Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2010

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/724/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200167
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2010:1718200167.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľky: D. U.,

nar.XX.X.XXXX,.Z.X,.XXX.XX.S.,zast.JUDr.J.K.,advokátom,M.XX,.XXX.XX.B.protiodporcovi:J.
Č., nar. X.XX.XXXX,. S. XX,. XXX. XX. S., zast. JUDr. J. A., advokátom, Č. XX,. XXX. XX. B. o zaplatenie
sumy 3.319,39 eur (100.000 Sk) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 3.319,39
eur od 9.1.1997 do 1.7.2007 vrátane, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie o vzájomnom návrhu odporcu zo dňa 13.4.2000 zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
608,98 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 17.12.1999 domáhala voči
odporcovi zaplatenia sumy 3.319,39 eur (100.000 Sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Uviedla, že s odporcom uzavrela dňa 10.7.1996 zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej bol
odporca povinný, v prípade podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k nehnuteľnosti navrhovateľky podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.1996, vyplatiť navrhovateľke sumu

100.000 Sk (3.319,39 eur). Hoci k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
došlo v januári 1997, odporca sumu 100.000 Sk navrhovateľke nevyplatil.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.4.2000 uviedol, že navrhovateľka odmietla jeho
návrh na vyplatenie sumy 100.000 Sk a spolu s manželom podali na Okresný súd Bratislava III návrh
na vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.7.1996. Uviedol ďalej, že ak navrhovateľka tvrdí,
že zmluva o pôžičke peňazí je neplatná, nemôže postupovať tak, ako by bola platná a žiadať zaplatenie

sumy 100.000 Sk. Odporca si súčasne protinávrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 65.000 Sk z titulu
úhrady dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorú zaplatil ako ručiteľ, ako aj nárok na náhradu
škody.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka T. Š., M. K., A.
U. a J. Ď., zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 10.7.1996, kúpnou zmluvou zo dňa 10.7.1996, poštovou
poukážkou zo dňa 2.7.2007 na sumu 100.000 Sk, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Odporca ako veriteľ (zmluvnými stranami označený ako požičiavateľ) uzavrel dňa 10.7.1996 s
navrhovateľkou a jej manželom Arpádom U. ako dlžníkmi (zmluvnými stranami označenými akovypožičiavatelia) zmluvu o pôžičke peňazí. Predmetom uvedenej zmluvy bola suma 250.000 Sk,
ktorú sa vypožičiavatelia zaviazali vrátiť s 5% mesačným úrokom do 31.12.1996. Na zabezpečenie
pohľadávky požičiavateľa voči vypožičiavateľom uzatvorili účastníci dohodu, že ak vypožičiavatelia ku

dňu 31.12.1996 nesplatia pôžičku s dohodnutým úrokom, prevedú na požičiavateľa svoje nehnuteľnosti
v katastrálnom území S., zapísané na liste vlastníctva č. 2976 ako parcela č. 4561/3 a 4561/4 spolu s
dielňou a jej zariadením za dohodnutú kúpnu cenu 1.500.000 Sk. Pre ten prípad sa účastníci v bode
III písm. b) zmluvy o pôžičke peňazí dohodli, že požičiavateľ z dohodnutej kúpnej ceny 1.500.000 Sk
pred podaním návrhu na vklad v hotovosti a proti podpisu vyplatí D. U. čiastku vo výške 100.000 Sk a

T. Š. čiastku vo výške 700.000 Sk.

Dňa 10.7.1996 uzavrel A. U. a navrhovateľka ako predávajúci s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území
S., zapísanej na liste vlastníctva č. 2976 ako parcela č. 4561/3 a 4561/4 spolu so stavbou dielne za
dohodnutú kúpnu cenu 1.500.000 Sk.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka spolu s manželom nesplnili svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke peňazí vrátiť odporcovi v lehote do 31.12.1996 sumu 250.000 Sk
spolu s dohodnutým úrokom. V prípade, že táto skutočnosť nastane, sa účastníci zmluvy dohodli, že
navrhovateľka spolu s manželom prevedú na odporcu svoje nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu

1.500.000 Sk a odporca vyplatí z dohodnutej kúpnej ceny pred podaním návrhu na vklad navrhovateľke
čiastku vo výške 100.000 Sk a Tiborovi Šmogrovičovi čiastku vo výške 700.000 Sk.

