Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216202657
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216202657.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členovsenátuJUDr.Ing.JánaGandžalu,PhD.aJUDr.JanyHaluškovej,vsporežalobcuU.K.A.,a.s.,so
sídlom Z. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej V. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
V. R. XXX/XX, XXX XX Z. C., o zaplatenie 350,04 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/108/2016-84 z 15. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (II. výrok) a v závislom
výroku o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 15. decembra 2016 konanie v časti o zaplatenie 139,98 Eur

zastavil (I. výrok) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania
okresný súd rozhodol tak, že žalovanej sa náhradu trov konania nepriznáva (III. výrok).
V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
istiny vo výške 350,04 Eur, úrokov vo výške 429,11 Eur za obdobie od 05. 05. 2016, úrokov z omeškania
vo výške 4,16 Eur za obdobie od 05. 05. 2016, úrokov vo výške 28 % p.a. zo sumy 350,04 Eur od 06.
05. 2016 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1 % p.a. zo sumy 350,04 Eur od 06. 05. 2016

do zaplatenia.
Okresný súd mal preukázané, žalobca so žalovanou uzatvorili Zmluvu o rýchlom spotrebiteľskom úvere
pre obyvateľstvo č. XXXX XXXX XX P. dňa 08. 10. 2010 (ďalej aj ,,Zmluva o spotrebiteľskom úvere“).
Jednalo sa o bezúčelový úver v sume 1 000,- Eur, výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 38,73 Eur,
deň splatnosti splátok ako 8. deň v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 08. 02. 2014.
Z predmetnej zmluvy vyplynulo, že úver bol poskytovaný za pohyblivú úrokovú sadzbu stanovenú ako

súčasť základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery a prirážky 20,50 % p.a., s tým, že výsledná úroková
sadzba spotrebiteľského úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 28 % p.a., ročná percentuálna
miera nákladov 37,05 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vypočítaná na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovala 1637,20 Eur. Žalovaná svojim podpisom potvrdila,
že sa pred jej podpisom oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a súhlasí s nimi. Výzvou zo dňa 25. 10. 2012, ktorá bola žalovanej

doručená dňa 09. 11. 2012 žalobca žalovanej oznámil, že je v omeškaní so splácaním úveru viac ako
tri splátky s tým, že ju vyzval, aby uhradila dlžnú čiastku ktorá je k 25. 10. 2012 vo výške 216,35 Eur
najneskôr do 09. 11. 2012 s tým, že ak si nevyrovná záväzky v stanovenom termíne, tak vyhlási úver
za predčasne splatný.
Okresný súd konanie v časti o zaplatenie 139,98 Eur zastavil (§ 145 ods. 1 2 Civilného sporového
poriadku - ďalej aj ,,CSP“).

Okresný súd uviedol, že v predmetnej veci ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú nie je možné
posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,ktorý sa na predmetnú vec použije prednostne. Žalobca vystupoval ako dodávateľ a konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, ktorá nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti.

Podľa názoru okresného súdu zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), pretože v
zmluve je uvedená len mesačná splátka sumou 38,73 Eur s tým, že táto zahŕňa istinu aj úrok, je tam
uvedený počet splátok, termín splatnosti, termín prvej splátky a poslednej splátky. Vo Všeobecných
obchodných podmienkach v článku 5, splácanie úveru je v bodoch 1, 2 uvedené, že dlžník je povinný

splácať úver v menej dohodnutej v zmluve o úvere pre čerpanie úveru a že je povinný poukazovať
peňažnéprostriedkyvovýškesvojichsplatnýchzáväzkov,anuitnýchsplátok,splátokistinyúveru,úrokov,
úrokov z omeškania, poplatkov, zmluvných pokút na účet pre splácanie vedený v banke. Z uvedeného
nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t.j. aká je výška splátok istiny, aká je výška
splátok úrokov, aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do zmluvy uviedol len celkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Rozpis splátok nevyplýva ani z citovaných bodov

článku 5 Všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné predmetný
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 000,-
Eur a žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu 1251,21 Eur, okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
Ohľadne trov prvoinštančného konania okresný súd uviedol, že žalobca zavinil zastavenie konania v
časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 139,98 Eur v zmysle § 256 CSP a v zostávajúcej časti mala žalovaná

vo veci plný úspech. Žalovaná si v zmysle § 255 CSP žiadnu náhradu trov konania neuplatnila, preto
potom súd rozhodol tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie formálne do celého rozsudku, avšak z obsahu jeho
odvolaniavyplýva,žedefactopodalodvolaniedovýrokurozsudku,ktorýmokresnýsúdvozvyškužalobu

zamietol (II. výrok).
Žalobca v odvolaní uviedol, že sa žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky voči žalovanej zo Zmluvy
o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. XXX XXXX XX P. zo dňa 08. 10. 2010, ktorá
bola uzatvorená medzi ním a žalovanou. V zmysle čl. I. bod 1. Zmluvy o úvere poskytol v prospech
žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1 000,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver, zaplatiť

úrok, príslušenstvo a poplatky podľa Zmluvy o úvere. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 08. 02. 2014.
Pretože žalovaná nesplácala úver v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere, žalobou si uplatnil splatnú
pohľadávku voči žalovanej vyčíslenú k 05. 05. 2016 nasledovne: nesplatená istina úveru: 350,04 Eur,
nezaplatený úrok: 429,11 Eur, úroky z omeškania: 4,16 Eur. Ďalej má voči žalovanej v zmysle čl. I. bod
2. Zmluvy o úvere nárok na zaplatenie úroku, ktorý je ku dňu vyčíslenia stanovený vo výške 28% p.a.; a

v zmysle či. IV. bod 6. Zmluvy o úvere aj nárok na úrok z omeškania vo výške max. 8 % p.a. a k splatnej
pohľadávke uplatňuje úrok z omeškania vo výške 1 % p.a.
Uviedol, že dôvody odvolania vidí v zmysle § 365 CSP, pretože konajúci súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Okresný súd nesprávne vyhodnotil esenciálne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch, s použitím názoru Súdneho dvoru v Rozsudku súdneho dvora (tretia komora)
z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti C. K., v ktorom Súdny dvor na základe
podnetu Okresného súdu Dunajská Streda poskytol okrem iného stanovisko aj k požiadavke na správny
výklad čl. 10 ods.2 písm. i) v spojení s písm. h) Smernice 2008/48/ES, otázky pod č.5 a 6.

