Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211200
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115211200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej v spore žalobkyne G. H. - Z., nar. X.XX.XXXX, bytom R.
N. XX, XXX XX S., právne zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom vo Svidníku,
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava
IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/193/2015 - 67 zo
dňa 6.3.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku určil, že úver
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 7.4.2009 uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a
bez poplatkov, výrokom II určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 7.4.2009
o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou a výrokom III. priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%..

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 7. apríla
2009 uzatvorená Zmluva o úvere na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 450
Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 438 Eur v dvanástich mesačných
splátkach po 74 Eur počnúc dňom 16. mája 2009.
Pokiaľ ide o prvý žalobný petit, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že Zmluva o úvere zo dňa 7.
apríla 2009 je bezúročná a bez poplatkov, súd tomuto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Naliehavý právny záujem na určení, že úver je bez poplatkov a bez úrokov je daný. Žalobca, spotrebiteľ

chce mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov. Súd mal za to, že uzatvorená zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou, pričom s poukazom na citované zákonné ustanovenie táto zmluva neobsahuje náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch platnom v čase podpisu zmluvy,
a to náležitosť pod písmenom g), h), i), j) a k). Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písmeno a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na znenie § 4

ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Pokiaľ ide o žalobný petit, ktorým žalobkyňa žiadala vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti
administratívneho poplatku, aj tomuto žalobnému návrhu súd v celom rozsahu vyhovel. Táto zmluvnápodmienkaužbolavyhlásenázaneprijateľnúrozsudkomtunajšiehosúdusp.zn.11C42/2012zodňa13.
septembra 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania 5 Co 219/2013
- 91 zo dňa 21. augusta 2014. Žalovaný za takýto poplatok neposkytuje reálne plnenie. Táto zmluvná

podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z danej zmluvy nie je možné zistiť,
za aké konkrétne administratívne plnenie je žiadaný poplatok. Súd uvádza, že náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy predstavujú 2/3 poplatku a sú neúmerne vysoké.
Žalovaný vo svojom písomnom podaní mal za to, že ide o námietku res iudicata, a teda vec právoplatne

rozhodnutú, poukázal pritom na rozhodcovský rozsudok, kde rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako
platný a odplatný právny úkon a na jej základe priznal žalovanému plnenie. V danom prípade podľa
názoru súdu nejde o prekážku veci rozhodnutej res iudicata, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc
vôbec prejednávať spor medzi zmluvnými stranami a to pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Pokiaľ ide o názor a argument žalovaného, že táto zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko ju žalobkyňa uzatvárala za účelom výkonu povolania, súd poukazuje na prax žalovaného,

nakoľko z obdobných prípadov sú súdu známe praktiky žalovaného, kde s cieľom vyhnúť sa aplikácii
príslušného zákona o spotrebiteľských úveroch do zmluvy uvádza, že spotrebitelia uzatvárajú túto
zmluvu za účelom výkonu povolania.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný majúc za to, že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP tým, že súd prvej inštancie rozsudok
nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie
dospel tiež na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcom predložená zmluva o úvere nie je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmluve je uvedený účel „povolanie“. Zmluvné strany sa dohodli
na to, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Opätovne poukázal na prekážku už rozhodnutej veci.
Rozhodcovská doložka bola dohodnutá ako nevýhradná. Žalobca má právo kedykoľvej sa rozhodnúť,

na ktorom súde uplatní svoje právo. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 8.11.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov v rozhodnutí súdu prvej inštancie nastane suspenzívny

účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení
veci, o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom a o nesprávnych skutkových zisteniach.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu,ale jej obsah nesprávne interpretoval alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania

použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí odpovedal na argumenty, ktoré
považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a
právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov

žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia vyjadreným v ust. §
220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti
žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti
konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd
prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

8. Žalovaný namietal, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľská.
Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere, ktorú strany sporu dňa 7.4.2009 uzatvorili, je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri jej uzatvorení vystupoval v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalobca je v zmluve identifikovaný svojim rodným číslom, bez akéhokoľvek odkazu na to, že by pri

uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii subjektu realizujúceho svoje podnikateľské alebo iné obchodné
aktivity. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti.
K tvrdeniu žalovaného o tom, že strany sporu si v zmluve dohodli režim podľa Obchodného zákonníka
odvolací súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Zhodne s názorom súdu prvej inštancie mala žalobkyňa v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa,
zmluva o úvere je preto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech

spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po

materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník
sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 97%
z úverových prostriedkov, z toho 2/3 poplatku tvoria administratívne náklady. Odvolací súd je toho
názoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané

a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u
spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj
bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie

z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená,
že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo
výške dosahujúcej takmer 100 % sumy poskytnutého úveru nemôže byť v súlade s princípom dobrých
mravov, naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to,
že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto

konštrukcia vyjadrenia ceny úvery vo forme úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok
za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a úroky, nič to nemení na závere o
jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru, ale aj na dôsledku, ktorý vyplýva
z § 4 ods. 3 druhá veta Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak zmluvaokrem iného neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), t.j. aj úrokovú sadzbu, ide
o úver bezúročný a bez poplatku.

10. Nedôvodnou je odvolacia námietka žalovaného o prekážke veci právoplatne rozhodnutej
rozhodcovským súdom.
Ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013, obchodné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej, malým
písmom písanej forme, skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých sa
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie
o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo
a takému konaniu nie je možné priznať právnu ochranu.
Rozhodcovský súd založil svoje oprávnenie na rozhodcovskej doložke, ktorá bola uvedená v

obchodných podmienkach žalovaného, na rozhodcovskej doložke, uzavretie ktorej nebolo osobitne
dojednané.
Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie

o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6MCdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah.
Rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaného
nezodpovedá individuálnosti dojednania. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.

zn. 3Cdo 122/2011 z 9.2.2012, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola vydaná právomoc
rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemá
právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky v uznesení 6MCdo 9/2012 zo 16.2.2013 uviedol, že v prípade, že exekučný titul
bol vydaný orgánom verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé a ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak
tento orgán nemal právomoc ho vydať. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu tak nie

je spôsobilé ani založiť prekážku „rei iudicata“.
Závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovaných rozhodnutiach posudzujúc
totožné tvrdenia, ktoré vyplynuli z odvolania žalovaného, ako aj z jeho vyjadrenia v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie, si odvolací súd osvojil, stotožniac sa s nimi, v dôsledku čoho dospel k záveru
o nerelevantnosti odvolacej námietky žalovaného o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej,

pre ktorú by sa malo konanie zastaviť.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

12. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k

odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne

nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Pre aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil žiadne
predpoklady, zo spisu nevyplynuli.13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.