Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313202163
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5313202163.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci žalobcov v 1/ rade K.

G., A.. D., U.. X. X. XXXX, bytom R. Č.. XX, v 2/ rade C. D., U.. XX. X. XXXX, bytom Q. Z. T. Č.. XXX,
v 3/ rade Š. O., A.. D., U.. XX. X. XXXX, bytom Q., E. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Antonom Kupšom,
advokátom so sídlom v Čadci, Moyzesova 34, proti žalovaným v 1a/ rade I. L. Š.,, bytom D. XXX, v 2/
rade K. D., A.. I., U.. X. XX. XXXX, bytom Q. Č.. XXX, v 3/ rade C. I., U.. XX. X. XXXX, bytom Č., Z..
G. Č.. XXXX, v 4/ rade M. R., A.. R., U.. XX. X. XXXX, bytom Č., A. Č.. XXXX, v 5/ rade H. L., A.. G.,
U.. X. X. XXXX, bytom Q. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom, Palárikova
83, Čadca, v 6/ rade G. F., A.. G.F., U.. XX. XX. XXXX, bytom Č., V. XXX/XX, v 7/ rade Š. D., U.. XX. X.

XXXX, bytom Q. Č.. XXX, v 8/ rade Y. R., U.. X. X. XXXX, v 9/ rade Ľ. R., A.. R., U.. XX. X. XXXX, bytom
Č., E. XXX/X, odporcovia v rade 4/, 8/, 9/ zastúpení odporcom v 7/ rade Š. D., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1/, 2/, 3/ rade s ú p o v i n n í nahradiť žalovanej v 5/ rade trovy konania v rozsahu
100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaným v 1a/, 2/, 3/, 6/, 7/, 8/, 9/ rade náhrada trov konania sa n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/, 2/, 3/ rade podaným návrhom zo dňa 6.3.2013 žiadali určiť, že nehnuteľnosti parc.
V. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4099 m2 a V. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 2628 m2,
ktoré parcele sú vytvorené geometrickým plánom č. 39/2012 vyhotoviteľa I. B.. H. C., Č. z časti parcele
Y. XXXXX - lesný pozemok o výmere 45703 m2, zapísané na LV č. XXXX v kat. území Q., patri do
podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade K. G.Č., A.. D., U.. X.X.XXXX, trvale bytom R. Č.. XX
v podiele 1/6, žalobcu v 2/ rade C. D., A.. D., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Z. T. XXX, D.: XXX XX v

podiele 4/6 a žalobkyne v 3/ rade Š. O., A.. D., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., E. XXX, D.: XXX XX
v 1/6. Žalobcovia tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností. Tieto nadobudli
dedením po neb. starej matke G. D., A.. G. na základe osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005. Predmetné
nehnuteľnosti si v prírode reálne rozdelila ešte ich stará matka G. D., A.. G. v dávnej minulosti a od
uvedenej doby nehnuteľnosti, ako aj jej právni nástupcovia reálne držia. Žalobcovia k žalobe pripojili
geometrický plán vyhotoviteľa B.. H. C. zo dňa 21.9.2012 na oddelenie parciel k určeniu vlastníckych
práv parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, z ktorého výkazu výmeru vyplýva, že na liste vlastníctva č. XXXX

vo vzťahu k parcele L. XXXXX o výmere 45703 m2 - lesný pozemok, vytvorené parcele č. XXXX/X o
výmere 4099 m2 a č. XXXX/X o výmere 2628 m2 na žalobcov v 1/, 2/, 3/ rade. Žalobcovia ďalej predložili
súdu osvedčenie o dedičstve po G.A. D., A.. G., zomr. XX.X.XXXX, č.k. 9D/288/2005, Dnot 80/2005,
v zmysle ktorého preberateľmi celého dedičstva uvedeného v aktívach sú K. G. v podiele 1/6, Š. O. vpodiele 1/6, C. D. v podiele 4/6. Medzi aktívami je zapísaná aj nehnuteľnosť na LV č. XXXX pod B10 v
podiele 54/2016 vo vzťahu k parcele L. Č.. XXXXX - lesný pozemok o výmere 45703 m2.

