Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010152
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417010152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov

senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného C. L. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/58/2017 zo dňa 24. 08. 2017, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 12. 12. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

C. L., M.. XX. XX. XXXX F. Q., trvale bytom Ľ.. N. X, L., prechodne bytom Q.B. XX, Q.,

podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V sp.zn. 1Pv 229/2017 zo dňa 15. 06. 2017, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna C. L., M.. XX. XX. XXXX, Q.
Q., B.. D. XXXX/X, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/128/2015 zo dňa 18. 02. 2016, ktorým bol zaviazaný prispievať
na výživu syna C. sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky oprávneného

dieťaťa L. L., si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca november 2016 doposiaľ, čím mu
vznikol voči L. L. dlh na výživnom vo výške 800 €, pričom počas rozhodného obdobia bol od 21. 02.
2017 riadne zamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Bratislava evidovaný nebol,
dávky v hmotnej núdzi nepoberal,

nakoľko zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/58/2017 zo dňa 24. 08. 2017 bol obžalovaný C.

L. uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ženapriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna C. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., B.. D. XXXX/X, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu
i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/128/2015 zo dňa 18. 02. 2016, ktorým bol

zaviazaný prispievať na výživu syna C. sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky oprávneného dieťaťa L. L., si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca november 2016
doposiaľ, čím mu vznikol voči L. L. dlh na výživnom vo výške 1.000 €, pričom počas rozhodného obdobia
bol od 21. 02. 2017 riadne zamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Bratislava
evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal,

za čo mu bol podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pre výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 27. 09. 2017 odvolanie smerujúce proti

výrokom o vine a treste. V odvolaní obžalovaný uviedol, že dlžné výživné vo výške 1.100 € zaplatil, čo
preukazuje pripojenou poštovou poukážkou.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného
poriadku riadne doručené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch
podaného odvolania s tým, že ľutuje neplatenie výživného v zákonných lehotách, a navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby.

Osoba, do rúk ktorej bol obžalovaný povinný platiť výživné, L. L., na verejnom zasadnutí potvrdila, že
obžalovaný dlžné výživné v celom rozsahu zaplatil dňa 17. 09. 2017.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. f)
Trestného poriadku, nakoľko trestnosť činu zanikla.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods.
1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3
Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 86 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu
zanikla.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd
zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené
ustanovenie Trestného zákona .

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
IV podal dňa 19. 06. 2017 na C. L. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že- napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna C. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., B.. D. XXXX/X, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu

i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/128/2015 zo dňa 18. 02. 2016, ktorým bol
zaviazaný prispievať na výživu syna C. sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky oprávneného dieťaťa L. L., si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca november 2016
doposiaľ, čím mu vznikol voči L. L. dlh na výživnom vo výške 800 €, pričom počas rozhodného obdobia
bol od 21. 02. 2017 riadne zamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Bratislava

evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal,

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre rozhodnutie,
zákonným spôsobom, a následne rozhodol spôsobom, ktorý zodpovedal vykonanému dokazovaniu a
zistenému skutkovému stavu, ktorý správne subsumoval pod príslušné ustanovenia Trestného zákona.
Nedopustil sa pri tom žiadnych vážnych procesných chýb v konaní predchádzajúcom napadnutému

rozsudku.

Hlavné pojednávanie vykonal súd prvého stupňa v neprítomnosti obžalovaného v súlade s § 252
Trestného poriadku. Vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne L. L., podľa § 269 Trestného

poriadku prečítal listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný bol zaviazaný platiť na výživu
svojho syna C. 100 € mesačne. Túto povinnosť si v zmysle vlastnej výpovede i výpovede svedkyne L.
L. neplnil v období od novembra 2016. Zo správ príslušných úradov je zrejmé, že obžalovaný nebol v
rozhodnom období (od novembra 2016 do vyhlásenia napadnutého rozsudku) evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie a nepoberal dávky v hmotnej núdzi, v ďalšej časti rozhodného obdobia bol riadne

zamestnaný a jeho príjem mu umožňoval platiť výživné riadne. Súd prvého stupňa správne ustálil výšku
dlhu na výživnom ku dňu svojho rozhodnutia na 1.000 €. Zákonu zodpovedalo i ustálenie zavinenia
obžalovaného v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu. Aj odvolací súd
dospel k záveru, že obžalovanému nič nebránilo využiť všetky dostupné prostriedky, vrátane evidencie
na úrade práce, na získanie vhodného zamestnania, a následne dosahoval príjem umožňujúci plnenie

vyživovacej povinnosti voči maloletému, a preto je zrejmé, že bol uzrozumený s neplatením výživného
v riadnych termínoch.

Odvolací súd konštatuje, že po vyhlásení napadnutého rozsudku došlo k podstatnej zmene právne
relevantných skutočností, keď obžalovaný dlžné výživné dodatočne zaplatil. Pri trestnom čine

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zákon upravuje v citovanom ustanovení
§ 86 podmienky účinnej ľútosti páchateľa tak, že musí dôjsť k dodatočnému splneniu povinnosti skôr
ako sa súd odoberie na záverečnú poradu, a zároveň nesmú nastať trvalo nepriaznivé následky
neplnenia povinnosti vo vzťahu k oprávnenému subjektu, v tomto prípade maloletému dieťaťu. Pod
dodatočným splnením povinnosti treba rozumieť zaplatenie dlžného výživného za obdobie, ktoré

je predmetom trestného stíhania. V danom prípade bolo rozhodné obdobie ohraničené momentom
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa dňa 24. 08. 2017, keďže v dôsledku absencie prokurátora
nemožno s poukazom na zákaz reformationis in peius (zmeny k horšiemu) rozširovať rozsah vyživovacej
povinnosti nad rámec prvostupňového rozhodnutia. Aby nastali podmienky predpokladané zákonom
pre účinnú ľútosť, bol obžalovaný povinný dodatočne zaplatiť sumu 1.000 € tak, ako bolo ustálené v

napadnutom rozsudku. V odvolacom konaní obžalovaný preukázal predložením poštovej poukážky, že
dňa 17. 09. 2017 zaplatil titulom zameškaného výživného L. L. sumu 1.100 €, čo svedkyňa osobne na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potvrdila. Neuviedla, že by došlo k trvalo nepriaznivým následkom
trestného činu, ktoré spočívajú predovšetkým v poškodení telesného či duševného zdravia maloletého
alebo v narušení vývoja jeho osobnosti. Nič z uvedeného v konaní nevyšlo najavo.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že došlo ku kumulatívnemu naplneniu
zákonných podmienok účinnej ľútosti obžalovaného podľa § 86 písm. a) Trestného zákona, a teda
zanikla trestnosť jeho činu. Táto právna skutočnosť bola dôvodom, prečo odvolací súd podľa § 321 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a podľa §§ 322 ods. 3 a 285

písm. f) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.