Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010602
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8711010602.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.08.2015, v trestnej veci
proti obžalovanému G. Q. a spol., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných
G. Q. a G. N. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/153/2011 zo dňa 03.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. Q..

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie odsúdeného G. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného G. Q. a G. N. za vinných zo
zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
písm. c/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktoré mali spáchať
tak, že

- C. G. a G. N. sa dňa 10.3.2010 v čase medzi 21.00 hod a 22.00 hod v obci G., okres D. stretli s G. Q. a
s doposiaľ nestotožnenou osobou, pričom už pred týmto stretnutím boli dohodnutí, že pôjdu do chatovej
osady zvanej M., ktorá sa nachádza v F. H., vykradnúť objekt školy v prírode, následne sa presunuli
do obce F. H., chatovej oblasti M., okr. D., kde G. Q. dal G. N. vysielačku, pričom všetci prišli k bežne
používanej chate č. XXXX, majiteľa organizácie Národný inštitút detí mládeže Ministerstva školstva,
mládeže a telovýchovy Českej republiky, so sídlom na ulici Sámovej č. 3, Praha, Česká republika,

kde G. N. zostal na príjazdovej ceste pod uvedenou chatou, C. G. zostal na príjazdovej ceste nad
uvedenou chatou, pričom G. Q. spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou nezisteným predmetom vypáčili
dve prízemné eurookná, jedny balkónové dvere a jedny bočné vchodové dvere do suterénu chaty,
vošli do uvedenej chaty, kde z kancelárie vedúceho chaty a skrine pred touto kanceláriou odcudzili
hotovosť 192,- €, 1 ks 19 palcový LCD monitor zn. BenQ, nezisteného typu a výrobného čísla, 1 ks
klávesnicu k počítaču nezistenej značky, typu a výrobného čísla, 3 ks notebooky zn. Acer Extenza,

nezisteného typu a výrobného čísla, 1 ks notebook zn. Asus F2HF, nezisteného výrobného čísla, 1
ks dataprojektor U21130, nezisteného výrobného čísla, z miestnosti vzduchotechniky v suteréne chaty
odcudzili snehovú frézu zn. TORO 1028 LXE, z kancelárie vedúceho chaty odcudzili ďalekohľad zn.
Nikon, nezisteného typu a výrobného čísla, fínsky nožík nezistenej značky, typu a výrobného čísla,
fotoaparát zn. Minolta, nezisteného typu a výrobného čísla, z drevenej uzamknutej skrine nachádzajúcej
sa na chodbe pred touto kanceláriou odcudzili strelnú zbraň - malokalibrovú viacranovú biatlonovú

pušku výrobcu Zbrojovka Brno, typ ZKM 452, kalibru 22 Long Rifle, výrobného čísla XXX XXX, ktorú
mal majiteľ v legálnej držbe, čím vyššie uvedeným konaním a doposiaľ nestotožnenej osoby bolapoškodenému majiteľovi chaty a to organizácii Národný inštitút detí a mládeže Ministerstva školstva,
mládežeatelovýchovy,Českejrepublikysosídlomnaul.Sámovejč.3,Praha,Českárepublikakrádežou
vyššie uvedenej finančnej hotovosti, LCD monitora, klávesnice, 4 ks notebookov, dataprojektora a

snehovej frézy spôsobená škoda vo výške 2.685,-€, pričom poškodením vyššie uvedených okien a
dverí bola poškodenej organizácii spôsobená škoda vo výške 600,-€ a vyššie uvedeným konaním bola
poškodenému W. W.,nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. D. č. XXX/X, okres D., spôsobená škoda krádežou
uvedeného ďalekohľadu, fotoaparátu, malokalibrovky a fínskeho nožíka najmenej vo výške 470,63,- €,
spolu bola spôsobená škoda krádežou vo výške 3.155,63,- €, pričom C. G. bol v predchádzajúcich 24

mesiacoch odsúdený Okresným súdom v Poprade na základe trestného rozkazu sp. zn. 6T/98/2008
právoplatným dňa 30.10.2008 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky 6 mesiacov
do 9.9.2011.

Okresný súd za to uložil:

Obžalovanému G. N. podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. h/ Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona mu uložil zákaz sa v skúšobnej dobe stretávať so
spolupáchateľmi C. G., nar. XX.XX.XXXX v D. a G. Q., nar. XX.XX.XXXX v D., okres R..

