Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112239646
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112239646.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Márie Malíkovej, v spore žalobcu: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., H.
XX, Nitra, zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24, proti
žalovanému: L. P. J., s.r.o., so sídlom F., C. U. 9, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Radovanom
Palu,LL.M.PhD.,sosídlomBratislava,Panenská6,ourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru
výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. apríla 2013 č. k.
10Cpr/5/2012-169, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva plný nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.04.2013 č. k. 10Cpr/5/2012-169 pri právnom posúdení
podľa § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. e/, § 63 ods. 4, § 240 ods. 8, 9 Zák. práce určil, že výpoveď
uložená žalobcovi na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2012 v zmysle § 63 ods. 1 písm.
e/ Zák. práce je neplatná. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, provinštančný súd mal z vykonaného

dokazovania zistené, že vo výpovedi samej sú popísané jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom, na ktoré sa vo výpovedi poukazuje, vo výpovedi uvedený zoznam týchto upozornení, avšak
samotné skutkové vymedzenie, za aký skutok bola žalobcovi výpoveď daná, vo výpovedi uvedené nie
je. Napadnutá výpoveď v sebe zhŕňa všetky doposiaľ vytknuté porušenia pracovnej disciplíny žalobcom,
ale nový skutok, za ktorý bola žalobcovi daná výpoveď, vo výpovedi zo dňa 02.10.2012 uvedený nie
je. Ani samotný žalovaný nevedel uviesť, za aký skutok dal vlastne žalobcovi výpoveď. Až neskôr
sa vyjadril v tom smere, že to bolo pre porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré už predtým žalobca

dostal upozornenia. Pokiaľ však už žalobca obdržal upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny,
nemôže pre ten istý skutok dať žalovaný žalobcovi aj výpoveď. Výpovedným dôvodom nie je súhrn
porušení pracovnej disciplíny, ktorých by sa mal zamestnanec dopúšťať opakovane, ale sústavné
porušovanie pracovnej disciplíny, pričom podmienkou je, že zamestnanec bol pred 6 mesiacmi od
obdržania upozornenia upozornený, že pri ďalšom porušení pracovnej disciplíny s ním môže byť
ukončený pracovný pomer. Z konania žalovaného je možné vzhliadnuť nepochopenie možnosti dať
výpoveď týmto spôsobom. Samotný žalovaný uviedol, že skutky, za ktoré žalobca dostal výpoveď sú

tie, ktorých sa dopustil v dňoch 21.08. a 22.08.2012, za ktoré mu bolo dané upozornenie pre porušenie
pracovnej disciplíny s upozornením, že ak napriek tomuto upozorneniu opätovne v období 6 mesiacov
poruší pracovnú disciplínu, nebude ho zamestnávateľ upozorňovať ďalej na porušenie pracovnej
disciplíny a takéto konanie žalobcu bude dôvodom na podanie výpovede zo strany zamestnávateľa(žalobcu) podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Skutkové vymedzenia vo výpovedi nenahradí citácia
smernice a pracovného poriadku žalovaného. Výpoveď z pracovného pomeru musí obsahovať aj citáciu
právneho predpisu, avšak aj skutkové vymedzenie (konkretizovanie) výpovedného dôvodu tak, aby

nebol zameniteľný, inak je takáto výpoveď podľa § 61 ods. 2 Zák. práce neplatná. Dôvod výpovede
z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi
okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami.
Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 Zák. práce je nutné uniesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý
z dôvodov podľa § 63 ods. 1 Zák. práce bol uplatnený ale súčasne aj takým spôsobom, aby bolo

zrejmé,včomskutkovospočíval.Beztakejtokonkretizácie použitéhovýpovednéhodôvoduposkutkovej
stránke nie je zabezpečené to, že nevzniknú pochybnosti v tom smere, z akého vlastne dôvodu bol so
zamestnancom skončený pracovný pomer. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, nie je potrebné
rozvádzať do všetkých podrobností a takisto nie je ani možné dodatočne výpovedný dôvod dopĺňať
vo výpovedi uvádzaním nových skutkových údajov. Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je
výpoveď z pracovného pomeru neplatná iba vtedy, keď sa nedá ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo

bola zamestnancovi vôbec výpoveď daná. S prihliadnutím na tieto kritériá výpovede vo všeobecnosti
prvoinštančný súd výpovedný dôvod vo výpovedi žalovaného zo dňa 02.10.2012 nepovažoval za
skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom, pričom ani výkladom nie je možné zistiť, pre aký
skutok vlastne žalovaný dal žalobcovi výpoveď. Opodstatnene žalobca v tomto konaní namietal aj
neplatnosť výpovede podľa § 420 ods. 8 Zák. práce, pretože ako predseda základnej organizácie

odborového zväzu OKO u žalovaného, žalobca obdržal od žalovaného výpoveď, pričom odborová
organizácie s takýmto postupom neudelila súhlas. Z dôvodu hospodárnosti súdneho konania už súd
nevykonával ďalšie dokazovanie, či nemôže spravodlivo žiadať od žalovaného, aby žalobcu naďalej
zamestnával z dôvodu, že súd predmetnú výpoveď považoval za neplatnú podľa § 61 ods. 2 Zák. práce.

