Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/390/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512205431
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512205431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletú W. U., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - X. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., Q.. F.
XX, zastúpenej JUDr. Borisom Bohunským, advokátom, so sídlom Bratislava, Kozia 20, a otec - P.
U., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., T. XX, zastúpeného JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou
so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava a JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom Bratislava,
Laurinská 18, na návrh matky o zvýšenie výživného a na návrh otca o zverenie do striedavej osobnej

starostlivosti, na odvolania otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.6.2014,
č.k. 22P/99/2012-442, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, v ktorej bola maloletá W. U., Q.. XX.X.XXXX do striedavej
osobnej starostlivosti a vo výroku o náhrade trov štátu p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- zveril maloletú W. U., Q.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že
počas školského roka bude maloletá v osobnej starostlivosti matky v nepárnom týždni v mesiaci od
pondelka od 08,00 hod. do štvrtka do 08,00 hod. a od piatka od 08,00 hod. do nasledujúceho utorka
v párnom týždni do 08,00 hod. a v párnom týždni od stredy od 08,00 hod. do piatka do 08,00 hod.,
počas školského roka bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v párnom týždni od utorka od 08,00
hod. do stredy do 08,00 hod. a od piatka od 08,00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom týždni
do 08,00 hod. a v nepárnom týždni od štvrtka od 08,00 hod. do piatka do 08,00 hod., počas letných

prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky v párnom roku od 01.07. od 10,00 hod. do 16.07.
do 10,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 17.08. do 10,00 hod. a v nepárnom roku od 16.07. od
10,00 hod. do 01.08. do 10,00 hod. a od 17.08. od 10,00 hod. do 02.09. do 08,00 hod., počas letných
prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v párnom roku od 16.07. od 10,00 hod. do 01.08.
do 10,00 hod. a od 17.08. od 10,00 hod. do 02.09. do 08,00 hod. a v nepárnom roku od 01.07. od 10,00
hod. do 16.07. do 10,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 17.08. do 10,00 hod., počas Vianoc bude
maloletá v osobnej starostlivosti matky v párnom roku od 23.12 od 16,00 hod. do 25.12. do 14,00 hod.

a v nepárnom roku od 25.12. od 14,00 hod. do 27.12. do 10,00 hod., počas Vianoc bude maloletá v
osobnej starostlivosti otca v nepárnom roku od 23.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 14,00 hod. a v párnom
roku od 25.12. od 14,00 hod. do 27.12. do 10,00 hod., počas zimných prázdnin bude maloletá v osobnej
starostlivosti matky v párnom roku od 27.12. od 10,00 hod. do 07.01. do 08,00 hod., počas zimnýchprázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v nepárnom roku od 27.12. od 10,00 hod. do 07.01.
do 08,00 hod., počas jarných prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky v párnom roku od
piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin od 08,00 hod. do pondelka nasledujúceho po

skončení jarných prázdnin do 08,00 hod., počas jarných prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti
otca v nepárnom roku od piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin od 08,00 hod. do
pondelka nasledujúceho po skončení jarných prázdnin do 08,00 hod., počas veľkonočných prázdnin
bude maloletá v osobnej starostlivosti matky v nepárnom roku od stredy veľkonočného týždňa od 08,00
hod. do nasledujúcej stredy do 08,00 hod., počas veľkonočných prázdnin bude maloletá v osobnej

starostlivosti otca v párnom roku od stredy veľkonočného týždňa od 08,00 hod. do nasledujúcej stredy
do 08,00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prebratia dieťaťa bude školské zariadenie, ktoré dieťa
navštevuje a v prípade, že nebude dieťa prítomné v školskom zariadení bude miestom odovzdania a
prevzatia maloletej bydlisko odovzdávajúceho rodiča,
- zamietol vo zvyšku návrh otca a návrh matky na zvýšenie výživného,
- deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/222/06-88 zo dňa 18.05.2007 v

