Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/228/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212015
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5113212015.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so
sídlom v Prahe 3, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČ: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému A. X., H..
XX. XX. XXXX, C. Z., D. XXXX/XX, Slovenská republika v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 288,00,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť zmenkovú sumu 68 € spolu s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej
sumy 68 € od 11. 10. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok vo výške nad 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 288
€ od 27. 07. 2010 do zaplatenia sa zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nárok sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 28. 3. 2013 si žalobca proti žalovanému uplatnil právo na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 288 €, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne

zo sumy 288 € od 27. 07. 2010 do zaplatenia, na 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 288 € od 11.
10. 2010 do zaplatenia, na zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,96 € a náhradu
trov konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 06. 11. 2009 na zmenkovú sumu 288 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku

vo výške 0,25% denne od 27. 07. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 06. 11. 2009 na sumu
288€,čojedátumvystavenia,pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokžalovanéhozaplatiťtútozmenkupri
predložení na rad zmenkového veriteľa, a to zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 27. 07.
2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku
k zaplateniu, pričom vystaviteľ na zmenkovú sumu nezaplatil nič, rovnako nič neuhradil na úroky. Keďže

zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca

uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právnehozástupcu vrátane osvedčenia ne registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby
sa vo veci nariadilo pojednávanie.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto
veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 a keďže sa jedná o
cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná
podľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/ES.
Keďže Slovenská republika ako zmluvná strana tohto nariadenia Komisii oznámila, že príslušnými súdmi

na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej
republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa sídla
žalovaného.

5. Dňa 12. 11. 2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval
žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na

odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal do vlastných rúk dňa 14. 11. 2013 a do 30 dní od doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, súdu odoslal vyplnené tlačivo „C“ na odpoveď.
V tomto tlačive žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu akceptuje len čiastočne, s poukazom na
prebiehajúce exekučné konanie 18Er/363/2011 (EX 2001/2011) a so zmenkou nesúhlasí, pretože bol
podvedený, s takýmto obsahom by ju nevypisoval.

6. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky a exekučného spisu, ktorý označil vo svojej
žalobnej odpovedi žalovaný, súd vo veci nariadil ústne pojednávanie a to dňa 13. 01. 2014 na deň 07.
02. 2014, toto pojednávanie bolo následne odročované vzhľadom na pretrvávajúcu práceneschopnosť

žalovaného, ktorá trvala až do pojednávania nariadeného na deň 27. 11. 2014, na ktoré sa síce žalovaný
nedostavil ale súhlasil s jeho vykonaním vo svojej neprítomnosti.

7. Na pojednávanie dňa 27. 11. 2014 sa nedostavil ani právny zástupca žalobcu, ktorý sa podaním z 26.
11. 2014 ospravedlnil a súčasne sa pokúsil ďalšou právnou argumentáciou zdôvodniť uplatnený nárok.

Žalujúca strana predovšetkým namietala nariadenie ústneho pojednávania, ako procesný postup súdu v
rozpore s Nariadením č. 861/2007/ES a tvrdil, že žalujúca strana nemá vedomosť o tom, že by žalovaný
popieral uplatnenú pohľadávku (žalujúca strana to tvrdila napriek tomu, že kópia tlačiva „C“ žalobnej
odpovede žalovaného jej bola doručená s predvolaním na pojednávanie a navyše bola prečítaná
a pojednávaní dňa 07. 02. 2014 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu). Žalujúca strana potom

poukázala na argumentáciu v obdobnej veci v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 05. 09. 2013 a v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21. 11. 2013, ktoré obe uznesenia boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

8. Na pojednávaní dňa 27. 11. 2014 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho

spisu, najmä zmenky a oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
18Er/363/2011 a 17Er/759/2008.

9. Takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

10. Z originálu zmenky, ktorej fotokópia je pripojená aj v súdnom spise súd zistil, že zmenka bola
vystavená v Martine 06. 11. 2009 žalovaným s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na
rad : Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu 288 € a
zmenkový úrok 0,25% denne od 27. 07. 2010, pričom zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“

a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 288
€ a dátum začiatku úročenia od 27. 07. 2010, pričom na jej okraji je uvedený aj údaj číslo zmluvy
608900123. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a rodným číslom vystaviteľa a ako
bolo nepochybne zistené vlastnoručným podpisom vystaviteľa, teda žalovaného. Na rube zmenky sa
nachádza zápis „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,

Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“.

11. Z kópie pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/363/2011 súd zistil,
že je do neho pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskározhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR
12543/10 zo dňa 22. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 01. 2011 a vykonateľnosť 20. 01.
2011. Týmto rozsudkom bolo žalobcovi - obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova

25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 priznané plnenie proti žalovanému A. X., H.. XX. XX. XXXX, C.
D. XXXX/XX, Z. zo zmenky, vystavenej 06. 11. 2009. Obchodnej spoločnosti Pohotovosť bola priznaná
zmenková suma 288 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 288 € od 27.
07. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 288 € od 11.
10. 2010 do zaplatenia a náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 140,33 €. Z predmetného

rozhodcovského rozsudku je teda zrejmé, že titulom zmenky, ktorú žalobca vo veci Okresného súdu
Martin sp. zn. 9C/228/2013 pripojil do súdneho spisu, a titulom ktorej požadoval vyššie uvedené plnenie
proti žalovanému, bolo už raz priznané plnenie predtým remitentovi zmenky, to znamená obchodnej
spoločnosti Pohotovosť s.r.o.

12. Zo spisu bolo ďalej zistené, že obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. spísala dňa 01. 02. 2011 pred

súdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmnaexekútorskomúradevBratislavesosídlomZáhradnícka
62, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému A. X., ktorého generálie sú uvedené vyššie
na vymoženie povinnosti priznanej vyššie uvádzaným rozsudkom rozhodcovského súdu.

13. Dňa 18. 02. 2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd Martin o udelenie

poverenia na vykonanie tejto exekúcie avšak Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 18Er/363/2011 zo
dňa 23. 02. 2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia zamietol. Toto
uznesenienadobudloprávoplatnosť18.03.2011.Zodôvodneniauzneseniajezrejmé,žesúdpreskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný
titul z hľadiska ich súladu so zákonom a zistil rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný titul podľa

názoru exekučného súdu priznával nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi.
Tiež podľa názoru Okresného súdu Martin exekučný titul nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti,
t.j. presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Rozhodcovský súd sa nezaoberal
postavením žalovaného, ako spotrebiteľa a zároveň v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa
neaplikoval pre neho priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Súd po vykonanom dokazovaní sa zaoberal, pred vyhlásením svojho prvého rozsudku, aj
podmienkamikonaniaadospelkpresvedčeniu,ževzmysle§35zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Tento záver potom viedol

súd k tomu, že zaujal názor, že táto skutočnosť bráni tomu, aby súd tú istú vec opätovne prejednal v
zmysle § 153 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Súd preto vo svojom prvom konaní
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi len zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, čiže v
sume 0,96 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol,
a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v napadnutom výroku
o zamietnutí žaloby, vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku náhrade trov prvostupňového konania,
a to svojim uznesením sp. zn. 13Cob/123/2015 zo dňa 04. 09. 2015.

16. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na skutočnosť, že je toho názoru, že
posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku veci rozhodnutej alebo nie,
nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci zo

strany súdu vychádzalo výlučne z okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom konaní
zaoberal alebo nie. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka
právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená
to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nebola spochybnená. Ak rozsudok
rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za nespôsobilý

podklad pre vedenie exekúcie, na základe jeho nevykonateľnosti tak nemožno dospieť k záveru, že by
právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezameniteľným spôsobom vyriešená, nakoľko z
takéhotorozsudkuneplynulžiadnemuzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniažiadneprávaanipovinnosti
a v prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, žeexekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný a preto na jeho podklade nemožno viesť exekúciu a
to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu nemôže založiť prekážku
rozhodnutejvecizdôvodu,žetakýmtorozsudkomprávnavecnebolavyriešenádefinitívnymspôsoboma

takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho konania, nedošlo k vyriešeniu medzi
účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola poskytnutá relevantná ochrana ich
práv a oprávnených záujmov. Bude úlohou okresného súdu zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou je
platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím

na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého nevykonateľný rozhodcovský rozsudok
prekážkuvecirozhodnutej podľa§159ods.3O.s.p.nezakladá,okresnýsúdopätovneposúdižalobcom
uplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu
zamietol.