Obžalovanému G. Q. podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4

Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona mu zároveň zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T/36/2010 zo dňa 24.08.2010, právoplatného dňom 24.08.2010 podľa
§ 194 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 8 mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Brezno, sp. zn. 4T/152/2013
zo dňa 03.02.2014, právoplatným dňom 03.02.2014 podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v trvaní 6

mesiacov,svýkonomtrestuvústavenavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,akoajvšetkyďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku im zároveň spolu s odsúdeným C. G. uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť Národnému inštitútu detí a mládeže Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy
ČR, so sídlom na ul. Sámovej č. 3 Praha, ČR, škodu vo výške 3.285,- eur a poškodenému W. W., nar.
XX.XX.XXXX bytom H., ul. D. č. XXX/X, okres D., škodu vo výške 432,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie G. N., ktorý v odvolaní uviedol, že na hlavnom pojednávaní

po vyhlásení rozsudku sa vyjadril, že s rozsudkom je spokojný. Vzdal sa odvolania a až doma si
uvedomil a pochopil, že bol uznaný z krádeže zbrane, ktorú neodcudzili. Teda, čo sa týka nedovoleného
ozbrojovania sa cíti byť nevinný, čo tvrdil od začiatku vyšetrovania a na tom trvá.

Krajský súd o odvolaní obžalovaného G. N. rozhodol tak, že toto odvolanie v zmysle ustanovenia § 316

ods. 1 Tr. por. zamietol.Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Ako to vyplýva z tvrdenia odsúdeného G. N. ako aj spisového materiálu, po vyhlásení rozsudku
obžalovaný G. N. urobil vyhlásenie, že sa vzdáva práva podať opravný prostriedok a to aj za osoby
oprávnené. Napriek tomu podal odvolanie, ktoré musel krajský súd v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. zamietnuť ako odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne

vzdala.

Obžalovaný G. Q. odôvodnil odvolanie sám aj prostredníctvom svojho obhajcu. V odôvodnení odvolania
uvádza,žeodzačiatkuvyšetrovaniavšetcitvrdilinezávisle,žežiadnazbraň(malokalibrovka)tamnebola
odcudzenáatotvrdiliajpočassúdnehopojednávania.Poškodenýsavyjadrilajnahlavnompojednávaní,
že zbraň viac ako 4 mesiace nekontroloval. A je teda možné, že táto zbraň mohla byť odcudzená aj

inou osobou, nakoľko v objete Národného inštitútu detí a mládeže Ministerstva školstva, mládeže a
telovýchovy ČR, bolo vykonaných viacero vlámaní. Verí preto, že Krajský súd v Prešove vyhodnotí
dôkaznúsituáciuazrušírozsudokOkresnéhosúduPopradavrátivecnanovéprejednaniealebovynesie
spravodlivý rozsudok.

Obhajca obžalovaného G. Q. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že o správnosti skutkových
zistení súdu prvého stupňa sú dané pochybnosti spočívajúce v tom, že počas celého konania
prípravného či súdneho, nikto zo spoluobžalovaných nikdy neuviedol, že by ukradol alebo inak prišiel
do styku s akoukoľvek zbraňou. V tomto sa zhodujú výpovede všetkých obžalovaných vo všetkých
fázach trestného konania. Poukazuje na jeho výpovede, výpovede obžalovaných C. G. a G. N. a do

pozornosti súdu dáva najmä výpoveď svedka W. W., ktorý uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti bolo
ubytovaných mnoho hostí, ktorí mali voľný prístup do rekreačného zariadenia, že tu došlo ku viacerým
krádežiam, niektoré krádeže dokonca ani nenahlasoval, teda nie všetky krádeže boli riešené políciou
a v neposlednom rade riadne neskontroloval, či bola predmetná zbraň ZKM452 kal. 22LR na svojom
mieste ani pred krádežou kladenou im za vinu, ale ani po nej, a teda sa nevie riadne a určito vyjadriť, či

bola odcudzená z noci 10.03.2010 na 11.03.2010, či skôr alebo neskôr.

Má preto za to, že okresný súd pri hodnotení dôkazov v súhrne nezistil a neodstránil rozpory medzi
dôkazmi a neposúdil, či zaistené dôkazy budú postačovať na vydanie rozhodnutia v trestnom konaní.
Napriek pochybnostiam mal súd za to, že zbraň odcudzili v spolupáchateľstve, a teda následne počas

konania došlo k rozšíreniu právnej kvalifikácie na zločin podľa ust. § 294 ods. 2 Tr. zák. v platnom znení.

