Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225423
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X,
XXX XX G., štátneho občana D. republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/406/2015-52 zo dňa 20.10.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver že úver
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.10.2014 uzavretej medzi stranami sporu je
bezúročný a bez poplatkov a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
100% trov konania, výška ktorých bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.10.2015 domáhal,
aby súd určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.10.2014 uzavretej

medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy
konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel 3.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX vo výške 500 eur za odplatu a úrok vo výške 436 eur s tým, že celkovú čiastku
vo výške 936 eur uhradí do 3.10.2015. V zmluve bola uvedená výška odplaty 160 eur, čo predstavuje
RPMN 32 %, úrok 55,20 %, t.j. 276 eur, priemerná RPMN 16,49 %. Zároveň bola uzavretá Dohoda
o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.02014 s tým, že
celkovú čiastku 936 eur uhradí v 12-tich mesačných splátkach po 78 eur mesačne s tým, že výška

RPMN je 560,12 %. Žalobca považuje bod 2 Zmluvy o úvere za nejasný, klamlivý, nelogický. Odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 160 eur má nejasný pôvod svojho účelu, nakoľko v
bode 3 Zmluvy je vyčíslený úrok vo výške 276 eur. Výška RPMN 32 % je uvedená klamlivo už na prvý
pohľad, pretože za žiadnych okolností nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba, v tomto prípade
55,20 %, pretože RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Žalobca tiež argumentoval, že spotrebiteľský úver neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. Predmetný úver je tiež úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje dobrým
mravom. Priemerná úroková sadzba nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do
jedného roka bola v októbri 2014 vo výške 8,11 %. To sa prejavilo aj uvedením neprimeranej výšky
RPMN 560,12 % v Dohode o plnení v splátkach k zmluve č. XXXXXXXXX z 3.10.2014, pričom vZmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN 32 %. Takéto korigovanie v ustanovení zmluvy
určite nezodpovedá prístupu veriteľa k jednaniu s dlžníkom s odbornou starostlivosťou. Žalobca je
presvedčený, že žalovaný uplatnil klamlivú obchodnú praktiku.

Súd konštatoval, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uvedenie RPMN a priemernej
RPMN v Zmluve o úvere zodpovedá skutočnosti a žalobca opak nepreukázal. Podľa Dohody o splátkach
spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa platného vzorca a Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach nie jednorazovo,
na základe čoho logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 32 % stanovená v Zmluve o

úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Čo sa týka absencie náležitostí,
s tým nie je možné súhlasiť, nakoľko údaje sa nachádzajú v Dohode o plnení v splátkach k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8.10.2014, ako jej neoddeliteľnej súčasti, podpísanej v
rovnaký deň ako Zmluva o úvere. Preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Čo sa týka výšky príslušného poplatku, tento je v Zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne
napísaný, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Slovenská právna úprava v oblasti

úverov sa účtovaniu poplatkov nebráni, čo spomína aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, napr. poplatky
za notárske služby, za predčasné splatenie úveru, za vedenie účtu, atď.. V čase uzavretia zmluvy tiež
neexistoval žiaden právny predpis, ktorý by limitoval maximálne prípustnú výšku úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 3.10.2014 Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť bez zbytočného odkladu
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver v sume 500 eur, ktorý sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu
a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 436 eur, spolu celkovú čiastku 936 eur. Odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola 160 eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
32 %, ktorá sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo

Všeobecných podmienkach. Úrok bol vo výške 55,20 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu 276 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 936 eur do 3.10.2015 na účet veriteľa.
Tento dátum je aj dátumom splatnosti úveru, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V zmluve bola uvedená
výška priemernej hodnoty RPMN 16,49 %. Zmluvné strany uzavreli k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXzodňa3.10.2014ajDohoduoplnenívsplátkachvrovnakýdeň,ktorousatotožnézmluvné

stranydohodli,žespotrebiteľuhradícelkovúčiastku936eurv12-tichpravidelnýchmesačnýchsplátkach
vovýške78eurvždyk28.kalendárnemudňuvmesiaci,počnúc28.10.2014.RPMNvypočítanávzmysle
zákona je vo výške 260,12 %. Žalobca pred súdom uviedol, že peniaze požičiaval kvôli manželke, ktorá
mala dlhy. Od žalovaného si peniaze požičiaval už predtým, sumu 500 eur, ktorú mu vyplatili na ruku.
Obchodným zástupcom žalovaného bol informovaný len o tom, že bude platiť splátky po 78 eur, a to

