Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010219
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615010219.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 7. novembra 2017
prejednal odvolanie podané obžalovaným M. U. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 3T/90/2015 z 27.2.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/90/2015 z 27.2.2017 bol obžalovaný M. U.
a spol. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/) a
pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zák. (v bode 2/), na tom skutkovom základe, že:

1./ M. U. dňa 9. 3. 2010 v čase asi o 13.00 hod. na ul. R. S. XXXX/XX v Liptovskom Mikuláši vošiel
do bytu nachádzajúcom sa na vyvýšenom poschodí po pravej strane spolu s doposiaľ nestotožnenou
osobou ženského pohlavia, pričom do bytu vošli so súhlasom majiteľky bytu nebohej B. A. s tým,
že jej vyplatia zvýšenie dôchodku, pričom doposiaľ nestotožnená osoba ženského pohlavia odlákala
pozornosť majiteľky bytu, čo následne využil M. U., ktorý vošiel do spálne, odkiaľ z neuzamknutej skrine
odcudzil z peňaženky, ktorá sa nachádzala v poličke pod posteľným prádlom peňažnú sumu vo výške

550,- Eur, čím nebohej B. A. spôsobil škodu vo výške 550,- Eur,
2./ A. B. dňa 9. 8. 2012 v čase asi o 08.50 hod. pod zámienkou, že mestský národný výbor odovzdáva
dôchodcom finančné a vecné dary oslovila na chodníku na ul. Hurbanovej v Liptovskom Mikuláši oproti
autobusovej zastávke nebohého O. N., trvale bytom G. XXXX/XX, U. O., že či môže ísť k nemu domov,
pričom O. N. s týmto súhlasil a následne sa presunuli pred obytný dom kde býva, kde za nimi po
predchádzajúcomtelefonáteprišielvsmereodGymnáziaM.M.HodžuM.U.spolusdoposiaľnezistenou

osobou mužského pohlavia, pričom obaja niesli v rukách po jednej škatuli s obsahom tanierov a rôznych
potravín, pričom následne sa presunuli do bytu O. N. č. XX, kde začali vypisovať papiere a následne pod
zámienkou, aby mali z čoho vydať vylákali od neho peňažnú sumu vo výške 500,- Eur, pričom využili
jeho nepozornosť a z peňaženky mu odcudzili ďalších 1.150,- Eur, a následne nezisteným spôsobom a
predmetom poškodili telefón pevnej linky a pod zámienkou, že O. N. musel prísť do poštovej schránky
doklad, ktorý mu oni musia orazítkovať a na základe toho dostane sľúbený finančný dar sa presunuli

do suterénu bytovky a počas toho ako O. N. otváral poštovú schránku všetci traja páchatelia z bytovky
ušli na doposiaľ nezistené miesto, čím spôsobili O. N. škodu odcudzením vo výške 1.650,- Eur a škodu
poškodením telefónu vo výške 30,- Eur,

3./ dňa 1. 8. 2012 v čase o 11.00 hod. prišiel M. U. v spoločnosti doposiaľ nestotožnenej osoby ženského
pohlavia do rodinného domu v H. na ul. P. č. XXX/XX pod zámienkou donášky darčeka, kde v kuchyni

odpútal pozornosť A. G., pričom doposiaľ nestotožnená osoba ženského pohlavia pod zámienkoupoužitia toalety odišla z kuchyne a v spálni tohto rodinného domu odcudzila peňažnú sumu vo výške
800,- Eur, ktorá bola uložená v obálke v skrini, čím spôsobil A. G. škodu vo výške 800,- Eur.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný M. U. odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., §
37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný M. U.. V písomných dôvodoch

odvolaniaprostredníctvomsvojhoobhajcuuviedol,žepodľajehonázoruprvostupňovýsúdnepostupoval
správne, keď si v jeho prípade nepripojil všetky jeho trestné spisy, z ktorých by bol zistil nasledovné
skutočnosti:
Na jeho osobu bol okrem iných vypracovaný aj znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený na príkaz
OkresnéhosúduKošiceII.aktorývyhotovovaliznalkyneMUDr.IvicaMitrikováKmečováaMUDr.Terézia
Rosenbergerová. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva nasledovné:

