Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314219716
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314219716.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s.,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A., XX. I. XX/XX, o zaplatenie 155,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. apríla 2016, č. k. 6C/317/2015-34 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 13. septembra 2016, č. k. 6C/317/2015-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 25. 04. 2016, č. k. 6C/317/2015-34 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 13. 09. 2016, č. k. 6C/317/2015-41, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 34,89 eura od 21. 09. 2013 do 31. 12. 2014 v sume 2,45
eura, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 42,- eur od 24. 10. 2013 do 31. 12. 2014 v
sume 2,74 eura, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 78,53 eura od 26. 11. 2013 do 31.

12. 2014 v sume 4,52 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom uložil žalovanej
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 115a ods. 2, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 7, § 160
ods. 1, § 200ea ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 23 ods.
1, 3 Nariadenia vlády č. 409/2007 Z. z., § 59 ods. 1 písm. g/, ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z., § 517

ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom k 19. 04. 2013.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 24. 09. 2014
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 155,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 34,89 eura od 21. 09. 2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy 42,- eura od 24.

10. 2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 78,83 eura od 26. 11. 2013, ako aj zaplatenia trov
konania z titulu nezaplatenej ceny za dodávku a predaj zemného plynu žalovanej v súlade so zmluvou
o dodávke zemného plynu zo dňa 19. 04. 2013. Súd pôvodne vo veci rozhodol platobným rozkazom zo
dňa 29. 01. 2015, č. k. 12Ro/638/2014-17, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odôvodnený
odpor, v ktorom nepoprela výšku dlžnej sumy 155,42 eura, ktorú už zaplatila, avšak uviedla, že úroky z
omeškania si advokátska kancelária v liste zo dňa 30. 12. 2014 nenárokovala. Zároveň žiadala preplatok

v sume 24,13 eura vrátiť na jej účet. K odporu predložila výpis z banky o poukázaní sumy 155,42 eura
na účet právneho zástupcu žalobcu a oznámenie žalobcu zo dňa 19. 12. 2013, v ktorom uvádza, žežalovaná bola vystavená opravná faktúra č. XXXXXXXXXX k faktúre č. XXXXXXXXXX, ktorej výsledkom
je preplatok v sume 24,13 eura. Uznesením zo dňa 27. 01. 2016 súd konanie v časti o zaplatenie istiny
vo výške 155,42 eura na základe späťvzatia žaloby zastavil.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaná dňa 19. 04. 2013 uzavrela
so žalobcom zmluvu o dodávke plynu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ
mal povinnosť dodávať plyn a žalovaná ako odberateľ mala povinnosť zaplatiť cenu za odobraté
množstvo zemného plynu na odbernom mieste v A., XX. I. XX. Žalobcom uplatnená žalovaná suma

bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 09. 2013, splatnou dňa 20. 09. 2013 na
sumu 78,53 eura, za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia distribúcie plynu z dôvodu
neoprávneného odberu v prípade, že meradlo je nedostupné alebo odberateľ prerušenie/obmedzenie
neumožnil; faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 10. 2013, splatnou dňa 23. 10. 2013 na sumu 42,-
eura, za zabezpečenie obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta, v ktorom nenastalo
fyzické prerušenie z titulu neoprávneného odberu a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 11. 2013,

splatnou dňa 25. 11. 2013 na sumu 78,53 eura, za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia
distribúcie plynu z dôvodu neoprávneného odberu v prípade, že meradlo je nedostupné alebo odberateľ
prerušenie/obmedzenie neumožnil. Žalobca vykonával v prospech žalovanej dodávky zemného plynu
do domácnosti na odberné miesto nachádzajúce sa v A., XX. I. XX. Predmetný právny vzťah medzi
stranami sporu sa riadi ustanoveniami § 23 ods. 1 a nasl. Nariadenia vlády č. 409/2007 Z. z., ktorým

sa ustanovujú pravidlá na fungovanie trhu s plynom. Pokusom o zmier zo dňa 08. 08. 2014 žalobca
vyzval prostredníctvom právneho zástupcu žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 155,42
eura najneskôr do 11. 08. 2014. Žalovaná sumu vo výške 155,42 eura uhradila dňa 30. 12. 2014, pričom
na účet žalobcu bola pripísaná dňa 31. 12. 2014. Vzhľadom k uvedenému vzal žalobca podanú žalobu
v tejto časti späť, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca naďalej trval na uhradení

úrokov z omeškania a nahradení trov konania. Súd poukázal na bod 3.7, bod 3.8, bod 3.11, bod 3.15,
bod 7.1 a bod 7.2 Obchodných podmienok.

5.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobabolapodanádôvodne,vzhľadom
na späťvzatie žaloby v časti istiny sa súd ďalej zaoberal len úrokmi z omeškania. Žalobca si uplatnil

zo žalovaných faktúr zákonný úrok z omeškania platný k počiatku omeškania so zaplatením každej zo
žalovaných faktúr, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr do zaplatenia, t. j. do 31. 12.
2014,kedyžalovanázaplatilaistinu.Nesúhlasžalovanejsozaplatenímúrokovzomeškaniazdôvodu,že
ich advokátska kancelária v liste nežiadala, je bezpredmetný, pretože žalobca má na úroky z omeškania
právo zo zákona a je len na ňom, či si ich uplatní až v súdnom konaní alebo ešte v predžalobnej výzve.

