Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010151
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615010151.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému W. D. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 22. novembra 2017
prejednal odvolanie obžalovaného W. D. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn.1T/59/2015
zo dňa 5. apríla 2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. D. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. apríla 2017, sp.zn.1T/59/2015 bol obžalovaný W.
D. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

-dňa 06.08.2015 v čase okolo 22.45 hod. v Z. na ulici J. D. č. XXXX/XX z priestorov bytu na prvom
poschodí, do ktorého mu bol umožnený vstup, nakoľko tu v tom čase vykonával montáž klimatizácie a
za využitia neprítomnosti majiteľky bytu z izby odcudzil finančnú hotovosť vo výške 50,-Eur v rôznych
bankovkách, ktorá sa nachádzala v prenosnej taštičke tzv. „ladvinke“, následne z obývačky bytu z voľne
odloženej krabičky na stole v tvare šálky odcudzil 1 ks dámsky náramok na ruku o dĺžke 20 cm zo žltého
kovu o váhe 13,55 g, 1 ks dámsky náramok na ruku o dĺžke 20 cm zo žltého kovu o váhe 13,55 g, 1

ks dámsky náhrdelník o dĺžke 43 cm zo žltého kovu o váhe 10,09 g, 1 ks retiazky striebornej o dĺžke
42 cm o váhe 14,46 g, 1 ks retiazky zo žltého kovu o dĺžke 41 cm o váhe 6,60 g, 1 ks dámsky prsteň
zo žltého kovu s bielym zirkónom o váhe 2,87 g, 1 ks dámsky snubný prsteň zo žltého kovu s bielym
kameňom o váhe 2,10 g, 1 ks dámsky prsteň zo žltého kovu s bielym kameňom o váhe 1,63 g, 1 ks
dámsky prsteň zo žltého kovu pologuľatý s drobnými kamienkami o váhe 3,72 g, 1 ks dámsky prsteň
zo žltého kovu v tvare obrúčky o váhe 3,06 g, ako aj voľne odložené dve fľaše alkoholického nápoja

Nestville Single Barrel 0,7 l, čím spôsobil poškodenej W. F. škodu vo výške 3.437,-Eur, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou, sp.zn.1T/67/2013 zo dňa 11.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 11.12.2013.

Za tento trestný čin bol obžalovaný W. D. odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2

Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1
Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej W. F. škodu vo výške 869,-Eur a podľa §
288 ods. 2 Tr. por. poškodenú W. F. odkázal so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na občianske
súdne konanie.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol v zákonnej lehote
napadnutý odvolaním obžalovaného W. D. pre nesprávnosť výroku o treste.

Obžalovaný W. D. v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že od začatia trestného konania od
vznesenia obvinenia voči jeho osobe spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a k trestnej
činnosti kladenej mu za vinu sa v plnom rozsahu doznal a úprimne svoje konanie oľutoval. Je si vedomý
svojejviny,avšakuloženýtrestodňatiaslobodyjepodľajehonázoruvočijehoosobeneprimeraneprísny.
Obžalovaný dal do pozornosti súdu skutočnosť, že spolu s jeho družkou K. K. majú dve maloleté deti, a

to W. vo veku 1 rok, P. vo veku 2 roky, ktorá je nepočujúca a ďalej spolu vychovávajú aj syna jej družky
W. vo veku 5 rokov, ktorého má z predchádzajúceho vzťahu. Jeho družka K. K. v súčasnej dobe poberá
iba dávky počas materskej dovolenky. Bývajú v prenajatom 3-izbovom byte v I.. Je živnostníkom od
24.06.2013 a celá jeho rodina je závislá iba od jeho príjmu. Obžalovaný ďalej uviedol, že si je vedomý,
že mu bol uložený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, avšak aj takto uložený
trest je podľa jeho názoru neprimerane prísny a myslí si, že trest by mal postihovať jeho ako páchateľa

a mal by mať čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Vzhľadom k týmto jeho skutočnostiam
požiadal, aby súd zvážil aplikáciu ustanovení trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu a znížil mu
trestodňatiaslobodypodzákonomstanovenúspodnúsadzbutrestuodňatiaslobody.Kodvolaniupripojil
výpis zo živnostenského registra a rodné listy maloletých detí. Obžalovaný W. D. z vyššie uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/

Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží miernejší trest odňatia slobody.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske a ani poškodená W. F. do
konania verejného zasadnutia krajského súdu o ňom bližšie písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný W. D. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade
s petitom uvedenom v jeho odvolaní.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného W.
D. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 22. novembra 2017 na podklade podaného odvolania obžalovaného,
preskúmalpodľa§317ods.1Tr.por.zákonnosťaodôvodnenosťlenobžalovanýmnapadnutýchvýrokov

rozsudku o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného W. D. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výrokov o vine, ktoré neboli
napadnuté odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku o
treste, ktorým uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pretože takto uložený

trest obžalovanému W. D. okresným súdom je zákonný, primeraný a spravodlivý.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34

ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.Okresný súd správne prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa
obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a taktiež správne prihliadol na

jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 6 mesiacov na samej dolnej
zákonnej hranici trestnej sadzby, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho
ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny

stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu
trestnýchčinovamožnostijehonápravyzhľadiskaúčelutrestu,jehoindividuálnejigenerálnejprevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu

ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide

o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,
alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech
páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v

rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s
prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na
túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým

spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Odvolací súd v danom prípade nezistil dôvody na mimoriadne zníženie trestu obžalovanému s použitím

§ 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného uvedeného v jeho odvolaní,
podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, pričom takto uložený trest
obžalovanému W. D. je vymeraný i v súlade s požiadavkou primeranosti a požiadavkou humánnosti.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení

obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,

dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu
jeho výkonu v prospech obžalovaného W. D., preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné,
neakceptoval ho a odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.