Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/471/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411209705
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411209705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: O. G., D..
XX.XX.XXXX, N. T. XXXX/XX, N., o zaplatenie 1 514,69 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C/290/2012-130 zo dňa 1. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 387,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 15.6.2011 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku odvolací súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti istiny vo výške 842,01 € a v
časti debetného zostatku vo výške 15,85 € spolu s debetným úrokom zo sumy 15,85 € vo výške 25 %
p.a. od 1.4.2011 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1135,79,-€ titulom
nesplatenej istiny a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 213,80 € titulom vyčísleného úroku z úveru ku dňu 14.06.2011, sumu 31,48 €
titulom vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 14.06.2011, sumu 133,62 € titulom vyčísleného poplatku
ku dňu 14.06.2011, spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % p.a. zo sumy 1 977,80 € od 15.06.2011
do 07.03.2013, spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % p.a. zo sumy 1 927,80 € od 08.03.2013 do
03.04.2013, spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % p.a. zo sumy 1 135,79 € od 04.04.2013 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2 325,22 € od 15.06.2011 do 07.03.2013, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2 275,22 € od 08.03.2013 do 03.04.2013, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1 438,21 € od 04.04.2013 do zaplatenia, a to všetko do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a
§ 374 ods. 4 O.s.p. Prvoinštančný súd uznesením č. k. 7C 290/2012-102 zo dňa 16.1.2015 zamietol
návrh žalobcu zo dňa 12.11.2013 na zastavenie konania v časti uhradenej istiny vo výške 842,01 € a v

časti uhradeného debetného zostatku 15,85 € spolu s debetným úrokom zo sumy 15,85 € vo výške 25
% p.a. od 1.4.2011 do zaplatenia. Nakoľko žalobca podal odvolanie proti uzneseniu vyššieho súdneho
úradníka zo dňa 17.3.2015, súd prvej inštancie na návrh žalobcu (§ 374 ods. 4 O.s.p.) v časti uhradenejistiny vo výške 842,01 € a v časti uhradeného debetného zostatku vo výške 15,85 € spolu s debetným
úrokom zo sumy 15,85 € vo výške 25 % p.a. od 1.4.2011 do zaplatenia, konanie zastavil.

3. Svoje rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil § 52 ods. 1, § 52a ods. 1 a § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 497, § 499, § 502 ods. 2, § 503 ods. 3, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1,
§ 710, § 711 ods. 1 a § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských

úveroch“). Z listinných dôkazov ako aj z výpovedí bolo podľa prvoinštančného súdu nesporne
preukázané, že dňa 23.7.2008 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Úverovú zmluvu č.
XXXXX-XXXXXX/XXXX. Predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru žalovanému
v celkovej výške 75.000,- Sk s individuálne dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou. Žalovaný sa zaviazal
splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach. Pravidelné mesačné splátky
sa realizovali z účtu žalovaného u žalobcu vo výške dohodnutej mesačnej splátky. Žalovaný v priebehu

splácania poskytnutého úveru nedisponoval potrebným množstvom peňažných prostriedkov na účte u
žalobcu, z ktorého sa realizovalo inkaso splátok v prospech žalobcu. Nebolo preto možné zrealizovať
prevod splátok úveru. Žalovaný neuhradil splátky úveru ani iným spôsobom a v dôsledku uvedeného
sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru. Z dôvodu omeškania so splácaním úveru
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok, ale žalovaný neuhradil dlžnú čiastku ani

dodatočne. Žalobca preto v súlade s ustanoveniami Zmluvy o úvere oznámil žalovanému zosplatnenie
celého úveru ku dňu 15.3.2011. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 16.7.2008 uzavrel
žalovaný so žalobcom aj Zmluvu o bežnom účte v ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zriadiť a
viesť bankový účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX (nástupnícky účet v zmysle vyššie uvedenej fúzie
má č. XXXXXXXXX/XXXX) a žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné

príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte resp. do výšky zmluvne povoleného
prečerpania, pričom v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených
na účte žalobca úročí vzniknutý zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom.