17. V ďalšom konaní potom súd za zaoberal otázkou, ktorú nastolil odvolací súd, súčasne však zameral

svoje dokazovanie aj na oprávnenosť nárokov zo zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi
predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vznikol
vzťah, ktorý ma charakter vzťahu spotrebiteľského. Žalujúca strana však v ďalšej fáze konania podaním
zo dňa 18. 12. 2015 zobrala žalobu späť v časti kde požadovala zmenkový úrok z istiny nad sadzbu
0,06 % denne (č. l. 142 spisu).

18. V tejto fáze konania oznámením zo dňa 13. 11. 2014 zahlásil svoj vstup do konania podľa vtedy
platných predpisov vedľajší účastník, a to občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
so sídlom v Bratislave a súd napriek námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorú vzniesla
strana žalujúca, pripustil vstup tohto združenia do konania, pričom toto združenie konalo na podporu

strany žalovaného až do 30. 06. 2016, teda do momentu, keď skončila účinnosť Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého združenie do konania vstúpilo v zmysle § 93 O. s. p.. Od 01. 07. 2016 však
vstúpil do účinnosti nový procesný predpis upravujúci konanie pred súdmi, a to Civilný sporový poriadok,
ktorý takýto inštitút nepoznal a otázku existencie vedľajšieho účastníka v konaní po 01. 07. 2016 neriešili
ani jeho prechodné a záverečné ustanovenia. Súd preto s vedľajším účastníkom konať od 01. 07. 2016

prestal a túto skutočnosť oznámil jeho právnemu zástupcovi listom z 26. 08. 2016.

19. Súd rozhodoval znova spor v čase, keď už bolo známe spoločné stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2015 prijaté v súvislosti s
inými takmer identickými spormi, ktoré žalobca viedol takmer na všetkých súdoch na území Slovenskej

republiky. Podľa tohto stanoviska ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto

skúmaťažpoúroveňdohodyovyplňovacompráve,aplikujúcprávnuúpravuplatnúaúčinnúvčase,kedy
bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

20. Súčasťou spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/363/2011 bola aj podľa presvedčenia súdu
prevažne platne uzavretá zmluva o úvere medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so
sídlom v Bratislave ako veriteľom a žalovaním ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali ustanovenia vtedy platného Zákona

o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a túto skutočnosť už konštatoval aj exekučný súd.
Ani skutočnosť, že pri vyplnení úverovej zmluvy bolo pracovníkom veriteľa doplnené do klasickej
formulárovej zmluvy, že zmluva je poskytovaná žalovanému za účelom výkonu povolania neznamená,
žebyposkytnutýúvernespadalpodprávnuúpravuvyššieuvedenéhozákona.Tútoskutočnosťnakoniec
presvedčivo nespochybnila ani obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave práve

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/363/2011, keďže voči uzneseniu Okresného súdu Martin
sp. zn. 18Er/363/2011 zo dňa 23. 02. 2011 nepodala odvolanie.21. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných sporoch vedených na Okresnom súde Martin
(10C/273/2012) známa skutočnosť, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. v snahe obísť
striktné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. aj pri poskytovaní de facto

klasických spotrebiteľských úverov občanom uvádzala vo formulárovom tlačive zmluvy, že úver je buď
poskytovaný na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania u osôb, ktoré boli napr. študentmi, na
materskej dovolenke, dôchodcami a pod.. Naviac z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný
podpísal zmenku 06. 11. 2009, avšak jeho pracovný pomer mu končil 30. 11. 2009 a následne od 01.
12. 2009 až do 31. 05. 2010 poberal dávku v nezamestnanosti, teda je nepravdepodobné, že by 06.

