencia ujmy, ktorá spočíva vo vzniknutej traume a iných negatívnych následkov
na strane žalobcov, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, ktorý spočíva v konaní tretej
osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobcov a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a ujmou.

39. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa § 420 OZ je zase potreba naplnenia
porušenia právnej povinnosti, vznik škody, vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou, ako aj
predpokladané zavinenie.

40. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci jednoznačne z výsledkov vykonaného dokazovania
bolo preukázané zavinenie žalovaného v 1. rade (viď rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.
8T/161/2009-215 zo dňa 12.1.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 8T/161/2009-231 zo dňa
14.12.2010 a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.4.2010 č.k. 4To/23/2010-226), ktorým

bolžalovanýv1.radeuznanýzavinného,žedňaXX.X.XXXXU.Č.I.XX.XXhod.viedolmotorovévozidlo
zn. Š.V. S. Z., X.: L. XXX E., ktorého vlastníčkou a prevádzkovateľkou bola žalovaná v 2. rade po štátnej
cesteI/50vobciA.L.I.Y.H.L.,pričomspôsobildopravnúnehodu,priktorejutrpelsmrteľnézranenieT.Y.
- syn žalobkyne v 1. rade a brat žalobkýň v 2. až 4. rade, za čo bol aj súdom právoplatne uznaný vinnýma odsúdený a nakoľko v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozsudkom, že bol spáchaný trestný
čin a kto ho spáchal, žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu,
v zmysle § 11 OZ neoprávnene svojim konaním zasiahol do súkromného i rodinného života žalobkýň,

pričom tento zásah do osobnostných práv žalobkýň je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného v 1. rade vyplývajúcim z dopravnej nehody s tým, že ide o závažný zásah do rodinného a
súkromného života žalobcov, keďže týmto zásahom došlo k usmrteniu syna žalobkyne v 1. rade a brata
žalobkýň v 2. až 4. rade tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

41. Keďže žalovaná v 2. rade je prevádzkovateľom motorového vozidla, súd prvej inštancie taktiež
správne ustálil jej pasívnu legitimáciu v tomto konaní a to v zmysle ust. § 420 a § 427 OZ, nakoľko jej
zodpovednosť pramení zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov,
ktorá je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie, teda zavinenie v takomto
prípade nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti, dávajúc v tomto smere do pozornosti ustálenú

rozhodovaciu prax súdov (viď analogicky rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 8Cdo/1361/2015 z
26.6.2017, 6MCdo/1/2016 z 31.7.2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31.3.2016 sp.zn.21
Co 60/2015) s tým, že rozhodnutia, na ktoré poukazovali odvolatelia v podanom odvolaní daný problém
konkrétne neriešili.

42. Uplatnenie nároku podľa § 13 ods. 2 OZ upravuje priznanie peňažného zadosťučinenia za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnostného práva na súkromný život v dôsledku úmrtia
blízkej osoby. Súčasťou súkromného života je aj rodinný život, ktorý v sebe zahŕňa právo na vytváranie
a rozvíjanie vzťahu s ďalšími ľudskými bytosťami tak, aby bolo možné tieto rozvíjať a napĺňať vlastnú
osobnosť. Smrť blízkej osoby tak môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym,

citovým, kultúrnym väzbám predstavovať vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie
osobnostipostihnutejfyzickejosoby,čomôžebyťkvalifikovanéakoujmaznižujúcadôstojnosťčivážnosť
v spoločnosti. Ust. § 13 ods. 2 a 3 OZ ale nevymedzuje hranicu (či už minimálne alebo maximálne), t.j.
určenie takejto výšky a hovorí len, že výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Uplatní sa preto postup podľa ust. § 136 O.s.p.,

kedy súd túto výšku určí podľa svojej úvahy.

43. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je
nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 9 až 11
zaoberal konkrétnymi skutočnosťami, v zmysle naplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 13 ods.

2 OZ, z ktorých vychádzal pri svojich úvahách z hľadiska určenia výšky priznanej nemajetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch. Správne súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že dopravnou nehodou
bol usmrtený syn vo veku 17 rokov matky žalobkyne v 1. rade a brat žalobkýň v 2. až 4. rade, čo je tvrdý
zásah pre rodinu spôsobujúci veľký smútok, stavy úzkosti a zúfalstva zo straty jediného syna, brata,
ktorý bol kamarátsky, pracovitý a tak ako žalobkyňa v 1. rade, tak aj žalobkyne v 2. až 4. rade jeho

stratou budú ochudobnené v ďalšom živote, dávajúc do pozornosti aj skutočnosť, že žili v spoločnej
domácnosti, jeho vek, a išlo o nečakané a náhle úmrtie, pričom táto ujma spôsobená žalobkyniam je
neodstrániteľná, objektívne závažná a náhrada nemajetkovej ujmy v akejkoľvek výške nemôže prispieť k
zmierneniutohtostavu.Pretosúdprvejinštanciesprávnepriustálenívýškynemajetkovejujmyvovzťahu
k žalobkyni v 1. rade vzal do úvahy nielen skutočnosti, ktoré odôvodnil na str. 11 napadnutého rozsudku,

ale aj ustálenú európsku súdnu prax v zmysle citovaných rozhodnutí, s čím sa odvolací súd jednoznačne
stotožňuje, dávajúc ešte raz do pozornosti, že táto výška je na úvahe súdu prameniacu z konkrétnych
okolností prípadu, so zreteľom aj na správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu z
hľadiska závažnosti ujmy, ktorou smrť syna, ako aj brata vo veku 17 rokov je jednoznačne závažná, ako
aj z hľadiska okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, ktorými je dopravná nehoda, spôsobená

zavineným konaním žalovaného v 1. rade, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu syna, ako aj brata žalobkýň,
akoajžalovanejv2.rade,akoprevádzkovateľkymotorovéhovozidla,pričomžalobkynesprávne,takako
to konštatoval súd prvej inštancie žalobu titulom náhrady nemajetkovej ujmy uplatnili voči žalovaným,
pričom plnením niektorého zo žalovaných zanikne plnenie ďalšieho žalovaného v rozsahu jeho plnenia,
keďže žalobca disponuje so žalobou a je len na ňom, voči komu svoj nárok uplatní. V tejto veci žalobkyne

využili svoje dispozičné právo vyplývajúce z podania žaloby a svoj nárok uplatnili voči obom žalovaným,
aj keď v zmysle iného právneho posúdenia, t.j. právnej kvalifikácie, čo im zákon (ust. OZ) aj umožňuje
(viď v tomto smere body 40, 41 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 31.3.2016 sp.zn. 21Co/60/2015).44. Nakoľko žalobkyne si uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ vo vyššej
výške, ale z dôvodu nepredloženia dôkazov o psychických problémoch žalobkyne v 1. rade spojených

až z jej hospitalizáciou, so zreteľom aj na ustálenú európsku súdnu prax, súd prvej inštancie správne
ustálil výšku finančnej náhrady nemajetkovej ujmy žalobkýň.

45. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú odvolacie námietky odvolateľov právne irelevantné,
nedôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch č. I. a II., v spojení s výrokom o trovách

konania (výrok č. IV.) potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 CSP a priznal plne úspešným žalobkyniam proti neúspešným žalovaným nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške priznaného nároku rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, vychádzajúc z ich účelnosti v zmysle § 251 CSP.

47.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).