Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010111
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313010111.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora
z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/30/2013 zo dňa 22.05.2017 výrok o
náhrade škody.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/30/2013 zo dňa 22.05.2017 bol obžalovaný N. N.
podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Humennom sp. zn.
2Pv 59/12 zo dňa 20.02.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 277 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona za použitia §
138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v období mesiacov august 2008, október až december 2010, január až jún 2011 ako zodpovedný
zástupca - konateľ spoločnosti G. M. s r. o. so sídlom C.. XXX, okres G., IČO: XXXXXXXX spolu s
obvineným U. H. zrazil svojim zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské poistenie,
dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a úrazové poistenie, avšak tieto v lehote splatnosti
podľa Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neodviedol na účet

G. poisťovne, C. R., čím svojím konaním za uvedené obdobie spôsobil G. C., pobočka R., T.. G. XX
škodu vo výške celkom 4 331,58 eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodená strana G. C. bola so svojím nárokom na náhradu škody

odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, ktorého dôvody predložil
dodatočne. Po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku a podstatného obsahu jeho odôvodnenia
vyslovil, že napadnutý rozsudok je nezákonný a vychádza z jednostranného vyhodnotenia dôkazov.
Prokuratúra má za to, že za spáchanie predmetného zločinu neodvedenia dane a poistného formou

spolupáchateľstva sú zodpovední obidvaja konatelia firmy a to obžalovaný N. N. ako aj U. H..
Nestotožňuje sa s účelovou obhajobou obžalovaného v tom, že on mal na starosti technickú podporu
firmy, staral sa o realizáciu stavieb, kontrolu a zaučenie pracovníkov na stavbách, a druhý konateľ
firmy U. H. mal na starosti ekonomickú stránku firmy, zabezpečoval zákazky a účtovníctvo, nakladal s
peniazmi, rozhodoval o výplatách pracovníkov firmy a tiež rozhodoval o včasnosti a úplnosti platenia
odvodov za firmu. Poukazuje na znalecký posudok z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia

účtovníctva a daňovníctva, v závere ktorého je potvrdené, že spoločnosť G.. s.r.o. C., okr. G.,
disponovala väčšinou v plnej výške, resp. čiastočne (za obdobia mesiacov august 2009, apríl až jún2010 a máj až jún 2011) finančnými prostriedkami na úhradu odvodových povinností. Na hlavnom
pojednávaní znalkyňa doplnila znalecký posudok v tom, že podstatnú časť odberateľských faktúr za
spoločnosť vystavoval a podpisoval H., účtovné doklady v žalovanom období podpisoval hlavne H., teda

časť odberateľských faktúr ako aj ďalšie účtovné doklady podpisoval aj obž. N. N. a tak sa zaoberal
aj ekonomickou stránkou firmy a tiež musel mať vedomosť o neplnení si odvodovej povinnosti voči
G. C., pobočka R.. Zastáva tiež názor, že okresný súd opätovne vydal rozsudok predčasne, nakoľko
súd mal zabezpečiť výsluch T. H., druhého konateľa firmy, za účelom zistenia, či obž. J. N. sa staral
len o technickú stránku firmy a nemal na starosti aj ekonomický chod firmy, prípadne či mal vedomosť

o neplnení si odvodových povinností voči G. C.. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí doplnil
dôvody odvolania aj v tom smere, že je potrebné skúmať i subjektívnu stránku konania obžalovaného
so zreteľom na výpovede svedkov U. a B., ktorí vykonávali účtovníctvo pre obchodnú spoločnosť, v
ktorej bol konateľom i obžalovaný, a zaslali obžalovanému súhrnný doklad o výkazoch odvodov ako
aj o ekonomickom stave spoločnosti. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť plynúcu z dokazovania,
že obchodná spoločnosť bola v roku 2011 v predĺžení, preto sú tu pochybnosti o ekonomickom stave

obchodnej spoločnosti v rozhodnom období. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť okresnému súdu za účelom ďalšieho doplnenia dokazovania, a to určenia koeficientu
pomerného uspokojenia veriteľa, ak sa preukáže, že obchodná spoločnosť bola v predĺžení, keďže
konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako iný trestný čin.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1,

a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal procesným postupom konajúceho súdu z hľadiska, či tento netrpí
takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil
pritom, že konajúci súd vykonal dôkazy v zmysle pravidiel stanovených procesným predpisom a právo

na obhajobu obžalovaného dodržal, keďže mu umožnil sa vyjadriť ku skutku, ako aj k vykonávaným
dôkazom, umožnil mu vyslúchať svedkov, ktorých navrhol v rámci dokazovania predvolať, a umožnil
tiež obžalovanému ako aj obhajcovi predniesť argumenty preukazujúce oslobodenie spod obžaloby. Za
daných zistení odvolací súd konštatoval, že postup konajúceho súdu bol v súlade so zákonom.

