Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/220/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213878
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412213878.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,
v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 21.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV.
dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. 1233416 ) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom : W. T., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7790/2010). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej
dobe. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do
31.5.2011. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, dodržaná nebola. Rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.01.2011 (konanie sa začalo 11.06.2010),a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (omeškanie viac ako 233 dní). Nesprávny úradný postup
navrhovateľ charakterizuje:
a) Nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov,

b) Vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Majetková škoda vo výške 4765,07,-eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkov
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúciu si uplatnil sumu 953,01,-
eur .

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 03.09.2013 doručeným
súdu dňa 06.09.2013 požiadal o zamietnutie návrhu na začatie konania že navrhovateľ nepreukázal
že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody a ani prípadnej nemajetkovej ujmy. Stav v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám a to
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a uplatňuje si ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy. Odporca žiadal s poukazom na uvedené návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. zamietnuť s tým, že odporca má za nepreukázaný aj vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
táto mala poskytovať v peniazoch. Odporca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

Dňa 12.02.2015 sa na stanovený termín pojednávania sa navrhovateľ, právny zástupca a odporca
nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania vykázané dňa 12.01.2015. E-
mailovým podaním doručeným súdu dňa 09.02.2015 (čl. 84) požiadal právny zástupca navrhovateľa o
zrušenie pojednávania podľa ust. § 119 O.s.p. z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu. Poukázal na ust. § 15, § 16 ods. 1 O.s.p. s tým, že mu neboli doposiaľ oboznámené výsledky
procesných postupov sudcu a či došlo k prideleniu veci inému sudcovi, resp. či došlo k predloženiu veci
na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. Predložil návrh na prerušenie konania zo
dňa 08.02.2015 (čl.100) súdneho spisu a priložil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
sp.zn. 11C/355/2012 - 109 zo dňa 17.12.2014. Nedostavil sa odporca. Doručenie predvolania mal
riadne vykázané dňa 08.01.2015, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil emailovým podaním zo dňa
05.02.2015.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 119 ods. 4 (veta prvá) O.s.p. ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. S
poukazom na citované ustanovenia súd zistil, že neexistuje dôvod na odročenie pojednávania, a preto
na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa dnešný termín pojednávania nezrušil.

Podľa ust. § 101 O.s.p súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa
a odporcu. Súd oboznámil doteraz vykonané dokazovanie, výsledky prípravy pojednávania (§ 118
O.s.p.) : plnomocenstvo zo dňa 20.9.2012, pokyn zo dňa 4.10.2012, uznesenie zo dňa 5.10.2012
(súdny poplatok za vnesenie námietky zaujatosti), vyjadrenie k námietke zaujatosti, pokyn sudcu zo dňa
11.10.2012 na predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti
navrhovateľom, vyjadrenie sudcov k námietke zaujatosti, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
9NcC/201/2012 - 15 zo dňa 22.10.2012, odvolanie proti uzneseniu zo dňa 18.9.2012, pokyn VSÚ zo dňa
22.1.2013 na doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave a doručenie návrhu, návrh na spojenie
veci z 22.2.2013, uznesenie 7C/220/2012-24 zo dňa 15.7.2013 (návrh na spojenie zamieta) , vyjadrenie

odporcu z 3.9.2013 s prílohami, pokyn sudcu z 4.11.2014, úradný záznam o nahliadnutí do spisu
18C/55/2012, pokyn sudcu z 15.10.2014 (termín pojednávania na 20.11.2014 + zapožičať Ex 7790/2010
a 18C/55/2012), uznesenie ÚS SR I.ÚS 92/2013-9, I.ÚS 416/2013-9, email odporcu z 05.02.2015
(ospravedlnenie neúčasti a súhlas s pojednávaním), email PZN zo dňa 06.02.2015 s prílohami: návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania zo dňa 06.02.2015, sťažnosť proti porušovateľovi základného
práva KS BA, sp.zn. 9NcC/201/2012, email odporcu zo dňa 08.02.2015 s prílohou: návrh na prerušenie
konania, uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11C/355/2012 - 109 zo dňa
17.12.2014, spis OS BA IV, sp.zn. 7C/220/2012 a sp.zn 16Er/20176/2010.