11. 2009 bol prijímal úver na výkon jeho povolania tak, ako to bolo uvedené vo formulárovom tlačive
úverovej zmluvy.

22. Preto podľa presvedčenia súdu nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k žalovanému ako
spotrebiteľovi je nutné posudzovať ako nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obligatórnou
náležitosťou takého úveru je potom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch

ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Tiež podľa § 4 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods.
2 za príslušný kalendárny štvrťrok; a ďalšie náležitosti, ktoré zmluva postrádala.

24. V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil bolo pre súd nesporné, že zmenka bola vystavená
dňa 06. 11. 2009 ako zmenka, ktorá zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. z úverovej zmluvy č. 609000125 uzavretej 06. 11. 2009 a žalovanému na základe
tejto úverovej zmluvy bol poskytnutý úver v sume 200 € za poplatok vo výške 196 €. Žalovaný ho mal

zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 33 € počnúc dňom 22. 12. 2009. Podľa označenia vo formulári
úverovej zmluvy mal si zobrať úver na výkon povolania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné
podmienky poskytnutia úveru uvedené na rubovej časti zmluvy. Tie v článku 17 obsahovali aj dohodu o
vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka (vystaviteľa zmenky - ďalej
len „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi - ďalej len „remitent“

vystavilvystaviteľzmenku,vktorejniesúvyplnené-zmenkovásumaadátumúročeniazmenkovejsumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, keď sa podľa
bodu 4 týchto obchodných podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí 4 po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
veriteľ takže ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

26. V článku 18 všeobecných obchodných podmienok bola dohodnutá rozhodcovská doložky, podľa
ktorej zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu, sporov plynúcich z tejto

zmluvy o úvere, zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany sa pomocou mediátora pokúsia vyriešiť spor, ktorý vznikol
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej výklad alebo zrušenie. V zmysle tejto dohody zmluvné
strany dohodli riešenie sporov pred mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky. Súčasne v rozhodcovskej doložke uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave, Karloveské rameno 8 ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, prípadne budú
riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu, teda Občianskeho súdneho poriadku.27. Túto rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyplývajúcu z ust.
§ 53 ods. 4 písm. r/ vtedy platného Občianskeho zákonníka, pretože vyžadovala v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní za predpokladu, že na základe žaloby podanej na označenom rozhodcovskom súde vyvolá spor
dodávateľ, čiže veriteľ. Preto na základe neplatnej doložky nemohla byť platne založená právomoc
rozhodcovského súdu a vyššie uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol ničotným alebo nulitným právnym
aktom tohto súdu vydaným bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.

28. V ďalšom súd v zmysle vyššie uvádzaných skutočností sa zaoberal aj tým, či nároky vyplývajúce
zo zmenky, ktorú predložil žalobca sú dôvodné a zákonné v zmysle vyššie citovaného Zákona o
spotrebiteľských úveroch a, či zmenka bola vyplnená remitentom v zmysle dohody o vyplňovacom práve
zmenky, teda zmenková suma obsahovala všetky zákonné nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k
žalovanému.

29. Nároky pôvodného veriteľa voči žalovanému ako spotrebiteľovi a teda aj právnu možnosť
zabezpečenia týchto nárokov z úverovej zmluvy formou zmenky bolo preto nutné posudzovať v
zmysle režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., pretože nároky veriteľa vo
vzťahu k žalovanému boli nárokmi dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ako súd konštatoval, v
zmluve absentovali, vyššie uvádzané náležitosti vyžadované vtedy platným Zákonom o spotrebiteľských

úveroch, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a ďalej údaj o priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov tak, ako to bolo konštatované vyššie. Absencia týchto náležitostí potom spôsobovala v
zmysle § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch skutočnosť, že úver sa považoval za bezúročný
a bez poplatkov, teda ak žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200 €, mal by vrátiť vzhľadom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť len túto sumu, (bez dohodnutého poplatku vo výške 196 €).