časti o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku otca s maloletou W.,
- rodičom uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V titulom náhrady trov štátu
každému po XXX,XX euro, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,
- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov s určeným modelom
starostlivosti právne odôvodnil § 36 ods.1 , § 24 ods.1 Zákona o rodine a tým, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletú W. a obaja majú o
osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Od ich rozvodu v r. 2007 sa fakticky realizuje styk otca s maloletou
vo veľmi širokom rozsahu, čo možno považovať za striedavú osobnú starostlivosť. V priebehu konania

sa rodičia na striedavej starostlivosti v pomere 50:50 dohodli len v období počas sviatkov a prázdnin a
sporným medzi nimi zostal režim striedania sa v osobnej starostlivosti o dieťa počas školského roka .

Súd prvého stupňa mal vykonaným znaleckým dokazovaním, vyjadrením maloletej, potvrdeniami školy,
ktorú maloletá navštevuje za preukázané, že maloletá má veľmi dobrý vzťah k obom rodičom, obaja

sú pre ňu dôležití, má ich rada, dobre sa o ňu starajú. Jej najväčším želaním však je, aby boli rodičia
spolu, aby nemusela chodiť od jedného k druhému, a aby sa v tejto veci rodičia dohodli. Znalec
zistil, že objektívne má intenzívnejší citový vzťah k matke, s ktorou trávi viac času a rozhodujúca je
i samotná kvalita ich vzťahu. Znalec navrhoval ponechať doterajší rozsah styku otca s maloletou so
záverom, že pre ňu nie je vhodné a nie je v jej záujme zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.

Jeho odporúčanie vychádzalo z dysgrafie zistenej u dieťaťa, ale aj z toho vyplývajúcich jej osobnostných
dispozícií ( maloletá má zvýšenú tendenciu prežívania úzkosti, ťažkosti jej spôsobuje to, že je citlivá
na negatívne skutočnosti, potrebuje stabilnejšie prostredie, blízkych ľudí pri sebe a podporu rodičov
vzhľadom na vek a postupné vývinové zmeny). Znalec v súčasnosti pripustil jemnejšiu zmenu v modele
striedania sa rodičov v starostlivosti o dieťa, ale záujem dieťaťa považoval za najdôležitejší ( maloletá

je vo zvýšenej miere neistá, napätá, negatívne vníma to, že sa rodičia vo veci nevedia dohodnúť a
práve toto je pre ňu veľká záťaž). Maloletá má komplexnú starostlivosť, a preto nie je u nej zistená
klinicky významná úzkostno - depresívna symptomatika. Je dosiahnutá určitá rovnováha a práve so
striedavou osobnou starostlivosťou je spojené veľké riziko, že sa naruší. Ak by bola u maloletej zistená
len dysgrafia, model striedavej osobnej starostlivosti by nebol tak rizikový. Pri rozhodovaní súd prvého

stupňa vychádzal i zo stanoviska R.. F. ( u ktorej maloletá dlhodobo absolvuje reedukácie vzhľadom na
zistenú dysgrafiu), ktorá s odstupom 1,5 roka 2x potvrdila z pohľadu špeciálneho pracovníka ponechať
maloletú v doterajšom rozsahu starostlivosti rodičov a jeho rozšírením nevnášať viac zmätku, nepokoja
do jej života, čo má vplyv na jej pracovné výkony v škole.. Súd neprihliadol na vyjadrenie D.. R.. Š., O..,
nakoľko bolo vykonané bez vyšetrenia účastníkov a bez kontextu celého rodinného systému. Navyše

jej vyjadrenie považoval za neetické, neprofesionálne a neobjektívne.

Vzhľadom na možné riziká, ktoré by striedavá osobná starostlivosť počas školského roka v zmysle
návrhu otca mohla priniesť, súd prvého stupňa rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o
maloletú počas školského roka v doteraz zabehnutom režime, nakoľko nebola splnená najzávažnejšia

hmotnoprávna podmienka a to schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, v záujme maloletého dieťaťa nepristúpil ani k
miernemu rozšíreniu osobnej starostlivosti otca počas školského roka. Prihliadol i na názor maloletej W.,
že jej vyhovuje doterajší model starostlivosti rodičov, že si striedavú starostlivosť rodičov v týždňovýchintervaloch nevie predstaviť, že si vie predstaviť stretať sa s oboma rodičmi rovnako. Súd za miesto
odovzdávania dieťaťa počas školského roka určil školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje, čím sa
bude minimalizovať vzájomný kontakt rodičov, možné napätie a stresové situácie a iba počas dní voľna

resp. choroby maloletej miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča.