Rozsudokobsahujechyby,prektoréjenejasnýanezrozumiteľný,pretožesasúdnevyrovnalsovšetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a stanovenie trestnej sadzby. Prvostupňový súd sa teda v
konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, neriadil základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2

ods. 10 Tr. por. a nepostupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci. Nevenoval sa s rovnakou
starostlivosťou objasneniu okolností svedčiacich v prospech obžalovaného, ako sa venoval objasneniu
okolností svedčiacich proti nemu.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd po podanom odvolaní obžalovaného požiadal o vyjadrenie okresného prokurátora ako aj
poškodeného, ktorí vo vyjadrení uviedli:

Okresný prokurátor - okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď najmä na základe všetkých
vykonaných dôkazov (na tomto mieste zdôrazňuje výpovede poškodeného v spojení s vyšetrovacím
spisom a uznesením povereného príslušníka OO PZ Svit pod ČVS: ORP-2905/ST-PP-2009, str. 10
rozsudku) uznal obvineného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vyniesol rozsudok.
Navrhol preto, aby krajský súd odvolanie v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poškodený W. W. vo svojom vyjadrení uviedol, že na poslednom pojednávaní na Okresnom súde
Poprad, kde bol predvolaný, bola mu položená otázka, či môže potvrdiť, že dňa 10.3.2010 predmetná
malokalibrovka bola uschovaná v uzamknutej drevenej skrini, odpovedal, že nakoľko uvedenú zbraňnepoužíval, fyzicky každý deň nekontroloval, aj keď bola skriňa vždy uzamknutá, opticky nepoškodená,
nemôže potvrdiť, že pri odchode z práce 10.3.2010 bola v skrini.

Na to mu bolo povedané, že môže odísť zo súdnej siene. Odišiel a mal dojem, že týmto pre neho značne
nepríjemná vec, za ktorú bol riešený OR PZ v Poprade (dostal pokutu 130,- eur, bol mu odobraný zbrojný
preukaz, čo malo za následok aj ukončenie členstva v Poľovníckom zväze), je ukončená. Viac k tomuto
odvolaniu nemá čo dodať.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného G. Q. v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že okresný
súd, po tom, čo mu bola vec zrušená a vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie krajským súdom,
vychádzal z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní ako aj z dôkazov, ktoré vykonal na hlavných
pojednávaniach a tieto aj náležitým spôsobom v otázke viny odôvodnil.

Súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného G. Q. odôvodnil tým, že tento na hlavnom pojednávaní po
vrátení veci druhostupňovým súdom urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, a keďže si to
vyžadovali okolnosti prípadu, súd im povolil urobiť vyhlásenie, že nepopierajú spáchanie žalovaného
skutku. Vzhľadom na podstatný obsah vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad,

ČVS: ORP-337/1-OVK-PP-2011 a dôkazy, ktoré zabezpečilo prípravné konanie, predovšetkým však na
podstatný obsah výpovedí obžalovaných osôb v procesnom postavení obvinených, v ktorých popierali
odcudzenie zbrane z poškodeného objektu - chaty č. XXXX i na rozhodnutie a pokyn odvolacieho súdu
zo dňa 23.05.2013 /čl. 10/, súd vyhlásenie obžalovaných v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku
neprijal a na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov,

poškodených, prečítaním listinných dôkazov, oboznámením sa s vyžiadanými a pripojenými trestnými
spismi tak v zmysle návrhov procesných strán, ako aj v zmysle pokynov nadriadeného súdu, ktorý zrušil
predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu, ale aj s dôkazmi, ktoré si zabezpečil súd sám, bez
návrhov procesných strán.

Obžalovaní G. Q., G. N. i C. G. na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a nevypovedali.

Obžalovaný G. Q. sa v prípravnom konaní k žalovanému skutku priznal, potvrdil aj účasť ostatných
obžalovaných a ďalšej jemu neznámej osoby na spáchaní skutku a vlámaní sa do objektu chaty č.
XXXX, ako i to, že z chaty odcudzili elektroniku - 2 až 3 notebooky a snehovú frézu. Poprel však, aby z

predmetnej chaty bola ním alebo ďalšími osobami odcudzená aj nejaká zbraň. Na podrobnejšie okolnosti
žalovaného skutku si obžalovaný nepamätal, resp. sa k nim odmietol vyjadriť, dodal však, že on nezískal
žiadny podiel z odcudzených vecí.

