Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200582
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117200582.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanej Q. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. nad P., X.
XXX/XX, štátnej občianke SR, o zaplatenie XXX,XX Q. s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 20Csp/8/2017-12 zo dňa 26.4.2014.

II. Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu 125 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 125 Eur od 20.3.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 25 Eur

zročných vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,78%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.X.XXXX požiadal súd, aby
zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne

od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanej na základe zmluvy o pôžičke
ev. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pôžičku v sume XXX Eur n akúpu spotrebného tovaru. Pôžičku
sa žalovaná zaviazala veriteľovi splatiť v 8 mesačných splátkach po XX Eur. Žalovaná do podania
žaloby uhradila len sumu 25 Eur titulom akontácie. Žalovaná svoj záväzok splácať pôžičku riadne a
včas porušila, preto žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok
s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo žalobca dňa
19.3.2014úverzosplatnil.Žalobcazmluvnúpokutyprotižalovanejneuplatňuje.Dlhžalovanádobrovoľne

nesplnila, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanej obchodnej spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd
uznesením č.k. 20Csp X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Žalobca v podaní zo dňa 22.11.2017 trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, pretože žalovaná
neuhradila žiadnu sumu dlhu od podania žaloby. Uviedol, že predložená zmluva o pôžičke obsahuje
všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..Odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biroóvej.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s
rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev. č.
XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvných podmienok, listu zo dňa XX.X.XXXX - predžalobnej
upomienky, fotokópie neprevzatej zásielky od žalovanej, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o
pôžičke, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, prílohy č. X k rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok, oznámenia zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku,

podania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške XXX Q.
žalovanej na účel úhrady kúpnej ceny masážneho vankúša XXX Eur, s tým, že žalovaná sa zaviazala

uhradiť predajcovi akontáciu v sume XX Q., a veriteľovi X mesačných splátok pôžičky po XX Q., teda
celkovú sumu pôžičky vo výške XXX Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba XX,XX%, ročná
percentuálna miera nákladov (G.) vo výške XX,XX%, priemerná hodnota G. vo výške XX,XX%, celkové
náklady spotrebiteľa vo výške 25 Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov, iných poplatkov a termín konečnej splatnosti je vymedzený: 6/2014. Svojím podpisom potvrdila

žalovaná prevzatie predmetného tovaru vrátane príslušenstva. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
pôžičke sú zmluvné podmienky, opatrené podpisom zmluvných strán. Podľa bodu 6.1. zmluvných
podmienok je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach
v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne
podľa bodu 6.2. týchto podmienok. V zmysle bodu 6.2. zmluvných podmienok pokiaľ nie je v splátkovom

kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci.Podľabodu6.3.zmluvnýchpodmienokprvásplátkajesplatnánasledujúcimesiacpouzatvorení
zmluvy, alebo po dni prevzatia tovaru v prípade ak klient súhlas s neskorším dodaním tovaru. Podľa
bodu 8.4. zmluvných podmienok spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky
v prípade , ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a

spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Podľa bodu 11.2. veta druhá a
tretia zmluvných podmienok oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené
okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom kedy klient príslušné oznámenie
odmietne prevziať, alebo sa príslušné oznámenie zasielané spoločnosťou na poslednú známu adresu
klienta vráti spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade ak sa klient o zaslaní príslušného oznámenia

nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú
zásielku obdrží , inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú
prepravu na posledne známu adresu klienta.

8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu

predpísal žalovanej akontáciu 25 Eur, 4 mesačné splátky po 25 Eur zročných od XX.XX.XXXX do
XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX splátku v sume XX,XX Q.. Z. uhradila veriteľovi sumu akontácie XX Q.
dňa XX.XX.XXXX, iná úhrada nie je zaevidovaná.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX S. finance holding, a.s., vyzval žalovanú k úhrade

nesplatených splátok pôžičky v sume XX Q. bezodkladne na označený účet s tým, že ak nebude
uhradená do X.X.XXXX , veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Z fotokópie neprevzatej zásielky
vyplýva, že upomienka bola žalovanej doporučenou poštou odoslaná X.X.XXXX na adresu uvedenú
v zmluve o pôžičke, pričom žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote a bola vrátená S. finance
holding, a.s. dňa XX.X.XXXX.

10. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že si od spoločnosti Consumer Financial Holding a.s. vzala
pôžičku vo výške 175 Eur na kúpu masážneho vankúša a uhradila len akontáciu v sume 25 Eur a
inú splátku pôžičky som neuhradila veriteľovi, pretože sa dostala do finančných ťažkostí. Mala viaceroneuhradených dlhov. Obrátila sa na finančnú poradkyňu, aby boli úvery poriešené, avšak táto žalovanú
oklamala a byt, v ktorom žalovaná býva je zaťažený záložným právom. Žalovaná je zamestnaná v
spoločnosti W..r.o. J. nad Váhom ako robotníčka a dosahuje tam mzdu vo výške 560 Eur v čistom

mesačne, iný príjem nemá. Žalovaná býva sama v byte, ktorý vlastní, a náklady na bývanie prestavujú
150 Eur mesačne. Okrem toho uhrádza žalovaná mesačnú splátku hypotekárneho úveru SLSP a.s. v
sume 140 Eur, ďalej uhrádza titulom pôžičiek spoločnosti Provident Financial sumu 29 Eur mesačne a
Poštovej banke a.s. sumu 70 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby jej súd umožnil
splácať dlh v splátkach po 25 Eur mesačne zročných vždy do 20-teho dňa v mesiaci.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, h/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. h/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru

alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi pôžičku v sume 175 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s
úrokmi, a to zaplatením 8 mesačných splátok po 25 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú
zmluvné podmienky.

13. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy a formulárových zmluvných
podmienokpredjejpodpisompodstatnýmspôsobomnemohlaovplyvniť.Súdujezrozhodovacejčinnosti
známe,žeprávnypredchodcažalobcuvzorovýtextzmluvy,zmluvnýchpodmienokpoužívalvoviacerých

prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho
podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej
označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou
trvalého pobytu a z toho, že z pôžičky zakúpila spotrebný tovar pre svoju potrebu. Na uvedenú zmluvu

sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu
poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani
nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej
na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne
nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, čo

bolo preukázané z prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj z oznámenia pôvodného
veriteľa zo dňa 25.4.2017 o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanej poštou, ako vyplýva z
podacieho hárku.

15. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
súd zistil, že v zmluve chýba opis tovaru na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
ktorá náležitosť musí byť obsiahnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. h/
zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedené, že predmetom financovania je masážny vankúš,no takéto označenie financovaného tovaru nie je dostatočné, keďže je nekonkrétne a neurčité, čo
nezodpovedá pojmu opis tovaru. Podľa názoru súdu pojem opis tovaru treba vykladať tak, aby bol
tovar označený spôsobom, ktorý bude tak konkrétny, aby neumožňoval jeho zámenu s iným tovarom.

Mala by byť uvedená značka výrobcu, a výrobné číslo tovaru. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V
tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený
6/2014. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej
splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na

uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti
spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná
posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín
splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy
bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa

27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky

a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na
istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia
mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi
judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013,
sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014

zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp.
zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa
25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015,
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi

prikláňa.Jednoznačnéúdajeovýške,počteatermínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovuvedené
priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe
ich započítavania.

16. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-XX/XX vo

veci V. S. Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/

Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto
rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok

smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie
(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejeteda
neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická
osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,

teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného
výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického
výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec

Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil
v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli
účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených
zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore
so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad
contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor
spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť

vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení
vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na
výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483,
bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/92/2017-63 zo
dňa 20.9.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn.

C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj po
zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je

za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje
prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť.
Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinnýchosôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj
po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na
základe zmluvy o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a zároveň

je spotrebiteľskou zmluvou, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
upravujúcich premlčanie práva. Akékoľvek ustanovenia zmluvných podmienok, v zmysle ktorých sa
zmluva o pôžičke a vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť Obchodným zákonníkom je absolútne
neplatné pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie nároku z typicky
občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného

práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že
vzhľadomnaúčelinštitútupremlčaniadlhšiapremlčaciadobavzmysleObchodnéhozákonníka/4ročná/

zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa,
keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to
3 ročná.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 8 splátok pôžičky bolo splatných vždy do 20. dňa v

príslušnomkalendárnommesiaciaprvásplátkabolasplatnávmesiacinasledujúcompouzavretízmluvy.
Keďže zmluva bola uzavretá 15.10.2013, zročnosť prvej splátky nastala 20.11.2013. V danom prípade
z listín vyplynulo, že zmluva bola predčasne ukončená, a to vyhlásením okamžitej splatnosti úveru ku
dňu 19.3.2014 podľa bodu 8.4. zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke zo strany právneho predchodcu
žalobcu. Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaná bola v tom čase v omeškaní s úhradou splátok

pôžičky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, čo nerozporovala ani žalovaná. Predtým žalobca žalovanej zaslal
písomnú výzvu zo dňa 25.1.2014 na úhradu omeškaných splátok úveru s upozornením na možnosť
zosplatniť celý úver. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú
premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe
veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie premlčacej doby. Jednotlivé splátky

zročnédozosplatneniaúverusapotompremlčujúvovšeobecnejtrojročnejpremlčacejdobe,ktoráplynie
osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok a zvyšné splátky, ktoré mali pôvodne neskorší dátum
zročnosti sa stávajú zročnými deň po zosplatnení pôžičky.

20. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa XX.X.XXXX a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu

dobu premlčanie sa môže premlčanie vzťahovať na splátky splatné pred 13.1.2014, t.j. 2 splátky istiny
pôžičky po 25 Eur zročné od 20.11.2013 do 20.12.2013, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume
50 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že titulom pôžičky neuhradila žalovaná v tomto období
žiadnu splátku pôžičky; uhradila len akontáciu 25 Eur, ktorú treba započítať na kúpnu cenu. Trojročná
premlčacia doba ohľadom neuhradenej 1. splátky splatnej 20.11.2013 v sume 25 Eur začala plynúť

21.11.2013 a uplynula 21.11.2016, ohľadom 2. splátky v sume 25 Eur splatnej 20.12.2013 začala plynúť
21.12.2013 a uplynula 21.12.2016. Uplatnené právo žalobcu je preto premlčané ohľadom týchto prvých
dvoch splátok spolu v sume 50 Eur. Premlčané právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka priznať. Právo na zaplatenie zvyšných neuhradených splátok istiny pôžičky so splatnosťou
od 20.1.2014, premlčané nie je, pretože trojročná premlčacia doba ohľadom splátky zročnej 20.1.2014

(ktorá je najskôr splatná z týchto splátok) začala plynúť od 21.1.2014 a uplynula by 21.1.2017, no právny
predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 13.1.2017, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.

21. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne

poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalovanej boli
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 175 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a
úhrad preukázané, že žalovaná neuhradila veriteľovi z tejto sumy pôžičky žiadnu splátku, a preto dlh
žalovanej po odpočítaní premlčacnej časti dlhu činí 125 Eur (poskytnutý úver 175 Eur - premlčaná časť
dlhu v sume 50 Eur).

22. Žalobca uplatnil proti žalovanej aj zákonnú sankciu úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení spotrebiteľského úveru, t.j. od 20.3.2014, kedy bola žalovaná v omeškaní so splnením
celého peňažného dlhu. Žalobca má právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania podľa § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu
omeškania žalovanej (20.3.2014) platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 %,
a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,25 % ročne. Preto

je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 125 Eur od
20.3.2014 do zaplatenia.

23. Súd výrokom I. zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 20Csp/8/2017-12 zo dňa 26.4.2014,
ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, že žalobca neuhradil vyrubený súdny poplatok za žalobu,

no keďže dodatočne bolo zistené, že žalobca tento poplatok uhradil už dňa 24.4.2014, bolo potrebné
toto uznesenie zrušiť podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.. Výrokom II. súd zaviazal žalovanú, aby
zaplatila žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume 125 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 125 Eur od 20.3.2014 do zaplatenia a výrokom III. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd povolil žalovanej na jeho žiadosť dlh splácať v mesačných splátkach

po 25 Eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Prihliadol na osobné, majetkové, príjmové
a výdavkové pomery žalovanej, ktorej jedným príjmom je zárobok zo zamestnania vo výške 560
Eur v čistom, okrem bytu v ktorom sama býva nevlastní iný majetok väčšej hodnoty, musí uhrádzať
hypotekárny úver SLSP, a.s., a.s. v splátkach po 140 Eur mesačne, splátky úverov po 29 Eur mesačne
Provident financial, s.r.o., po 70 Eur mesačne Poštovej banke, a.s.. Po zohľadnení nákladov na bývanie

žalovanej v sume 150 Eur a ďalších nevyhnutných mesačných nákladov žalovanej, je zrejmé, že
žalovaná nie je schopná uhradiť dlh jednorazovo a ani vo vyšších mesačných splátkach. Za takéhoto
splátkového kalendára bude istina dlhu vyrovnaná v 5 mesačných splátkach, čo je primeraná doba na
plnenie. Žalobca je obchodnou spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, a súdu
je z rozhodovacej činnosti známe, že skupuje pohľadávky z úverov aj od iných veriteľov vo veľkom

rozsahu, pričom zo spisu nevyplýva, žeby bol odkázaný na splnenie dlhu v kratšej dobe.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 125 Eur, čo predstavuje 63,89% zo žalobou uplatnenej
sumy 195,65 Eur, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 70,65 Eur, čo predstavuje 36,11%
zo žalobou uplatnenej sumy 195,65 Eur. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 27,78% (63,89% - 36,11%). Preto súd výrokom IV.

vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,78%. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.