Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Sikorjak

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222408
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117222408.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. K., Z. X, právne
zastúpená: JUDr. Peter Čurilla, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 11 proti žalovanému: Z. G., nar.
7.3.1935, bytom I. K., Z. X, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2017 domáha voči žalovanému nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd jednak uložil povinnosť žalovanému zdržať sa akýchkoľvek
verbálnych prejavov týkajúcich sa osoby žalobkyne, resp. jej občianskych práv smerujúcich, či už priamo
protižalobkyni,resp.tretímosobám,akoajpovinnosťnepribližovaťsakžalobkyninavzdialenosťmenšiu

ako 10 metrov.

2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila svojim zlým zdravotným
stavom, ktorý sa zhoršil v dôsledku správania a verbálnych útokov zo strany žalovaného.
2.1 Žalobkyňa uviedla, že Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Odbor kriminálnej
polície je pod č. ČSV:ORP-504/1-VYS-PO-2017 vedená trestná vec podozrenia zo spáchania prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
2.2OkresnýmriaditeľstvomPolicajnéhozboruvPrešove,Odborporiadkovejpolície,Obvodnéoddelenie
Prešov-Sever je pod č. ČVS: ORP-1055/SE-PO-2017 vedené trestná vec podozrenia zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
žalobkyňa bola prijatá na Kliniku srdcovej chirurgie v Košiciach dňa 2.8.2016, kde sa podrobila
operačnému zákroku srdca, diagnostikovali jej závažnú cievnu koronárnu chorobu srdca, pričom ako

príčinu zhoršenia jej zdravotného stavu žalobkyňa uvádza dlhodobý stres od marca 2016 do augusta
2016 zapríčinený agresívnymi verbálnymi a vulgárnymi útokmi zo strany susedov, členov rodiny Y. a
G. z ulice Z. Č.. X M. Č.. X K. a taktiež vydymovaním z krbu - udiarne, resp. otvoreného ohniska
situovaného na pozemku susedov žalobkyne a to aj napriek upozorneniam žalobkyne, resp. jej dcéry
S.. Y. H., ktorá má taktiež vážne zdravotné problémy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uznesením zo dňa
25.9.2017 bola predmetná vec oznámenia o podozrení zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa §

156 ods. 1 Trestného zákona odovzdaná Okresnému úradu Prešov, Obor všeobecnej vnútornej správy
na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Voči predmetnému uzneseniu podala
žalobkyňa dňa 2.10.2017 sťažnosť, preto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť.
2.3 Na základe podnetu zástupkyne žalobkyne bolo taktiež Mestom Prešov, Stavebným úradom,
vedené konanie o prešetrenie legálnosti zrealizovaných drobných stavieb-záhradných krbov a zvedenia

zrážkovej vody z rodinného domu na ul. Z. Č.. X I. K.. Žalobkyňa uvádza, že v rámci výkonu právomociuvedeného orgánu boli prijaté opatrenia k plneniu ktorých boli žalovaný spolu s jeho manželkou
zaviazaní v zmysle podania vedúceho stavebného úradu zo dňa 16.6.2017.
2.4 Žalobkyňa dodáva, že po verbálnom útoku žalovaného bola dňa 3.9.2017 ošetrená rýchlou

zdravotnou pomocou pre výstup krvného tlaku a následne dňa 4.9.2017 bola ošetrená vo Fakultnej
nemocnici s Poliklinikou J.A.Reimana, oddelenie kardiológie, o čom predložila lekársku správu zo dňa
4.9.2017.
2.5 Na základe vyššie uvedených trestných konaní, ako aj správnych konaní je podľa žalobkyne
minimálne nepochybné, že medzi žalobkyňou a jej dcérou na jednej strane a žalovaným s manželkou

na druhej strane dochádza k vážnym rozporom a nedorozumeniam prameniacim z protispoločenského
konania resp. z ich doposiaľ nevyriešených susedských sporov a kontroverzií. Žalobkyňa uvádza, že
bez ohľadu na príčinu a pôvod sporov, žalobkyňa trpí závažným ochorením priamo ohrozujúcim jej
život, fyzické zdravie, ako aj jej duševnú integritu a podľa nej nie je možné vylúčiť, že čo i len z časti
má jej vážne ochorenie pôvod v kontroverzných vzťahoch so žalovaným a v jeho verbálnych útokoch.
Žalobkyňa mieni riešiť tieto vzťahy súdnou cestou, avšak má za to, že do času rozhodnutia vo veci samej

je potrebná dočasná úprava pomerov strán sporu, ktorá má zabezpečiť ochranu jej života a zdravia pred
atakmi zo strany žalovaného.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, zabezpečovacia funkcia neodkladných opatrení, ktorá
sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou pomerov strán sporu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potrebnosti dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi stranami, vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie má zabezpečiť ochranu

porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych vzťahov,
by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia je preto súd povinný
zistiť danosť práva a skutočnosť, či sú splnené podmienky pre potrebu predbežnej úpravy vzťahu medzi
stranami sporu. Žalobca má v tomto prípade dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, pokiaľ ide oskutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a musí jednoznačne
preukázať aj existenciu hroziacej ujmy, to znamená, že musí nepochybne osvedčiť, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma.