4. S poukazom na ustálený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že predmetný úver nie je

možné považovať (ako žiadal žalovaný) za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko predmetná Úverová
zmluva č. 88217-439021/4900 zo dňa 23.07.2008 je (a bola) uzavretá plne v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch, platným v čase uzavretia úverovej zmluvy, pričom obsahuje všetky v tom
čase požadované zákonom, a teda predpísané podstatné náležitosti podľa ust. § 4 cit. zákona, a preto
ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu uhradil na

celý úver sumu 2 101,74 € (výška úverového limitu ale bola 75 000,- Sk, t.j. 2 489,54 €) a teda ak
by aj súd mal za to, že úver bol poskytnutý bez úročne ako žiadal žalovaný, ku dňu rozhodnutia súdu
žalovaný neuhradil ani jeho výšku. Splátky vo výške 842,01 € žalobca započítal podľa ust. § 330 ods. 2
Obchodného zákonníka, na čiastočné pokrytie istiny (1 977,80 € - 842,01 € = 1135,79 €). Zostatok dlhu
zo spotrebného úveru pozostával z nesplatenej istiny 1 135,79 €, a preto súd prvej inštancie zaviazal

žalovaného k zaplateniu sumy 1 135,79 € titulom nesplatenej istiny a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

5. Výška debetného zostatku na bežnom účte bola 15,85 €, debetná úroková sadzba vyhlasovaná
žalobcom bola vo výške 25 % p.a. Žalovaný napriek výzvam žalobcu nezaplatil ku dňu podania žaloby

na súd dlžnú sumu, z predloženého výpisu účtovných kníh právneho predchodcu žalobcu a žalobcu
vyplýva, že aktuálna výška dlžnej sumy ku dňu podania žaloby na súd predstavovala sumu 2 372,55
€ (nezaplatená istina: 1977,80 €, riadny úrok z úveru vo výške 213,80 €, stanovená do dňa výpisu
z bankovej knihy žalobcu 14.06.2011, debetný zostatok na bežnom účte 15,85 € - výška zostatku
stanovená do dňa z výpisu z bežného účtu odporcu 31.3.2011 a poplatky vo výške 133,62 €). V zmysle

čl. IV bod 4 úverovej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude
úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,00 % p.a. Za obdobie odo dňa vyhotovenia výpisu z
bankovej knihy žalobcu od 15.6.2011 si žalobca riadne úroky vo výške 12,00 % p.a. zo sumy 1 977,80
€ uplatnil ako príslušenstvo žalovanej sumy. V zmysle čl. IV bod 7 úverovej zmluvy sa žalobca so
žalovaným dohodli, že v prípade omeškania žalovaného so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa

úverovej zmluvy sa budú tieto záväzky úročiť úrokmi z omeškania vo výške 22,00 % p.a. (12 + 10
= 22), nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný ako spotrebiteľ sa dostal do omeškania
dňa 16.03.2011, výpočet úrokov z omeškania sa riadi ust. § 369 Obchodného zákonníka, účinným od
15.1.2009, podľa ktorého záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možnodohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva, žalobca
si uplatnil úroky z omeškania vo výške určenej v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom v prvý deň omeškania žalovaného, teda vo výške 9 % p.a. Za obdobie odo dňa vyhotovenia

výpisu z bankovej knihy žalobcu t.j. od 15.6.2011 si žalobca tieto úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. zo
sumy 2325,22 € uplatnil ako príslušenstvo žalovanej sumy. Žalovaný je v omeškaní s plnením záväzkov
zo zmluvy odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 15.3.2011, kedy bola výška úroku z
omeškania stanovená na 9 % p.a.