2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 vtedy platného OSP s tým, že
úspešnému žalobcovi v konaní priznal celkovo náhradu trov právneho zastúpenia v sume 403,54 eura,
ktoré trovy je povinná zaplatiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Koscelanskému v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu aj k náhrade trov konania.
Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Rozsudok

napadnutý odvolaním považuje za nepreskúmateľný, náležite neodôvodnený, čím došlo k porušeniu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR a práva účastníka konania na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Výpovedný dôvod považuje za skutkovo riadne vymedzený podrobným opísaním porušenia
pracovnej disciplíny, najmä nedodržiavaním pravidiel dochádzky, ktoré bolo žalobcovi opakovane a

aj ústne vytýkané, a to až dňa 22.08.2012, kedy ho žalovaný písomne vytkol, naposledy žalobcovi,
naposledy písomným upozornením z toho istého dňa. Žalobca odmietal so žalovaným komunikovať o
porušeniach pracovnej disciplíny, preto sa žalovaným domnieval, že bez písomného upozornenia by
mohlo byť porušovanie pracovnej disciplíny žalobcom spochybňované. Domnieva sa, že súd prehliadol
obsah a charakter posledného upozornenia. Išlo o viacnásobné a sústavne menej závažné porušovanie

pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca sústavne písomne upozorňovaný a v porušovaní napriek
tomu aj naďalej pokračoval. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu tak, ako je zakomponované vo
výpovedi je viac ako dostatočné a v zmysle judikatúry (rozhodnutie NS SR 5Cdo/56/2008). Špecifikáciou
výpovedného dôvodu prostredníctvom odkazu na iné listiny je postačujúca k platnosti výpovede. Súd
sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo považoval dôvod výpovede za nezameniteľný.

Tým, že súd žalovanému vyčítal „nepochopenie možnosti dať výpoveď“ implicitne vyjadril domnienkou
akoby žalovaný už od začiatku mal vedieť, že žalobca bude opakovane mnohonásobne porušovať
pracovnú disciplínu a kvôli tomu aj naformulovať prvé písomné upozornenie podľa § 63 ods. 1 písm.
e/ Zák. práce. Rozlišovanie medzi sústavným a opakovaným menej závažným porušovaním pracovnej
disciplíny, na ktoré poukazuje v rozsudku súdu prvej inštancie nie je z hľadiska platných predpisov

v tejto oblasti aktuálne a relevantné. Súčasne platná právna úprava obsahuje už iba závažné alebo
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom menej závažné porušenie môže byť výpovedným
dôvodom ak k nemu dôjde v priebehu 6 mesiacov a pokiaľ bol zamestnanec po prvom porušení
upozornený na možnosť dania výpovede. V odôvodnení sa súd odvoláva na dokumenty, ktoré mu vôbecneboli predložené a neexistujú. Žalobcovi bolo doručených sedem upozornení v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny, a však v rozsudku sa spomína desať upozornení, pričom žalobcovi v júli 2012
a to v dňoch osemnásteho, sedemnásteho a devätnásteho júla upozornenie nebolo dané. Na prvom

pojednávaní súd uznesením rozhodol, že predvolá na výsluch dvoch z troch svedkov navrhnutých
žalovaným, avšak po dostavení sa svedkov na nariadené pojednávanie, náhle zmenil svoje stanovisko
a výsluch týchto svedkov zamietol Na prvom pojednávaní zo strany súdu neboli spochybňované
hmotnoprávne náležitosti výpovede, pričom výsluchom svedkov chcel pristúpiť súd k dokazovaniu toho,
či možno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Ak by súd považoval

výpoveď za neplatnú od začiatku z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych predpokladov, bol by rozhodol
na prvom pojednávaní. V konaní neboli vykonané všetky dôkazy, vrátane týchto, ktoré boli vopred
schválené. Súd sa v odôvodnení rozsudku odvolal na dokumenty, ktoré mu neboli nikdy predložené,
pretože neexistujú, pričom je možné, že sa s obsahom súdneho spisu dostatočne nezaoberal.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý

rozsudok, ako vecne správny potvrdiť (§ 219 vtedy platného OSP) a priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolanie žalovaného je rozsiahle, pričom je postavené na citácii rozhodnutia NS SR č.
5Cdo/56/2008, ktoré netvorí oficiálnu judikatúru a ani nie je publikované v Zbierke stanovísk NS SR
a rozhodnutí súdov SR a nie je publikované v žiadnom odbornom časopise. Citované rozhodnutie sa
vzťahuje na celkom iný prípad založený na iných skutkových a právnych dôvodoch. Takisto obsahuje