2. Žalovaná v 5/ rade písomne vyjadrila sa k žalobe. Nesúhlasila s ňou, žiadala ju zamietnuť. Ona
ako podielový spoluvlastník nesúhlasí s geometrickým plánom vyhotoveným B.. H. C. vo vzťahu k
parcele Y. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX, pretože nedala súhlas, ani nebola prizvaná k vytvoreniu
geometrického plánu. Tento si dali žalobcovia vyhotoviť svojvoľne. Prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalovaná v 5/ rade predložila vyjadrenie k žalobe, poprela skutkové tvrdenia žalobcov, nakoľko

zo samotného osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005-80, Dnot 80/2005 jednoznačne vyplýva, že neb.
G. D., A.. G. bola podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a teda predmetné osvedčenie
nemožno považovať za spôsobilý právny titul, od ktorého by žalobcovia mohli odvodzovať svoje
vlastnícke právo k celým nehnuteľnostiam. Tvrdili, že neb. G. D., A.. G. si predmetné nehnuteľnosti v
prírode rozdelila. O tomto nepredložili v konaní žiaden dôkaz a žalovaná v 5/ rade toto tvrdenie popiera,
pretože k reálnej deľbe nikdy nedošlo a parc. Y. XXXXX, z ktorej boli predmetné nehnuteľnosti vytvorené,

bola vždy v podielovom spoluvlastníctve. V uvedenej súvislosti poukázala na zápisnicu zo dňa 22.6.2015
spísanú na Okresnom úrade v Č., Pozemkový a lesný odbor vo veci spracovania kalamity v poraste
C.. XXXb kat. územie Q.. Zo stanovísk Bc. B. D., C. D., Š. D.Š. obsiahnutých v predmetnej zápisnici
jednoznačne vyplýva, že menovaní majú za to, že podielové spoluvlastníctvo stále existuje. Zo strany
spoluvlastníkov nebol predložený doklad o reálnej deľbe z minulosti ani súčasnosti. Žalovaná v 6/ rade

spornénehnuteľnostizdedilapoC.G.atenpoC.G..Lesnýpozemokbolamladáhora,ktorúnemohlimať
reálne vydelenú právni predchodcovia žalobcov. Žalobcovia nepreukázali, že by v minulosti skutočne
došlo k reálnej deľbe, neuviedli ani kto, ani ako, v ktorom období a medzi kým reálna deľba mala
prebehnúť a neopísali konkrétne okolnosti, za ktorých by malo byť zrejmé, že k reálnej deľbe sporných
pozemkov aj skutočne došlo. Chýba im právny titul, na základe ktorého by mohli nadobudnúť vlastnícke

právo v celosti.

3. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že žiada, aby súd žalobe vyhovel. Jedná sa o lesy,
ktoré užívali ich právni predchodcovia, neb. stará matka G. D., po nej ich matka H. D.. Poukázala
na to, že v súčasnej dobe si viacero podielových spoluvlastníkov robí nároky. Tieto spory začali po

smrti jej ujca C. D.. Už 40 rokov je vydatá a ako dieťa tam chodievala. Pamätá si, že dva roky spätne
bola realizovaná sadzba nových stromčekov. Žalobca v 2/ rade uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudli po starej matke G. D., A.. G. a tie po nich zdedila ich matka H. D.. V dedičskom rozhodnutí bolo
uvedené, že sa jedná o lesný pozemok bez uvedenia parcelných čísel, preto žiadali, aby súd rozhodol
tak, že nehnuteľnosti uvedené v žalobnom návrhu patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov. Celá

nehnuteľnosť je rozdelená na 5 častí, z čoho Š. D. mal 3 a B. 2. K takejto reálnej deľbe mohlo dôjsť ešte v
30-tych rokoch za života starých rodičov. Túto reálnu deľbu rešpektujú ako právni nástupcovia s tým, že
podieloví spoluvlastníci ako žalovaná v 5/ rade má vydelený podiel v inej hore, kde oni zase nechodia.
Rešpektujú reálnu deľbu, aká bola v dávnej minulosti a taktiež vlastnícke právo žalovaných v 5/ , 6/ rade.
Žalobkyňa v 3/ rade tvrdila, že geometrickým plánom si dali vyčleniť reálne vydelenú časť, ktorú užívali

