Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220932
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814220932.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca JUDr. U.

P., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. O. č. 2, W. Bystrica, žalovaná O. T., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom ul. L. č.
XXX/XX, T. Q., zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, ul. Bakalárska č. 6, Prievidza, o zaplatenie
2.759,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Konanie o zaplatenie 270,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

P r i z n á v a žalovanej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca Ivan Nikel, nar. X.X.XXXX žalobou zo dňa 1.12.2014, domáhal sa proti žalovanej zaplatenia
2.759,50 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.12.2013 v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka,
ako veriteľ a súčasne dlžník proti žalovanej ako veriteľovi a súčasne dlžníkovi, jednostranným právnym

úkonom započítal časť svojej pohľadávky vo výške 3.045,50 eur z celkovej pohľadávky 5.805,- eur,
pričom ju vyzval na zaplatenie zvyšnej sumy 2.759,50 eur na jeho účet vedený vo VÚB, a.s., pobočka
BanskáBystrica.Okamihomdoručeniajednostrannejkompenzáciedošlokzánikupohľadávkyžalovanej
vo výške 3.045,50 eur. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 4T 136/2012 zo dňa 24.7.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 3To 114/2013 zo dňa 2.10.2013 ho
zaviazal nahradiť žalovanej ako poškodenej sumu 3.076,24 eur, ktorú jej mal údajne spôsobiť tým, že
jej poškodil a znehodnotil, resp. odmietol vydať osobné veci a zariadenie a vybavenie bytu, situovaného

na 7. poschodí bytového domu ul. X. č. XX, W. W., časť Sásová, ktorý mala od neho v prenájme.
Dňa 16.10.2013 jej bankovým prevodom z celkovej čiastky 3.076,24 eur uhradil sumu 30,70 eur.
Jeho pohľadávka proti žalovanej vznikla titulom nezaplatenia nájomného za nájom uvedeného bytu za
obdobie od 4.2.2010 do 15.11.2011, t. j. za obdobie 21,5 mesiaca (5.805,- eur celkovo). Z trestného
spisu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T 136/2012 vyplýva, že medzi ním, ako vlastníkom bytu
a žalovanou, ako nájomcom bytu bolo dohodnuté mesačné nájomné 270,- eur. Podľa odôvodnenia
rozsudku č. k. 4T 136/2012 zo dňa 24.7.2013 nájomný vzťah vznikol na základe ústnej dohody dňa

4.2.2010, kedy si žalovaná do uvedeného bytu nasťahovala všetky svoje osobné veci a prenajatý byt
zariadila. Obsahom spisu č. k. 4T 136/2012 je zápisnica o vydaní veci zo dňa 25.7.2012 ČVS: ORP-1116/
OV-BB-2011,podľaktorejvtentodeňžalovanáorgánomčinnýmvtrestnomkonaníodovzdalasadutroch
kľúčov od bytu na ul. X. č. XX, W. W., časť X., ktoré od neho prevzala na začiatku nájmu dňa 4.2.2010.S poukazom na uvedené skutočnosti, žalovaná mala byt k dispozícii v časovom období od 4.2.2010 do
25.7.2012. Napriek tomu od nej požaduje nájomné len za obdobie od 4.2.2010 do 15.11.2011 vo výške
5.805,- eur, z ktorej jednostranným právnym úkonom započítal sumu 3.045,50 eur a na jej bankový účet

uhradil 30,77 eur. Žalovaná mu zvyšnú sumu 2.759,50 eur neuhradila, preto v záujme ochrany svojich
práv bol nútený podať žalobu.

3. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Ro 300/2014-20 zo dňa 24.4.2015,
proti ktorému v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podala odpor žalovaná.

4. Žalovaná odpor odôvodnila tým, že proti žalobcovi nikdy žiaden záväzok nemala. Do času, do ktorého
byt užívala nájomné a úhrady, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu riadne v hotovosti platila
k rukám žalobcu. Od 2.7.2010 byt neužívala. Niekedy v období od 2.7.2010 do 19.8.2010 jej žalobca
výmenou zámkov zamedzil prístup do bytu a tým aj jeho užívanie. V prípade, ak by v čase trestného
konania č. 4T 136/2012 žalobca mal proti nej pohľadávku titulom užívania bytu, bol by túto skutočnosť

uviedol a bránil by sa, že bolo jeho právom zadržať jej veci, aby tak zabezpečil svoju splatnú peňažnú
pohľadávku. Prípadne svoj nárok by si uplatnil podanou žalobou v samostatnom konaní. Rovnako tak,
by na jej účet dňa 16.10.2013 nezaslal sumu 30,77 eur. Ak by aj žalobcovi titulom užívania označeného
bytu do mesiaca augusta 2010 zostala dlžná peňažné prostriedky, nárok na zaplatenie pohľadávky je
premlčaný. Tento nárok by bol premlčaný už v lehote 10.12.2013, kedy si časť svojej tzv. pohľadávky

mal započítať. Uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu.