vyslovený právny názor, ktorý je v mnohých častiach v rozpore s dlhodobo zaužívanou súdnou praxou.
Podstata celého sporu je daná tým, že žalobcovi bola daná výpoveď bez súhlasu odborovej organizácie,
pričom v inkriminovanom čase bol žalobca predsedom odborovej organizácie. V tejto súvislosti poukázal
na obsah ust. § 17 ods. 2, § 77 a § 240 ods. 9 Zák. práce. Napádaná výpoveď okrem uvedeného
nedostatku trpí aj tým, že je nepreskúmateľná, pričom ani gramaticko alebo extenzívnym výkladom nie

je možné zistiť to, pre aký konkrétny skutok dal vlastne žalovaný žalobcovi výpoveď. Súd prvého stupňa
správne skonštatoval, že žalobca dostal výpoveď za súhrn upozornení za údajné porušovanie pracovnej
disciplíny, ktoré mali v jeho prípade skončiť dňom 22.08.2012, čo je v rozpore so zákonom, konkrétne
s ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce.

5. Najvyšší súd SR v Bratislave uznesením zo dňa 14.04.2016 č. k. 1Cdo/138/2014-324 rozhodujúc o
podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku KS v Nitre č. k. 5CoPr/3/2013-293 zo dňa 11.12.2013,
ktorým rozsudkom odvolací súd, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 vtedy platného OSP
potvrdil napadnutý rozsudok OS Nitra zo dňa 15.04.2013 č. k. 10Cpr/5/2012-169, dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 vtedy platného OSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nedoručenie písomného vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.06.2013 k podanému odvolaniu žalovaného zo dňa 12.06.2013
druhému účastníkovi, t. j. žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi vytvorilo stav nerovnosti
účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti
zbraní, ako súčasti práva na spravodlivý proces, a preto v tomto smere nebolo možné odvolacie konanie

považovať za spravodlivé. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.06.2013 k podanému odvolaniu žalovaného zo
dňa 12.06.2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.02.2014.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rešpektujúc pritom záväzný právny názor dovolacieho súdu
obsiahnutý v jeho uznesení zo dňa 14.04.2016 č. k. 1Cdo/138/2014-324 v zmysle § 455 CSP, následne
dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu.8. Odvolací súd rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného zo dňa 12.06.2013 proti rozsudku OS Nitra
zo dňa 15.04.2013 č. k. 10Cpr/5/2012-169 dospel k tomu záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V ďalšom odvolací súd odkazuje na

rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP). Na margo skutkového vymedzenia jednotlivých porušení pracovnej disciplíny žalobcom, tak ako
sú obsiahnuté vo výpovedi žalovaného zo dňa 02.10.2012, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie
uvádza, že v podstate ide o súhrn všetkých doposiaľ vytknutých porušení pracovnej disciplíny žalobcovi
zo strany žalovaného. Predmetný zrušovací prejav žalovaného vo vzťahu k žalobcovi postráda formálno

- obsahové náležitosti, ktorými sú v danom prípade presná špecifikácia toho skutku, za ktorý vlastne
žalobca obdržal predmetnú výpoveď. Povinnosť uvedenia vo výpovedi dôvodu výpovede podľa § 61 ods.
1 Zák. práce má iba zamestnávateľ a to iba s prihliadnutím na tie výpovedné dôvody, tak ako sú taxatívne
vymedzené v tomto zákone. Zákonník práce nielenže stanovuje povinnosť zamestnávateľa výpovedný
dôvod skutkovo vymedziť, ale zároveň zakotvuje aj požiadavku na spôsob jeho vymedzenia tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom Výpovedný dôvod je skutkovo vo výpovedi

vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak vo výpovedi sú skutkové okolnosti výpovedného
dôvodu uvedené tak, že v súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami, čo sa v danom prípade
žalovanému daním výpovede žalobcovi dňa 02.10.2012 nepodarilo splniť. Odvolací súd sa stotožňuje
aj s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že k určeniu neplatnosti výpovede zo dňa
02.10.2012 danej žalovaným žalobcovi postačovalo nenaplnenie obsahu ust. § 61 ods. 2 Zák. práce, t.

j. že žalovaný v predmetnom zrušovacom prejave nevymedzil dostatočne po skutkovej stránke v ňom
uvedený výpovedný dôvod, bez toho, že by súd prvej inštancie musel skúmať neplatnosť predmetnej
výpovede aj s poukazom na obsah ust. § 240 ods. 8 Zák. práce. Vychádzajúc z týchto dôvodov, odvolací
súd napadnutý prvoinštančný rozsudok aj v časti ohľadne priznanej výšky náhrady prvostupňového
(teraz prvoinštančného) konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že plný nárok na ich náhradu priznal žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný úspech.

10. O náhrade trov dovolacieho konania v prejednávanej veci rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods.

1, 2 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že plný nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý mal v dovolacom
konaní úspech.

11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).