ichprávnipredchodcoviavdávnejminulosti.VýmerauvedenánaLVvporovnanísgeometrickýmplánom
nesúhlasí, pretože si dali vyčleniť pomerne menšiu časť ako by jej v skutočnosti mala patriť. Spory začali
vznikať až v období, keď došlo k ťažbe dreva zo spornej nehnuteľnosti. Predtým takéto zásahy neboli.
Ťažba začala v roku 2012, keď žalovaná v 5/ rade vošla do hory a vyťažila si v určitom objeme asi 30 m3
dreva na krov bez toho, aby oboznámila ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. spoločníkov, mala

sa dohodnúť. Tvrdila, že parc. Y. XXXXX bola podelená medzi T. K. D., pričom hraničnými kameňmi
bolo oddelené pre podielových spoluvlastníkov rozsah užívania. Táto parcela sa spoločne neužívala.
Žalovaná v 5/ rade uskutočnila výrub v inej parcele, ktorá je spoločná a kde potrebovala súhlas ostatných
podielových spoluvlastníkov. Od momentu výrubu zo strany žalovanej v 5/ rade vznikol spor. Dovtedy
parcela bola užívaná nerušene a pokojne.

4. V konaní bol vypočutý žalovaný v 3/ rade C. I., ktorý uviedol, že s návrhom súhlasí, nároky do parciel
si nerobí. Je podielovým spoluvlastníkom v susediacich parcelách a pokiaľ majú žalobcovia za to, že
uznáva on ich vlastnícke právo, mali by oni uznať aj jeho vlastnícke právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
v ktorých je podielovým spoluvlastníkom. Žalovaná v 5/ rade zotrvala na svojom písomnom vyjadrení.

Neuznala žalobný návrh žalobcov. Žalovaná v 6/ rade tvrdila, že podiely zdedila po C. G. a ten po C.
G. s tým, že lesný pozemok, ktorý je predmetom konania bola mladá hora, ktorú nemohli mať reálne
vydelenú právni predchodcovia žalobcov. Táto hora bola zabratá Štátnymi lesmi a vrátená do užívania
v roku 2011. Ona sama to zdedila v roku 2012. Žalobcovia nemôžu vedieť o čo sa presne jedná a 40rokov túto nehnuteľnosť užívali Lesy. Žalobcovia si narezali drevo, predali a podielových spoluvlastníkov
ostatných nevolali. Bolo to v roku 2012 a 2015. Žalovaný v 7/ rade, ktorý zastupoval žalovaných v 4/, 8/,
9/ rade tvrdil, že návrh žalobcov uznáva. Hora bola rozdelená ešte za života ich právnych predchodcov,

môže to byť aj 100 rokov spätne, títo to užívali, medzi D. K. D., pričom poprel tvrdenia žalovaných v 5/,
6/ rade. Tvrdil, že sa nevie vyjadriť k reálnej deľbe, pretože prebehla veľmi dávno. Potvrdil, že podpis na
splnomocnení zo dňa 20.7.2011, ktorým splnomocnila žalovaná v 5/ rade žalovaného v 7/ rade vo veci
zastupovania v rokovaniach s Lesmi SR vo vzťahu k parcele 12167 kat. územie Q., je jeho podpisom.
Tvrdil, že splnomocnenie si neprečítal, lebo v tom období odpredával nejakú parcelu žalovanej v 5/

rade. Žalovaná v 8/ rade Y. R. nevedela sa vyjadriť, o čo sa jedná. Vedela, že má nejaké podiely po
C. L., ktorá bola ich babkou. S návrhom súhlasila. Žalovaný v 9/ rade tvrdil, že vie, o ktorú parcelu sa
jedná, že tam má podiel po babke C. L., ale či v minulosti došlo k reálnej deľbe a akým spôsobom sa
užívala parcela, o tom nikdy nevedel. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1a/ rade R. L. poukázal na
to, že asi pred rokom kontaktoval žalovaného v 7/ rade, prečo by v tejto hore nemal mať nejaký podiel.
Žalovaný v 7/ rade mu uviedol, že nech sa do toho nemieša. So žalobným návrhom nesúhlasil, pretože

je toho názoru, že podiel vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby má, ako podielový
spoluvlastník podiel má zachovaný. Nesúhlasil s vyčlenením geometrickým plánom sporných parciel
vo vzťahu k EKN nehnuteľnosti. Toto vyčlenenie nebolo správne, pretože si žalobcovia stanovili časť,
ktorá by im mala titulom spoluvlastníctva prináležať. On taktiež si môže dať zamerať vo veľkosti svojho
podielu nehnuteľnosť a urobiť tam výrub. Tvrdil, že dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi by mala

existovať a mal byť prizvaný pri vyhotovovaní geometrického plánu.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázaný tento skutkový stav:

Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. územie Q., O. Q. vo vzťahu k parcele Y. XXXXX o

výmere 45703 m2 - lesné pozemky sú vedení ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia v 1/, 2/, 3/ rade a
ďalej žalovaní v 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ rade, žalovaná v 5/ rade zastúpená právnym zástupcom,
žalovaná v 1a/ rade I. L., zastúpená splnomocneným zástupcov R. L.. Žalovaná v 1a/ rade právna
nástupkyňa po pôvodnej vlastníčke zapísanej na LV č. XXXX pod B1 N. C..

6. Z osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005, Dnot 80/2005 súd mal preukázané, že žalobcovia v 1/, 2/,
3/ rade zdedili po právnej predchodkyni nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pod B10 v podiele
54/2016 parcelu L. Č.. XXXXX - lesný pozemok o výmere 45703 m2. Vzhľadom k tomu, že otázka
vecnej legitimácie patrí výlučne do dispozície žalobcov súd vychádzajúc z ich úkonov realizovaných
prostredníctvom ich právneho zástupcu, musel akceptovať upravený návrh zo dňa 3.2.2015, ktorým

na strane pasívne legitimovaných v rade 1/ bola označená Slovenská republika, zastúpená LESY
SR. Na pojednávaní dňa 11.5.2016 pred pojednávaním právny zástupca žalobcov zobral návrh vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade Slovenská republika, zastúpená LESY SR, š.p. späť, preto konanie voči
žalovanému v 1/ rade bolo zastavené a v dôsledku darovacej zmluvy V696/2016 zo dňa 24.3.2016 pod
B1 na LV č. XXXX bola zapísaná L. Š. I., ktorá v konaní vystupuje ako žalovaná v 1a/ rade. Jej právne

postavenie bolo ustálené dispozitívnym úkonom žalobcov zo dňa 10.5.2016.

7. Súd v konaní vykonal dôkaz aj výsluchom svedka C. H., ktorý sa nevedel vyjadriť komu patrila sporná
nehnuteľnosť iba, že právna predchodkyňa žalovanej v 5/ rade tam nikdy nechodila. Nevedel sa vyjadriť
medzi kým a vôbec kedy prebehla nejaká reálna deľba. Vedel iba, že to mali nejakí G.. Svedok D. I. tvrdil,

že mal vedomosť o reálnej deľbe hory, ktorá je predmetom konania. Údajne táto mala byť podelená.
VedeltoodsvojejmatkyK.I.,ktorámá70rokov.Kdeľbedošlomedziprávnymipredchodcamižalovaným
v 7/ rade K. D., ktorý tam mal vyčlenenú časť a táto bola aj nerušene užívaná. Svedok uviedol, že so
žalovanou v 5/ rade bol v súdnom spore. Súd ďalej vypočul svedka G. C., ktorý tvrdil, že predmetom
konania je les označovaný ako časť L.. Čo si on pamätá, tento odjakživa užívali Š. D.F. K. K. D.. Oni

to mali medzi sebou podelené, ťažili odtiaľ drevo. Nemal vedomosť o tom, kedy k deľbe došlo a ani sa
k tejto veci nevedel vyjadriť.

8. Súd v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa zápisnice zo dňa 22.6.2015 spísanej na Okresnom
úrade v Č.K., Pozemkový a lesný odbor vo veci spracovania kalamity v poraste C..XXXb L.. Ú. Q.. Z

vyjadrenia R.. B. D., C. D. K. Š. D. vyplýva, že títo majú za to, že podielové spoluvlastníctvo stále existuje.
Okresnému úradu Č. PLO k veci uviedol, že zo strany spoluvlastníkov nebol predložený doklad o reálnej
deľbe z minulosti ani súčasnosti. Účastní zápisnice boli R.. B. D., C. D., Š. O., C. I., Š. D., G. F., H. L..9. Žalovaná v 5/ rade predložila súdu dohodu o odovzdaní nehnuteľností a zrušení nájomného vzťahu
uzatvorenú medzi vlastníkmi R. M., R. Ľ., R. Y., v zastúpení Š. D. ako vlastníci s povinnou osobou
LESY SR, na základe ktorej vo vzťahu k parcele Y. XXXXX kat. územie Q. v zmysle článku III. dňom

