Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Šebeň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/61/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204678
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814204678.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, vedenej súdnym
exekútoromJUDr.RudolfomKrutým,Exekútorskýúrad,sosídlomZáhradnícka60,82108Bratislavapod
sp. zn. EX 14535/14, o vymoženie 203,- eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/515/2014-17 zo dňa 8.1.2015, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.3.2014 pre
rozpor exekučného titulu so zákonom.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2014 sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 203,- eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 24.7.2013 sp. zn. SR 04971/13, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.8.2013 a vykonateľnosť dňa 22.8.2013. Právny vzťah medzi oprávneným a
povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 29.3.2011. Prvostupňový súd posúdil tento vzťah
ako vzťah spotrebiteľský a podriadil ho právnemu režimu, ktorý upravuje problematiku spotrebiteľských
zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom
konaníjeplatneuzatvorenározhodcovskázmluva.Keďžeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,
exekučný súd skúmal listinné dôkazy a skutočnosť, či bola platne založená právomoc rozhodcovského
súdu rozhodnúť spor účastníkov vyplývajúci zo zmluvy, ktorú uzavreli. Exekučný súd preskúmal
prijateľnosť rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve zo dňa 29.3.2011,
ktorúuzatvorilimedzisebouoprávnenýapovinný.Zformáturozhodcovskejzmluvyvoformetlačivasúdu
vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom
ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní
nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, je typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvárala
vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. V
prípade predmetnej rozhodcovskej
zmluvy došlo iba k dopísaniu osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané
tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade
rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd sa zaoberal aj ustanovením rozhodcovskej zmluvy vo forme
vyhlásenia dlžníka, z ktorého vyplýva, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva však neobsahuje kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovskéhokonania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde. Čo sa týka možnosti, že o
sporoch, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere z dňa 29.3.2011, môže rozhodnúť aj príslušný súd Slovenskej
republiky, podľa súdu prvého stupňa uvedená možnosť výberu je len zdanlivá, pričom poukázal na to,
že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu
spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto
rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Exekučný súd sa zaoberal
prijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy a skonštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky jej
prijateľnosti. Prvostupňový súd dospel k názoru, že rozhodcovská doložka v znení, ako je uvedená v
rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského
súdu, je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto
rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň rozhodnutie súdu
vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročilrámecsvojejpreskumávacejčinnosti,ktorúmuzverilzákonč.233/1995Z.z.vzneníneskorších
predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v
konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34
Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku
rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Poukazuje na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvorili
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd
však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade
s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS, ktorá je v spojení s
ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom vznikol dňa 29.3.2011 a mal formu úverovej zmluvy. Toho istého dňa 29.3.2011 bola povinným
podpísaná samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). V článku III rozhodcovskej zmluvy dlžník vyhlásil, že s uzatvorením tejto
zmluvy súhlasí, a že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy.
Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4
ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby
to malo vplyv na trvanie zmluvy o úvere a nevyžadovala, aby sa
vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. K jej uzavretiu došlo po nekonkretizovanom
poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia.
Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere, ale aj rozhodcovská zmluva bola
oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári neznamená, že dlžník ju nemal možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred
pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť túto
odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o úvere.
V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred
všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.
Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o
nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.
Rozhodcovská zmluva v článku III obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že bol poučený o dôsledkoch
uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník
poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za
predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok
vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka).
Preto aj odvolací súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu
vydať exekučný titul, za individuálne nedohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve,
spôsobujúcich jej neplatnosť za predpokladu, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy bola žalovaná v
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.
Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe rozhodnutie účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia
spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, než to
požadovali súdy.Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá
značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho
konania s rozhodcovským konaním.
Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11
nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa
zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania
nekalých podmienok, - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej
viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so
spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s
dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.
V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť
riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú
možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky
písomnou formou zrejmou potrebou.
Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len
v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi
a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto
zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.