do šiestich mesiacov.
Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným neobsahuje presnú výšku
toho - ktorého nároku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Pri stanovení mesačnej splátky mal žalovaný v úverovej zmluve stanoviť
výškumesačnejsplátky,akoajsplatnosť,takakotoustanovujezákonospotrebiteľskýchúveroch.Pokiaľ

tak urobil uzavretím dohody o plnení v splátkach, jeho konanie možno posúdiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi, ide o praktiky, ktoré je možné považovať za klamlivé. Žalovaný žalobcovi prakticky
nedal na výber, pretože od počiatku ho informoval o tom, v akej výške splátok bude úver splácať. Žalobca
ako spotrebiteľ sa nemohol rozhodnúť, či uhradí celkovú čiastku 936 eur jednorazovou splátkou ako
bolo uvedené v zmluve, pretože automaticky počítal so splatením úveru v splátkach.

Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 3 ods. 1,
§ 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, z ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - § 9 ods.
1,2, § 11 a z ustanovenia § 4 ods. 3, 4, 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 251, § 255 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a k rozhodnutiu dospel na základe dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
žalovaného bol žalobca pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej
RPMN. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade RPMN,

ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov,
nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do
omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak požiada o uplatnenie
splátkového kalendára a nedodrží splátku, tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Dlžník v ten istýdeň ako bola uzatvorená zmluva, požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení
v splátkach. S dohodou bol dlžník oboznámený, na znak čoho ju podpísal a preto mal vedomosť aj o
existencii náležitostí, ktoré v nej boli uvedené. Tvrdenia súdu sa nezhodujú s rozsudkom Súdneho dvora

C - 42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, tiež
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
splátok. Zmluva tiež nemusí spresňovať aká časť z každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny.
Podľažalovanéhoprávnyúkonjeprejavslobodnejvôle,ktorábolaprejavenápodpisomzmluvyoúverea

dohody o plnení v splátkach. Podľa žalovaného žalobca na požadovanom určení taktiež nemal naliehavý
právny záujem.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.11.2017 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru, o neopodstatnenosti odvolania žalovaného.
Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, to, či súd

prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05).
5. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tvrdení toho, že súd prvej inštancie z

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a v tvrdení o nesprávnom právnom
posúdení veci.
Súdprvejinštanciesvojezamietavérozhodnutiezaložilprioritnenaúvaheoúžernostiúroku,ktorýbymal
žalobca zaplatiť žalovanému, čo má zakladať dôvod pre to, aby bol žalobca povinný vrátiť žalovanému
titulom úveru, ktorý mu poskytol, len sumu, ktorá mu bola žalovaným reálne poskytnutá, t. j. bez ceny

tohto úveru. K tomuto záveru dospel z dôkazov, ktoré vykonal.
6. Žalovaný sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou 3.10.2014 zaviazal poskytnúť žalobcovi
úver s úrokom vo výške 55,20 % ročne s ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej aj len „RPMN“)
kvantifikovanou 32% a splatnosťou úveru do 3.10.2015. V ten istý deň bola k zmluve uzatvorená dohoda
o plnení v splátkach, v zmysle ktorej mal žalobca zaplatiť žalovanému úver v 12 splátkach a mal vziať

na vedomie, že RPMN je tým vo výške 260,12 %.
7. Povinnosťou všeobecného súdu je vykladať podústavné právo ústavne súladným spôsobom,
čím sa dosiahne ochrana základných práv strán sporu. Je nepochybné, že posudzovanie vzniku a
obsahu záväzkových vzťahov má vychádzať z rešpektovania autonómie vôle subjektov konkrétneho
záväzkového vzťahu. V záväzkovom vzťahu jednou zo zmluvných strán ktorého je spotrebiteľ, je však

povinnosťou súdu poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý je vo vzťahu s podnikateľom slabšou stranou,
a to v záujme dosiahnutia rovnováhy subjektov tohto vzťahu.
8. Všeobecným vyrovnávajúcim činiteľom záväzkových vzťahov je ochrana dobrých mravov.
Dobrými mravmi sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel, ktorý zodpovedá
všeobecne uznávaným vzťahom v spoločnosti a mravným princípom, ktoré vystihujú podstatné

historické tendencie, ktoré sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných (obdobne Najvyšší súd z Českej republiky sp. zn. 3Cdon 51/96 z 30.9.1998).
9. Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný je síce jednou z nebankových spoločností, o ktorých je známe, že sa stávajú zmluvnými

partnermi osôb, ktoré so žiadosťami o poskytnutie úveru nepochodia v bankách preto, lebo
vstupné hodnotiace parametre ich bonity ako podstatné skutočnosti určujúce mieru rizika návratnosti
poskytovaných úverov sú natoľko nepostačujúce, že banky im úver neposkytnú. Taktiež je odvolaciemu
súdu známe, že nebankové spoločnosti nepodnikajú s takou štruktúrou produktov ako banky, t. j. nemajú
možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu úspešnosťou iného. Známe je aj to,