O vrátení preplatku žalovanej súd nerozhodoval, pretože tento jej nárok nie je predmetom konania a
netýka sa žalovaných faktúr.

6. O trovách konania súd rozhodol tak že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu
uplatnených trov konania. I keď došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, došlo k nemu pre správanie

žalovanej, ktorá dlžnú sumu zaplatila až po podaní žaloby, teda žaloba bola dôvodná v celom rozsahu
uplatňovanej pohľadávky. Keďže žalobca si trovy uplatnil s tým, že ich vyčísli dodatočne, súd náhradu
trov vyjadril percentom.

7. Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc

odvolací súd, aby znížil žalobcov nárok na náhradu trov konania, ktorý súd prvej inštancie vyjadril v
napadnutom rozsudku percentuálnou sadzbou. Poukázala na to, že sa pri vykonávaní živnosti dostala
do tzv. „reťazovej platobnej neschopnosti“, v dôsledku čoho uhrádzala faktúry oneskorene, resp. ich
neuhrádzala vôbec. Problémy s platobnou neschopnosťou si však neprivodila sama tak, ako to uviedol
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti považuje za vecne správne, a preto ho žiada potvrdiť.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnýmuznesením zo dňa 13.09.2016, č. k. 6C/317/2015-41 v napadnutej časti trov konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto

základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 137 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom
súde Levice dňa 24. 09. 2014 domáhal zaplatenia sumy 155,42 eura s príslušenstvom od žalovanej, a
to titulom neuhradenia faktúr za dodávku zemného plynu. Súd prvej inštancie dňa 29. 01. 2015, č. k.

12Ro/638/2014-17, vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 155,42 eura spolu s 5,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 34,89 eura od 21. 09. 2013 do zaplatenia, 5,50 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 42,- eur od 24. 10. 2013 do zaplatenia a 5,25 % úrok z omeškania zo sumy 78,53 eura od 26.
11. 2013 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.

Ďalším výrokom uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eura a ostatných trov konania vo výške
16,50 eura. Platobný rozkaz bol zrušený v dôsledku včas podaného odporu žalovanej, v ktorom uviedla,
že dlžnú istinu vo výške 155,42 eura žalobcovi zaplatila, o čom priložila aj potvrdenie o platbe z banky.
Ďalej poznamenala, že príslušenstvo k dlžnej istine si žalobca nenárokoval, preto ho ani neuhradila.

Preplatok, ktorý jej vznikol v dôsledku vystavenia opravnej faktúry žalobcom vo výške 24,13 eura žiadala
uhradiť na svoj bankový účet. Dňa 31. 07. 2015 bolo súdu prvej inštancie doručené čiastočné späťvzatie
žaloby, a to v časti istiny vo výške 155,42 eura, odôvodňujúc ho tým, že žalovaná dlžnú istinu po podaní
žaloby zaplatila. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27. 01. 2016, č. k. 6C/317/2015-28,právoplatnýmdňa22.02.2016,zastavilkonanievedenénasúdeprvejinštanciepodsp.zn.6C/317/2015
včastiozaplatenieistinyvovýške155,42eura.Následnesúdprvejinštancieozvyšnejčastiuplatneného
nároku žalobcu rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 34,89 eura od 21. 09. 2013 do 31. 12. 2014 v sume
2,45 eura, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 42,- eur od 24. 10. 2013 do 31. 12. 2014
v sume 2,74 eura, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 78,53 eura od 26. 11. 2013 do 31.
12. 2014 v sume 4,52 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom uložil žalovanej
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

13. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
(pozri § 156 CSP) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej
súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je
vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak

strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ.

14. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v
ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako

cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní
vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť
preukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévsúvislostisuplatňovanímalebobránenímprávavtomto
konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania

a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262
CSP. by mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným
postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z

31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08).

15. Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt)
zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky,
ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť

napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby
mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania
splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

16. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Zmyslom

a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu
tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov

konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle §
255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal dôvodnosť podaného odvolania,

pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, na zistené skutočnosti aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov, vec správne
právne posúdil a v nadväznosti na uvedené vo veci správne rozhodol, keď procesne neúspešnej
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcu ktorý bol v konaní procesne úspešný, a to vo
výške 100 %.

18. Odvolací súd poznamenáva, že v predmetnom konaní prišlo aj k čiastočnému zastaveniu konania,
a to v rozsahu uplatnenej dlžnej istiny vo výške 155,42 eura, avšak v tejto časti bolo zastavenie konania
zavinené správaním sa žalovanej, pretože dlžnú istinu zaplatila až po podaní žaloby na súde prvejinštancie. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca aj v tejto časti procesný úspech odôvodňujúci jeho nárok
na náhradu trov konania.

19. Pokiaľ ide o odvolací argument žalovanej, že by jej nemala byť uložená povinnosť zaplatiť trovy
konania úspešnému žalobcovi z dôvodu, že sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, v tomto
smere odvolací súd poznamenáva, že jedinou výnimkou, pre ktorú môže súd rozhodnúť o nepriznaní
nároku na náhradu trov konania procesne úspešnej strane konania je existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Odvolací súd však v predmetnej veci dôvody hodné osobitného

zreteľa nevzhliadol, a preto dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti trov konania.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením zo dňa 13.09.2016, č. k. 6C/317/2015-4 v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).