Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/203/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311200459
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6311200459.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu H. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. Y. XXX, Y., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom
Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882 a Legal Cartel s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175,
proti žalovanej SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a. s., so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 31 347
291, právne zastúpená JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, o
ochranu osobnosti, spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 25000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Zverejnením článku v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa XX.XX.XXXX, na str. X, s nadpisom „MÁ V
PODVODE PRSTY AJ FUTBALISTA?“ a s nadtitulkom „Policajti hľadajú dvoch mužov, ktorí z cudzieho

účtu vybrali 166-tisíc eur“, došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti.

II. Zverejnením podobizne žalobcu v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa XX.XX.XXXX, na str. X, s nadpisom
„MÁ V PODVODE PRSTY AJ FUTBALISTA?“ a s nadtitulkom „Policajti hľadajú dvoch mužov, ktorí
z cudzieho účtu vyhrali 166-tisíc eur“, došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu
osobnosti.

III. Žalovaná je povinná v najbližšom čísle celoslovenského vydania denníka Plus JEDEN DEŇ,
pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na X. strane tohto denníka ospravedlnenie
žalobcovi v nasledovnom znení:

„OSPRAVEDLNENIE H. J.

V celoslovenskom vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ zo dňa XX.XX.XXXX sme uverejnili článok s
titulkom „Má v podvode prsty aj futbalista?“ a s nadtitulkom „Policajti hľadajú dvoch mužov, ktorí z

cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur“.
V uvedenom článku sme okrem iného uviedli nasledovné: „Dvaja mladíci si svoj rozpočet nezákonne
vylepšili o viac ako 166-tisíc eur! Prípad sa odohral ešte minulý rok v decembri. Podvodníkov však
zachytila kamera a polícia ich tváre zverejnila. Anonymný svedok údajne identifikoval jedného z nich
ako futbalistu Corgoň ligy Martina S.

Dvaja muži prišli do banky na Šíravskej ulici v Bratislave v podvečer XX. X. XXXX. Zmenili údaje na

cudzom účte a asi po desiatich minútach sa vyparili.

Počkali pár dní a X.decembra bez súhlasu vlastníka účtu z neho vybrali naozaj slušnú čiastku, viac ako
166-tisíc eur. Vyšetrovateľ už začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu.“

K uvedenému článku prislúchala aj nižšie zverejnená podobizeň H. J..Zverejnením tohto článku a podobizne sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany H. J., keďže tento
nespáchal trestnú činnosť, ktorá bola v článku popisovaná, a preto sa za uverejnenie tohto článku H. J.
verejne ospravedlňujeme a nad svojim konaním vyslovujeme ľútosť.

SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o.“

Nadpis ospravedlnenia je žalovaná povinná uverejniť rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol
uverejnený titulok článku „Má v podvode prsty aj futbalista?“, uverejnený v denníku Plus JEDEN DEŇ
dňa XX.XX.XXXX, na R. strane. Text ospravedlnenia je žalovaná povinná uverejniť rovnakým typom a

veľkosťou ako bol text článku „Má v podvode prsty aj futbalista?“, uverejnený v denníku Plus JEDEN
DEŇ, dňa XX.XX.XXXX, na R. strane. Na konci ospravedlnenia je žalovaná povinná uverejniť rovnakú
podobizeň žalobcu, aká bola zverejnená v článku „Má v podvode prsty aj futbalista?“, uverejnenom v
denníku Plus JEDEN DEŇ dňa XX.XX.XXXX na X. strane, avšak bez sprievodného textu „PODOZRIVÁ:
Títo muži podľa polície vybrali cudzie peniaze.“.

IV. Žalovaná je p o v i n n á počas obdobia za sebou nasledujúcich 30 kalendárnych dní zverejniť na
internetovej stránke www.pluska.sk ospravedlnenie žalobcovi, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia v nasledovnom znení:

„OSPRAVEDLNENIE H. J.

Na internetovej stránke sme dňa XX.XX.XXXX uverejnili článok s titulkom „Z
cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur.“

V uvedenom článku sme okrem iného uviedli nasledovné: „Dvaja mladíci si svoj rozpočet nezákonne

vylepšil o viac ako 166-tisíc eur! Prípad sa odohral ešte minulý rok v decembri. Podvodníkov však
zachytila kamera a polícia ich tváre zverejnila. Anonymný svedok údajne identifikoval jedného z nich
ako futbalistu Corgoň ligy H. S.

Dvaja muži prišli do banky na Y. ulici v L. v podvečer XX. novembra XXXX. Zmenili údaje na cudzom

účte a asi po desiatich minútach sa vyparili.

Počkali pár dní a 8. decembra bez súhlasu vlastníka účtu z neho vybrali naozaj slušnú čiastku, viac ako
166-tisíc eur. Vyšetrovateľ už začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu.“

K uvedenému článku prislúchala aj nižšie zverejnená podobizeň H. J..

Zverejnením tohto článku sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti H. J., keďže tento
nespáchal trestnú činnosť, ktorá bola v článku popisovaná, a preto sa za uverejnenie tohto článku H. J.
verejne ospravedlňujeme a nad svojim konaním vyslovujeme ľútosť. SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o.“

Nadpis ospravedlnenia je žalovaná povinná uverejniť rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol
uverejnený nadpis článku „Z cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur“, uverejnený na internetovej stránke
www.pluska.sk dňa XX.XX.XXXX. Text ospravedlnenia je žalovaná povinná
uverejniť rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol text článku s nadpisom „Z cudzieho účtu

vybrali 166-tisíc eur“, uverejnený na internetovej stránke www.pluska.sk dňa
XX.XX.XXXX. Na konci ospravedlnenia je žalovaná povinná uverejniť rovnakú podobizeň žalobcu, aká
bola uverejnená v článku „Z cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur“, avšak bez sprievodného textu „Zdroj:
polícia, Podozrivý: Jeden z mužov, ktorý podľa polície vybral cudzie peniaze“.