5.Neodkladnéopatreniejedôvodnénariadiť,akjedanosťprávaosvedčenáaakjeosvedčenéohrozenie
tohto práva, čo značí, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy právnych pomerov v závislosti od
konkrétnych okolností. Rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň
pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí súd zároveň prihliadať aj na to, aby

zásah do práv a oprávnených záujmov subjektu, ktorému sa ukladá daná povinnosť, nebol neprimeraný
aj s ohľadom na možný vznik ujmy. Ujma žalovaného nesmie byť zrejme neprimeraná výhode, ktorá
sa poskytuje nariadením neodkladného opatrenia žalobcovi. Súd musí posudzovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu vo vzťahu k stranám sporu alebo tretím osobám, a teda
posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.

6. O potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania v tomto smere má žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre prípad vyhovenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, musí ísť o preukázanie takého stavu faktických vzťahov medzi
stranami sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie a tiež
o osvedčenie ohrozenia nároku, ktorého ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení žalobcu. Zo skutkového hľadiska
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti
usudzovať, že môže dôjsť aj k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie je stále

mimoriadnym inštitútom civilného konania, ktorý je na mieste len vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý
zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy a nenahraditeľná škoda.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany
sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť
a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčiť už také konkrétne správanie žalovaného,

ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu a to nenahraditeľnú. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Dôvody
pre vydanie neodkladného opatrenia (potreba dočasnej úpravy faktických pomerov strán sporu) musí
navrhovateľneodkladnéhoopatreniapreukázaťdôkaznýmiprostriedkami,ktorépriložíknávrhu.Ostatné
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení (najmä hmotnoprávny nárok, z ktorého

neodkladné opatrenie vychádza) postačí iba osvedčiť, a to opäť priložením dôkazných prostriedkov k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

8. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné
opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade
jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti
postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

9. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa má zdravotné problémy a zároveň
nedoriešené susedské spory a vzťahy. Žalobkyňa síce uvádza, že je vedená trestná vec pre podozrenie
zospáchaniazneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľaaprepodozreniezospáchaniaprečinuublíženia
na zdraví, avšak žiadnym spôsobom toto tvrdenie nepreukázala. Rovnako nebolo žiadnym spôsobom

preukázané, že došlo k slovnému útoku žalovaného voči žalobkyni, ani žiadne iné vulgárne či agresívne
správanie žalovaného nebolo súdu zdokladované.10. Dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadiť neodkladné opatrenie pritom zaťažuje samotnú
žalobkyňu, ktorá má povinnosť osvedčiť, že jej osobná integrita vykazuje znaky psychického násilia. V
danej veci žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila, súd vychádzal len z jej tvrdení

uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré však ničím nepreukázala, s výnimkou
lekárskej správy zo dňa 4.9.2017, avšak bez preukázania spojitosti s verbálnym útokom žalovaného.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania, dokladov založených v spise vyplýva len to, že medzi stranami
sú narušené vzťahy a nevyriešené susedské spory, avšak v konaní nebolo preukázané psychické
ani fyzické násilie požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo

ohrozenia duševnej a telesnej integrity žalobkyne nebolo za daných okolností relevantným spôsobom
dostatočne osvedčené. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že žalovaný ju slovne napáda avšak žiaden záznam
z takéhoto správania žalovaného či už zo strany Okresného úradu, Polície, lekára alebo tretej osoby,
ktorábytakétosprávaniežalovanéhopotvrdilaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapriložený
nebol.

11. Pre nariadenie neodkladného opatrenia tu teda absentuje jeho základný predpoklad a to
preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany
žalovaného voči žalobkyni, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa
neopísala dostatočne ani skutkové okolnosti vzájomného susedského spolužitia, pretože vyhovením jej
návrhu by mohlo dôjsť aj k tomu, že v prípade, ak ide o skutočne bezprostredne susediace domy, by sa

žalovaný nemohol voľne pohybovať po svojom pozemku.

12. Súd, sledujúc princíp opodstatnenosti a zároveň princíp proporcionality, nemá za to, že predpoklady
na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 352 ods. 2 písm. d) CSP ani v zmysle § 325 ods. 2 písm.)
h) CSP boli splnené. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná,
preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Nakoľko však žalovanému v tomto štádiu
konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.