Obžalovaný C. G. v prípravnom konaní uviedol, že spolu s obžalovaným G. N. prišli na jeho motorovom

vozidle do obce G., kde sa stretli s obžalovaným G. Q., ktorý na stretnutie prišiel s ďalším jemu
neznámym mužom a že sa všetci následne motorovým vozidlom presunuli do chatovej oblasti M., kde
obžalovaní G. N. a G. Q. začali popíjať alkoholické nápoje, neskôr obaja navrhli vykonať vlámanie
do objektu, ktorý mal na starosti W. W., rozdelili si jednotlivé „úlohy“, on mal na starosti „stráženie“
priestoru nad predmetnou chatou vo vzdialenosti 200 m až 300 m, z tohto dôvodu na chatu nevidel, ale s

obžalovaným G. Q. sa dorozumieval vysielačkou, ktorú na miesto činu doniesol on a s obžalovaným G.
N. mobilným telefónom. Ďalej uviedol, že keď po určitom čase zišiel k chate, videl ako obžalovaný G. Q.
s neznámym mužom vynášajú z tohto objektu nejaké veci, malo ísť o 2 až 3 notebooky a snehovú frézu,
pričom k ďalšiemu množstvu a druhu odcudzených vecí sa obžalovaný vyjadriť nevedel a i on tvrdil, že
nemal podiel na odcudzených veciach či ich predaji, resp. že o odcudzenej zbrani vedomosť nemá.

Obžalovaný G. N. zhodne s obžalovaným C. G. popísal čas a spôsob, ktorým prišli na miesto činu
spoločne s obžalovaným G. Q. a ďalšou jemu neznámou osobou, ďalej rozdelenie úloh na mieste činu,
pričom na pokyn obžalovaného G. Q. mal on „strážiť“ priestor pod predmetnou chatou i za pomoci
vysielačky, ktorú mu na tento účel obžalovaný G. Q. poskytol.

Obžalovaný ďalej uviedol, že spoluobžalovaní i neznámy muž nato od neho odišli, boli preč asi hodinu
a keď sa vrátili, spoločne odišli do obce G., obžalovaný nevedel uviesť, kde po celý čas boli a čo robili,
až neskôr sa od C. G. dozvedel, že G. Q. s jeho známym sa vlámali do nejakej chaty, čo však z chatyodcudzili a ako s odcudzenými vecami naložili, o tom obžalovaný vedomosť nemal, resp. že G. Q. mu asi
po troch týždňoch povedal, že predajom odcudzených vecí žiadne peniaze nezískal, že počítače rozdal
a snehovú frézu nepredal. Aj tento obžalovaný tvrdil, že nemá žiadne vedomosti o odcudzení zbrane a

že žiadny podiel z odcudzených vecí nezískal.

Z výpovede poškodeného W. W. vyplýva, že predmetná chata bola v čase skutku plne zariadená,
bola používaná na rôzne školenia, ubytovanie hostí a pod. a na chate pracovali v tom čase G. D.
ako účtovníčka - ekonómka, D. T. ako údržbár a G. L. ako upratovačka. Svedok ďalej uviedol, že dňa

10.03.2010 z chaty odchádzal v čase o 18.30 hod, riadne uzamkol svoju kanceláriu i hlavný vchod,
neskontroloval však, či v chate ostal údržbár D. T. i to, že G. L. a G. D. z chaty odišli už okolo 15.30 hod. a
že až na druhý deň, t. j. 11.03.2010 mu v čase okolo 07.30 hod. volala na mobil G. D., ktorá mu oznámila
vlámanie do budovy chaty a že keď prišiel na miesto činu zistil, že na chate sú vypáčené dve prízemné
eurookná,jednybalkónovédvereabočnévchodovédverevedúcedosuterénuchaty,vchodovédveredo
chaty boli neuzamknuté a otvorené. Po ďalšom skontrolovaní chaty zistil aj vypáčenie dvoch drevených

skríň s kovovými zámkami, ktoré sa nachádzali na chodbe, v prvej skrini boli podľa svedka uložené 4
notebooky, z toho 3 rovnakej značky a jeden zn. Asus, dataprojektor s ovládačom patriace NIDM a
v druhej skrini jeho zbraň - viacranová „malorážka“ od výrobcu Zbrojovka Brno, typ ZKM 452, kalibru
22 Long Rifle, výrobného čísla XXX XXX, ktorú si tam asi 3 mesiace predtým, v rozpore s príslušnými
predpismiodložil,začobolneskôrvsprávnomkonanípostihnutýpokutouaodňatímzbrojnéhopreukazu.