30. V rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol súčasťou vyššie uvádzaného exekučného spisu bolo
konštatované, a to v jeho odôvodnení, že zmenková suma vo výške 288 € pozostávala z istiny vo výške
264 € a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 24 €. Ak podľa dohody v zmluve mal žalovaný
zaplatiť celkovo sumu 396 € a z tejto istiny mal žalovaný podľa rozhodcovského rozsudku dlhovať sumu

264 € je potom zrejmé, že musel zaplatiť sumu 132 € na istinu úveru dohodnutú v zmluve celkovej
výške 396 €. Ak však záväzok žalovaného voči jeho pôvodnému veriteľovi, teda obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., predstavoval vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru len sumu 200
€, z ktorej žalovaný zaplatil sumu 132 €, je zrejmé, že potom na istine dlhuje 68 €. Iné nároky pôvodného
veriteľa voči žalovanému preukázané neboli.

31. Preto podľa presvedčenia súdu v súlade s dohodou o vyplnení zmenky mala byť v zmenke uvedená
zmenková suma len 68 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 200 €, ktorú mal žalovaný skutočne
svojmu veriteľovi zaplatiť a sumou 132 €, ktorú zjavne zaplatil.

32. Aj keď v prejednávanom prípade šlo o nároky zo zmenky, súd rozhodoval v čase, keď platilo
novelizované ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb..

33. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

34. Podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha

nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa
odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Práve z citovaného ustanovenia súd vychádzal keď aj bez ďalších námietok žalovanej strany

prihliadal na skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

36. Podľa § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať:1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

37. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového súd
žalobcovi priznal len zmenkovú sumu v dôvodnej výške 68 € a zákonný 6 % ročný úrok z tejto sumy od
11. 10. 2010, teda odo dňa sročnosti ako žalobca žiadal.

38. Pokiaľ však žalobca žiadal 0,06 % úrok denne zo zmenkovej sumy 288 € od 27. 07. 2010 do
zaplatenia, súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú.

39. Šlo o časť dohodnutého úroku v zmysle § 48 ods. 1 bod 1 Zákona zmenkového a šekového,
ktorý bol pôvodne dohodnutý vo výške 0,25 % denne od 27. 07. 2010 do zaplatenia. Tento úrok

tak, ako bol v zmenke dohodnutý považoval súd za dohodnutý neplatne, pretože odporoval dobrým
mravom, čiže dohoda o ňom bola v zmenke neplatná, vzhľadom na ust. § 39 Obč. zák.. Úrok vo
výške 0,25 % denne v prepočte predstavuje totiž 91,25 % ročne, pričom v roku 2009, keď bol
poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý mal byť splatený do jedného roka, sa úrokové sadzby
poskytovaných spotrebiteľských úveroch pohybovali do 9 % ročne. Z toho je zrejmé, že dohodnutý úrok

zo zmenkovej sumy celkovo 91,25 % ročne, takúto priemernú ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne
prevyšoval. Takýto úrok umožňoval pôvodnému veriteľovi naviac získať za rok takmer celú dlhovanú
istinu a hraničil s úžerou. Preto dohoda o tak vysokom úroku, podľa presvedčenia súdu, odporovala
dobrým mravom a ako taká bola neplatná. Aj keď žalobca žiadal z takto dohodnutého úroku len jeho
časť vo výške 0,06 % denne, súd mu takýto nárok priznať nemohol, pretože celá dohoda o úrokoch zo

zmenkovej sumy bola podľa presvedčenia súdu v rozpore s dobrými mravmi a ako taká neplatná, a preto
súd žalobcovi nepriznal ani len časť z neplatne dohodnutého plnenia.

40. Súd preto žalobu vo zvyšku uplatneného nároku na zmenkovú sumu a na úrok zo zmenkovej sumy
zamietol ako nedôvodnú a v časti kde žalobca zobral žalobu späť konanie zastavil v zmysle ust. § 145

ods. 2 C. s. p..

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Ani jedna zo strán nebola v konaní
plne úspešná a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa čl. 15 ods.1 Nariadenia (ES) č.861/2007 je rozsudok vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný
opravný prostriedok.