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 (desaťtisíc)
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil, že I. zverejnením článku uverejnenom v denníku Plus
JEDEN DEŇ dňa XX.XX.XXXX na strane R. s titulkom „Má v podvode prsty aj futbalista?“ a s nadtitulkom
„Policajti hľadajú dvoch mužov, ktorí z cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur“ došlo k neoprávnenému

zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, II. že zverejnením podobizne žalobcu (ktorá je prílohou
rozsudku) uverejnenej v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa XX.XX.XXXX na strane R. s titulkom „Má v
podvode prsty aj futbalista?“ a s nadtitulkom „Policajti hľadajú dvoch mužov, ktorí z cudzieho účtu vybrali
166-tisíc eur“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, III. že žalovaná
je povinná v najbližšom čísle celoslovenského vydania denníka Plus JEDEN DEŇ pripravovanom po

právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na siedmej strane tohto denníka ospravedlnenie žalobcovi v
určenom znení, IV. že žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť na internetovej
stránke www.pluska.sk ospravedlnenie žalobcovi v určenom znení, V. že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25000,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne sa domáha aj náhrady trov konania.

V návrhu uviedol, že žalovaná ako vydavateľ denníka Plus JEDEN DEŇ uverejnila dňa XX.XX.XXXX v
uvedenom denníku článok na strane X s titulkom „Má v podvode prsty aj futbalista?“ a s nadtitulkom
„Policajtihľadajúdvochmužov,ktorízcudziehoúčtuvybrali166-tisíceur“.Súčasnesuvedenýmčlánkom
boli zverejnené aj dve obrazové snímky znázorňujúce tvár „podvodníkov“, ktorí „si nezákonne vylepšili
svojrozpočetoviacako166-tisíceur!“,pričomnajednomzáberebolazobrazenátváržalobcu(označená

zakrúžkovaním), pričom k uvedeným fotografiám bol daný sprievodný text „PODOZRIVÍ: Títo muži podľa
polícievybralicudziepeniaze“.Uvedenýčlánokbolzverejnenýajnainternetovejstránkeprevádzkovanej
žalovanou s titulkom „Z cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur“ a to dňa XX.XX.XXXX o 13.52 hod.
Internetová verzia tohto článku je dodnes prístupná verejnosti vrátane obrazovej snímky žalobcu. Pred
zverejnením týchto článkov nebol žalobca žiadnym spôsobom kontaktovaný a nebola mu daná ani

možnosť na vyjadrenie. Okrem žalovanej zverejnili informáciu spolu s podobizňou žalobcu aj ostatné
médiá (napr. www.sme.sk , www.topky.sk , www.tvnoviny.sk
, www.aktuality.sk a televízia JOJ a ďalšie regionálne
ako i celoslovenské média). Médiá okrem www.topky.sk priniesli následne dňa
XX.XX.XXXX informáciu spolu so žiadosťou polície o pomoc pri pátraní po osobe, ktorá mala vybrať

166- tisíc eur, a to bez toho, aby sa uviedla nejaká súvislosť so správami zo dňa XX.XX.XXXX.

Zverejnením predmetného článku ako i podobizne žalobcu v denníku Plus JEDEN DEŇ ako aj na
internetovej stránke www.pluska.sk sa vážnym spôsobom zasiahlo do ochrany
osobnosti žalobcu a tak sa narušila jeho česť, dobré meno a vážnosť v spoločnosti a súčasne bolo

zasiahnuté do jeho práva na podobizeň.

V predmetnom článku boli zverejnené nasledovné nepravdivé skutočnosti týkajúce sa žalobcu: 1. Dvaja
mladíci si svoj rozpočet nezákonne vylepšili o viac ako 166-tisíc eur! Prípad sa odohral ešte minulý rok v
decembri. Podvodníkov však zachytila kamera a polícia ich tváre zverejnila (žalobca, ktorý bol v článku

identifikovaný zobrazenou podobizňou, nie je podvodník a nezákonne si nevylepšil svoj rozpočet tým,
že by neoprávnene vybral 166-tisíc eur z bankového účtu); 2. Dvaja muži prišli do banky na Y. ulici v L. v
podvečer XX.XX.XXXX. Zmenili údaje na cudzom účte a asi po desiatich minútach sa vyparili (žalobca,
ktorý bol v článku identifikovaný zobrazenou podobizňou, nezmenil žiadne údaje na cudzom účte a
následne sa „nevyparil“); 3. Počkali pár dní a 8. decembra bez súhlasu vlastníka účtu z neho vybrali

naozaj slušnú čiastku, viac ako 166-tisíc eur (žalobca, ktorý bol v článku identifikovaný zobrazenou
podobizňou dňa 8. decembra, nevybral bez súhlasu vlastníka čiastku 166-tisíc eur).

Žalovaná nemôže objektívne preukázať pravdivosť zverejnených nepravdivých skutočností, keďže ako
vyplýva zo skutkového stavu, samo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky neskôr

uviedlo, že na uvedenej trestnej činnosti, ktorá mala byť predmetom článku, mala byť účastná iná (pre
žalobcu neznáma) osoba. Z týchto nepravdivých faktov sa vyvodzujú neprimerané (dehonestujúce)
úsudky, t.j. že žalobca bol účastný na podvode, v článku bol označený ako podvodník, ktorý tento čin
jednoznačne spáchal, t.j. vybral z účtu viac ako 166 tisíc eur a takto si vylepšil svoj rozpočet. Tieto
neprimerané hodnotiace úsudky tvoria celý obsah žalovaného článku. Zjavne difamačný charakter mali

aj zverejnené podobizne žalobcu a ďalšej osoby, ktoré mali ako podvodníci vybrať z cudzieho účtu viac
ako 166 tisíc eur.Predmetný článok je objektívne spôsobilý zasiahnuť do ochrany osobnosti, keďže spôsobuje, že určitá
skupina čitateľov predmetného článku bude vnímať žalobcu negatívne. Predmetný článok vážne naštrbil
vážnosť a česť žalobcu u veľkej skupiny čitateľov (najmä tých, ktorí žalobcu identifikovali zo zobrazenej

podobizne), keďže zverejnený údaj o tom, že žalobca spáchal trestnú činnosť a pátra po ňom polícia,
je objektívne spôsobilý zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Takéto informácie objektívne
zasahujú do cti žalobcu. S ohľadom na okolnosti prípadu možno dospieť k záveru, že zverejnený článok
je neoprávneným zásahom (nejedná sa o oprávnenú kritiku). Keďže tlač referovala o trestnej činnosti,
bola povinná zohľadniť ústavné právo na prezumpciu neviny.