Svedokďalejuviedol,žedopredmetnéhoobjektubolivykonanévlámania3až4-krát adokoncadochaty
až 15-krát, pričom posledné vlámanie oznámil na OO PZ vo Svite dňa 9.12.2009, vec však podľa svedka
políciou doposiaľ objasnená nebola i to, že vtedy nezisťoval, či predmetná zbraň je alebo nie je uložená
v skrini na chodbe pred jeho kanceláriou, čo odôvodnil tým, že k odcudzeniu vecí, napr. motorovej píly

a registračnej pokladne došlo z iných častí chaty, nie však z priestorov, kde bola zbraň v čase skutku
uložená, resp. tým, že nikdy predtým nedošlo k vylomeniu či k poškodeniu zámku skrine alebo samotnej
skrine, kde bola jeho zbraň odložená, aj keď dobou jej odcudzenia si svedok nebol celkom istý.

Z výpovede svedkov C. T., G. D. a G. L. vyplývajú skutočnosti ohľadne zistenia vlámania sa do

predmetnej chaty a následného oznámenia tohto vlámania poškodenému W. W.. Ani jeden zo svedkov
sa k bližším okolnostiam krádeže do národného inštitútu nevedel vyjadriť a nevedeli uviesť ani, aké veci
boli odcudzené z predmetného objektu.

Pri hodnotení dôkazov, najmä výsluchu poškodeného W. W., okresný súd zistil, že z týchto výpovedí

urobených predovšetkým v konaní pred súdom, poškodený nebol si istý predovšetkým dobou a časom
odcudzenia tejto zbrane, aj vzhľadom na svoje tvrdenia, že od mesiaca december 2009 do 10.03.2010
neskontroloval, či predmetná zbraň je alebo nie je uložená v drevenej skrini na chodbe vedúcej k jeho
kancelárii a že k vlámaniu do chaty č. XXXX došlo opakovane a aj v období od decembra 2009 do
začiatku marca 2010, jeho pochybnosti však súd už nevyhodnotil za tak relevantné, aby vo svojich

skutkových i právnych záveroch nekonštatoval aj krádež tejto zbrane obžalovanými osobami a to i
napriek ich tvrdeniam, že predmetnú zbraň spolu s ostatnými vecami z chaty č. XXXX dňa 10.03.2010
neodcudzili.

Tento záver súdu vychádzal predovšetkým z pôvodnej výpovede poškodeného W. W. urobenej ešte v

prípravnom konaní dňa 11.03.2010, teda iba deň po spáchaní žalovaného skutku, ale aj z jeho ďalšej
výpovede urobenej dňa 08.07.2010, v ktorých okrem krádeže iných vecí jednoznačne uvádza aj krádež
viacranovej biatlonovej pušky a v ktorej aj detailne popisuje miesto jej uloženia - drevená skriňa stojaca
na chodbe pred jeho kanceláriou i spôsob jej otvorenia, čo korešponduje s údajmi uvedenými v zápisnice
oohliadkemiestačinuzodňa11.03.2010/čl.22/afotodokumentáciouapredovšetkýmfotografiamič.17,

18,19,20,21až23aúdajmiuvedenýmivspráveOkresnéhoriaditeľstvaPZ,Odboruporiadkovejpolície,
OddeleniedokladovPopradzodňa19.09.2011načl.138až139avrozhodnutísprávnehoorgánupolície
o sankcii pre poškodeného W. W. ako majiteľa zbrane za porušenie príslušných ustanovení zákona o
zbraniach a strelive, t. j. za nesprávne uloženie a uschovanie predmetnej zbrane.

Ďalej okresný súd vychádzal z uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Svit, ČVS:
ORP-2905/ST-PP-2009zodňa10.12.2009,avšaktudospelkzáveru,žetýmtovlámanímboliodcudzené
veci z inej časti predmetnej chaty a t. j. pivničných priestorov, chaty č. XXX, a teda nie na objete č.XXXX, a preto nebolo možné uveriť tvrdeniu obžalovaných, že z objektu chaty č. XXXX neodcudzili aj
viacranovú biatlonovú pušku výrobcu Zbrojovka Brno, ku škode jej vlastníka - poškodeného W. W..

