Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010056
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1617010056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich

Ivany Bujnovej a Marty Bordákovej, v trestnej veci obžalovaného K. D., pre zločin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 22.
mája 2017 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. D., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Q., U. X, študent,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 30.10.2016 približne o 22.00 h na B. X/B v meste Q. vošiel cez neuzamknutú bránu na pozemok
rodinného domu, odstránil z okna domu sieť proti hmyzu a cez okno, ktoré si predtým počas návštevy
otvoril, vošiel dovnútra domu, prešiel do spálne, kde z pod stolíka vzal kovovú elektronickú úschovnú

schránku zn. SIGMA KSF 2818 o rozmeroch 180x280x180 mm, v ktorej sa nachádzala finančná
hotovosť približne 50.000 € v bankovkách nominálnej hodnoty 100 € a 500 €, pričom následne so
schránkou z domu odišiel, čím spôsobil poškodenému Ing. L. Q. škodu krádežou približne 50.000 €,
a tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn.
1T/121/2015 zo dňa 18.04.2016, právoplatným dňa 21.05.2016, bol uznaný za vinného zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak značnú škodu, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - vlámaním,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l:

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona, v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona a s poukazom na 38 ods. 3 Tr. zákona,
§ 36 písm. d) k), l), § 37 písm. h) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 09.02.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 590/16/1106-15 na obžalovaného K. D. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods.

4 písm. a), b) Trestného zákona a iné, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný

odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v

§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4

písm. a), b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, trestným rozkazom OS Malacky sp. zn. 1T/121/2015, zápisnicou o vydaní veci (č.l.
59), zápisnicou o vrátení veci (č,l. 3262).Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len

v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
trikrát prejednávaný v priestupkovom konaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.Zodpisuregistratrestovmalsúdpreukázané,žeobžalovanýbolcelkom1krátsúdnetrestaný,
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/121/2015 zo dňa 18.04.2016,
právoplatným dňa 21.05.2016, za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, na trest

odňatia slobody vo výmere 3 mesiace podmienečne, s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov
do 21.05.2017. Trestnej činnosti sa obžalovaný v danej trestnej veci teda dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia.

Obžalovaný uviedol, že k spáchaniu skutku ľutuje, prostredníctvom obhajcu žiadal o mimoriadne

zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Postupujúc podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona bol trestným činom najprísnejšie trestným - zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona, ktorého trestná
sadzba je stanovená na 3 roky až 10 rokov. Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na

pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný
spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pričom prihliadnuc aj na okolnosti spáchania
trestného činu, mal podľa názoru súdu, jeho vek zrejmý vplyv na jeho rozumovú vyspelosť. Ďalej súd
zohľadnil, že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a taktiež, že sa k spáchaniu trestného
činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Naopak obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných

činov. Súd nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, tak ako sa domáhal
obhajca obžalovaného, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že samotné priznanie obvinenej osoby v prípravnom konaní nie je samo
o sebe napomáhaním pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Samotná trestná činnosť
obžalovaného bola náležite objasnená na podklade vyšetrovania realizovaného v súlade s § 2 odsek 10

Trestnéhoporiadkuasamotnépriznanievprocesnompostaveníobvinenéhonemalonaspôsobarozsah
dokazovania v prípravnom konaní žiadny vplyv. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich
okolností (3 : 1). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody
o 1/3, t.j. z 10 rokov na 7 rokov a 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 3 roky
až 7 rokov a 8 mesiacov.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s
poukazomnaustanovenie§49ods.2Trestnéhozákonabolovylúčenéuložiťodsúdenémupodmienečný
trest odňatia slobody. Obhajoba sa v súvislosti s prevahou poľahčujúcich okolností domáhala využitia
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Pokiaľ' ide o aplikáciu § 39 odsek 1 Trestného zákona súdom,

už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Preto
takýto postup nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Použitie ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zákona, prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu, ustanoveného
týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona však okolnosti prípadu v spojení s ďalšími tam uvedenými
podmienkami môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj
také, ktoré síce nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite akvantite sa pravidelne nevyskytujú. Pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia -
charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa
zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť

zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie
ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je
až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. Podľa názoru súdu,
obžalovaný uvedené kritériá nespĺňa. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanému v čase
skutku plynula skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za iný trestný čin majetkového

charakteru (taktiež krádež) a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne neuvedomoval a mal k
nej ľahostajný postoj, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť trest kratšieho trvania,
ako je zákonom ustanovená trestná sadzba. Za zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, 3, 4 Tr. zákona
môže súd uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov. Takto určená trestná sadzba sa v právnej
vede označuje ako relatívne určitá. Zákonodarca teda určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby,
pričom výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť konkrétneho trestného činu.

Preto porovnaním trestných sadzieb trestných činov možno zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu
pre spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý
je charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy
určitého druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že i trestné činy toho istého druhu sa navzájom
odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho- ktorého prípadu. Trestnou sadzbou sa stanovujú súdu isté

mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň sa mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu
trestu, podľa okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. Z uvedeného je
nesporné, že zákonodarca práve tým, že určil danú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť za trestný
čin spáchaný obžalovaným, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu pre
spoločnosť značne škodlivého. Je nesporné, že v záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať

aj podmienku primeranosti. Tieto závery plne dopadajú aj na obžalovaného. Podľa zásady uvedenej
v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby
viedol riadny život. V rámci trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v § 212 ods. 4 Trestného zákona,
ktorá je 3 až 10 rokov (v danom prípade bola horná hranica trestnej sadzby znížená i 1/3), súd s

prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu, výšku spôsobenej škody
a spôsob spáchania trestného činu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov,
čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Pokiaľ páchateľ spácha trestný čin počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia, je aj v zmysle judikatúry
opodstatnené a žiaduce prísne potrestanie páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za

účelom dosiahnutia, resp. naplnenia všetkých funkcií, ktoré trest plniť má a ktoré neboli naplnené
výkonom predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu
primeranáosobeobžalovanéhoajehopomerom,pričomtrestodňatiaslobodyvtejtovýmerenezasiahne
neprimerane do života obžalovaného. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy
páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody

bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti
bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)