V danom prípade bola medzi účastníkmi konania spornou skutočnosť, či odporca riadne a včas ponúkol
navrhovateľke plnenie spočívajúce v zaplatení sumy 100.000 Sk a tiež skutočnosť, či navrhovateľka

odmietla prijať odporcom ponúknuté plnenie.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.4.2000 uviedol, že navrhovateľka odmietla jeho návrh na
vyplatenie sumy 100.000 Sk a spolu s manželom podali návrh na súd na vyslovenie neplatnosti zmluvy
o pôžičke peňazí zo dňa 10.7.1996. Vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.6.2007 uviedol,

že začiatkom januára 1997 zavolal do svojej kancelárie navrhovateľku a chcel jej vyplatiť sumu 100.000
Sk, avšak ona peniaze odmietla prevziať a vyhrážala sa súdnymi spormi o neplatnosti kúpnej zmluvy.
Poukázal tiež na list zo dňa 6.7.1998, ktorým odpovedal na výzvu vtedajšieho právneho zástupcu
navrhovateľky na uhradenie spornej sumy a z ktorého vyplýva, že navrhovateľka odmietla sumu prevziať
napriek viacerým výzvam odporcu a že túto sumu si môže navrhovateľka prevziať pred notárom, aby

bolo zrejmé, že peniaze prevzala.

Navrhovateľa v rámci svojich písomných vyjadrení ako aj výpovede na pojednávaní konanom dňa
20.3.2009 uviedla, že zo strany odporcu jej nebolo nikdy ponúknuté plnenie v zmysle zmluvy o pôžičke
peňazí. Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2010 uviedla, že o skutočnosti, že suma 100.000 Sk jej

nebola odporcom vyplatená, svedčí aj to, že dňa 4.1.1997 nepodpísala návrh na vklad do katastra
nehnuteľností. Poukázala tiež na skutočnosť, že návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bol podaný
až potom, čo jej dňa 4.1.1997 neboli vyplatené peniaze, a to ako dôsledok nezaplatenia uvedenej sumy.

Svedok T. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že odporca ponúkal navrhovateľke

sumu 100.000 Sk. Pri ponuke bola tiež prítomná manželka odporcu, manžel navrhovateľky a M. K..

ZvýpovedesvedkyneM.K.,ktoráješvagrinouodporcu,vyplýva,žetátomávedomosťotom,žeodporca
dával navrhovateľke vo svojej kancelárii nejaké peniaze, avšak táto si ich neprevzala, pretože keď sa
svedkyňa vrátila do kancelárie, odporca peniaze odkladal preč.

Svedok A. U. uviedol, že odporca si ich spolu s manželkou zavolal dňa 4.1.1997 do svojej kancelárie
a oznámil im, že podá návrh na vklad do katastra nehnuteľností, pretože nesplnil svoj záväzok vrátiť
pôžičku. Na dotaz navrhovateľky, že odporca jej má v zmysle zmluvy zaplatiť sumu 100.000 Sk, odporca
odpovedal, že jej tieto peniaze nevyplatí. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka nepodpísala ani návrh na

vklad do katastra nehnuteľností.Podľa § 520 Občianskeho zákonníka k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté
plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie
veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Podľa § 522 Občianskeho zákonníka veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo
neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä
povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo
náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd

spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.

Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu
alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Podľa § 568 Občianskeho zákonníka ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je
neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo
veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy.
Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu omeškania dlžníka) je výška úrokov z omeškania dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

K splneniu dlhu v občiansko - právnych vzťahoch dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka,
ktorým veriteľovi poskytuje predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Úmysel splniť dlh musí byť daný
najavo jednoznačne, aby sa prijatie plnenia za určitých okolností nemohlo vysvetľovať inak (napr. ako
dar). Dlžník je povinný splniť svoj dlh včas, t.j. v čase splnenia, ktorý bol určený dohodou strán a riadne.

Ustanovenie § 522 Občianskeho zákonníka, prvá veta, korešponduje s prvou vetou ustanovenia §
520 Občianskeho zákonníka. Podľa § 520 Občianskeho zákonníka veriteľ je v omeškaní, ak neprijme
včas a riadne dlžníkom ponúknuté plnenie alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu.
Podmienkou však je, že dlžník musí ponúknuť riadne plnenie. Ak by totiž veriteľ neprijal plnenie, ktoré
nie je riadnym plnením v zmysle dohodnutých podmienok, nemožno z toho vyvodiť, že sa dostal do

omeškania.

Odporca počas konania nepoprel svoj záväzok vyplatiť navrhovateľke sumu 100.000 Sk. Možno však
konštatovať, že nepreukázal jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom, že navrhovateľke ponúkol
vyplatenie sumy 100.000 Sk riadne a včas. Svedkyňa M. K. nebola osobne prítomná pri ponuke peňazí,

bola prítomná iba pred údajným poskytnutím finančnej sumy a bola prítomná po tom, ako navrhovateľka
odišla z kancelárie odporcu, a preto nie je možné z jej výpovede vyvodiť záver, že odporca riadne
ponúkol navrhovateľke vyplatenie sumy 100.000 Sk a tiež nie je možné vyvodiť záver, že navrhovateľka
odmietla prevziať odporcom ponúknuté plnenie. Navrhovateľka spochybnila výpoveď svedka T. Š.,
nakoľko odporca mu dlžil určitú finančnú sumu, a preto existuje dôvodná pochybnosť o vierohodnosti

jeho výpovede. Navyše jeho výpovedi odporuje výpoveď svedka A. U., z ktorej vyplýva, že „na dotaz
navrhovateľky, že odporca jej má v zmysle zmluvy zaplatiť sumu 100.000 Sk, odporca odpovedal, že
jej tieto peniaze nevyplatí".List odporcu zo dňa 6.7.1998, ktorým odpovedal na výzvu vtedajšieho právneho zástupcu navrhovateľky
na uhradenie spornej sumy a z ktorého vyplýva, že navrhovateľka odmietla sumu prevziať napriek
viacerýmvýzvamodporcuažetútosumusimôženavrhovateľkaprevziaťprednotárom,abybolozrejmé,

