Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/313/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227874
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113227874.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci navrhovateľa: Z. C., H..:

XX.XX.XXXX, C. V.. U. X, E., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman,
spoločnosť s ručením obmedzeným, ul. Rázusova 1, Košice, IČO: 36588725 proti odporcom: X./. Q. C.,
H..: XX.XX.XXXX C. V.. T. XX, E. B. X./. P.. T. C.Á., H..: XX.XX.XXXX, C. V.. T. XX, E., obaja právne
zastúpení: advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, AK Košice, ul. Krmanova 16, o zapretie otcovstva
takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že navrhovateľ Z. C., H..: XX.XX.XXXX, R. C. U. X, E. H. A. X. X. Q.C. C., H..: XX.XX.XXXX,
R. C. T. XX, E. H. T. Z. P.. T. C., Q.. K., H..: XX.XX.XXXX, R. C. T. XX, E..

II. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08.10.2013, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 08.10.2013 a
doplnený podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že nie je otcom Q.Ó. C., H..: XX.XX.XXXX T. Z. P.. T. C., H..: XX.XX.XXXX C. N. E. H. V. T. XX.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1.rade vo vzťahu ku ktorému sa domáha zapretia otcovstva
sa narodil v manželstve uzavretom s odporkyňou v 2.rade, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom

Mestského súdu v Košiciach č. konania : 21C/116/89-22 zo dňa 31.05.1989. Neskôr sa navrhovateľ
dozvedel, že nie je biologickým otcom odporcu v 1.rade a to na základe výsledkov analýzy DNA, ktorá
jeho otcovstvo jednoznačne vylúčila. Navrhol, aby súd vzhľadom k tomu, že tento ním zabezpečený
dôkaz nemožno v konaní použiť ako dôkaz pre súdne konanie, nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru genetiky analýzou DNA. K návrhu pripojil rozsudok Mestského súdu v Košiciach č. konania:
21C/116/89 - 22 zo dňa 31.05.1989.

3. Z rodného listu vyžiadaného súdom z knihy narodení Z. Ú. E. - Š.B., T. XX, Q. XXXX, K. XXX S. S. Č.
XXX je zrejmé, že navrhovateľ je zapísaný ako otec odporcu v 1.rade narodeného z matky - odporkyne
v 2.rade.

4. Na pojednávaní dňa 23.01.2014 navrhovateľ uviedol, že z manželstva s odporkyňou v 2. rade sa
narodil odporca v 1.rade. Manželstvo bolo rozvedené a to rozsudkom, ktorý súdu predložil. Odporkyňa
podala návrh na rozvod manželstva v čase, keď odporca v 1.rade mal 4 mesiace. Po rozvode mu bývalá

manželka počas prvých troch rokov bránila v styku s odporcom v 1.rade a dieťa s ním nikdy nebolo
v noci ani cez víkend a už vôbec nie na dovolenke. Všetko to ho nútilo zamyslieť sa nad tým, či nie
je otcom dieťaťa. V minulosti nebolo možné bez súčinnosti matky dať urobiť test otcovstva a keďže
v súčasnosti už je taká možnosť, tak ju využil a požiadal laboratórium v Bratislave o vykonanie testuDNA zo vzorky použitej žuvačky odporcu v 1.rade. Domov mu prišli výsledky s tým, že je jeho otcovstvo
vylúčené. Uviedol, že o tom, že nie je otcom odporcu v 1.rade vedela podľa neho odporkyňa v 2.rade po
celý čas. Aj si myslí, kto je otcom odporcu v 1.rade - podľa neho je to muž u ktorého odporkyňa v 2.rade

pracovala po skončení školy a pracuje tam dodnes. Podaným návrhom mu ide o to, aby súd zosúladil
právny stav. Zotrval na podanom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania.

5. Zo záverov navrhovateľom predloženého výsledku o určení otcovstva pomocou testu DNA číslo : A
283/10 vyhotoveného neštátnym zdravotníckym zariadením DNAtest, s.r.o., Poliklinika, Vlčie hrdlo 49,

Bratislava je zrejmé, že navrhovateľ nemá v 3 systémoch z celkového počtu 15 vyšetrených systémov
alel uvedené v stĺpci „Alely otca“ t.j. alely, ktoré musí mať biologický otec vyšetreného dieťaťa a tieto
systémy teda otcovstvo navrhovateľa vylučujú.

6. Odporcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 20.03.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.03.2014
uviedli, že s tvrdeniami uvedenými navrhovateľom sa nestotožňujú a navrhovateľom predloženú analýzu

považujú za dokument, ktorý nepreukazuje žiadne rozhodujúce skutočnosti. Predovšetkým z nej
nevyplýva, že by predložené vzorky slín zo žuvačky skutočne patrili odporcovi v 1.rade. Poukázali na
to, že navrhovateľ nie je oprávnený podať návrh na zapretie otcovstva, nakoľko jeho právo v súlade
s právnou úpravou zaniklo. Odporca v 1.rade sa narodil dňa 22.09.1988 a s ohľadom na ustanovenie
§ 114 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine navrhovateľ podľa nich podal návrh na zapretie otcovstva až

dňa 07.11.2013, teda po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej prekluzívnej lehoty stanovenej § 57
ods.1 zákona o rodine. Podľa nich nie je možné použiť ustanovenia zákona o rodine v ktorých možnosť
zapretia otcovstva určeného podľa prvej domnienky v zmysle ustanovenia § 86 nie je obmedzená
zákonnou prekluzívnou lehotou pre zrušenie odseku 1 Nálezom Ústavného súdu SR z 20. apríla 2011
sp. zn.: PL.ÚS 1/2010 pre rozpor s článkom 6 ods.1 a článkom 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd. Právo navrhovateľa zaprieť otcovstvo teda zaniklo.

7. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 17.06.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.06.2014
uviedol, že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
v znení Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: PL. ÚS 1/2010 z 20.04.2011, v zmysle ktorých lehota

na zapretie otcovstva manželom matky nie je obmedzená. Týmto nálezom vyslovil Ústavný súd SR
nesúladustanovenia§86ods.1Zákonaorodinesprávomnasúkromiepodľačlánku8ods.1Dohovorua
právom na prístup k súdu podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru a predmetné ustanovenie stratilo účinnosť odo dňa
08.09.2011 a zákonodarca mal možnosť uviesť toto ustanovenie do súladu s článkom 6 ods.1 Dohovoru
a článkom 8 ods.1 Dohovoru, čo však v tejto lehote neurobil vzhľadom k čomu stratilo ustanovenie § 86

ods.1 zákona č. 36/2005 z.z. o rodine od 09.03.2012 platnosť a lehota na zapretie otcovstva manželom
matky nie je viac obmedzená. Vzhľadom k tomu má za to, že návrh podal v čase, keď nebola ustanovená
žiadna lehota na zapretie otcovstva.

8. Na pojednávaní dňa 25.11.2014 zotrvali účastníci konania na svojich prednesoch a stanoviskách.

9. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 05.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.11.2014
uviedli, že hoci predmetným nálezom došlo k zrušeniu ustanovenia § 86 ods.1 zákona o rodine s
účinnosťou od 01.09.2011 neznamená to podľa nich, že možnosť podania zapieracej žaloby nie je
časovo obmedzená pretože ak by nebola možnosť podať návrh na zapretie otcovstva obmedzená,

mohol by tento kedykoľvek podať návrh na zapretie otcovstva, čo by nepochybne znamenalo kolíziu so
základnými právami dieťaťa na ochranu súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Európskeho
dohovoru o ľudských právach a čl. 8 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa nich sa nemožno
opierať ani o rozhodnutie ESĽP vo veciach Shofman proti Rusku zo dňa 24.11.2005, ani na rozhodnutie
Paulík proti Slovensku (sťažnosť č. 10699/08) nakoľko čas, ktorý uplynul medzi tým, ako bol navrhovateľ

oboznámený s výsledkami testu DNA - dňa 14.10.2010 a dňom kedy došiel konajúcemu súdu návrh
na zapretie otcovstva nie je vôbec primeraný na podanie zapieracej žaloby. Žalobca čakal cca 3 roky,
kým podal predmetný návrh, hoci mal k dispozícii výsledky DNA testu, pričom svoju nečinnosť ničím
neozrejmil. Poukázali na to, že žalobca uviedol laboratórium do omylu, ak neuviedol, že dieťa je
dospelou osobou, nakoľko u dospelej osoby nie je možné vykonať analýzu vzoriek DNA bez jej súhlasu.