O procesne účinné dôkazy, obsah ktorých je podrobne rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku,
konajúci súd tak mohol opierať svoje skutkové zistenia. Ostatne, procesný postup pri vykonávaní
dôkazov odvolateľom ani namietaný nebol, namietané bolo vyhodnotenie zabezpečenej dôkaznej
situácie, ktoré odvolateľ nepovažoval za správne.

Konajúci súd v stručnosti vyložil v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, a na podklade nich uzavrel, že nebolo preukázané, aby skutok, ktorý je
predmetom obžaloby a ktorý sa stal, spáchal obžalovaný. Spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
považoval konajúci súd za dokázané, pretože bolo preukázané, že obchodná spoločnosť zrazila svojím

zamestnancom z miezd finančné prostriedky na poistenie podľa zák. č. 461/2003 Z. z. a tieto neodviedla
na účet G. C., pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané i to, že obchodná spoločnosť mala
dostatok finančných prostriedkov na odvodové povinnosti v žalovanom období. Aj napriek tomu, že
obžalovaný bol konateľom obchodnej spoločnosti, konajúci súd vzhľadom na zistenie, že druhý konateľ
T. H. sa staral o ekonomickú stránku spoločnosti, v rámci ktorej zabezpečoval zákazky, účtovníctvo,

prijímalzákazkyzabezpečovalmzdyaodvody,príjemaúhraduzákaziekariešilfinanciefirmy,vdôsledku
čoho rozhodoval aj o nakladaní s finančnými prostriedkami, uzavrel, že obžalovaný, ktorý sa nepodieľal
na nakladaní s finančnými prostriedkami obchodnej spoločnosti, skutok nespáchal.

Odvolací súd po posúdení výsledkov vykonaného dokazovaného konštatuje, že záver konajúceho

súdu o tom, že žalovaná výška zrazeného nemocenského poistného z miezd zamestnancov a jeho
neodvedenie G. C. ako oprávnenému subjektu v žalovanom období boli dokazovaním preukázané, je
vecne správnym.Aj s prezentovanými úvahami, ktoré viedli konajúci súd k záveru, že obžalovaný skutok nespáchal, sa
možno stotožniť, aj keď je faktom, že obžalovaný bol konateľom obchodnej spoločnosti G.. s.r.o., čo
by mohlo zakladať jeho trestnú zodpovednosť za nesplnenie si zákonnej povinnosti plynúcej obchodnej

spoločnosti ako zamestnávateľovi z ustan. § 128 a § 141 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Podľa výpisu
obchodného registra konateľom spoločnosti bol aj T. H., pričom ani jeden z konateľov nebol spoločníkom
menovanej obchodnej spoločnosti.

Pri posudzovaní, či bolo povinnosťou obžalovaného zraziť a odviesť poistné nemocenského poistenia,

na čo poukazuje odvolateľ, vychádzal odvolací súd predovšetkým z pôsobnosti konateľov, ktorá sa
rozdeľuje do dvoch základných rámcov. Jednak je to zastupovanie obchodnej spoločnosti navonok,
tzv. vonkajšia funkcia podľa § 20 ods. 1 Obč. zák., a jednak je to rozhodovanie o prevádzkových
záležitostiach obchodnej spoločnosti, tzv. vnútorná funkcia, čo zodpovedá obchodnému vedeniu v
zmysle § 134 Obch. zák. Ak je konateľov viac, títo môžu byť vo vnútornom vzťahu spoločnosti vo svojej
pôsobnosti obmedzení, časovo, miestne, čo do obsahu a druhu konania, ktoré obmedzenie však nemá

vo vzťahu k tretím osobám žiadne právne účinky.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona účinného do 30.09.2012, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie
určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo
príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto

neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden
rok až päť rokov.

Trestný čin neodvedenia dane a poistného spácha páchateľ vtedy, ak ako platca, resp. ako osoba

zodpovedná za platcu (zamestnávateľ), príslušných platieb zrazí poplatníkovi (zamestnancovi) v
správnej výške platby za stanovené platobné obdobie, avšak z rôznych dôvodov tieto platby úmyselne
neodvedie oprávneným subjektom (poisťovniam či daňovému úradu) buď celkom alebo v časti.
Páchateľom trestného činu je teda platca povinných platieb, ak koná v rozpore so zákonnými
povinnosťami a nesplní si svoju zákonnú povinnosť odviesť tieto platby, resp. ich časti za iné osoby. Ide

o zamestnávateľa buď fyzickú osobu alebo právnickú osobu, za ktorú koná štatutár alebo zodpovedný
pracovník, ktorý má platby realizovať za zamestnanca.