že peniaze prevzala, súd vyhodnotil ako ponuku na plnenie, ktorá nie je vykonaná včas. S poukazom
na bod III písm. b) zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 10.7.1996 sa účastníci dohodli, že požičiavateľ z
dohodnutej kúpnej ceny 1.500.000 Sk pred podaním návrhu na vklad v hotovosti a proti podpisu vyplatí
Dagmar U. čiastku vo výške 100.000 Sk a T. Š. čiastku vo výške 700.000 Sk.

Pre úplnosť súd uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa
10.4.2000,podľaktorého„navrhovateľkaspolusmanželompodalinaOkresnýsúdBratislavaIIInávrhna
vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.7.1996". Súd z rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, sp. zn. 35C 31/97 predloženého právnym zástupcom odporcu zistil, že predmetom konania sp. zn.
35C 31/97 bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.1996.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že v danom prípade nebolo preukázané
riadne ponúknuté plnenie v zmysle dohodnutých podmienok zo strany odporcu. Takisto v konaní nebolo
nespochybniteľne preukázané odmietnutie plnenia zo strany navrhovateľky, a preto neobstojí obrana
odporcu, že sa nedostal do omeškaniu z dôvodu, že navrhovateľka neprijala včas a riadne ponúknuté
plnenie.

Z predloženého poštového peňažného poukazu zo dňa 2.7.2007 vyplýva, že odporca ako odosielateľ
dobrovoľne zaslal navrhovateľke ako adresátovi peňažnú sumu vo výške 100.000 Sk, ktorú
navrhovateľka prevzala dňa 12.7.2007. Na základe uvedenej skutočnosti súd na návrh navrhovateľky
pripustil zmeny žaloby, v zmysle ktorej predmetom konania bolo zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

17,6% ročne od 9.1.1997 do 1.7.2007.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj prípadné omeškanie veriteľa s prevzatím peňažného dlhu
nemá za následok nemožnosť plnenia. Z hmotného práva vyplýva pre dlžníka viacero možností, ako
môže splniť svoj peňažný záväzok voči veriteľovi, a to zaslať finančnú čiastku prostredníctvom pošty,

prípadne banky alebo uložiť peňažné prostriedky do úradnej úschovy v zmysle § 568 Občianskeho
zákonníka. Odporcovi nebránila žiadna objektívna skutočnosť v tom, aby cestou poštového úradu splnil
svoj dlh už v januári 1997 pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

Na základe zisteného skutkového stavu, keď nebolo preukázané riadne a včas ponúknuté plnenie zo

strany odporcu ani odmietnutie plnenia zo strany navrhovateľky, rozhodol súd tak, že uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke príslušné úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Výška požadovaných úrokov z omeškania bola stanovená v súlade s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd priznal navrhovateľke nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 17,6% ročne zo sumy 3.319,39 eur od 9.1.1997 do 1.7.2007. Odporca bol v zmysle bodu III

písm. b) zmluvy o pôžičke povinný vyplatiť navrhovateľke sumu 100.000 Sk pred podaním návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad bol podaný dňa 8.1.1997, a
preto súd zaviazal odporcu zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy od 9.1.1997. Koniec omeškania
podľa názoru súdu pripadol na deň 12.7.2007, kedy si navrhovateľka prevzala dlžnú sumu 100.000
Sk. Navrhovateľka žiadala priznať úroky z omeškania do 1.7.2007, a preto súd v súlade so zásadou, v

zmysle ktorej súd nemôže prisúdiť viac, než čoho sa domáha navrhovateľ, uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke príslušné úroky z omeškania do 1.7.2007.

Súd konanie o vzájomnom návrhu odporcu zo dňa 13.4.2000 zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.,
nakoľko odporca vzal protinávrh zo dňa 13.4.2000 späť a navrhovateľka s uvedeným späťvzatím

vyjadrila súhlas na pojednávaní konanom dňa 11.3.2010.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške
132,78 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 476,20 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č.
240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci za 2 úkony právnejpomoci, á 1.300 Sk, (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony
právnej pomoci a 3.650 Sk (účasť na pojednávaní dňa 26.9.2007, 20.3.2009 a 22.4.2009), 2x režijný

paušál á 100 Sk, 1x režijný paušál po 178 Sk a 2x režijný paušál á 209 Sk, tarifná odmena predstavuje
celkovo sumu 476,20 eur.

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právnemu zástupcovi
navrhovateľky s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka

konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).