Predmetný článok neslúžil tzv. verejnému záujmu, ale len lacnej senzácii a zvýšeniu nákladovosti.
Cieľom zverejnenia článku nebola spolupráca s políciou, ale špekulácia o tom, či podobizeň druhej
osoby skutočne prináleží známemu futbalistovi H. S. (čo vyplýva zo samotného titulku: Má v podvode
prsty aj futbalista ?) a teda či táto osoba bola účastná na závažnej trestnej činnosti. Článok nesledoval
verejný záujem a ani neprispel k diskusii o veciach verejných. Žalobca má za to, že článok by splnil

svoje spravodajské poslanie aj bez zverejnenia podobizne žalobcu. Takýto postup je namieste aj z
dôvodu,žežalobcanarozdieloddruhejzachytenejosobynemalmožnosťvyvrátiťsvojuúčasťnatrestnej
činnosti. Bez zverejnenia podobizne žalobcu by ho verejnosť nemohla identifikovať a len ťažko by bolo
možné uvažovať o objektívnej spôsobilosti takéhoto zásahu. Je preto potrebné, aby žalovaná objasnila,
čo bolo dôvodom zverejnenia podobizne žalobcu. Ak aj článok sledoval legitímny cieľ (t.j. pomoc pri

pátraní po páchateľoch trestnej činnosti), tak sú namieste úvahy, či bolo nevyhnutné k takto zverejneným
podobizniam pripojiť aj text, ktorý jednoznačne pojednáva o osobách (identifikovaných podobizňou) ako
o páchateľoch trestnej činnosti.

Žalobca namieta porušenie práva na podobizeň, keďže v článku bola zverejnená podobizeň žalobcu. V

danom prípade je potrebné konštatovať, že zverejnenie podobizne žalobcu nesledovalo žiaden verejný
záujem a už vôbec nemožno hovoriť o tom, že by tento záujem bol oprávnený. Žalobca nie je osobou
politicky činnou a ani inak verejne známou a preto nemusí trpieť, aby jeho podobizeň bola zverejňovaná.
Skutočnosť, že žalobca bol do zverejnenia jeho podobizne v podstate mediálne neznámou osobou,
posúva jeho hranice smerom k vyššej ochrane.

Žalobca si za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti uplatnil zadosťučinenie, spočívajúce v
nepeňažnom aj peňažnom plnení. Morálne zadosťučinenie má spočívať v rozhodnutí súdu o
neoprávnenosti zásahu do ochrany osobnosti a v zverejnení ospravedlnenia. Peňažné plnenie
pozostáva zo sumy 25000,- Eur, ktorá je podľa názoru žalobcu opodstatnená s ohľadom na zníženie

dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Ospravedlnenie má mať nasledovné znenie,
prispôsobené jednak tlačenej, ako aj internetovej verzii:

„OSPRAVEDLNENIE H. J.

V celoslovenskom vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ (resp. Na internetovej stránke ) zo dňa XX.XX.XXXX sme uverejnili článok s titulkom „Má v podvode prsty aj
futbalista?“ a s nadtitulkom „Policajti hľadajú dvoch mužov, ktorí z cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur“.
V uvedenom článku sme okrem iného uviedli nasledovné: „Dvaja mladíci si svoj rozpočet nezákonne
vylepšili o viac ako 166-tisíc eur! Prípad sa odohral ešte minulý rok v decembri. Podvodníkov však

zachytila kamera a polícia ich tváre zverejnila. Anonymný svedok údajne identifikoval jedného z nich
ako futbalistu Corgoň ligy H. S.

Dvaja muži prišli do banky na Y. ulici v L. v podvečer XX. novembra XXXX. Zmenili údaje na cudzom
účte a asi po desiatich minútach sa vyparili.

Počkali pár dní a X.decembra bez súhlasu vlastníka účtu z neho vybrali naozaj slušnú čiastku, viac ako
166-tisíc eur. Vyšetrovateľ už začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu.“

K uvedenému článku prislúchala aj nižšie zverejnená podobizeň H. J..

Zverejnením tohto článku a podobizne sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany H. J., keďže tento
nespáchal trestnú činnosť, ktorá bola v článku popisovaná, a preto sa za uverejnenie tohto článku H. J.
verejne ospravedlňujeme a nad svojim konaním vyslovujeme ľútosť.SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o.“

Žalovaná sa vyjadrila k uplatneným nárokom žalobcu a uviedla, že nároky uplatnené žalobcom

neuznáva, a to ani v časti. Žalobca za nepravdivé označil nasledovné vety: 1. Dvaja mladíci si svoj
rozpočet nezákonne vylepšili o viac ako 166-tisíc eur! (žalovaná len zverejnila indície, o ktorých
informovala médiá polícia v čase vyšetrovania trestného činu podvodu); 2. Prípad sa odohral ešte minulý
rok v decembri (polícia informovala médiá, že tento skutok bol spáchaný 08.12.2010); 3. Podvodníkov
však zachytila kamera a polícia ich tváre zverejnila (je pravdou, že polícia zverejnila podobizne osôb,

ktorépovažovalazapodozrivézospáchaniapredmetnýchskutkovapožiadalamédiáopomocprizistení
totožnosti týchto osôb, avšak v článku I. za touto vetou pokračovala veta: „Anonymný svedok údajne
identifikoval jedného z nich ako bývalého futbalistu Corgoň ligy H. S“); 4. Dvaja muži prišli do banky na Y.
ulici v L. v podvečer XX.XX.XXXX. Zmenili údaje na cudzom účte a asi po desiatich minútach sa vyparili
(žalovaná zverejnila len indície, o ktorých informovala médiá polícia v čase vyšetrovania trestného činu
podvodu); 5. Počkali pár dní a X decembra bez súhlasu vlastníka účtu z neho vybrali naozaj slušnú

čiastku, viac ako 166-tisíc eur (žalovaná zverejnila len indície, o ktorých informovala médiá polícia v
čase vyšetrovania trestného činu podvodu, pričom vo vzťahu k žalobcovi je úplne irelevantné, či skutok
spáchal jeden páchateľ alebo viacerí). Podľa názoru žalobcu sa z tých nepravdivých faktov vyvodzujú
úsudky, že žalobca bol účastný na podvode.