Súd dal písomné poučenie podľa ust. § 120 O.s.p. s tým, že súd splnil svoju povinnosť a poučil
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.

Uznesením bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust.
§ 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto bez
zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej
skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové
podanie originálom ku dňu nedoplnili.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z obsahu e-mailu právneho zástupcu navrhovateľa okrem iného vyplýva, že predpokladá vylúčenie
aj ďalších sudcov toho istého súdu (námietka zaujatosti sudcov a s tým spojený návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu). S poukazom na citované ustanovenie súd vo
veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz
vykonané dôkazy ( spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16Er 2176/2010). Doručené e-mailové
podanie právneho zástupcu navrhovateľa pracovníčke podateľne do e-mailovej schránky nebolo ku dňu
rozhodnutia súdu doplnené originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa,
okrem iného žiadal pojednávanie z r u š i ť ( ust. § 119 O.s.p. ). Súčasne poukázal na konanie o
vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave č.k. 9NcC 201/2012 sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania
a rozhodovania predmetnej veci okrem JUDr. Martina Kopšu). V e-mailovom podaní predniesol písomný
návrh na prerušenie konania na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom
ktorej je porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním
veci ( ust. § 109 O.s.p. ).

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec
po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci
celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,
nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a
námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje
na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci
samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo
v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo dňa
15.4.2011). Súd konanie podľa ust. § 109 O.s.p. neprerušil.

Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 391/2014 - 10 sťažnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. spojil na spoločné konanie a sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ÚS
SR na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania., a návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Čo sa týka
druhého dôvodu návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o
prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom
súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za to, že tieto nemajú zásadný význam pre rozhodnutie v
predmetnom konaní a preto ani z tohto navrhovateľom označeného dôvodu, konanie neprerušil a návrh
na prerušenie konania zamietol.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie :oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu ( uvedené v odôvodnení ) a s obsahom zapožičaného spisu sp.zn. 16Er
2176/2010a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinného :

W. T., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7790/2010)., bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu
Bratislava IV. V návrhu na začatie konania nie je uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú
dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval
existenciu exekučného konania.

Lustráciou podľa osoby povinnej W. T., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7790/2010) súd vyhľadal
súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ),
pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. 16Er 2176/2010 je nesporné, že dňa 15.07.2010
bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. C. zo dňa
15.06.2010 o udelenie poverenia v súlade s ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších

predpisov vo veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s .r.o., proti povinnému : Gustáv T., nar. XX.XX.XXXX
(sp.zn. Ex 7790/2010), pre vymoženie 1090,-eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu :
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 00663/10, zo dňa 09.03.2010. Súd uznesením č.k
16Er/2176/2010-17, EX 7790/10 zo dňa 21.10.2010, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, s poukazom na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, že výška zmenkového úroku 91,25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi,
a preto návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedeného úroku je v rozpore s ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom vzhľadom na osobu povinného , ktorá je fyzickou osobou, a ktorej
nebol úver poskytnutý za účelom dosiahnutia zisku, vzhľadom na skutočnosť, že samotná istina, z ktorej
sa zmenkový úrok počíta predstavuje pre bežného občana vysokú sumu. Oprávnený je obchodnou
spoločnosťou, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a to aj s poukazom na ust.
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd poukazuje na to,
že už aj samotná zmenka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola vzhľadom na uvedený
zmenkový úrok 0,25% denne (91,25% ročne) v rozpore s dobrými mravmi, na čo mal rozhodcovský súd
pri vydávaní exekučného titulu jednoznačne prihliadnuť, avšak touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolanie podané bolo,
ale Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20Co E 110/2011 - 44 zo dňa 26.01.2012 odvolacie konanie
zastavil.

Majetková škoda bola ustálená vo výške 4765,07,-eur (podľa navrhovateľa predstavuje náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o
úvere). Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom bola v sume 953,01,-eur.