Vzhľadom na závery Súdneho dvora navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil.

3.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcunavrhlarozsudokprvoinštančnéhosúduakovecnesprávny
potvrdiť. Podľa jej názoru v konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a ani
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie okresného súdu považuje za spravodlivé a

odôvodnené pre obe strany a vydané v súlade so zákonom. Okresný súd sa vysporiadal so skutkovým
stavom statočne a spravodlivo.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku
o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu v
tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).5. Právo na spravodlivý súdny proces ako základné právo strany sporu je garantované Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6
ods. 1) aj zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko
z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 12. mája
2004 sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011 sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 279 alebo § 279 CSP)

musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení
rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Súd ale nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo
222/2009, zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

7. Ako vyplýva z obsahu spisu, jediným dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti okresným
súdom bola aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu, že Zmluva o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. XXXX XXXX XXP. zo
dňa 08. 10. 2010 neobsahovala náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona (poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).

8. Pokiaľ ide o uvedený judikatúrny záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, je nesporné, že tento
je v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie záväzným výkladovým rámcom a prameňom pre

výklad a aplikáciu noriem úniového práva vo všetkých členských štátoch EÚ, s retrospektívnym účinkom
(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/94 Richardson) s tým, že výklad úniového práva poníma
záväznosť nielen s účinkami per partes, ale s ohľadom na jednotu systému EÚ (na účely používania
úniového práva), má aj všeobecnú záväznosť.

9. Súdny dvor EÚ totiž zabezpečuje nielen jednotný výklad a používanie zakladajúcich zmlúv, ako
prameňov úniového práva, ale odvodzuje z nich aj nové pravidlá prostredníctvom výkladu existujúcich
prameňov práva v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora EÚ
nevyhnutnedochádza„kskrytej“normotvorbeprostredníctvomsúdnehoorgánu,navonokprezentovanej
ako výklad prameňov práva a vypĺňanie medzier v práve. Úloha Súdneho dvora EÚ ako neformálneho

normotvorcu je všeobecne akceptovaná s tým, že rozhodnutiam Súdneho dvora sa bez akýchkoľvek
výhrad priznáva všeobecná precedentná záväznosť.

10. Požiadavka jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva vo vnútri EÚ znamená, že význam
pojmov úniového právneho poriadku nemôže byť v jednotlivých členských štátoch rôzny, ale musí

spočívať na objektívnych kritériách definovaných úniovým právom (Jordens-Vosters, 69/79, 10. 1. 1980
s. 75, bod 6), pričom aplikácia, účinnosť a záväznosť úniového práva nemôže byť v jednotlivých štátoch
rozdielna (Zerbone, 94/77, 31. 1. 1978, Zb. s. 99, body 25 a 26).

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že vnútroštátny súd je všeobecným súdom aplikácie úniového práva,

pretože je povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť úplný účinok úniových právnych noriem a
chrániť práva, ktoré tieto normy priznávajú jednotlivcom (Frankovich a Bonifaci, C-6 a 9/90, 19. 11. 1991,
Zb. s. I-5357, bod 32; Factortame, C-213/89, 19. 6. 1990, Zb. s I-2433, bod 19). Je povinný zabezpečiť
právnym subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva z priamo účinných ustanovení, aleaj prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva EÚ tak, že bude vykladať všetky procesné
ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na
zabezpečenie účinnej súdnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplávajú z úniového

právneho poriadku (Kronberger, T-18/07, Úz. 21. 5. 2008, Zb. s UU-77, bod 49; Unibet, C-432/05, 13.
3. 2007, Zb. s. I-2271, bod 44). Vnútroštátny súd je v rámci svojich právomocí a voľnej úvahy, ktorú mu
priznáva vnútroštátne právo, povinný vykladať vnútroštátne ustanovenia čo najviac v súlade s právom
EÚ tak, aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva (Lucchini, C-119/05, 18. 7. 2007,
Zb.s. I-6199, body 60 a 61).

12. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v danom prípade neaplikoval judikatúru Súdneho
dvora EÚ, hoci jeho povinnosťou bolo riadiť sa záväzným výkladom Súdneho dvora EÚ. Štát totiž môže
porušiť právo Únie aj vtedy, ak jeho súd vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s
judikatúrou Súdneho dvora (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-224/01 Köbler, 30. 9. 2003, Zb. s.
I-10239, bod 56; Brassere du p?cheur a Factortame, C-46 a 48/93, 5. 3. 1996, Zb. s. I-1029, bod 57).

13. Neaplikovaním týchto princípov únijného práva dospel okresný súd k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyhlásenom dňa 09. 11. 2016 v
prejudiciálnom konaní C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a C. K. by totiž členské štáty nemali
ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48/ES neupravuje. Podľa jej článku 10 ods.

2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať
presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

14. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (III.

výrok) zrušiť (389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani
na jeho zmenu (§ 388 CSP).

15. Pretože ide o spotrebiteľský spor (§ 290 CSP a nasl.), úlohou okresného súdu bude Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podrobiť ex offo súdnej kontrole (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších právnych predpisov) v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

17. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

18. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.

2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).