Podľa názoru žalovanej je boj proti kriminalite jednou z najdôležitejších úloh spoločnosti a štátu. Do
tohto boja sa okrem justície úplne prirodzene zapájajú aj občania, ktorí sú dokonca zo zákona povinní
oznamovať podozrenie zo spáchania trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. V tomto smere
je úplne legitímnou funkciou médií informovať verejnosť o spáchaní trestných činov ako aj o podozrivých
resp. políciou hľadaných osobách.

V danom prípade žalovaná plnila túto funkciu a na požiadanie polície zverejnila podobizne dvoch
osôb, ktoré polícia podozrievala zo spáchania popisovaného podvodu a potrebovala zistiť ich identitu.
Podľa názoru žalovanej je potrebné v danom prípade posudzovať žalované články v ich kontexte
s prihliadnutím na formuláciu titulku článku I. ako aj na formuláciu textu pod podobizňou žalobcu.

Osobitne však žalovaná zdôrazňuje celú druhú polovicu článku I zverejnenú za podtitulkom „Podiel
na podvode odmieta“, v ktorej autori článku informujú, že žalobca sa prihlásil na polícii, že účasť na
popisovanom podvode odmieta a súčasne informovali o výrokoch osoby, ktorá žalobcu pozná, a ktorá
tvrdí, že žalobcovi chýba motív na takýto čin, keďže je dobre situovaný a súčasne popisuje žalobcu ako
„normálneho chalana“, ktorý nemal dôvod na takéto konanie.

Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, predpokladom vzniku zodpovednosti za neoprávnený zásah
do práva na ochranu osobnosti je kumulatívna existencia neoprávneného zásahu a jeho spôsobilosti
negatívne zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti (t.j. spôsobilosť privodiť ujmu na právach
chránených v zmysle § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj OZ alebo Občiansky zákonník).

Základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 11 a nasl. zákona O.z. je,
že pôvodca zásahu konal protiprávne, t.j. v rozpore so svojimi povinnosťami. Protiprávnosť však vylučuje
skutočnosť, ak pôvodca realizoval svoje právo, pretože v takom prípade nemohol konať protiprávne.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti alebo neoprávnenosti zásahu je teda skutočnosť,

či pôvodca zásahu realizuje svoje subjektívne oprávnenie. Voľba spravodajskej techniky je výlučným
oprávnením tlače, pričom žiadny súd nemôže nahradiť novinárov pri stanovení spravodajskej techniky,
ktorú majú použiť.

Žalovaná preto žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania

žalovanej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov, ako bude
špecifikované nižšie, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - oddelenia komunikácie a prevencie,
zo dňa 6.10.2011, vyplynulo, že osoba H. J. nebol vo vyšetrovanej trestnej veci vypočutý, nebol
osobou podozrivou ani obvinenou. Fotografia tejto osoby bola daná do pátrania, nakoľko časový
údaj na záberoch z priemyselných kamier bol vyhodnotený ako údaj, ktorý mal v tom čase súvisieťs vyšetrovaným skutkom a z tohto dôvodu bola fotografia tejto osoby zverejnená so žiadosťou o
spolupátranie. Polícia v čase vyhlásenia tohto pátrania nemala informáciu o časových rozdieloch, ktoré
boli dôležité pre samotné vyšetrovanie. Po vyhlásení pátrania boli časové rozdiely polícii zo strany banky

oznámené a boli prijaté adekvátne opatrenia pri pátraní po pravej totožnosti osoby.

Z pripojenej tlačovej správy polície z 22.9.2015 vyplýva, že polícia požiadala verejnosť o pomoc pri
pátraní po osobách podozrivých z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Ako tlačová správa uvádza,
„...skutku sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ tak, že bez vedomia a súhlasu vlastníka

bankového účtu vykonal neoprávnený výber v presne nezistenom čase dňa X.XX.XXXX na Y. ulici v
L. a týmto výberom spôsobil majiteľovi účtu škodu vo výške viac ako 166.000,- Eur. Na fotografiách
sú zobrazené podozrivé osoby, ktoré mali dňa 19.11.2009 v čase medzi 19.35 hod a 19.45 hod na
predmetnom účte poškodenej osoby vykonať zmeny údajov.“ Z fotografií, pripojených k tlačovej správe,
tri zobrazovali podobizeň žalobcu.

Z následnej tlačovej správy polície z 15.10.2010 vyplýva, že vo vzťahu k rovnakému skutku požiadala
polícia o pomoc pri pátraní po neznámom páchateľovi, zobrazenému na pripojených fotografiách, na
týchto však je podobizeň osoby odlišnej od žalobcu, ako aj od osoby, zobrazenej spolu so žalobcom na
fotografiách z predchádzajúcej tlačovej správy.

Predmetný novinový článok periodika Plus JEDEN DEŇ zo dňa XX.X.XXXX, vydávaného žalovanou, má
nadpis „Má v podvode prsty aj futbalista?“, menší nadpis, zobrazený nad hlavným, je v znení „Policajti
hľadajú dvoch mužov, ktorí z cudzieho účtu vybrali 166-tisíc eur“. V texte článku autori uvádzajú, že
dvaja mladíci si svoj rozpočet nezákonne vylepšili o viac ako 166-tisíc eur, minulý rok v decembri,
týchto podvodníkov zachytila kamera a jeden z nich bol identifikovaný ako bývalý ligový futbalista H.