5. V podaní zo dňa 26.8.2015 (došlo dňa 28.8.2015) žalobca G. A. uviedol, že žalovaná počas celej doby
trvania nájmu mu nezaplatila ani jedno euro. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica č.
4T 136/2012 nebolo preukázané, že by on vymenil zámok na vchodových dverách. Žalovaná predmetný

byt užívala počas celej doby dispozície s kľúčmi, spolu s príbuznými. Podľa právnej úpravy platnej na
území Slovenskej republiky, nárok v žiadnom prípade nie je premlčaný.

6. V podaní zo dňa 28.9.2015 žalovaná uviedla, že vzťahy z nájmu bytu svojou povahou sú typickým
občianskoprávnym vzťahom. Poukázala na ustanovenie § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho

zákonníka s tým, že žalobca žalobu na súd podal až dňa 1.12.2014, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej
doby.

7. Dňa 24.3.2016 (došlo dňa 7.4.2016) žalobca G. A., prostredníctvom JUDr. U. P. tunajšiemu súdu
oznámil, že Mgr. C. F., ktorému advokátska komora pozastavila výkon advokátskej činnosti, odvolal

plnomocenstvo a na zastupovanie v konaní udelil plnomocenstvo JUDr. U. P..

8. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 233/2015-90 zo dňa 8.8.2016 nepripustil zastúpenie
žalobcu G. A. JUDr. U., z dôvodu uvedeného v § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď vystupuje
na súde vo viacerých veciach: konanie vedené na Okresnom súde Prievidza č. k. 7C 233/2015, na

Okresnom súde Zvolen č. k. 12C 23/2011, na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 10C 116/2010.

9. Písomným podaním zo dňa 12.9.2016 žalobca G. A. navrhol, aby súd podľa § 80 Civilného sporového
poriadku pripustil, aby do konania na jeho miesto vstúpil JUDr. U. P., nar. XX.X.XXXX.

10. Procesný návrh odôvodnil tým, že na základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
6.9.2016 všetky práva a povinnosti prešli na JUDr. U. P., nar. XX.X.XXXX.

11. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 233/2015-104 zo dňa 27.9.2016 pripustil, aby do konania
na miesto žalobcu G. A. vstúpil U.. U. P., nar. XX.X.XXXX. Žalovaná k zmene strany sporu na strane

žalobcu nemala námietky. S poukazom na ustanovenie § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka naďalej
namietala existenciu uplatnenej pohľadávky a v prípade, ak by aj existovala, zotrvávala na vznesenej
námietke premlčania. JUDr. U. P. súhlasil, aby súd pripustil zmenu strany - žalobcu.

12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (účinnosť nadobudol dňa 1.7.2016), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania,
a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku.14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

15. Z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku vyplýva, že procesné úkony
subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného
predpisu, vo sfére svojich účinkov sa prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti
nového procesného predpisu.

16. Žalobca (pred a po dátume 1.7.2016) označil dôkazy: jednostranný zápočet zo dňa 10.12.2013,
bankový výpis z účtu o prevode sumy 30,77 eur zo dňa 16.10.2013, rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 4T 136/2012 zo dňa 24.7.2013, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 3To
114/2013 zo dňa 2.10.2013, spis Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T 136/2012, zápisnica o vydaní
veci zo dňa 25.7.2012, výsluch svedka G., štatutárneho zástupcu spoločnosti PEMMA, oboznámením

sa s vyúčtovaním služieb, s doručovanými zásielkami.

17. Na pojednávaní dňa 4.4.2017 žalobca uviedol, že nenavrhuje vykonať dokazovanie oboznámením
sa so spisom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T 136/2012.

18. Žalovaná označila dôkazy: oboznámenie sa s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 4T 136/2012, výsluch svedka F. T., jej výsluch ako strany sporu.

19. Na pojednávaní dňa 4.4.2017 sa žalovaná vyjadrila, že nenavrhuje vykonať dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T 136/2012, a ani výsluchom

svedka F. T..

20. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 4T 136/2012 zo dňa 24.7.2013 uznal G. A. za vinného,
že v presne nezistenom čase v období od 2.7.2010 do 19.8.2010 po zamedzení prístupu do bytu,
nachádzajúcom sa na 7. poschodí v bytovom dome na ul. X. č. XX, W. W. O. T. (žalovaná), ktorá na

základe ústnej dohody bola jeho nájomníčkou od 4.2.2010 a ktorá v predmetnom byte mala osobné
veci, písomnosti týkajúce sa jej osoby, vybavenie bytu (označené vo výroku rozsudku), s ktorými jej ako
vlastníčke neumožnil dispozíciu s nimi a veci jej nevydal, ktorým konaním jej tak spôsobil škodu vo
výške 3.076,24 eur, čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd G. A., ako obžalovanému uložil povinnosť nahradiť O. T.

(žalovaná), ako poškodenej škodu vo výške 3.076,24 eur.

21. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T 136/2012 zo dňa 24.7.2013
vyplýva, že G.ko obžalovaný popieral, že by niekedy svoj bytový priestor ponúkal na prenájom a že by
medzi ním a poškodenou bola, a to ani v ústnej forme, uzavretá dohoda o nájme. Kľúče jej len požičal

za účelom, aby si byt prezrela a ukázala ho matke a priateľovi. Následne sa mala rozhodnúť, či požiada
o poskytnutie hypotekárneho úveru za účelom kúpy bytu. Po ohliadke bytu mu kľúče mala nechať v
poštovej schránke, k čomu aj došlo. Nedovolil jej tam doniesť žiadne veci a byt užívať. O. T. (žalovaná)
v postavení svedkyne uviedla, že o ponuke bytu na účely nájmu sa dozvedela z periodika Pardon. S G.
A. sa dohodli na stretnutí. Byt si prezrela, mala záujem len o nájom nie kúpu. Pozdával sa jej a preto

telefonicky kontaktovala kamaráta F. T., ktorý prišiel a za ňu G. A. do rúk odovzdal 540,- eur. Byt od
4.2.2010 užívala s deťmi a svojou matkou. Dňa 2.7.2010 z neho odišla avšak s tým, že sa ešte vráti.
Odvtedybolavbytedvakrát,počasjejneprítomnostisaoňstaralF.T.. Keďsiprišlapresvojeveci,zámky
na dverách boli vymenené. Následne náhodou na internete v ponuke bytov na predaj videla predmetný
byt, z fotografií ktorého spoznala svoje veci. Svedok F. T. v postavení svedka uviedol, že s G. A. sa stretol

osobne, keď O. T. si od neho prenajímala byt a on jej požičal peniaze, za účelom zaplatenia nájomného.
Počas jej neprítomnosti sa o byt staral a za týmto účelom mal k dispozícii kľúče. P. C. v trestnom konaní
vypočutá ako svedkyňa potvrdila, že medzi G. A. O. T. ústnou formou bola uzavretá nájomná zmluva.
Svedkyňa P. D. uviedla, že niekedy v mesiaci marci - apríli 2011 prišiel do ich realitnej kancelárie RKM
reality e-mail od G.a, s ponukou na predaj bytu. V trestnom konaní bol oboznámený inzerát č. G zo

dňa 25.1.2010, ktorým G. A. svoj byt ponúkal za účelom nájmu. Pri ustálení výšky škody spôsobenej O.
T. Okresný súd Banská Bystrica vychádzal z odborného vyjadrenia č. 103/2012 spoločnosti PEMMO,
spol. s r.o..22. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie G. A. a domáhal sa jeho zrušenia, a oslobodenia
spod obžaloby.

23. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k. 3To 114/2013 zo dňa 2.10.2013 podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie obžalovaného G. A. zamietol.

24. Dňa 25.7.2012 pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica bola spísaná
zápisnica o vydaní veci, z ktorej vyplýva, že žalovaná odovzdala orgánom činným v trestnom konaní

3 ks kľúčov.

25. Žalobca na určenom termíne pojednávania uviedol, že obrana jeho právneho predchodcu v trestnom
konaní spočívala v tom, že žalovaná odmietla podpísať nájomnú zmluvu, a preto nájomný vzťah medzi
nimi k bytu na 7. poschodí v bytovom dome, ul. X. č. XX, W. W., nevznikol. Okresný súd Banská Bystrica
v konaní č. 4T 136/2012 a odvolací súd však svojimi rozhodnutiami rozhodli, že od 4.2.2010 medzi

G. A. a žalovanou záväzkový právny vzťah z nájomnej zmluvy vznikol. Z rozhodnutí súdov v trestnom
konaní pritom nevyplýva, kedy zanikol. Žalovaná orgánom činným v trestnom konaní kľúče odovzdala
dňa 25.7.2012, dovtedy s nimi disponovala. V konaní č. 4T 136/2012 nebolo preukázané, že by G. A. na
vchodových dverách vymenil zámok. Pri ustálení výšky škody súd vychádzal z odborného vyjadrenia
spoločnostiPEMMOspol.sr.o.,ktorávšaknikdynemalaoprávnenievodboretovaroznalectvo.Poukázal

na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku s tým, že v predmetnom konaní (č. 7C 233/2015)
súd výškou škody zistenou v trestnom konaní, viazaný nie je. Jeho právny predchodca žalovanej škodu
nespôsobil. V trestnom konaní malo byť preukázané, že G. A. so žalovanou sa mali dohodnúť na
mesačnom nájomnom vo výške 270,- eur. K predaju bytu došlo dňa 15.11.2011, preto predmetom
konania je nárok o zaplatenie sumy 2.759,50 eur za obdobie od 4.2.2010 do uvedeného dátumu.

Zaplatenia tejto sumy sa domáha, titulom náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia.
V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania poukázal na ustanovenie § 106 ods. 1 a § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Jeho právny predchodca až z rozsudkov vydaných v trestnom konaní sa
dozvedel, že mu bola spôsobená škoda, resp., že žalovaná na jeho úkor sa bezdôvodne obohatila,
preto uplatnený nárok nie je premlčaný. Škoda mu vznikla tým, že žalovaná v predmetnom časovom

obdobíod4.2.2010do15.11.2011neplatilanájomné.Súčasnesatýmnaúkorjehoprávnehopredchodcu
bezdôvodne obohatila.