Z hľadiska právnej kvalifikácie potom súd konanie obžalovaného G. Q. kvalifikoval ako konanie, ktoré
po všetkých stránkach vykazovalo známky trestných činov kvalifikovaných ako zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v jednočinnom rôznorodom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/, ods.
3, písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona.

Viacranovú biatlonovú pušku výrobcu Zbrojovka Brno, typ ZKM 452, kalibru 22 Long Rifle, výrobného

čísla XXX XXX, je potrebné považovať za zbraň kategórie C, t. j. za zariadenie, v ktorom sa strela uvádza
do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie; zbraňou sú aj jej hlavné časti, a to hlaveň,
vložná hlaveň, vložná nábojová komora, valec revolvera a mechanizmus záveru v zmysle § 2 písm. a/
zákona o zbraniach a strelive.

Objekt chaty, konaním obžalovaných napadnutý a poškodený, je potrebné považovať za obydlie, ktoré
požíva ochranu podľa § 194 Trestného zákona, pretože jej užívateľom poskytovala určité súkromie a
odpočinok k individuálnej či hromadnej rekreácii, aj keď v čase spáchania skutku v nej hostia neboli
ubytovaní.

Škodu, ktorú obžalovaní spôsobili krádežou, je potrebné považovať za škodu väčšiu v zmysle
ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože dosiahla najmenej 10-násobok sumy 266,- eur.

Škodu, ktorú obžalovaní spôsobili poškodením a zničením vecí je potrebné klasifikovať ako malú škodu
v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, keďže prevýšila sumu 266,- eur.

Pri hodnotení osoby obžalovaného G. Q. zistil okresný súd, že tento bol viackrát súdne trestaný, v
odpise registra trestov má 10 záznamov, do roku 2010 bol právoplatne odsúdený 8-krát pre rôznu
trestnú činnosť, predovšetkým majetkového a ekonomického charakteru, ale aj pre trestné činy na úseku
zbraní a streliva, v roku 2014 bol 2-krát právoplatne odsúdený pre ten istý druh trestnej činnosti a to

rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. 4T/152/2013 zo dňa 03.02.2014, kedy mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s výkonom trestu v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, ktorý si vykonal dňa 04.04.2014, resp. ktorým bolo upustené aj od
uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 0T/36/2010 zo dňa 24.08.2010, ktorým mu bol pre trestný čin podľa § 194 ods. 1 Trestného

zákona a iné uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s výkonom trestu v
ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, posledný zápis v odpise registra
trestov /zo dňa 23.10.2014/ svedčí pre jeho ďalšie odsúdenie pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, ktorým však bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu

k rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/212/2004 zo dňa 30.09.2008, ktorým mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 2 mesiacov v II. nápravnovýchovnej skupine a z ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 07.05.2009 na skúšobnú dobu 20 mesiacov, pričom dňa 19.01.2011 bol
nariadený výkon jeho zvyšku a trest si tak vykonal dňom 19.05.2012. Lustráciou jeho ďalšej trestnej
veci na Okresnom súde Brezno, sp. zn. 4T 77/2014 bolo zistené, že na obžalovaného bola podaná dňa

03.07.2014 ďalšia obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pričom táto
vec ešte nebola právoplatne rozhodnutá.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného G. Q. okresný súd prihliadol pritom aj na

prevahu priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a na to, že
spáchal viac trestných činov a že bol už v minulosti právoplatne odsúdený, zohľadnil i poľahčujúcu
okolnosťvpodobe§36písm.l/Trestnéhozákonaanato,žeobžalovanémuukladaltrestodňatiaslobody
ako trest súhrnný v zmysle zásad uvedených v § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestnéhozákona, pričom po vyhodnotení týchto zásad súd dospel k záveru, že obžalovanému by pri použití
ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona /prevaha priťažujúcich okolností/ hrozil trest odňatia
slobody pri takto zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 56 mesiacov až 10 rokov, čo sa mu

vzhľadom na okolnosti prípadu spočívajúce predovšetkým v dobe jeho spáchania - marec roku 2010 do
dobyvyhláseniarozsudkuokresnéhosúdujavilobyťneprimeraneprísne,ajkeďnadruhejstranevosobe
G. Q., vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia a spôsob jeho života, nebolo možné prihliadnuť
aj na jeho pomery, keďže obžalovaný sa dlhodobo a opakovane dopúšťa trestnej činnosti, a preto súd
použil aj ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona a obžalovanému uložil súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň pritom zrušil predchádzajúci výrok o treste uložený
mu trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T/36/2010 zo dňa 24.08.2010, právoplatného
dňom 24.08.2010 podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 8 mesiacov, s výkonom trestu
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Brezno, sp. zn. 4T/152/2013 zo dňa 03.02.2014, právoplatným dňom 03.02.2014 podľa § 212 ods. 3