S. Článok ďalej upresňuje, že dvaja muži prišli v podvečer XX.XX.XXXX do banky na Y. ulici v L.,
zmenili údaje na cudzom účte a asi po desiatich minútach sa vyparili. Po niekoľkých dňoch 8. decembra
bez súhlasu vlastníka účtu z neho vybrali viac ako 166-tisíc eur. Bolo začaté trestné stíhanie vo veci
obzvlášť závažného trestného činu podvodu. Článok vo svojej ďalšej časti, nadpísanej podtitulkom
„Podiel na podvode odmieta“ opisuje, že na záberoch z priemyselných kamier je zachytený aj známy

ligový futbalista, ktorí už kontaktoval políciu, spojitosť s podvodom poprel a aj nemenovaný zdroj autorov
článku opísal menovaného ako „normálneho chalana“, ktorý nemal dôvod niečo také spáchať. K článku
sú pripojené dve fotografie, na jednej z nich je vyobrazený žalobca (fotografia je totožná s jednou z
policajnej tlačovej správy, citovanej vyššie).

Predmetný internetový článok s rovnakým obsahom bol zverejnený na internetovom portáli
www.pluska.sk dňa XX.X.XXXX o 13.52 h.

Všeobecná úverová banka, a.s., ktorej sa podvod týkal, súdu oznámila (na otázku, aké informácie
poskytla policajným orgánom v súvislosti s trestnou činnosťou - neoprávneným výberom z účtu v sume

166 tis. Eur zo dňa 8.12.2009 a taktiež či v tejto veci bolo médiám poskytnuté nejaké vyhlásenie,
prípadnečiastkovéinformácie),žepožadovanéinformácieniejemožnéposkytnúť,keďžesúpredmetom
bankového tajomstva.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o spornom článku a o tom, že je celoštátne hľadaný, sa dozvedel

od priateľov a známych. Predmetný článok ohrozil jeho existujúci pracovný pomer, keď jeho nadriadený
uvažoval, že s ním ukončí pracovný pomer. Článok negatívne zasiahol oboch rodičov žalobcu, jeho
príbuzných ako aj ich okolie. Nasledujúci deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že je hľadanou osobou,
sa bol prihlásiť na polícii, kde bol vypočutý. Rodičia žalobcu, H. J. a H. J., vypovedali ako svedkovia
o tom, že o pátraní po ich synovi sa dozvedeli najprv priamo od neho, keď im hneď telefonoval,

následne videli (z internetového archívu) správy televízie JOJ. Matka žalobcu čítala aj predmetný článok
v novinách, otec sa o ňom dozvedel sprostredkovane. Obaja uviedli, že viacerí ľudia z ich okolia v
dôsledku prezentovaných skutočností uverili tomu, že žalobca je podvodník, resp. že spáchal trestný čin,
ktorý bol popísaný v spornom článku, pričom viacerí ľudia do dnešného dňa sú presvedčení o pravdivosti
skutočností uvádzaných ako v spornom článku tak aj v správach televízie JOJ. Článok u rodičov žalobcu

najprv spôsobil šok, v najbližších dňoch aj zdravotné problémy, u matky najmä psychické. Žalobca nebol
pred touto kauzou nijako medializovaný. Po zverejnení článku ich kontaktovala rodina aj známi, všetkým
museli vysvetľovať, ako je to v skutočnosti, ale aj po dlhšom období zaznamenali reakcie ľudí na tento
článok, z ktorých je zrejmé, že ich syna nie všetci považujú za nevinného.Svedkyňa E. H., známa žalobcu, uviedla, že o trestnom čine, ktorého sa mal údajne dopustiť žalobca,
sa dozvedela z denníka PLUS 1 deň, ktorý si pravidelne kupuje, ako aj zo sociálnych sietí. Žalobcu

spoznala z priloženej fotografie v článku. Informácie z článku aj z internetu ohľadom žalobcu spôsobili
v dedine aj v práci veľký rozruch, ľudia o tom hovorili.

Svedok A.. H. B., vzdialený príbuzný žalobcu, uviedol, že o predmetných udalostiach sa dozvedel tak,
že ho telefonicky kontaktovali známi a rodičia a na konci týždňa, keď sa vrátil domov na Šumiac, tak si

prečítal noviny, PLUS 1 deň, ktoré zakúpili jeho rodičia a v tých novinách bol článok, kde bol aj žalobca.
V iných médiách videl správu o žalobcovi až s odstupom času. Keďže si obsah predmetného článku
v tom čase so žalobcom vyjasnil, ďalej sa ním nezaoberal, avšak v dedine sa skutočnosti popísané
v článku naďalej spomínajú, napr. či je vyšetrovaný na slobode alebo či je vo väzení, že málo chodí
domov atď. Na otázku súdu uviedol, že väčšina ľudí tomu článku skôr verí, v dedine sa o tom hovorilo. V
rámci dediny to žalobcovi na mene dosť poškodilo. Svedok A.. Y. B., taktiež vzdialený príbuzní žalobcu,

uviedol, že sa o žalobcovi v tejto súvislosti najskôr dozvedel z televízie a na druhý deň z denníka PLUS
1 deň, ktorý mu priniesli ukázať kolegovia z vedľajšej firmy. Ohľadom toho, či veril tomu, že sa žalobca
mohol dopustiť vyššie uvedeného trestného činu uviedol, že spočiatku tomu sčasti aj veril, avšak teraz
verí tomu, že to nie je pravda. Čo sa týka iných ľudí, tak to vyzeralo tak, že tomu väčšina ľudí verí.