26. Na pojednávaní dňa 4.4.2017 žalobca uviedol, že žalobu berie sčasti späť a to o zaplatenie sumy
270,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 15.10.2011 došlo k predaju bytu. Predložil vyúčtovanie

dodávok tepla, teplej úžitkovej vody, vodného a stočného, ostatných dodávok a služieb, spojených s
užívaním bytu na 7. poschodí v bytovom dome, ul. X. č. XX, W. W. za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010
a od 1.1.2011 do 15.10.2011. Poukázal na to, že úhrady za plnenie, poskytovanie ktorých je spojené s
užívaním bytu platil G. A. resp. jeho rodina, tieto však nie sú predmetom konania. Tiež platil poplatky za
Magio TV, zálohové platby za dodávku elektrickej energie a za plyn. Žalovaná zneužila sociálne cítenie

jeho právneho predchodcu, ktorý nekonal rozhodne a ju aj s deťmi, a ďalšími rodinnými príslušníkmi
po zistení, že neplatí nájomné, z bytu nevypratal. Bude preto spravodlivé, ak ju súd zaviaže k úhrade
žalovanej sumy.

27. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby o 270,- eur s príslušenstvom.

28. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie o zaplatenie sumy 270,- eur s
príslušenstvom zastavil.

29. Z vyúčtovania dodávok tepla, teplej úžitkovej vody, vodného a stočného, ostatných dodávok a

služieb, spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vyplýva, že poukázané platby
v roku 2010 predstavovali 1.303,58 eur, stav konta k 1.1.2010 bol mínus 225,18 eur a k 1.1.2011 mínus
425,54 eur.

30. Z vyúčtovania dodávok tepla, teplej úžitkovej vody, vodného a stočného, ostatných dodávok a

služieb, spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 15.10.2011 vyplýva, že poukázané platby
v alikvotnej časti roka 2011 predstavovali 1.823,53 eur, stav konta k 1.1.2011 bol mínus 425,54 eur a
k 1.1.2012 plus 932,97 eur.31.Podanímzodňa10.12.2013,akojednostrannýmprávnymúkonomadresovanýmžalovanej,pôvodný
žalobca si započítal časť svojej pohľadávky vo výške 3.045,50 eur (z celkovej sumy 5.805,- eur) oproti jej
pohľadávke vo výške 3.045,50 eur. Doručovaná písomnosť z adresy ul. U. č. X, . W. W. sa odosielateľovi

vrátila späť, s poznámkou od poštového doručovateľa: adresát neznámy.

32. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že byt na 7. poschodí, bytového domu ul. X. č. XX, W. W., časť X.
začala užívať na základe ústnou formou s G. A. uzavretej nájomnej zmluvy. Z inzerátu uverejneného v
novinách Pardon sa dozvedela, že je ponúkaný do nájmu. Dohodli si termín stretnutia, počas ktorého si

byt prezrela. Právny predchodca žalobcu navrhol nájomné vo výške 270,- eur mesačne, čo akceptovala.
Do bytu sa dostavil F. T., ktorý za ňu G. A., titulom nájomného za mesiac február a marec 2010 odovzdal
sumu 540,- eur. Následne jej prenajímateľ kľúče od bytu odovzdal. Nájomná zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú. O kúpu bytu záujem nemala. Termín splatnosti nájomného, z hľadiska konkrétneho
dátumu si nedohodli. Nájomné však mala platiť v príslušný kalendárny mesiac. Právny predchodca
žalobcu si nájomné mal preberať v byte alebo pred bytovým domom. Okrem vyššie uvedenej sumy

540,- eur mu pri výťahu na prízemí vchodu, titulom nájomného za mesiac apríl a máj 2010 zaplatila
540,- eur. Z dátumu 1.7.2010 na 2.7.2010, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu otca z bytu odišla.
Prenajímateľa o tom informovala, za mesiac jún 2010 titulom nájomného mu chcela na stole nechať
peniaze. Reagoval spôsobom, že to neskôr doriešia. Koncom mesiaca júla 2010 mu telefonickou formou
oznámila, že do bytu sa už nevráti. Chcela zaplatiť dlžné nájomné. Do bytu sa mala dostaviť dňa

19.8.2010, o čom vedomosť mal. Prišiel však skôr. Dňa 19.8.2010 právnemu predchodcovi žalobcu
chcela zaplatiť nájomné za mesiac jún 2010 a zobrať si svoje veci. V mesiaci júli 2010 sa do bytu
dostavila celkovo dvakrát. Právny vzťah z nájomnej zmluvy, podľa jej názoru, zanikol v mesiaci júli 2010.
Po dátume 19.8.2010 sa do bytu nedostala. G. vyzýval na zaplatenie sumy 730,- eur až 740,- eur (aj za
mesiac júl a august 2010), čo odmietla. Kľúče na základe výzvy odovzdala orgánom činným v trestnom

konaní. K pripojeniu Magio TV v byte došlo k mesiaci apríli - máji 2010. Popierala, že by pred podaním
žaloby jej bola doručená jednostranná kompenzácia zo dňa 10.12.2013.