V ostatnom zotrvali na svojom vyjadrení v písomnom podaní zo dňa 20.03.2014. Navrhli, aby súd
rozhodol o návrhu bez nariadenia znaleckého dokazovania.10. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2015, ktorý bol súdu doručený dňa 20.01.2015
odporcovia opätovne poukázali na to, že lehota, v ktorej podal navrhovateľ návrh na zapretie otcovstva
nemôže byť v žiadnom prípade primeraná. Podľa nich ničím neodôvodnená doterajšia nečinnosť

navrhovateľa nemôže byť v žiadnom prípade podkladom pre hrubý zásah do práva na ochrane pred
neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, akým nariadenie znaleckého dokazovania
odberom genetického materiálu účastníkov konania nepochybne je. Podľa nich je potrebné sa najprv
vysporiadať s tým, či navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva v primeranom čase po tom, ako
nadobudol pochybnosti o svojom biologickom otcovstve. Ak by navrhovateľ nepodal návrh na zapretie

otcovstva v primeranej lehote, bolo by uloženie povinnosti odporcom podrobiť sa odberu genetického
materiálu neodôvodneným a hrubým zásahom do práva na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do
súkromného a rodinného života odporcov.

11. Uznesením č. konania: 39C/313/2013-148 zo dňa 16.06.2015 súd na posúdenie skutočností - či
navrhovateľ je alebo nie je biologickým otcom odporcu v 1. rade nariadil znalecké dokazovanie a

ustanovil znalkyňu z odboru: Genetika, odvetvie. Analýza DNA RNDr. Angeliku Vasiľovú k podaniu
znaleckého posudku.

12. Proti osobe znalkyne podali odporcovia námietky z dôvodu, že odporca v 1.rade bol podrobený
odberu biologického materiálu za účelom diagnostiky v laboratóriu, ktorého vedúcou je súdom

ustanovená znalkyňa a to dňa 01.07.2010 o čom súdu zároveň predložili doklad. Zároveň uviedli, že
proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania podávajú sťažnosť na Ústavný súd SR.

13. O námietkach rozhodol súd uznesením č. konania: 39C/313/2013 - 173 zo dňa 10.02.2016 tak, že
súdom ustanovená znalkyňa z odboru: Genetika, odvetvie. Analýza DNA RNDr. Angeliku Vasiľovú nie

je vylúčená z vypracovania znaleckého posudku v tomto konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.02.2016.

14. O sťažnosti odporcov ktorou namietali porušenie základných práv, ktorá bola doručená Ústavnému
súdu SR dňa 20.07.2015 rozhodol Ústavný súd uznesením III. ÚS 632/2015 - 16 tak, že túto sťažnosť

zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V tomto uznesení poukázal Ústavný súd na Nález sp. zn.: PL. ÚS
1/2010 z 20. apríla 2011, ktorý vyhlásil za ústavne nesúladné ustanovenie o zapieracej lehote pri prvej
domnienke otcovstva svedčiace manželovi matky dieťaťa s tým, že začiatok plynutia zapieracej lehoty
špecifikoval momentom, kedy sa manžel dozvedel o narodenení dieťaťa, čo Ústavný súd SR kvalifikoval
ako neprimerane obmedzujúci záujmy právneho otca. Samotné subjektívne zapieracie právo ostalo

právnemuotcovizachovanénazákladeinéhoustanoveniaatoustanovenia§88zákonaorodine,pričom
poukázal na to, že na derogáciu ustanovenia § 86 ods.1 Zákona o rodine zákonodarca nereagoval a
lehota na podanie návrhu sa stala kvázi neobmedzenou.

15. Podaním zo dňa 15.02.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.02.2016 oznámili odporcovia, že

vo veci porušovania svojich práv sa obrátia na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a zároveň
navrhli prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písmeno c) vtedy účinného Občianskeho
súdneho poriadku do času vydania rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. O ich návrhu na
prerušenie konania bolo rozhodnuté uznesením č. konania: 39C/313/2013 - 194 zo dňa 27.06.2016
tak, že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania, nakoľko jednak

odporcovia súdu nepreukázali pre porušenie akých práv podávajú sťažnosť a ani nebolo preukázané
či vôbec takúto sťažnosť podali a ak áno, či bola prijatá na ďalšie konanie a zároveň súd poukázal na
to, že pred Európskym súdom pre ľudské práva sa nerieši žiadna taká hmotnoprávna otázka, ktorá by
mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia
odvolanie, na ktorom však počas odvolacieho konania nezotrvali. Podaním zo dňa 01.08.2016, ktoré