SvedkyňaG.B.,vzdialenápríbuznážalobcu,saotrestnomčine,ktoréhosamalúdajnedopustiťžalobca,
dozvedela z novín PLUS 1 deň. Po zistení obsahu článku sa jej kamarátky pýtali, že „čo to má v rodine za
grázla". Keď volala žalobcovi a on jej nedvíhal, myslela si, že je už zaistený. Jej reakcia bola zmiešaná,
nevedela, či to, čo je v článku uvedené, nemôže byť aj pravda. Reakciu ľudí v prostredí obce Šumiac
nepozná, keďže sa tam nachádza len zriedka. Svedok C. B., vzdialený príbuzný žalobcu, uviedol, že o

trestnom čine, ktorého sa mal údajne dopustiť žalobca, sa najskôr dozvedel od sestry, ktorá videla článok
v novinách PLUS 1 deň a následne aj z predmetného denníka. Spočiatku, keď mu žalobca nedvíhal
telefón, tak sa domnieval, že na článku môže byť aj niečo pravdivého a možno je už žalobca aj zadržaný
alebo niečo podobné. Až neskôr sa od členov rodiny dozvedel, že to nie je až také vážne, ako to vyplýva
z toho článku. Čo sa týka reakcie okolia na predmetný článok, ľudia sa zaujímali o túto udalosť a najmä

tým starším bolo ťažšie vysvetliť, že ako to je a uviesť situáciu na správnu mieru, teda že žalobca žiaden
trestný čin nespáchal a tá informácia nebola celkom pravdivá.

Svedkyňa R. B., známa žalobcu, sa o predmetných udalostiach najskôr dozvedela od matky žalobcu,
pričom si ešte nebola istá pravdivosťou tejto informácie a na druhý deň z denníka PLUS 1 deň, kde bol

článok o žalobcovi. Spočiatku si nebola istá, či žalobca sa naozaj dopustil popisovaného skutku alebo
nie a až neskôr dospela k názoru, že žalobca nemohol popisovaný skutok spáchať. Čo sa týka reakcie
okolia na predmetný článok, tak časť ľudí sa pýtala, „že čo je to za chlapca, že niečo také spravil“, pričom
tieto otázky boli skôr v dedine medzi staršími ľuďmi.

SvedokE.B.,známyžalobcu,uviedol,žeopredmetnýchudalostiachsadozvedelodznámejzBratislavy,
ktorá sa to mala dozvedieť najskôr z televíznych novín a následne z novín. Neskôr sa o týchto
skutočnostiach dozvedel aj z internetového portálu denníka PLUS 1 deň. Na tlačené vydanie toho článku
si pamätá, videl tam viacero fotografii, medzi nimi boli odfotení aj „bossovia podsvetia“, bola tam potom
aj fotografia žalobcu a vyzeralo to, ako keby už bol zaškatuľkovaný a bol medzi týmito osobami, vyzeralo

to ako súvisiace články. Spočiatku si nebol istý, či popisovaný skutok nespáchal, až neskôr pod vplyvom
vysvetlení od žalobcu a jeho rodičov dospel k názoru, že je to omyl. Každopádne reakcie okolia boli
rôzne a doteraz v podvedomí ľudí v dedine to ešte rezonuje. Aj nedávno, keď sa hovorilo o žalobcovi, tak
sa niektorí spýtali: „Ktorý H., ten čo vykradol banku?“. Svedkovi z takýchto reakcii vyplýva, že niektorí
ľudia tomu naozaj môžu veriť, pretože žalobca nie je už dosť dlho na Šumiaci a ľudia nevedia, že čo

robí, že či to naozaj nespáchal.

R. H., priateľka žalobcu, uviedla, že o spornom článku sa dozvedela z televíznych novín televízie JOJ a
následne na druhý deň z denníka PLUS 1 deň. Informácie z článku ako aj z televíznych novín zasiahli
do existujúcich vzťahov so žalobcom, vyvolali v nej zhrozenie, následne stres, keď článku sčasti uverila

a sčasti nie, nejaký čas o žalobcovi pochybovala. Okolie reagovalo zle na dané informácie, tj. tým
informáciám zrejme verili a žalobca aj ona im museli vysvetľovať, ako to bolo.Z výsluchu svedka A. H., autora sporného článku, vyplynulo, že približne 3,5 roka pracuje u žalovanej,
kde sa zaoberá krimi témami a teda píše takéto články. Predmetné články píše na základe tlačových
správ polície. Účelom sporného článku bolo informovanie o skutočnosti, že futbalistu z Petržalky spája

polícia s trestnou činnosťou opisovanou v článku. Čo sa týka fotografie druhej osoby (žalobcu) uvedenej
v článku, svedok nevedel o koho sa jedná, toto neriešil, tou základnou bola informácia o futbalistovi,
ktorý je spojený s trestným činom. Tak, ako boli tie dve fotografie zverejnené políciou, tak sa aj dostali do
sporného článku. Na otázku súdu uviedol, že si nepamätá, či polícia vydala správu o odvolaní pátrania,
resp. či takáto správa došla do novín. Rovnako uviedol, že si nepamätá, že by žalobca žiadal dodatočné

oznámenie v zmysle tlačového zákona. Na otázku súdu uviedol, že v čase, kedy sporný článok vyšiel,
bol priemerný náklad novín 60 až 70 tisíc kusov. Na otázku, z čoho vychádzal pri písaní článku, keď
polícia v správe uviedla, že sa jedná o neznámych páchateľov a v článku boli tieto osoby uvedené
ako páchatelia, svedok uviedol, že vychádzal zo správy polície, ako aj z pripojených fotografii, pričom
policajnú správu prispôsobil forme článku, teda že ju „poľudštil“. Ako ďalej uviedol, až na dnešnom
pojednávaní sa dozvedel, že osoby spomínané v článku nemajú s trestným činom, ktorý je v ňom

popísaný, nič spoločné. Záverom uviedol, že noviny PLUS 1 deň nezverejňujú každú obdobnú policajnú
správu, zverejňujú len tie správy, ktoré sú mediálne zaujímavé.

Z výsluchu svedkyne H. E., spoluautorky sporného článku, vyplynulo, článok priamo nepísala, len
poskytla informácie k futbalistovi, o ktorom sa písal článok. Noviny PLUS 1 deň vychádzajú v náklade

50-60 tisíc denne, ale nevie či tomu tak bolo aj v roku 2010.