že nebankové spoločnosti zdroje na poskytovanie úverov získavajú aj na finančnom trhu za odplatu,
preto poskytujú úvery za vyššie úroky ako banky. Toto všetko však v žiadnom prípade neodôvodňuje
to, aby úrok za poskytnutie úveru mohol byť nebankovou spoločnosťou, teda žalovaným, hodnotený
ako primeraný pokiaľ ročná úroková sadzba úveru podstatne prevyšuje ročnú úrokovú sadzbu, za ktorúsa pohybujú úroky na finančnom trhu. Súd prvej inštancie mal za zistené, že zmluvou bol dohodnutý
úrok vyšší takmer sedemnásobne, čo rozhodne prekračuje tolerovateľnú mieru. Konanie žalovaného
ako veriteľa, ktorý sa poskytnutie úveru očakáva úrok v niekoľkonásobnom navýšení oproti obvyklým

úrokovým sadzbám, je možné charakterizovať ako konanie neakceptovateľné, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi - § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, pokiaľ z dôvodu neprimeranej výšky dohodnutých úrokov
rozhodol tak, že dôsledkom jeho rozhodnutia nemôže byť povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému inú
ako reálne mu poskytnutú sumu ako úver.

10. Čo sa týka korigovania RPMN uvedenej v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru - 32%, novou
listinou - dohodou o plnení v splátkach, v ktorej je uvedená iná RPMN - 260,12% ( nie 560,12% ako
uviedol žalobca - pozn. odvolacieho súdu) je potrebné uviesť, že uvedené konanie žalovaného vykazuje
podľa odvolacieho súdu taktiež znaky konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle súdu prvej inštancie
citovaného ustanovenia § 4 ods. 8 časť vety pred bodkočiarkou Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
11. Jedným z podstatných objektívnych znakov konania v rozpore s dobrými mravmi v právnych
vzťahoch, v ktorých je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, je také konanie subjektu, s ktorým
spotrebiteľ vstupuje do záväzkového vzťahu, ktorého výsledkom je zneužitie dôvery spotrebiteľa, ktorá
by mala byť základnou kategóriou sociálnych vzťahov aj vo všeobecnosti, t. j. nielen v spotrebiteľských

právnych vzťahoch.

12. Ročná percentuálna miera nákladov je základným ukazovateľom umožňujúcim porovnať
nákladovosť spotrebiteľských úverov. RPMN zohľadňuje totiž všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ v
súvislosti so spotrebiteľským úverom vynaložiť a vyjadruje ich v percentách ročne ako podiel z celkovej

výšky spotrebiteľského úveru.
Je zrejmé, že nižšia číselná hodnota RPMN objektívne vyvoláva dojem o výhodnosti ponúkaného
úverového produktu, ak sa však táto číselná hodnota niekoľkonásobne zmení na podstatne vyšší údaj
v ten istý deň, v ktorý spotrebiteľ podpíše úverovú zmluvu, na základe dodatku k zmluve, nie je
možné takéto konanie veriteľa hodnotiť inak ako konanie vybočujúce z mantinelov slušnosti. Je totiž

možné predpokladať, že pozornosti spotrebiteľa, ktorý je v nerovnom postavení s profesionálnym
poskytovateľom úveru, unikne tá skutočnosť, že podpísanie dohody umožňujúcej plnenie v splátkach
javiacej sa ako ústretový úkon veriteľa, podstatne ovplyvní rozhodujúci parameter posudzovania
výhodnosti úveru, ako to bolo aj v konkrétnom prípade, keď po podpísaní dodatku výška RPMN nebola
32%, ale až 260,12%. Takýto spôsob kontraktácie nie je možné hodnotiť inak ako konanie v rozpore s

dobrými mravmi, ktoré je zákonom - ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázané.
13. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako rozhodnutie vo výroku
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania,
ktoré bolo rovnako podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie

v plnom rozsahu úspešný, má preto nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu
ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom výroku.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 296 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu týchto trov osobitným rozhodnutím zrealizuje súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.