Na prvú otázku, ktorou bolo posúdiť duševný stav z hľadiska, či bol v čase spáchania skutku schopný
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať, znalkyne odpovedali nasledovne:
U obžalovaného v čase spáchania trestného činu bola prítomná a aj aktuálne u obžalovaného zisťujú
ľahkú mentálnu retardáciu so signifikantnou poruchou správania vyžadujúcou pozornosť a liečbu a
kombinovanú vokálnu motorickú tikovú poruchu s viacerými podobami (de la Tourette), Vzhľadom na to

obžalovaný v čase skutku nebol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a
nebol schopný svoje konanie ovládať. Na druhú otázku, či je obvinený schopný chápať zmysel trestného
konania, znalkyne odpovedali, že obvinený nie je schopný chápať zmysel trestného konania. Na tretiu
otázku, či je súčasný duševný stav obžalovaného taký, že si vyžaduje ochranné liečenie, znalkyne
odpovedali, že v júni 2015 obžalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení NsP v Rimavskej

Sobote, vzhľadom na to doporučujú, aby mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou. Na štvrtú otázku, uviesť ďalšie zistené skutočnosti, ktoré súvisia so znaleckým dokazovaním a
predmetom trestného stíhania, znalkyne odpovedali, že konzum ani závislosť od alkoholu, či iných drog
u obžalovaného nezistili. Na základe tohto znaleckého posudku Okresný súd Košice II, rozsudkom z
24.11.2015, sp. zn. 3T/64/2014, podľa § 385 písm. d) Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby Okresného

prokurátora Košice II., pretože nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Následne bol aj spod
obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu Lučenec dňa 9.3.2017, sp.zn. 3T/162/2014, pretože
aj podľa názoru Okresného súdu Lučenec nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Aj Okresný súd
Lučenec vychádzal pri svojom rozhodnutí z vyššie uvedeného znaleckého posudku. Na základe vyššie
uvedeného má teda za to, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši konal minimálne predčasne, keď

vyniesol rozsudok aj napriek tomu, že nemal vo svojej veci pripojené všetky rozhodnutia týkajúce sa jeho
osoby a má za to, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Lučenci, ako i rozhodnutia Okresného
súdu Košice II., by mal byť aj v tomto prípade spod obžaloby oslobodený, nakoľko pre nepríčetnosť nie
je trestne zodpovedný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.
Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k vzdaniu
sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného M. U. nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťouobjasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu

rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia
dôkazov - 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

K výroku o vine

V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom
Liptovský Mikuláš konanom 27.2.2017 poučený podľa § 257 ods. 1 Tr. por. o práve urobiť niektoré
z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por., podľa § 257 ods. 4 Tr. por., ako aj o

následkoch vyhlásenia v rozsahu podľa odsekov 5 a 8. Následne obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, čím sa vzdal
práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v
časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne
prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu

prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,

meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Tiež bol povinný preskúmať, či zistené skutky boli

správne právne posúdené. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému M. U..

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému. Podľa názoru krajského súdu súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia.
Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov prihliadajúc na generálnu a individuálnu
prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 1 rok považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz, potrieb
individuálnejanajmägenerálnejprevencie,pričomtaktouloženýtrestvplnejmiereodzrkadľujemožnosť
nápravy a pomery obžalovaného.

K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko
okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom.

Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania uvádzal, že v jeho prípade boli splnené
podmienky pre oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko pre nepríčetnosť

nie je trestne zodpovedný, odvolací súd uvádza, že tieto námietky neobstoja. V uvedených súvislostiach
treba pripomenúť, že v teraz prejednávanom prípade bol na obžalovaného vypracovaný znalecký
psychiatrický posudok, v ktorom súdni znalci okrem iného konštatovali, že ani v zdravotnej histórii a
ani samotným znaleckým vyšetrením u obžalovaného nezistili takú duševnú poruchu alebo chorobu,
ktorá by zásadným spôsobom znižovala jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania

pre spoločnosť alebo by znižovala jeho schopnosť takéto konanie ovládať. Obžalovaný teda mohol
rozpoznať protiprávnosť skutkov a bol schopný svoje konanie ovládať. Obžalovaný je psychiatricky
liečený pre Obscedantne kompulzívnu poruchu a anxiózne depresívnu poruchu u disharmonicky
simplexnej osobnosti. Úroveň jeho intelektových schopností je podľa psychodiagnostického vyšetrenia
v pásme populačnej subnormy s tým, že niektoré intelektové výkony môžu spadať do pásma ľahkého

stupňa ľahkej duševnej zaostalosti. Obžalovaný teda vzhľadom na svoju intelektovú výbavu a životné
skúsenosti nemá ani zníženú schopnosť pochopiť zmysel trestného konania.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.