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy

o úvere dlžníkom : W. T., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7790/2010 a súdny exekútor predložil súdu
návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Bratislava IV a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie. Súd uznesením č.k 16Er/2176/2010-17, EX
7790/10 zo dňa 21.10.2010, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
že výška zmenkového úroku 91,25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie uvedeného úroku je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom vzhľadom na osobu povinného , ktorá je fyzickou osobou, a ktorej nebol úver poskytnutý za
účelom dosiahnutia zisku, vzhľadom na skutočnosť, že samotná istina, z ktorej sa zmenkový úrok počíta
predstavuje pre bežného občana vysokú sumu. Oprávnený je obchodnou spoločnosťou, ktorá konala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a to aj s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd poukazuje na to, že už aj samotná zmenka,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola vzhľadom na uvedený zmenkový úrok 0,25% denne
(91,25% ročne) v rozpore s dobrými mravmi, na čo mal rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu
jednoznačne prihliadnuť, avšak touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal. Proti uzneseniu o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolanie podané bolo, ale Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 20Co E 110/2011 - 44 zo dňa 26.01.2012 odvolacie konanie zastavil.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová
značka" súdneho konania, ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú
dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval
existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd ( nakoľko
bol navrhovateľ nečinný ) lustráciou osoby povinnej W. T., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7790/2010),
vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ),
pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. 16Er 2176/2010 je nesporné, že súdny exekútor
predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
Okresnému súdu Bratislava IV a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie. Súd uznesením č.k
16Er/2176/2010-17, EX 7790/10 zo dňa 21.10.2010, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, s poukazom na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, že výška zmenkového úroku 91,25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi,
a preto návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedeného úroku je v rozpore s ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom vzhľadom na osobu povinného , ktorá je fyzickou osobou, a ktorej
nebol úver poskytnutý za účelom dosiahnutia zisku, vzhľadom na skutočnosť, že samotná istina, z ktorej
sa zmenkový úrok počíta predstavuje pre bežného občana vysokú sumu. Oprávnený je obchodnou
spoločnosťou, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a to aj s poukazom na ust.
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd poukazuje na to,
že už aj samotná zmenka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola vzhľadom na uvedený
zmenkový úrok 0,25% denne (91,25% ročne) v rozpore s dobrými mravmi, na čo mal rozhodcovský súd
pri vydávaní exekučného titulu jednoznačne prihliadnuť, avšak touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolanie podané bolo,
ale Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20Co E 110/2011 - 44 zo dňa 26.01.2012 odvolacie konanie
zastavil.

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods.
4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ).

S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. 16Er 2176/2010 , z
prehľadu úkonov je nesporné, že exekučný súd rozhodol o návrhu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciu
vzniknutú v predmetnom exekučnom konaní. Ale aj s ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje,
že toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii

prieťahov . Ak by aj k prieťahom v označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva
na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je
možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). Navrhovateľ počas
súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3
ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom znení a nezanedbať svoju
všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02).

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na poverenie súdneho exekútora,
ako aj Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná
nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím
o návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi aj iné procesné úkony, súd nepovažuje
nerozhodnutie o predmetnom návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote ustanovenej
zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup. Súd má za to, že ak by aj k prieťahom
v konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako
celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla
očakávať (rozsudok NS ČR zo dňa 23.3.2011 sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )). Zákon č.514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

Súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom
označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených
týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za
súčasného splnenia podmienok :
1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup,
2. vznik škody či nemajetkovej ujmy,
3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už
priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné
bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti
navrhovateľa na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní,
alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej
škody pri každej ním v návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol vymáhanú sumu s príslušenstvom.
Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho
doterajšej práci ako spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v
predchádzajúcom období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré
mu mali vzniknúť v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie
resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej
škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik
škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v
súdnom konaní sp.zn.7C 223/2012, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu
k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení
podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované,
v dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. (proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).