33. Z výsluchu svedka Ivana Nikla vyplýva, že byt na 7. poschodí, bytového domu ul. X. so súhlasom
manželky ponúkal do nájmu s následnou kúpou. Na uverejnený inzerát reagovala žalovaná. Dohodli

sa na nájomnom vo výške 270,- eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Nájomná zmluva bola uzavretá ústnou formou v deň, keď jej odovzdal kľúče od bytu. S
uzavretím písomnej nájomnej zmluvy nesúhlasila. Doba nájmu bola dohodnutá do dňa predaja bytu.
Nájomné riadne a včas neplatila, očakával, že dlh uhradí pri uzavretí kúpnej zmluvy. Na základe žiadosti
žalovanej v byte zabezpečil Magio TV s tým, že poplatky zaplatí ona. Svoju povinnosť si nesplnila.

Vo veľkom množstve sťahovala filmy a vyúčtované sumy platil on. Pri stretnutí s F. ho informoval,
že žalovaná mu neplatí ani poplatky za Magio TV. Reagoval tak, že mu za ňu odovzdal sumu okolo
200,- eur. Keď už bolo zrejmé, že žalovaná o kúpu bytu záujem nemá, začal ho prostredníctvom
realitnej kancelárie ponúkať na predaj. Nájomný vzťah sa skončil dňom predaja (15.10.2011) novému
záujemcovi. V predchádzajúcom období ju vyzýval k vyprataniu bytu a k odovzdaniu kľúčov, k čomu

ale nedošlo. Do uvedeného dátumu do bytu prichádzala, mala k dispozícii kľúče. Na pokyn realitnej
kancelárie ho vypratal, jej veci uložil do vriec. Zámok na vchodových dverách bytu nevymenil. Odsúdený
však bol a žalovaná pritom mu je dlžná nájomné. V trestnom konaní sa vyjadrila, že mu žiadnu sumu
z tohto titulu nezaplatila. Suma, k zaplateniu ktorej bol žalovanej zaviazaný v trestnom konaní, bola
vymožená v exekučnom konaní. Jednostranný započítací prejav žalovanej zaslal JUDr. U.k ako jeho

zástupca, na základe udeleného plnomocenstva.

34. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

35. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

36. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím,
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.37. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

38. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

39. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

40. Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu
1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

41. Predmet civilného sporového konania vymedzuje žalobca, a to určením predmetu žaloby a určením
rozhodujúcich skutočností.

42. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou vznikol záväzkový vzťah z
nájomnej zmluvy, pričom žalovaná si voči nemu ako prenajímateľovi záväzok v období od 4.2.2010 do

15.11.2011 (v priebehu konania uviedol, že do 15.10.2011) nesplnila.

43. Po podaní žaloby pôvodný žalobca svoju pohľadávku písomnou zmluvou postúpil JUDr. U.
44. Nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol nielen postupovanú
pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovaný nárok.

45. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2016 je platná a účinná v momente jej vzniku.

46. Postúpenie pohľadávky žalovanej dňa 6.9.2016, prostredníctvom zástupcu oznámil postupca.
Písomnosti doručované poštou sa mu vrátili späť s poznámkou doručovateľa: adresát neznámy.

Procesný návrh na pripustenie zmeny strany s prílohami, vrátane oznámenia o postúpení pohľadávky
boli súdom zástupkyni žalovanej doručené dňa 20.9.2016.

47. Vôľa môže mať význam len vtedy, ak je vyjadrená navonok (objektivizovaná) prostredníctvom jej
prejavu tak, aby bola spoznateľná inému subjektu, ktorému je adresovaná. Prejav vôle možno uskutočniť

spôsobmi uvedenými v ustanovení § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výslovný prejav pritom používa
ako vyjadrovací prostriedok slovo, môže byť preto vyjadrený hovorovou rečou, alebo písmom.

48. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.

49. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

50. Účastníkmi nájomnej zmluvy k bytu je prenajímateľ a nájomca. Medzi nimi vzniká nájomný pomer
k bytu.

51. Prenajímateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vlastní byt.

52. Nájomcom bytu je fyzická osoba, ktorá s prenajímateľom uzavrela nájomnú zmluvu.

53. Pred 4.2.2010 G. bol bezpodielovým spoluvlastníkom bytu na 7. poschodí, bytového domu ul. X.. Z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T 136/2012 zo dňa 24.7.2013 vyplýva, že

inzerátom č. G. zo dňa 25.1.2010 ho ponúkal do nájmu (nie na predaj). Na uverejnený inzerát reagovala
žalovaná. V priebehu konania medzi stranami sporu sporné nebolo, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, na základe ich zhodného prejavu vôle ako zmluvných strán, ústnou formou
dňa 4.2.2010 bola uzavretá nájomná zmluva (zákon pre zmluvu o nájme bytu nepredpisuje písomnúformu), predmetom ktorej bol nájom uvedeného bytového priestoru za nájomné (odplata za užívanie
bytu) vo výške 270,- eur mesačne, s termínom splatnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná
tvrdila, že na konkrétnom dni splatnosti v mesiaci sa zmluvné strany nedohodli. Žalobca z hľadiska