6. O trovách konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to podľa jeho obsahu
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zo samotnej povahy zmluvy

uzavretej medzi stranami sporu je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne aplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka, preto jeho rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vzhľadom na to, že uzatvorená zmluva je spotrebiteľská, musí obsahovať podstatné

náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods.
2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky, termín prvej a poslednej splátky a počet
mesačných splátok. Termín splatnosti 82 mesačných splátok v zmluve jednoznačne absentuje. Z výšky
mesačnej splátky nie je zrejmé, koľko pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Zmluva neobsahuje ani

náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva síce obsahuje údaj o
RPMN vo výške 15,71 %, formulár však obsahuje údaj vo výške 15,59 %. Už tento rozpor dáva tušiť,
že výpočet RPMN nebude správny. Súd sa mal týmto zaoberať a výpočet RPMN preveriť. Keby súd
prepočítal výšku RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, zistil by, že hodnota
RPMN uvádzaná v zmluve nie je správna. Zmluve tiež neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. k/

zákonaospotrebiteľskýchúveroch,tedapriemernúhodnotuRPMNzverejnenúpodľa§7aods.2zákona
o spotrebiteľských úveroch. Priemerná hodnota RPMN bola podľa § 7a ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch prvýkrát zverejnená dňa 29.4.2008. Povinnosť zverejniť priemernú hodnotu RPMN tak veriteľovi
prvýkrát vznikla dňa 29.6.2008. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.7.2008, t.j. v čase, keď už veriteľ
mal povinnosť uvádzať v zmluve priemernú hodnotu RPMN. Vzhľadom na vyššie uvedené zmluva

neobsahuje podstatné náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho
sa úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný tiež
namietal, že aj keď súd prvej inštancie nepovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov, vyčíslenie
dlžnej sumy ani v takomto prípade nie je správne. Namietal najmä proti viacnásobnom sankcionovaní

žalovaného úrokmi a nesprávnemu započítaniu úhrad žalovaného žalobcom.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Mal za to, že prvoinštančný súd úplne
a správne vykonal všetky potrebné dôkazy. Žalobca nespochybnil potrebu ochrany spotrebiteľa ako

slabšieho účastníka v právnom vzťahu, avšak aj spotrebiteľ si musí byť vedomý, že nie je len subjektom
práv, ale aj subjektom povinností, ktoré mu vyplývajú z úverového vzťahu a musí si byť teda vedomý
aj rizík a následkov v prípade, že tieto povinnosti porušuje. Poukázal na zásadu pacta sunt servanda,
pričom každá zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže
zmluvy len tak uzatvárať a neskôr svojvoľne namietať ich neplatnosť.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

10. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v
rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolaciehopojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3
C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. od
2.4.2008 do 31.7.2008 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

15. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd dospel
k nesprávnemu záveru, keď skonštatoval, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje všetky
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu vyplýva, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 23.7.2008 úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX. Pri
uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako

spotrebiteľ. Z toho vyplýva, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú, čo správne
skonštatoval i prvoinštančný súd. Nakoľko predmetom tejto zmluvy je poskytnutie spotrebiteľského
úveru, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorá musí mať písomnú formu (§ 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) a okrem
všeobecných náležitostí pre daný zmluvný typ (v tomto prípade zmluva o úvere podľa § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka) musí spĺňať i osobitné náležitosti stanovené pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ustanovením § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

17.Zákonomč.568/2007Z.z.účinnýmod1.1.2008bolonovelizovanézneniezákonaospotrebiteľských
úveroch, pričom bol okrem iného i nanovo formulovaný § 4 tohto zákona, kde konkrétne v § 4 ods.

2 písm. k/ bola stanovená nová osobitná obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorou
je údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) na príslušný
spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 7a
ods. 2 tohto zákona. Podľa prechodného ustanovenia § 8aa ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
týkajúceho sa úprav účinných od 1.1.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí

obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k/) do
dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2. V zmysle stanoviska Ministerstva financií SR,
ktoré je odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti v období od 29.4.2008 do 28.6.2008 bolo zverejnenie
údaju o priemernej RPMN v zmluvách a formulároch dobrovoľné. Z uvedeného vyplýva, že počnúc
dňom 29.6.2008 bolo uvedenie priemernej RPMN povinné. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX-

XXXXXX/XXXX bola uzatvorená dňa 23.7.2008, teda v čase, kedy už povinne musela obsahovať údaj
o priemernej RPMN. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluva ani formulár k zmluve podľa § 3 ods. 5 zákona
o spotrebiteľských úveroch údaj o priemernej RPMN neobsahujú. V zmluve tento údaj absentuje úplne
a vo formulári je pri „Priemernej hodnote RPMN“ iba formulácia, že povinnosť uviesť tento údaj vzniká
banke prvýkrát až po dvoch mesiacoch od jej zverejnenia podľa § 7a ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch.