Výrok, v ktorom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného právne odôvodnil § 62 ods.1,2,4,5, § 78
ods.1,3, § 75 ods.1 Zákona o rodine . Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer
7 rokov a potreby maloletej sa za uvedené obdobie jednoznačne niekoľkokrát zvýšili v každom smere.

Keďže sa otec v podstatnej miere podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletej nad rámec svojej
vyživovacej povinnosti ( dcére napríklad na začiatku školského roka zakúpil školské potreby, pomôcky,
platí polovicu nákladov súvisiacich s návštevami krúžkov maloletej, jej účasti v škole v prírode, lieky pre
maloletú a v čase, keď ju má v svojej starostlivosti zabezpečuje všetky jej potreby), nemal za potrebné
pristúpiť k zvýšeniu výživného. Čo sa týka rodičov ich príjmy sa od poslednej úpravy výživného takmer
nezmenili, žiaden z nich nezmenil osobný stav ani okruh vyživovacích povinností. Výšku výživného XXX

euro považoval súd prvého stupňa v súčasnom období za adekvátnu skutočnosti, že maloletá bude
zverená v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, i keď v pomere 50:50 len počas sviatkov a
prázdnin,aletátojeprimeranáajpomeromzistenýmnastraneobochrodičov,keďvosobnejstarostlivosti
počas školského roka bude maloletá vo väčšom rozsahu u matky.

Onáhradetrovštátu-znalečnéhovyplatenéhonazákladeuzneseníOkresnéhosúduBratislavaVzodňa
24.07.2013 č.k. 22P/99/2012-298 a zo dňa 12.05.2014 č.k. 22P/99/2012-428 pri zohľadnení preddavkov
zložených účastníkmi konania , rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p..

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti výroku rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa upravil styk rodičov k maloletému dieťaťu počas
školského roka podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa v konštatujúc, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že svojim návrhom sa domáhal

zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v pomere 50 :50, resp. 15 :15 ( pri
priemere 30 dní v mesiaci ) a súčasne navrhol alternatívny petit s tým, že pomer starostlivosti o
maloletú by bol 18 : 12 ( 18 dní by mala v starostlivosti dieťa matka a 12 dní by mal v starostlivosti
dieťa otec ). Zmysel jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť vyplynul zo samotnej žiadosti a
snahy maloletej byť s oboma rodičmi rovnako. Keďže v čase rozvodu manželstva v roku 2006 možnosť

striedavej osobnej starostlivosti neexistovala, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a
rodičia sa dohodli, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom bez obmedzenia. Spočiatku táto dohoda
fungovala, ale neskôr sa podmienky na strane matky zmenili a otec v snahe byť s maloletou v kontakte,
musel neustále matku o styk s dcérou žiadať. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že nebola
splnená najzávažnejšia hmotnoprávna podmienka, a to schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa, pre ktorý argument nepristúpil ani k ich miernemu rozšíreniu osobnej starostlivosti
otca počas školského roka, sledujúc tým záujem dieťaťa. Neschopnosť rodičov navzájom komunikovať
však vyplýva z negácie matky a nesúhlasu matky s navrhovanou starostlivosťou z dôvodov, ktoré
sú nasmerované na osobu otca ako takú. Argumenty matky prečo nesúhlasí s návrhom na striedavú
starostlivosťvpomerevakej bolanavrhnutá,súskutočnesmerujúcelen vočijehoosobe,nemajúžiaden

negatívny význam vo vzťahu k maloletej a toto mal a mohol súd rozpoznať. Dôvody, pre ktoré matka
nesúhlasí s rozšírenejším podielom starostlivosti otca na výchove maloletej, preukázateľne nemajú
negatívny vplyv na záujem dieťaťa, tieto dôvody sú smerované len vo vzťahu k otcovi a preto nemôže
súd na tomto nesúhlase matky oprieť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverejnenie dieťaťa do striedavej
starostlivosti v navrhovanom pomere nevyhovie ( Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.2.2010, č. III.