bolo súdu doručené toho istého dňa oznámili súdu, že rozhodnutím Európskeho súd pre ľudské práva
zo dňa 07.07.2016 bola ich sťažnosť vyhlásená za neprijateľnú, čo im bolo oznámené listom zo strany
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.07.2016. Uznesením č. konania: 8Co/88/2016 - 244
zo dňa 24.02.2017 Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie o odvolaní proti uzneseniu o prerušení
konania zastavil.

16. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.10.2015
uviedol, že po tom, čo odporcovia vo svojich námietkach proti osobe znalkyne súdu predložili výsledky
laboratórnehovyšetreniakrviodporcuzodňa01.07.2010zktorýchvyplýva,žeodporcajehomozygotprepromotor A/(TA)7TAA z čoho je zrejmé, že rodičmi dieťaťa s takouto charakteristikou môžu byť iba muža
a žena, ktorí obaja sú nositeľmi variantu A(TA)7TAA, objednal si navrhovateľ vypracovanie znaleckého
posudku na zistenie, či je tiež nositeľom tejto mutácie, pretože ak by nebol, je jeho otcovstvo vylúčené.

ZároveňsúdupredložiliznaleckýposudokDoc.RNDr.VladimíraFeráka,CSc.,znalcazodborugenetika,
odvetvie analýza DNA č. 36/2015, z ktorého je zrejmé, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol biologickým
otcom odporcu v 1.rade.

17. Zo záverov znaleckého posudku č. 36/2015 znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., znalca z

odboru genetika, odvetvie analýza DNA je zrejmé, že zo skutočnosti, že v DNA zadávateľa Z. C. sa
identifikoval iba jeden elektroforetický pík dĺžky 184 bp značí, že menovaný je homozygotom pre variant
promótorovej sekvencie génu UGT1A so sekvenciou A(TA)6TAA a takýto výsledok značí, že je vylúčené,
aby zadávateľ Miroslav Biel bol biologickým otcom dieťaťa, ktoré je homozygotné pre variant A(TA)7TAA
promótorovej sekvencie génu UGT1A1, pretože on sám je homozygotom pre variant A(TA)6TAA tejto
sekvencie. Mohol by byť otcom dieťaťa homozygotného pre variant A(TA)7TAA len v prípade, že by v

jeho DNA nastala mutácia, ktorou sa zmenil variant A(TA)6TAA na variant A(TA)7TAA pri prenose z otca
na dieťa. Takéto mutácie tohto typu v ľudskej DNA sú však extrémne zriedkavé a nie je známy žiadny
prípad výskytu tejto konkrétnej mutácie u človeka.

18. Odporcovia v podaní zo dňa 23.08.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.08.2016 uviedli, že

súhlasia s návrhom na zapretie otcovstva v zmysle návrhu na začatie konania zo dňa 08.10.2013 v
znení jeho doplnenia doručeného konajúcemu súdu dňa 07.11.2013 - t.j. súhlasia so zapretím otcovstva
navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade z matky - odporkyne v 2. rade. Vzhľadom k tomu odpadol dôvod
na nariadenie znaleckého dokazovania.

19.Napojednávanídňa04.04.2017súdzrušiluznesenímnariadenéznaleckédokazovanie.Navrhovateľ
zotrval na podanom návrhu a odporcovia navrhli, aby súd rozhodol v zmysle skutkového stavu podľa
obsahu spisu aký je ku dňu pojednávania.

20. Podľa ustanovenia § 86 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine účinného do 07.09.2011 manžel môže

do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho
otcom.

21. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011, č. k. PL. ÚS 1/2010-57
ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

22. Podľa § 88 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke,
ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo

manžel nemá.

23. Konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol však zrušený s
účinnosťou od 01.07.2017 zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.). Dňa
01.07.2016 zároveň vstúpil do účinnosti zákon č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len

C.m.p.).

24. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

26. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

27. Podľa § 108 ods.3 C.m.p. účastníkom konania účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa,
matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.28. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zapretia otcovstva voči plnoletému synovi.

29. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s listinou predloženou navrhovateľom - Určenie
otcovstva pomocou testu DNA z neštátneho zdravotníckeho zariadenia DNAtest s.r.o. zo dňa
14.10.2010, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc.,
znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA predloženým navrhovateľom je zrejmé, že po vykonaní
analýzy DNA je vylúčené, aby bol navrhovateľ otcom odporcu v 1.rade, čo potvrdzuje navrhovateľom

uvádzané skutkové tvrdenia tak v návrhu na začatie konania ako aj vo výpovedi na pojednávaní
dňa 23.01.2014. V konečnom dôsledku tieto ním uvádzané skutkové tvrdenia podopreté týmito ním
predloženými listinnými dôkazmi o tom, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 1.rade uznali aj samotní
odporcovia a to v písomnom podaní zo dňa 23.08.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.08.2016 v
ktorom uviedli, že súhlasia s návrhom navrhovateľa na zapretie jeho otcovstva k odporcovi v 1.rade
ktorý je narodený z odporkyne v 2.rade. Vzhľadom k takémuto skutkovému stavu súd zrušil nariadené

znalecké dokazovanie, nakoľko by bolo nadbytočné a rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Pokiaľ ide o odporcami namietané skutočnosti ohľadne toho, že návrh navrhovateľa bol podaný po
uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, súd tu poukazuje na to, že navrhovateľ podal návrh

dňa 08.10.2013, kedy pre podanie návrhu na zapretie otcovstva voči plnoletému dieťaťu nebola určená
žiadna lehota a teda jeho právo na podanie takéhoto návrhu vyplývalo z ustanovenia § 88 ods.1 vtedy
účinného zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu
a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému a ak nežije ani dieťa, ani matka,
toto právo manžel nemá. S účinnosťou do 07.09.2011 síce platilo ustanovenie § 86 ods.1 zákona č.

36/2005 Z.z. o rodine v zmysle ktorého bola stanovená trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie
otcovstva a to odo dňa odkedy sa manžel dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Predmetné
ustanovenie však stratilo účinnosť po uplynutí lehoty 6 mesiacov odo dňa vyhlásenia Nálezu Ústavného
súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20.04.2011, ktorým Ústavný súd vyslovil, že predmetné ustanovenie §
86 ods.1 zákona o rodine nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Keďže zákonodarca nedal v lehote do 6 mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto
Nálezu ustanovenie § 86 ods.1 zákona o rodine do súladu s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, spravovalo sa právo navrhovateľa na podanie návrhu
na zapretie otcovstva voči plnoletému dieťaťu ustanovením § 88 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z.. Táto
úvaha súdu je podporená aj samotným uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 632/2015 - 16

zo dňa 08.12.2015, ktorým bola zamietnutá sťažnosť odporcov na porušovanie ich práv, ktoré bol do
konania predložené. A pokiaľ ide o samotnú argumentáciu odporcov o tom, že nariadeným znaleckým
dokazovaním súd neoprávnene zasiahol do ich práva na súkromný a rodinný život, táto nie je taktiež
dôvodná, čo v konečnom dôsledku aj potvrdzuje samotné uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.: III.
ÚS 632/2015 - 16 zo dňa 08.12.2015, ktorým bola zamietnutá sťažnosť odporcov na porušovanie ich

práv ako aj oznámenie z Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.07.2016 o tom, že ich sťažnosť
na porušenie práva nariadeným znaleckým dokazovaním bola vyhlásená za neprijateľnú.

31. Nakoľko účastníci konania navrhli, aby súd rozhodol aj o trovách konania o týchto rozhodol súd v
zmysle ustanovenia § 53 C.m.p.

32. Podľa ustanovenia § 53 C.m.p.sa v konaní vo veciach určenia rodičovstva, ktorým je aj konanie o
zapretie otcovstva uplatňuje zásada úspechu v konaní, ktorá je výnimkou z ustanovenia § 52 C.m.p.
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Keďže bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia § 53 C.m.p. nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

33. O samotnej výške trov konania rozhodne prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( § 355 ods.1 C.s.p. ).Odvolanie sa podáva na v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom
súde Košice I v dvoch vyhotoveniach
(§ 362 C.s.p. )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p. )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 C.s.p. )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( §365 ods.1

C.s.p. )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods.3 C.s.p. )
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( § 366 C.s.p. )