účinnosti dohody preberajú vlastníci všetky užívacie práva k nehnuteľnostiam uvedeným v článku I. a
budú vykonávať všetky hospodárske opatrenia a činnosti spojené s hospodárením v lese podľa platného
LHP v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi o obhospodarovaní lesov a právnymi
normami. Dohoda bola uzatvorená 22.3.2011. Žalovaná v 5/ rade súdu ďalej predložila splnomocnenie
zo dňa 20.7.2011, ktorým splnomocnila Š. D. (žalovaného v 7/ rade) vo veci zastupovania jej osoby

v rokovaniach s organizáciou štátnej správy a Lesov SR pre účely vydania užívacích práv na lesných
pozemkoch č. XXXXX v kat. území Q.. Vo vzťahu k takémuto splnomocneniu žalovaný v 7/ rade uviedol,
že takéto splnomocnenie podpísal.

10. Súd v konaní nevykonal dôkaz obhliadkou na mieste samom sporných nehnuteľností s poukazom na
tú skutočnosť, že ako o sporné javili sa v priebehu konania skutočnosti uvádzané žalobcami v 1/, 2/, 3/

rade vo vzťahu k reálnej deľbe medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a dôkaz vzhľadom na spornosť
podstatných skutočností by bolo nehospodárne v súdenej veci vykonať, preto takýto dôkaz súd zamietol.

11. Podľa § 137 písm. c) CSP - žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka - všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

14. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka - vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

15. Podľa prechodného ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ďalej uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964. Vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa posudzujú podľa doterajších

právnych predpisov.

16. Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn. 4Cdo/56/2009 základným predpokladom

úspešnosti žaloby o určenie a preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, naliehavý právny
záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu
vyhlásený. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu
Československej republiky uverejnenej v zbierke 4 u niektorých nehnuteľností je síce vedené v
pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v

skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhších čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú
na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym
rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku
do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva
bolo založené na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného

rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností
zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití
spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán
o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.
Takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky konkludentným konaním. Žalobcovia mali preukázať, že v

dávnej minulosti do roku 1950 v nadväznosti na rozhodnutie č. 911/1932 došlo k zrušeniu ideálneho
spoluvlastníctva k pozemnoknižným parcelám tvoriacim predmet sporu a k vyporiadaniu reálnou deľbou
v nadväznosti na rozhodnutie č. 911/1932.18. Podanou žalobou žalobcovia sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcele L.
XXXX/X -lesný pozemok o výmere 4099 m2 a L. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 2628 m2,
ktoré sú vytvorené geometrickým plánom č. 39/2012 vypracovaným I. B.. H. C.. Existenciu svojho

vlastníckeho práva odvodzujú od ich právnej predchodkyne neb. starej matky G. D., A.. G., na
základe osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005, ktorá tieto nehnuteľnosti mala v prírode reálne rozdeliť.
Zo samotného osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005-80, Dnot 80/2005 jednoznačne vyplýva, že neb.
G. D., A.. G. bola podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a preto osvedčenie nemožno
považovať za spôsobilý právny titul, od ktorého by žalobcovia mohli odvodzovať svoje vlastnícke právo k

celým nehnuteľnostiam. Uvedené parcele registra „C“ boli vytvorené geometrickým plánom bez súhlasu
žalovanej v 5/ rade, nakoľko táto nezúčastnila sa ich zamerania za účasti geodeta. Žalobcovia v
konaní nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, že by v minulosti pozemky mali byť podelené. V danej
súvislosti súd poukazuje na zápisnicu zo dňa 22.6.2015 spísanú na Okresnom úrade v Č., Pozemkový
a lesný odbor vo veci spracovania kalamity v poraste C..XXXb L.. Ú. Q., z ktorej vyplýva, že podielové
spoluvlastníctvo stále existuje, čo Okresný úrad Č., PLO k veci uvádza: „Zo strany spoluvlastníkov nebol