ÚS 1206/99).

Maloletá svoje názor prezentovala ako osemročná na pohovore na ÚPSVaR dňa 21.11.2012 a
druhýkrát ako deväťročná na pohovore s klinickým psychológom J.. U. dňa 13. 6. 2013 počas
ktorého uviedla, že by si vedela predstaviť, že sa bude s obidvoma rodičmi stretávať rovnako. Kolízny

opatrovník dal na pojednávaní dňa 20. 3. 2014 návrh na opakované vypočutie maloletej s čím matka
nesúhlasila a rovnako on sám pre riziko možného vystavenia psychického tlaku na dcéru v písomnom
vyjadrení sa navrhol súdu rozhodnúť aj bez opakovaného výsluchu dieťaťa. Súd prvého stupňa svojim
rozhodnutím nezohľadnil záujem dieťaťa a nepočúvala tomu, čo samo dieťa skutočne chce. Súdsvojím rozhodnutím vytvoril pre rodičov precedens, od ktorého sa všetky ich vzájomné vzťahy budú v
budúcnosti odvíjať, vytvoril prostredie, v ktorom sa zabrzdí a zdeformuje emocionálny vývoj dieťaťa
smerom k svojmu otcovi. Súd podľa názoru otca riadne nezistil skutkový stav veci, neposúdil ho v

zmysle ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. nevyhodnotil získané dôkazy, či už
jednotlivo alebo všetky v ich vzájomnej súvislosti starostlivo. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že maloletú zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s pomerom starostlivosti 50 : 50, a to i počas školského roka.

Proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na
maloletúTamaru podalavzákonnejlehoteodvolaniematkamaloletejkonštatujúc,žesúdprvého stupňa
jej odňal možnosť konať pred súdom, a to v priebehu súdneho pojednávania nariadeného na deň 29.
5.2014, kedy ju nevyzval na prednesenie záverečnej reči pred vyhlásením dokazovania za skončené.
Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový

stav veci, na základe čoho nutne musel tento návrh zjavne nesprávne vyhodnotiť i po právnej stránke.
Súd prvého stupňa nesprávne ustálil, že výška príjmov rodičov sa od poslednej úpravy výživného
takmer nezmenila, keď otec dosiahol v období roka 2012 priemerný čistý mesačný príjem 870,92 euro,
v roku 2013 XXX,XX euro a za obdobie január a február 2013 XXX,XX eura ( v čase poslednej úpravy
dosahoval príjem cca XXX.XX euro). Súd vôbec nevyhodnocoval deklarované náklady otca v kontexte

jeho príjmov, zjavne sa nezaoberal nákladmi na seba samého, ktoré otec nevyčísľoval. Vychádzajúc zo
skutočností prezentovaných v priebehu konania otcom v súvislosti s jeho životnými nákladmi je zrejmé,
že tento nepriznal všetky príjmy, ktorá má. Konajúci súd sa nezaoberal skúmaním a vyhodnotením
nezrovnalostí vzniknutých medzi nákladmi otca a oficiálnymi príjmami od otcovho zamestnávateľa.
Súd prvého stupňa nezohľadnil ani to, že od poslednej úpravy výživného klesol jej príjem z hlavného

pracovného pomeru na cca XXX euro netto mesačne, keď nie je možné od nej spravodlivo požadovať,
aby mala neustále aj ďalšie zárobkové činnosti. Ak má otec v starostlivosti dcéru cca 10 až 12 dní v
mesiaci a ona ju ma 18 až 20 dní v mesiaci, otcov priemerný podiel na starostlivosti o dcéru je cca 36,6
% a jej podiel je 63,4. Nemožno teda povedať, že by sa mal otec podieľať rovnakým pomerom i na
nákladoch spojených s W.. Práve naopak, jej vyšší pomer starostlivosti o dcéru musí byť vyvážený