svojej procesnej aktivity označil návrhy na vykonanie dôkazov: výsluch svedka G.. Vykonaním tohto
dôkazného prostriedku bolo preukázané, že účastníci nájomnej zmluvy sa dohodli na termíne splatnosti
15. deň v kalendárnom mesiaci. Na strane prenajímateľa vystupoval len právny predchodca žalobcu.
Z ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bežné veci týkajúce sa spoločných
vecí môže vybavovať každý z manželov, a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Z

výsluchu svedka G. vyplýva, že jeho manželka ako bezpodielová spoluvlastníčka mala vedomosť o tom,
že byt ponúka do nájmu a neskôr na predaj. Zo svedkom opísaných skutočností je možné vyvodiť, že
s uzavretím nájomnej zmluvy súhlasila, i keď bez vzťahu ku konkrétnemu nájomcovi. Neplatnosti tohto
právneho úkonu sa pritom nedovolávala (§ 40a Občianskeho zákonníka).

54. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

55. Podľa § 710 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času.

56. Žalovaná tvrdila, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom o nadobudnutie bytu
do vlastníctva záujem nemala.

57. Podľa svedka G. (pôvodný žalobca) doba nájmu bola dohodnutá do dňa predaja bytu žalovanej, z
titulu uzavretej kúpnej zmluvy.

58. Občiansky zákonník koncipuje právny pomer pri nájme bytu ako právny vzťah, ktorý je buď časovo
obmedzený alebo bez určenia doby užívania.

59. Nájomný vzťah k bytu, ako to vyplýva z § 710 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka môže zaniknúť

písomnou dohodou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, písomnou výpoveďou, ktorú môže
dať nájomca ako aj prenajímateľ, pričom prenajímateľ môže dať výpoveď len z dôvodov uvedených v
§ 711 Občianskeho zákonníka.

60. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou písomná dohoda o zániku nájomného vzťahu uzavretá nebola. Tiež ani jeden z nich ako
účastníkov nájomnej zmluvy, nedal písomnú výpoveď z nájmu bytu.

61. Žalovaná tvrdila, že koncom mesiaca júla 2010 telefonickou formou prenajímateľovi oznámila, že
do bytu sa už nevráti.

62. Oznámenie nájomcu prenajímateľovi o tom, že z bytu odchádza a nebude ho ďalej užívať, samo
o sebe za následok zánik nájmu bytu, ale nemá (rozhodnutie Vrchného súdu Praha zo dňa 25.8.1995
č. k. 2Cdo 169/1995).

63. Podľa svedka G. (pôvodný žalobca) nájomný vzťah sa skončil dňom predaja (15.10.2011) novému
záujemcovi.

64. Okrem v zákone výslovne uvedených dôvodov zániku nájmu bytu, môže nájomný vzťah k bytu
zaniknúť aj: odstúpením od nájomnej zmluvy (§ 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zničením bytu, jeho

výmenou, tým, že sa doterajší nájomca stane vlastníkom bytu.

65. V prejednávanej veci ani k jednej z uvedených situácií nedošlo.

66. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje

nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.67. Podľa § 680 ods. 3 prvá časť prvej vety Občianskeho zákonníka, ak dôjde ku zmene vlastníctva k
nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca.

68. Ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že zmena v osobe
prenajímateľa nemá sama osebe vplyv na trvanie právneho vzťahu nájmu, a ani na jeho obsah. Konflikt
medzi vecným právom nového vlastníka predmetu nájmu a obligačným právom nájomcu na ďalšie
trvanie nájomného vzťahu rieši Občiansky zákonník v prospech nájomcu.

69. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny predchodca a žalovaná sa dohodli na trvaní
nájomného vzťahu na dobu určitú, do doby nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalovanou. V tejto
súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že inzerátom č. G. zo dňa 25.1.2010 G. byt ponúkal do nájmu,
a nie do nájmu s následnou možnosťou kúpy. Medzi ním a žalovanou písomnou formou tiež nebola
uzavretá zmluva, že do dohodnutej doby uzavrú kúpnu zmluvu (§ 50a Občianskeho zákonníka). K
situácii, že by žalovaná predmet nájmu nadobudla do vlastníctva ani nedošlo, preto z tohto dôvodu

nájom nezanikol.

70. Dňa 15.10.2011 došlo k zmene vlastníctva predmetu nájmu. Do uvedeného dátumu zo žiadneho
zákonom výslovne uvedeného dôvodu, a ani z niektorého z dôvodov uvedených v bode 64. rozsudku,
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou k zániku nájmu bytu, nedošlo.

71. Od 15.10.2011 do nájomného vzťahu preto vstúpil nový prenajímateľ (nadobúdateľ).

72. Pri posudzovaní uplatneného nároku však rozhodujúcim bolo zistenie, že v predmetnom časovom
období, t. j. od 4.2.2010 do 15.10.2011 nájomný vzťah z uzavretej nájomnej zmluvy trval.

73. Žalovaná, ako nájomca dohodnuté nájomné 270,- eur mala platiť do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca.