Trestného zákona v trvaní 6 mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, majúc zato, že tento druh a výmera trestu splní jeho
účel v zmysle § 34 Trestného zákona.

Vo vzťahu k nárokom na náhradu škody uplatneným poškodenými stranami okresný súd rozhodol
v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovaným uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne spôsobenú škodu nahradiť, vo vzťahu k Národnému inštitútu detí a mládeže Ministerstva
školstva,mládežeatelovýchovy,Českejrepublikysosídlomnaul.Sámovejč.3,Praha,Českárepublika,
jej výška predstavovala spolu čiastku 3.285,- eur a vo vzťahu k poškodenému W. W. čiastku 432,- eur.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa viny obžalovaného G. Q.
dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky dôkazy a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil a
správne rozhodol, keď na základe listinných dôkazov, na základe výpovede W. W. dospel k záveru, že
obžalovaný G. Q. ako aj odsúdený G. N. a C. G. spoločným konaním odcudzili z predmetného objektu

aj malokalibrovku.

Správna preto bola kvalifikácia konania obžalovaného G. Q. tak, ako je uvedená vo výrokovej časti
rozsudku Okresného súdu Poprad.

Čosatýkavýrokuotreste,tukrajskýsúdzistilpochybeniaokresnéhosúdu,ktorévšaknemoholnapraviť,
nakoľko nebol podaný opravný prostriedok v prospech obžalovaného G. Q.. Podľa názoru krajského
súdu, v predmetnej veci nemal byť ukladaný súhrnný trest, nakoľko neboli splnené všetky podmienky
na ukladanie takéhoto trestu. Čo sa týka výmery trestu, tu poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že
síce okresný súd použil zmierňujúce ustanovenia a vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší

život, nemal voliť takýto postup, pričom je potrebné vytknúť okresnému súdu aj tú skutočnosť, že vôbec
neodôvodnil, z akého dôvodu postupoval v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zák.

Ako to už bolo však vyššie uvedené, krajský súd tieto pochybenia napraviť nemohol, a preto pri zistení
zákonného rozhodnutia v adhéznom konaní odvolanie obžalovaného G. Q. ako nedôvodné v zmysle

ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.

Obžalovaný pred verejným zasadnutím na Krajskom súde v Prešove predložil súdu žiadosť o doplnenie
dokazovania a ustanovenie obhajcu, pričom uviedol, že ustanovená obhajkyňa JUDr. Ferčáková sa
nezúčastňuje na pojednávaniach, a preto potrebuje mať kvalifikovaného obhajcu, cez ktorého by mohol

podávať opravné prostriedky, aj mimoriadne. Tu však krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že
plná moc JUDr. Ferčákovej vypovedaná nebola zo strany obžalovaného a taktiež nie je zrejmé zo
spisu, aby bola vypovedaná plná moc obžalovaným aj obhajcovi JUDr. Petrovi Mihálymu, a preto sa
návrhom obžalovaného na ustanovenie obhajcu z toho titulu ani nezaoberal, nakoľko tento má riadne
splnomocnených dvoch obhajcov.

Čo sa týka návrhu obžalovaného na výsluch odsúdeného G. N. a následne na výsluch svedka F. D.,
ktorému mal G. N. povedať, že to bol práve on, kto odcudzil malokalibrovku a ktorú musel predať,
krajský súd poukazuje, že ku skutku, z ktorého je obžalovaný G. Q. stíhaný a C. G. a G. N. právoplatneodsúdený, došlo 10.3.2010, a preto výpoveď svedka F. D. krajský súd považuje, resp. jeho oznámenie
zo dňa 20.7.2015 ako oznámenie urobené účelovo v snahe pomôcť obžalovanému G. Q. zbaviť sa
trestnej zodpovednosti vo vzťahu k odcudzeniu predmetnej malokalibrovky, a preto návrh na doplnenie

dokazovania navrhovaný G. Q. zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.