výškou výživného, ktorú by mal otec na dieťa platiť. Podľa názoru matky súd nedostatočne skúmal a
následne vyhodnotil náklady rodičov na maloletú a v rozhodnutí bez ďalšieho prevzal skutkové tvrdenia
otca o tom, že tento platí polovicu nákladov súvisiacich s návštevami krúžkov maloletej, jej účasťou v
škole v prírode a liekmi. V školskom roku 2012/2013 otec zaplatil z celkových nákladov na krúžky
vo výške XXX eur len sumu XX euro a ona sumu XXX euro, v školskom roku 2013/2014 z rovnakej

celkovej sumy otec uhradil len sumu XXX euro. V tomto školskom roku plne, bez finančnej účasti otca
hradila náklady na stravu a družinu dieťaťa v sume XXX euro. Matka poukázala i na zvýšené výdavky
súvisiace so stomatologickou starostlivosťou a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a otcovi počnúc dňom 10.10.20011
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne.

Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že podanie matky preukazuje len to, že v
danom konaní jej išlo výlučne o výšku výživného. Príjem, ktorý dosahuje riadne v konaní vydokladoval
a uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že ho pravidelne každoročne podporuje rodina zo
zahraničia. Matka maloletej pravidelne cestuje do zahraničia ( s čím sa chváli na svojej profilovej stránke

na Facebooku ) a je od nej nefér, že z nedostatku času na dcéru obviňuje otca a zároveň mu prikladá za
vinu,žemusípracovaťivčase,keďbymohlabyťsmaloletou.Vjúnir.2014matkapredalabytvPetržalke
za účelom kúpy rodinného domu, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady . Otec uviedol, že sa teší tomu,
keď matka dcére zabezpečuje kvalitnú životnú úroveň. Jeho úroveň života je nižšia , aj napriek tomu sa
snaží dať dcére maximum. Percentuálny pomer v starostlivosti o maloletú na ktorý poukazovala matka

v odvolaní reálne existuje len počas školského roka, keď vo sviatkoch a počas prázdnin je starostlivosť
o dieťa rozdelené medzi rodičov v pomere 50 : 50.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu v časti napadnutej odvolaním
otca ako vecne a právne správne potvrdiť. V podaní namietla pravdivosť tvrdení otca o obštrukciách z

jej strany a ani o jej nesúhlase so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú, ktorá sa v ich prípade
fakticky realizuje už niekoľko rokov. Neschopnosť rodičov komunikovať je vzájomná a pramení z
iných príčin, ktoré nie sú v tomto konaní predmetom dokazovania. Rozhodnutím súdu sa čo do výkonustarostlivosti rodičov o maloletú iba právne zastabilizoval stav, ktorý fakticky existoval už roky pred
vydaním rozhodnutia.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k obom odvolaniam poukázal na
svoj návrh zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na sumu 140 euro mesačne. Vo vzťahu k
rozhodnutiu súdu v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej striedavej starostlivosti navrhol
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že dôvodné
je len odvolanie matky smerujúce proti výroku, v ktorom bol zamietnutý jej návrh na zvýšenie vyživovacej
povinnosti na maloletú.

Podľa § 24 ods. 2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine „) ak sú obidvaja

rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú obaja o osobnú starostlivosť záujem, môže súd zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie
zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak
súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a § 26 sa použijú primerane.

Odvolací súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného pred súdom
prvého stupňa je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivostí oboch rodičov s určeným modelom deľby starostlivosti ( t.zn. s
osobitným režimom počas školského roka a s osobitným režimom počas sviatkov a prázdnin ) je v
súčasnosti najlepším riešením pre maloleté dieťa majúce právo byť vychovávané oboma rodičmi. Z

výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybné, že obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť
o dieťa a i spôsobilosť vychovávať dieťa a pri určenom modele starostlivosti budú zaistené potreby
dieťaťa.