18. Následkom porušenia povinnosti veriteľa ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľskýúver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zverejnenú podľa § 7a ods. 2) v zmysle
§ 4 ods. 3 tohto zákona je, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe takto imperfektnej zmluvy sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Mimoriadna prísnosť tejto sankcie je vyjadrením zvýšeného

spoločenského záujmu na ochrane spotrebiteľa pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pričom
na obsah týchto zmlúv sú kladené striktné obsahové nároky zamerané na to, aby spotrebiteľ pri
uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol schopný urobiť skutočne informované rozhodnutie.

19. Nakoľko sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pričom právny predchodca žalobcu na základe tejto
zmluvy plnil istinu úveru žalovanému, je žalovaný povinný poskytnutú istinu (a iba poskytnutú istinu)
úveru žalobcovi vrátiť. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola 75
000,- Sk, t.j. 2 489,54 €. Zo špecifikácie pohľadávky na č. l. 72 spisu vyplýva, že v prospech úverového
účtu žalovaný uhradil sumu 1 259,73 €. (1 014,78 € + 244,95 €). Predmetná suma predstavuje súčet
úhrad žalovaného započítaných žalobcom na istinu, riadny úrok, úrok z omeškania, úrok z riadneho

úroku a poplatky. Následne podľa zhodných tvrdení strán sporu i predložených dokladov žalovaný ešte
uhradil žalobcovi dňa 7.3.2013 sumu 50,- € (č. l. 80 spisu) a dňa 3.4.2013 sumu 792,01 € (č. l. 81
spisu). Z obsahu spisu teda možno vyvodiť, že spolu žalobca uhradil na predmetný úver sumu 2 101,74
€. Rozdiel medzi istinou úveru (2 489,54 €) poskytnutou právnym predchodcom žalobcu žalovanému
a všetkými úhradami žalobcu (2 101,74 €) v prospech žalobcu predstavuje sumu 387,80 €, ktorú je

žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. Vo zvyšku žalovanej istiny odvolací súd žalobu zamietol.

20. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úrok z omeškania, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k
dátumu 15.3.2011, úroky z omeškania žiadal ale priznať až od 15.6.2011. Žalovaný sa s dostal s
plnením celej dlžnej pohľadávky, teda s plnením peňažného dlhu do omeškania, pričom toto omeškanie

žalovaného vzniklo dňa 16.3.2011 (deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru),
kedy výška úroku z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013
predstavovala 9 % ročne. Žalobcovi preto možno priznať úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 387,80
€ od 15.6.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku odvolací súd žalobu v časti príslušenstva zamietol.

21. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd
prvej inštancie vyhovel žalobe, zmenil podľa § 388 C.s.p., nakoľko neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací

súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade
s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo skutočnosti,
že žalobca sa svojou žalobou domáhal pôvodne zaplatenia istiny 2 372,55 €. Súd prvej inštancie zastavil
konanie na základe čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky zo strany žalobcu vo výške 842,01 € a

15,85 €, spolu 857,86 €. V tejto časti možno pričítať procesné zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods.
1 C.s.p.) žalovanému, nakoľko k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo z dôvodu čiastočného zaplatenia
žalovanej pohľadávky žalovaným. Žalobca mal ďalej úspech v časti žalovanej istiny vo výške 387,80 €.
Celkovo preto možno mať za to, že žalobca mal úspech v časti istiny 1 245,66 € (857,86 € + 387,80 €).
Vo zvyšnej časti pôvodne žalovanej istiny vo výške 1 126,89 € (2 372,55 € - 1 245,66 €) mal na druhej

strane úspech žalovaný. Možno teda uzavrieť, že úspech oboch strán sporu bol len čiastočný, pričom
bol v zásade rovnaký (1 245,66 € oproti 1 126,89 €), preto je dôvodné rozhodnúť o náhrade trov konania
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).