Tunajšísúdvsúladesustanovením§120ods.1O.s.p.rozhodolnevykonaťdôkazynavrhnutéžalobcom,
a to pripojením policajného spisu v predmetnom trestnom stíhaní a výsluchom pani P. (zamestnankyňa
oddelenia komunikácie a prevencie policajného zboru), keď navrhnuté dôkazy by nijako neprispeli k

objasneniu skutkového stavu, boli by nadbytočné, nehospodárne a neslúžiace žiadnemu účelu. Na
objasnenie skutkového stavu s ohľadom na predmet konania plne postačilo vysvetlenie policajného
zboru ohľadom zverejnených tlačových správ ako aj kópie predmetných tlačových správ.

Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 OZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové

záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť
len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre

tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané

primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. (ďalej aj tlačový zákon), ak tento zákon neustanovuje inak, za
obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva
zodpovedá tlačová agentúra.

Podľa § 5 ods. 2 tlačového zákona, vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú za:

a) obsah informácie, ktorú poskytol orgán verejnej moci, ním zriadená rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia alebo právnická osoba zriadená zákonom, ak je táto informácia uverejnená v
periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve v pôvodnom znení a jej spracovaním pre uverejnenie
sa nezmenil jej pôvodný obsah,b) obsah uverejneného oznámenia v naliehavom verejnom záujme.

Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci,

práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité nehmotné hodnoty a stránky osobnosti človeka.
Sú nimi napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod. alebo na hmotnom substráte zachytený
prejav osobnosti, napr. písomnosti súkromnej povahy. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby
v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto
aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné

osobnostné práva, je len demonštratívny.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z
hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry,
ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,

nutná obrana či krajná núdza). Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú zákonné licencie podľa §
12 ods. 2 a 3 O.z.

Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia
občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne

spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce
jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom
ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Treba však rozlišovať medzi kritikou a
neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a
v cieli, ktorý sa ním sleduje. Nemožno totiž priznať právo na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia

§ 13 OZ, ak niekto konal protispoločensky, a teda ak prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania
a zásahom proti spoločenským nešvárom.

Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva
chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti

svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná.
Neoprávneným zásahom dotýkajúcim sa ostatných predmetov ochrany (prejavov osobnej povahy,
písomností, podobizní, zvukových záznamov a pod.) je ich použitie v rozpore s úpravou obsiahnutou
v ustanovení § 12 ods. 1, 2 a 3 OZ. Neoprávneným zásahom môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa
dotýka intímnej sféry života občana, pretože tá je takisto chránená ustanovením § 11 OZ ako jedna

z nemenej významných zložiek osobnosti občana, potrebná na jeho rozvoj a na uplatnenie občana v
spoločnosti. Intímnu sféru netvorí len intímny život občana v najužšom zmysle, ale aj rodinný život.

Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že sporný článok uverejnený v
denníku PLUS 1 deň ako aj na internetovej stránke žalovanej bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do

práva na ochranu osobnosti žalobcu. Súdu neostalo než dať za pravdu argumentácii žalobcu, ktorý
dôvodil, že zásah do práva na ochranu jeho osobnosti, vyvolaný sporným článkom, bol absolútne
neoprávnený, keďže žalovaná uverejnila článok, ktorý vychádzal iba z individuálne vyvodených
domnienok autora tohto článku, ktorý si neoveril skutočnosti mu predložené a takéto informácie boli
zverejnené iba za účelom lacnej senzácie. Je treba zdôrazniť, že súd plne rešpektuje a uznáva práva

občanov na informácie o spoločenskom dianí, a s tým korešpondujúce práva médií takéto informácie
získavať a šíriť. Obzvlášť cennou úlohou médií je odhaľovanie protispoločenskej činnosti, vrátane
zločinov a iných deliktov. V každom prípade, keď policajný zbor potrebuje spoluprácu verejnosti pri
vyšetrovaní trestnej činnosti, predstavujú médiá dôležitý sprostredkujúci prvok.

Tak tomu malo byť aj v prípade vyššie citovanej tlačovej správy, ktorou sa policajný orgán obrátil na
verejnosť za účelom stotožnenia osôb, zachytených priemyselnou kamerou. V správe polícia uviedla,
že podvodu sa dopustila zatiaľ neznáma osoba, stručne opísala spáchanie skutku a k pripojeným
fotografiám uviedla, že ide o podozrivé osoby, ktoré mali v určitý čas zmeniť na účte inej osoby údaje.
Následne žalovaná, konajúc autorom článku v jej tlačenom aj internetovom periodiku, prevzala tieto

informácie takým spôsobom, že celkom vedome konfabulovala (po zistení, že jedna zo zobrazených
osôb je verejne známa) a k policajným informáciám buď pridala vlastné špekulácie alebo tieto skreslila.
Namiesto údaju o tom, že zločin spáchala neznáma osoba, v článku sa hovorí o dvoch mladíkoch, ktorí
spáchali podvod, v ďalšom texte potom ako nepochybnú informáciu uvádza, že „dvaja muži prišli dobanky ... zmenili údaje na cudzom účte... a bez súhlasu vlastníka účtu z neho vybrali naozaj slušnú
čiastku...“. Namiesto informácie, že polícia potrebuje stotožniť podobizne dvoch podozrivých osôb, v
spojitosti s uvedeným podvodom, v článku sa uvádza, že „podvodníkov však zachytila kamera a polícia

ich tváre zverejnila“. Namiesto informácie k dvom podobizniam, že ide o podozrivé osoby, po ktorých
pátra polícia v spojitosti s podvodom v banke, v texte článku sa uvádza, že „PODOZRIVÍ: Títo muži
podľa polície vybrali cudzie peniaze“.