K odvolacím námietkám otca namietajúceho časové rozvrhnutie času osobnej starostlivosti počas

školského roka ( kedy má podľa rozhodnutia mať otec maloletú vo svojej starostlivosti 4 dni v nepárnom
kalendárnomtýždni ajedenapoldňapočaspárnehokalendárnehotýždňa) trebauviesť,žezvýsledkov
vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania vykonaného J.. J. U., znalcom z odboru
psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a stanoviska R.. F. jednoznačne vyplynulo, že v záujme
maloletej je osobnú starostlivosť rodičov o ňu počas bežného školského roka ponechať v doterajšom

režime striedania sa starostlivosti oboch rodičov ( t.zn. tak, ako súd prvého stupňa v rozhodnutí
rozhodol). Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa podrobne
uvedenými v písomnom vyhotovení rozhodnutia vzťahujúcimi k tejto časti rozhodnutia a konštatuje, že
súd prvého stupňa rozhodol po rozsiahlom dokazovaní, vrátane výsluchu maloletej. Názoru maloletej
venoval osobitnú pozornosť, zohľadňoval ho v kontexte záverov nariadeného znaleckého dokazovania

a i podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol plne v záujme maloletého dieťaťa, ktoré prevyšuje i nad
záujmami a želaniami oboch rodičov. Určený model starostlivosti o maloletú zároveň poskytuje i
dostatočný priestor otcovi na budovanie a upevňovanie si vzťahu so svojou maloletou dcérou.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu vo výroku, v ktorom bola maloletá W. U., Q..

XX.X.XXXX zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a vo vecne a právne správnom výroku
o náhrade trov štátu podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 78 ods. 1,3 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo

rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k
zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods.
1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti,

schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V prejedávanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté
dieťa bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.5.2007, č.k.
52C/222/06-88, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave rodičovských práv k maloletej Tamare

( vrátane dohody o výške výživného otca na maloletého ).

Podstatným pre právne posúdenie danej veci bolo preto zistenie a posúdenie skutočnosti, či na strane
rodičov a maloletého dieťaťa došlo od označeného súdneho rozhodnutia k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcej prípadné zníženie vyživovacej povinnosti otca. Uvedené znamená, že súd prvého stupňa

bol povinný vykonať dokazovanie so zameraním na zistenie hmotnoprávnych predpokladov určených
v § 78 ods.1 Zákona o rodine.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku , ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na sumu XXX euro mesačne od 10.10.2011, nie je možné odvolacie

námietky matky preskúmať, a to s poukazom na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa v tejto časti ( § 157 ods.2 O.s.p.) a nevyporiadaní sa so skutočnosťami majúcimi pri posudzovaní
výšky vyživovacej povinnosti otca v rozhodnom období, t.j. od 10.10.2011 do súčasnosti podstatný
význam ( spornosť rozsahu finančných plnení otca a rozsahu odôvodnených potrieb maloletej ).
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti pri absencii riadneho odôvodnenia ( za také nie je možné

považovať všeobecné a konkrétnymi skutočnosťami nepodložené konštatovanie o tom, že otec sa v
podstatnej miere podieľa na úhrade nákladov na maloletú i nad rámec výživného ) má za následok, že
je ním porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie , pretože sa mu ním odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom ( § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol
návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca od 10.10.2011 podľa § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 221 ods.2 O.s.p.). Úlohousúdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v tejto časti so
zameraním na zistenie podstatnej zmeny pomerov odôvodňujúcej po 10.10.2011 zmenu už prijatého
súdneho rozhodnutia ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ), majetkových a zárobkových pomerov na strane

rodičov, rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, prihliadajúc i na prípadné dôkazné návrhy
účastníkov konania, následne vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo
vecirozhodnúťvýrokomzodpovedajúcimust.§155O.s.p.aodôvodniťrozhodnutietak,abyzodpovedalo
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo prípadne nevykonal ďalšie

účastníkmi navrhované dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade
trov odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.