74. V priebehu konania žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu.

75. Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

76. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

77. Žalobca v priebehu konania uviedol, že na uplatnený nárok je potrebné aplikovať ustanovenie § 106

a § 107 Občianskeho zákonníka a že premlčacia doba začala plynúť odo dňa vydania rozsudku súdu
v trestnom konaní č. 4T 136/2012.

78. V prípade, ak v súdnom spore žalobca od účastníka záväzkového právneho vzťahu (zmluvy)
požaduje splnenie jeho povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, aplikácia ustanovení o náhrade škody

neprichádzadoúvahy(porovnajrozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepublikyč.k.25Cdo1569/1999).

79. Podľa ustálenej judikatúry aj inštitút bezdôvodného obohatenia má subsidiárny charakter. Právny
vzťah podľa neho môže byť posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia.

80.Žalobcazaplateniažalovanejsumyprotižalovanejsadomáhaltitulomnezaplatenéhonájomného(za
obdobie od 4.2.2010 do 15.10.2011), dohodnutého účastníkmi nájomnej zmluvy uzavretej dňa 4.2.2010.

81. V prejednávanej veci právnej úprave o náhrade škody a o vydaní bezdôvodného obohatenia,
konkuruje osobitná úprava určitého právneho vzťahu: nájomnej zmluvy, a túto je potrebné aplikovať i

pokiaľ ide o uplatnenú námietku premlčania.

82. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.83. V uvedenom ustanovení ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená
osoba (veriteľ) by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie (napr. plynutiu premlčacej doby nebráni,

keď veriteľ v dobe, keď právo mohol vykonať prvý raz, o svojom práve nevedel alebo ak mu v uplatnení
práva bránila nejaká prekážka).

84.Ustanovenie§101Občianskehozákonníkajepriamopoužiteľnénapremlčanieprávzozáväzkového
vzťahu.

85. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď
sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku.

86. Ako to už bolo uvedené, v období od 4.2.2010 do 15.10.2011 dohodnuté nájomné vo výške 270,-
eur mesačne žalovaná mala platiť do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nájomné v každom

jednotlivom mesiaci predstavuje samostatný dlh, so samostatným režimom. Z tohto dôvodu platí, že
pre každé mesačné nájomné začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka
samostatne. Dátum splatnosti nájomného vyplýva z dohody účastníkov v ústnou formou uzavretej
nájomnej zmluvy zo dňa 4.2.2010 (podľa čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd pri rozhodovaní
berie do úvahy len skutočnosti, ktoré v tomto konaní vyšli najavo).

87. Jednotlivé mesačné nájomné v období od 4.2.2010 do 15.10.2011 sa odo dňa nasledujúceho po
splatnosti (15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci) premlčovalo v 3 ročnej premlčacej dobe. Je
to vlastne časový moment, kedy sa subjektívne právo veriteľa transformovalo do nároku. Vtedy sa
právo mohlo (nie že „mohol“) vykonať po prvý raz, bolo spôsobilé na žalobu. Pôvodný žalobca žalobu

podal (dňa 1.12.2014) po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žalovanou uplatnená námietka premlčania
nároku žalobcu, z pohľadu uzavretej zmluvy o nájme bytu ako platného právneho úkonu, bola uplatnená
dôvodne.

88.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

89. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu
možnosťposúdiť,čijevýkonsubjektívnehoprávavsúladesdobrýmimravmi,aaktaknieje,požadovanú

ochranu odoprieť.

90. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného proti
nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek
právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka však miesto

má, ale iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom
zneužitia práva na neprospech tej strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila.

91. Súd riešil aj otázku, či žalovanou uplatnená námietka premlčania (ne)odporuje dobrým mravom.

92. Podľa § 2 zák. č. 2/1993 Z. z. o všetkom, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov, platí nevyvrátiteľná
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecných záväzných predpisov.

93. Ako to už bolo uvedené, aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak žalovaný v
konaní uplatní námietku premlčania, by mala byť výnimočná a nemala by pritom zhojovať neznalosť

zákona, vrátane neznalosti uplynutia premlčiacich lehôt. V tomto smere je potrebné poukázať aj na
jednu zo základných zásad súkromného práva - právo patrí bdelým.

94. Pôvodný žalobca (ktorý v priebehu konania pohľadávku postúpil na žalobcu) vedel, že obsahovou
náležitosťou zmluvy o nájme bytu uzavretej so žalovanou, je splatnosť nájomného do 15. dňa

príslušného kalendárneho mesiaca. Dostatočne však nebdel nad svojimi právami, ak nepostupoval
podľa § 101 Občianskeho zákonníka a nárok si v 3 ročnej premlčacej lehote neuplatnil. Pri uplatňovaní
svojich práv nebol aktívny. Mal vedomosť, že žalovaná svoje povinnosti nájmu (riadne a včas platiť
dohodnuté nájomné) si neplní. Uviedol, že očakával, že byt ako predmet nájmu nadobudne dovlastníctva. Žalovaná popierala, že by chcela s pôvodným žalobcom kúpnu zmluvu uzavrieť. G. s
manželkoupritomkudňu15.10.2011vlastníctvokbytupreviedlinainúosobunežježalovaná,ainapriek
tomužalobupodalaždňa1.12.2014(t.j.pouplynutípremlčacejlehoty).Súčasnýžalobcapoukázalnato,