Z hľadiska obsahu ide o nepatrné zmeny, ktoré v snahe „poľudštiť“ čisto úradný jazyk policajnej správy

použil autor článku, využívajúc právo na vlastný spôsob spracovania získaných informácií. Žalovaná
má pravdu v tom, že štát, vrátane súdu, nemá právo zasahovať do voľby žánru a do štylistických
prostriedkov, ktoré si autor pri písaní článku zvolí. Avšak pri pohľade na článok ako celok, vrátane dvoch
fotografií, je nutné konštatovať prekročenie medzí spravodajskej aj autorskej licencie. Bežný čitateľ (či
už posudzovaný podľa celospoločenského priemeru, alebo podľa typu čitateľa, obľubujúceho bulvárnu
tlač) pri prečítaní nadpisov, podtitulu aj samotného textu získava subjektívne informáciu o tom, že

zobrazení „mladíci“ si privyrobili na cudzí účet a sú to podvodníci, po ktorých pátra polícia, pričom jeden
z nich je bývalý ligový futbalista. Obsahový posun oproti pôvodnej policajnej správe je tak podstatný,
že tu nemožno hovoriť o objektívnom spravodajstve, ani o spoločensky prospešnej činnosti média pri
vyšetrovaní zločinu (aj s prihliadnutím na fakt, že neskôr polícia informovala, že na trestnej činnosti,
ktorá bola predmetom sporného článku mala byť účastná osoba odlišná od žalobcu, o ktorej žalovaná

v nijakom svojom periodiku neinformovala).

Je zrejmé, že aj doslovná citácia tlačovej správy polície z 22.9.2010 v periodikách žalovanej by do
určitej miery mohla narušiť osobnostnú integritu žalobcu, pretože už len fakt, že polícia pátra po osobe
podozrivej z trestnej činnosti, ktorej fotografia je zverejnená s takouto informáciou, môže u okolia

vyvolať dojem, že podozrivá osoba s oným zločinom naozaj má niečo spoločné. Tu by však bola
zachovaná proporcionalita celospoločenského významu a zásahu do osobnostných práv, zároveň by
žalovaná v zmysle citovaného ustanovenia zákona nebola právne zodpovedná za zverejnenie tlačovej
správy polície. Naopak, pri sledovaní iného cieľa, ako pomôcť polícii v pátraní, napr. pri snahe zvýšiť
nákladovosť periodika uverejňovaním senzačných správ, a tým dosiahnuť vyšší zisk, nemá takýto článok

s proporcionalitou vo vzťahu k zásahom do osobnostných práv dotknutých osôb nič spoločné.

V konečnom dôsledku poskytla žalovaná verejnosti nepravdivú informáciu o žalobcovi, vyvolala
následok možných veľmi nepriaznivých úsudkov o jeho bezúhonnosti a občianskej cti. Súd na základe
vykonaného dokazovania považoval rovnako za preukázané, že predmetným článkom bolo porušené

aj právo žalobcu na podobizeň, keďže táto bola v článku zverejnená a na jej základe sa žalobca stal
kýmkoľvek identifikovateľný. V súvislosti s obsahom článku takto zverejnený obrazový záznam mal
jednak zjavne difamačný charakter a súčasne ňou došlo k porušeniu práva na podobizeň. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, uvedený následok aj nastal, súd preto zvažoval nielen spôsob morálnej
satisfakcie, ale aj peňažnej náhrady, ktorá by takúto satisfakciu doplnila.

Za celkom odôvodnenú považoval súd požiadavku žalobcu na morálne zadosťučinenie hore citovaným
spôsobom.Ospravedlneniejepotrebnévykonaťrovnakouformou,akábolapoužitáprizverejneníčlánku
v písanom aj internetovom médiu. Je potrebné použiť rovnaké umiestnenie článku, rovnaké písmo
nadpisu aj textu, aby ospravedlnenie dosiahlo približne rovnaký okruh adresátov, ako článok samotný.

Text ospravedlnenia, ako bol žiadaný zo strany žalobcu, taktiež zodpovedá potrebe nápravy vyvolaného
stavu, súd preto nevykonal žiadne jeho korekcie.

Pri určovaní peňažnej náhrady súd zvážil jednak bezprostredné reakcie okolia na predmetné články (šok
najbližších príbuzných, prekvapenie rodiny a známych, akceptácia podanej informácie o spáchanom

zločinevzdialenejšiehookolia),akoajzotrvanieúsudkovopokrivenomcharakterežalobcuvjehorodisku
počas dlhšieho obdobia. Podstatným následkom článkov bol vyvolaný stres žalobcu aj jeho najbližších,
keď museli neustále vysvetľovať svojmu okoliu, že žalobca v skutočnosti nemá s oným podvodom v
banke nič spoločného, že v skutočnosti žije riadny a bezúhonný život. Súd nemal pochybnosti o tom,
že takéto vysvetľovanie a očisťovanie mena je sťažené v prostredí malej rázovitej obce, kde obyvatelia

ľahšie podľahnú dezinformácii a fámam. Súd rovnako nemal pochybnosti o tom, že tieto následky síce
boli vyvolané viacerými médiami, vrátane televízie, avšak predmetný článok v tlačenej aj virtuálnej
podobe zohral pri tom podstatnú úlohu.Súd neopomenul ani skutočnosť, že narušenie cti a dobrej povesti žalobcu nedosiahlo extrémne
rozmery,keďžeozamestnanieneprišiel(zamestnávateľevidentneakceptovaljehovysvetlenieudalostí),
žalobca ani jeho rodina nebola nijakým spôsobom vylúčená zo spoločenstva v pracovnom kolektíve, v

obci alebo vo farnosti a pod.

Sohľadomnato,žezásahdoosobnostnýchprávžalobcunemožnoodčiniťobnovenímpôvodnéhostavu
a zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 O.z. by bolo nepostačujúce, súd rozhodol o povinnosti žalovanej
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu sumou 10.000,- Eur, ktorá zodpovedá rozsahu ujmy a následkov,

článkom vyvolaných. Súd nezistil žiadnu okolnosť na strane žalovanej, ktorá by odôvodňovalo zníženie
takto stanovenej peňažnej náhrady, napr. nemajetnosť a pod. Naopak, pre podnikateľský subjekt,
akým je žalovaná, ide o nelikvidačnú sumu, umožňujúcu ďalšie podnikanie v mediálnej oblasti,
zároveň dávajúcu priestor na nápravu zaužívaných žurnalistických postupov takým spôsobom, aby k
neoprávnených zásahom do osobnostných práv iných osôb nedochádzalo. V prevyšujúcej časti súd
žalobný návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3

vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž
e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).