Z vykonaného dokazovania vyplývajú zistenia preukazujúce, že za ekonomický chod a nakladanie
s finančnými prostriedkami obchodnej spoločnosti bol zodpovedný T. H.. Obžalovaný garantoval

stavebnú činnosť, ktorá tvorila podstatnú časť predmetu podnikania obchodnej spoločnosti a vo vzťahu
k ekonomickému chodu spoločnosti fakticky nevyvíjal žiadnu činnosť. Z uvedeného je teda zrejmé, že
vedenie obchodnej spoločnosti mali obaja konatelia, obžalovaný a T. H., reálne rozdelené, v dôsledku
čohosamedzinimiprirozhodovaníochodeobchodnejspoločnostivyčlenilazodpovednosťzakonkrétnu
činnosť v jej vnútri. Ak T. H. zodpovedal za ekonomické riadenie obchodnej spoločnosti, ktoré zahŕňa

v sebe aj vyplácanie miezd, došlo tak k vymedzeniu jeho pôsobnosti aj vo vzťahu k rozhodovaniu o
odvádzaní zákonných platieb zrazených z miezd zamestnancov.

Za daných zistení potom skutkové tvrdenie obžaloby, že obžalovaný ako zodpovedný zástupca a konateľ
spoločnosti spolu s inou osobou zrazil svojim zamestnancom zo mzdy poistné na nemocenské poistenie

a toto neodviedol na účet G. C., nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Tieto úvahy viedli aj odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok, ktorým bol obžalovaný N. N. podľa §
285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora zodpovedá zákonu.

V závere si dovoľuje odvolací súd vysloviť ešte jednu úvahu súvisiacu s trestnou zodpovednosťou
za prerokúvaný zločin. Je nepochybné i to, že u obžalovaného ako konateľa spoločnosti so zreteľom
na rozdelenie rozhodovacej činnosti ohľadne vedenia obchodnej spoločnosti absentuje úmysel, či
už v priamej alebo nepriamej forme, k neodvedeniu poistného na sociálne poistenie, keďže nebolo
dokázané, aby obžalovaný mal vedomosť o tom, že poistné na sociálne poistenie, hoci bolo z hrubých

miezd zamestnancov riadne zrazené, nebolo oprávnenému subjektu odvedené. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný bol v obchodnej spoločnosti iba konateľom, a nie aj spoločníkom, o tejto skutočnosti, ktorú
mu druhý konateľ neoznámil, sa nemohol dozvedieť ani na zasadnutí valného zhromaždenia, na ktorom
konatelia informujú spoločníkov o hospodárení obchodnej spoločnosti v rámci uplatňovania pôsobnostivalného zhromaždenia schvaľovať účtovnú závierku a rozhodovať o rozdelení zisku alebo úhrade strát.
V súvislosti s objasňovaním vedomosti obžalovaného o ekonomickom stave obchodnej spoločnosti a
neuhradení odvodov odvolateľ namietal, že konajúci súd nezabezpečil výsluch druhého konateľa T.

H., ktorú námietku považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Ak považoval odvolateľ za podstatný
uvedený dôkaz, mal ho zabezpečiť v prípravnom konaní prostredníctvom právnej pomoci. V konaní
pred súdom po podaní obžaloby bez označenia pobytu menovaného je takýto dôkaz nerealizovateľný
a zbytočne predlžujúci trestné stíhanie.

Výhradu uplatnenú krajským prokurátorom, že z výpovedí svedkov U. a B. možno usúdiť, že obžalovaný
vedel o ekonomickom stave obchodnej spoločnosti, nepovažuje odvolací súd za vecne správnu, pretože
z výpovedí menovaných svedkov plynie síce uvedená skutočnosť, avšak viaže sa k obdobiu, kedy už bol
žalovaný zločin dokonaný. Možnosť posúdiť konanie ako iný trestný čin, napr. zvýhodnenie veriteľa, či
poškodzovanie veriteľa, je v danom štádiu konania neprípustné, berúc do úvahy aj skutkový stav, ktorý
bol základom pre vznesenie obvinenia a ktorého totožnosť v tomto trestnom konaní musí byť zachovaná

pri úprave skutkových zistení reagujúc na výsledky vykonaného dokazovania i pri zmene jeho právneho
posúdenia.

Odvolací súd v rámci prieskumného konania zistil, že výrok, ktorým bola poškodená strana G.
C. odkázaná na civilný proces, nezodpovedá zákonu. Aj keď poškodená strana má postavenie

poškodeného v tomto trestnom konaní, jej nárok na uhradenie (odvedenie) príslušného poistného nie je
nárokom na náhradu škody, keďže tento nárok nevzniká ako následok trestného činu, ale ide o nárok
poisťovne vyplývajúci jej priamo zo zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podľa § 321 ods.

1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil iba nesprávny výrok o náhrade škody, keďže odvolanie smerujúce
proti výroku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby nebolo dôvodné.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.