že žalovaná s osobami, ktoré s ňou v predmetnom časovom období byt užívali, zneužili sociálne cítenie
jeho právneho predchodcu, pričom okrem sumy 270,- eur mesačne neplatila ani poplatky za Magio TV a
ďalšieplnenia,poskytovaniektorýchjespojenésužívanímbytu(tietonárokyniesúpredmetomkonania).
V uvedenej súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že G. vedel, že žalovaná svoje povinnosti nájomcu
si neplní, napriek tomu si svoje práva v rámci plynutia premlčacej doby neuplatnil, a z tohto dôvodu

nájomný vzťah ani neukončil (dohodu, výpoveďou, atď.). S poukazom na uvedené zistené skutočnosti,
predmetný prípad však nie je výnimočný, ktorý by bol dôvodom pre aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. K premlčaniu nároku došlo z titulu vlastného nedôsledného postupu v procese uplatňovania
práva. Nadväzne na to, nemožno konštatovať zneužitie inštitútu premlčania žalovanou. Súd za potrebné
považuje uviesť, že v prejednávanej veci sa pritom nejedná o nárok žalobcu, ktorý by vyplýval z jeho
sociálnych práv, ktorých garantom by bol štát, prostredníctvom svojich verejnoprávnych inštitútov.

95. Podľa § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde
alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie.

96. Inštitútom spočívania (prerušenia) premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva
počas doby, v ktorej sa strana právneho vzťahu domáha svojho práva na súde (prípadne u iného
príslušného orgánu), t. j. počas doby civilného súdneho (iného) konania. Ak v tomto konaní strana riadne
pokračuje, premlčacia doba vo vzťahu k právu uplatnenému v tomto konaní, neplynie.

97. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 4T 136/2012 G. bol v postavení
obžalovaného a nárok o zaplatenie nájomného proti poškodenej (žalovanej) si neuplatňoval, preto
nemohlo ani dôjsť ku spočívaniu premlčacej doby.

98. Žalobca v konaní navrhol vypočuť štatutárneho zástupcu spoločnosti PEMMO, spol. s r.o., ktorá pre

účely konania č. 4T 136/2012 vypracovala odborné vyjadrenie č. 103/2012.

99.Akotoužbolouvedené,OkresnýsúdBanskáBystricarozsudkomč.k.4T136/2012zodňa24.7.2013
zaviazal právneho predchodcu žalobcu zaplatiť poškodenej (žalovanej) 3.076,24 eur.

100. Podľa § 183 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento
zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie.

101. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému

nahradil, ak bol nárok včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému
vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu
skutkuuvedenéhovovýrokurozsudku,ktorýmbolobžalovanýuznanýzavinnéhoaleboakideonáhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

102. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

103. Ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku umožňovalo poškodenej (žalovanej), aby v rámci

trestného konania, v medziach tzv. adhézneho konania dosiahla prisúdenie nároku na náhradu škody vo
výške 3.076,24 eur. Túto povinnosť aj Okresný súd Banská Bystrica G. uložil v odsudzujúcom rozsudku.
Výrok uvedeného rozsudku o náhrade škody nadobudol vykonateľnosť ihneď po právoplatnosti tohto
rozsudku. Tento rozsudok je rozhodnutím, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku a
predstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

104. Súd žalobu zamietol, z dôvodu žalovanou uplatnenej námietke premlčania. Po vecnej stránke
uplatnený nárok (či a v akej výške, za ktoré obdobie platila nájomné) už neposudzoval. Za potrebné
však považoval uviesť, že v predmetnom civilnom sporovom konaní by už nemohol preskúmavaťsprávnosť rozsudku č. k. 4T 136/2012 zo dňa 24.7.2013 o zaplatenie náhrady škody 3.076,24 eur,
pretože ide o právoplatné prisúdenie nároku v adhéznom konaní. Navyše žalobca predmetom konania
urobil nárok o zaplatenie 2.759,50 eur (vychádzajúc z toho, že jeho pohľadávka 3.045,50 eur zanikla

v dôsledku započítania, a 30,77 eur žalovanej zaplatil) a nie nárok o zaplatenie 5.805,- eur (výška
pohľadávky pred započítaním prejavom o sumu 3.045,50 eur a pred zaplatením 30,77 eur). S poukazom
na uvedené skutočnosti, súd dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu spoločnosti PEMMO, spol.
s r.o., nevykonal.

105. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

106. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

107. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd proti žalobcovi priznal právo na náhradu trov v
rozsahu 100%.

108. O výške trov konania po právoplatnosti rozsudku rozhodne súdny úradník.

109. Žalovaná je nezamestnaná, poberateľka rodičovského príspevku. Poskytuje starostlivosť 3
maloletým deťom. Titulom nájomného za obecný byt platí 230,- eur plus 49,- eur mesačne inkaso. S

poukazomnajejnepriaznivúfinančnúsituáciu,jejsúdpriznaloslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov
v konaní (§ 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.