predložený doklad o reálnej deľbe z minulosti a ani súčasnosti.“ Z daného vyplýva, že účastní C. D., Š.
D. K. B. D. osoby s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi potvrdili, že spoluvlastníctvo naďalej existuje.
Žalobníčka v 3/ rade na pojednávaní 11.5.2016 sama uviedla, že spor v danom prípade nastal, keď
žalovaná v 5/ rade ako spoločníčka vošla do hory a vyťažila si v určitom objeme drevo na krov bez
toho, aby s tým oboznámila ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. spoločníkov. Odvtedy vznikol

takýto spor s tým, že bola zastavená zo strany polície, ktorú privolali ostatní vlastníci lesa. Mala za to,
že žalovaná v 5/ rade sa mala s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi dohodnúť. Aj daná skutočnosť
v konaní spochybňuje existenciu reálnej deľby vo vzťahu k sporným pozemkom. Súd ďalej poukazuje
na splnomocnenie, ktoré žalovaná v 5/ rade vystavila dňa 20.7.2011, ktorým splnomocnila Š. D. vo veci
konania vo vzťahu k Štátnym lesom Slovenskej republiky vo veci prinavrátenia užívacích práv k parcele

L. Č.. XXXXX, ako aj súhlas na ťažbu dreva z roku 2015, z ktorého vyplýva, že uvedená parcela je
v spoluvlastníctve spoluvlastníkov. Ako podporný dôkaz o existencii podielového spoluvlastníctva súd
zobral do úvahy aj dohodu o odovzdaní užívacích práv medzi Lesmi SR a M. R., Ľ. R. K. Y. R. zo dňa
22.3.2011, v zmysle ktorej uvedené osoby boli splnomocnené k vráteniu lesa pôvodným vlastníkom, a to
parcele L. Č.. XXXXX. Žalovaná v 6/ rade uviedla, že sporné nehnuteľnosti zdedila po C. G. a ten po C.

G.. Poukázala na to, že lesný pozemok, ktorý je predmetom konania bola mladá hora, ktorú nemohli mať
reálne vydelenú právni predchodcovia žalobcov. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1a/ rade poukázal
na to, že vyčlenenie geometrickým plánom zo strany žalobcov nebolo správne, pretože si stanovili časť
z nehnuteľností na základe vlastného uváženia.

19. Svedecké výpovede C. H., D. I., G. C. v konaní nepreukázali hodnoverným spôsobom uskutočnenie
reálnej deľby, pretože s určitosťou k nej sa nevedeli vyjadriť. Tvrdenie, že malo dôjsť k deľbe medzi
právnymi predchodcami nezakladá dôvodnosť preukázania reálnej deľby. Reálna deľba znamená
vyčlenenie časti pôvodnej parcely na užívanie vo výmere ako sa pozemnoknižní spoluvlastníci na
vydelení v prírode skutočne dohodli. Zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie

aplikácie práva platného do roku 1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom
stave. V zmysle citovaného rozhodnutia deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na
základe ktorého žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno k vydelenej časti nehnuteľnosti geometrickým
plánom č. 39/2012 vypracovaným I. B.. H. C.. Súd vychádzajúc z výpovedí účastníkov konania, svedkov,
ako aj listinných dôkazov, najmä zápisnice zo dňa 22.6.2015, dohody o odovzdaní nehnuteľností a

zrušení nájomného vzťahu zo dňa 22.3.2011, súhlasom na ťažbu dreva z roku 2015 dospel k právnemu
záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v rovine svojich skutkových tvrdení vo vzťahu k
reálnej deľbe, ktorá mala prebehnúť medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi na vydelení v prírode časti
nehnuteľnosti tak ako sa domáhajú v podanej žalobe. Súd z týchto dôvodov žalobný návrh zamietol v
celom rozsahu.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.Podľa§262ods.1CSP-onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP - o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.23. V danom prípade žalobcovia v konaní boli neúspešní, preto súd ich zaviazal k náhrade trov konania
vo vzťahu k žalovanej v 5/ rade v rozsahu 100 %, nakoľko táto požiadala o náhradu trov konania.

Žalovaným v 1a/ , 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/ rade náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania si
neuplatnili a tieto im nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na

podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.