Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207043
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207043.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.
s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom
so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.
A., o zaplatenie 50,70 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3.

mája 2016, č. k. 6C/39/2016-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania m
e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho konania v sume
46,07 eura, právnemu zástupcovi žalobcu, JUDr. Vladimírovi Kánovi, advokátovi Advokátskej kancelárie
ECKER - KÁN & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
50,70 eura do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania do 30 dní po právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Vladimíra Kána,

advokáta v sume 16,50 eura.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 1, § 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2, § 17 ods. 1
písm. a/, e/, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Dôvodil, že dňa 11. 04. 2014 žalobca
súdu doručil návrh na vydanie platobného rozkazu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
50,70 eura a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 04. 09. 2013 žalovaný cestoval na MHD v

Bratislave na linke č. 210 a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, preto mu bola
uložená pokuta v sume 50 eur a povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura. Vykonal dokazovanie,
z ktorého zistil, že dňa 04. 09. 2013 žalovaný cestoval v Bratislave na linke MHD č. 210, pričom bola
vykonaná kontrola cestovných lístkov, pri ktorej kontrolór zistil, že žalovaný cestoval bez cestovného
lístka, preto mu bol uložený postih v sume 50 eur a povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení, ako aj Prepravného

poriadku žalobcu, návrh považoval za plne dôvodný, preto mu vyhovel a rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu
účelne vynaložených trov, pričom za účelne vynaložené považoval iba trovy vo forme zaplateného
súdneho poplatku v sume 16,50 eura. Náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal preto, lebo tieto
úkony nepovažoval za účelne vynaložené s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca zamestnáva

zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Okrem toho aj preto, lebo v tejto veci nešlo
o vec skutkovo a právne zložitú, naopak išlo o typizovanú žalobu na zaplatenie sumy cestovného apostihu , kde sa mení len spotrebiteľ, deň cestovania a linka, na ktorej cestovanie spotrebiteľ uskutočnil.
Uvedené oprel aj o Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 988/2012 a o rozhodnutie NS SR sp. zn.
6 MCdo 5/2013.

3. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
žiadajúc odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,70 eura za 3 úkony á 16,60 eura + DPH + 3x režijný paušál 8,04 eura + DPH,

a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 150 ods. 2
OSP. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mohol iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať alebo
sčasti nepriznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania.
Zároveň poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod
sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009. Podľa názoru žalobcu nemožno nepriznať, resp. znížiť

trovy konania len preto, že išlo o drobný spor a len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP.
Takýmto postupom, ktorým súd prvej inštancie náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú
také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie relevantný význam, nepochybne odníma účastníkom
konania možnosť konať pred súdom. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
a Ústavného súdu Slovenskej republiky nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé konanie. Práve v takýchto konaniach vyčíslené trovy
konania predstavujú niekoľkonásobok samotnej pohľadávky a možno ich vzhľadom na nie ich samotnú
výšku, ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané. Žalobca mal za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne
vyplýva záver, že súd svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Súd mal

rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
konania a priznať žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov
konania.Uviedol,žezaplateniesúdnehopoplatkujeobligatórnoupovinnosťoužalobcu,apretonemožno
podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku
súdneho poplatku. Považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal

trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia. Súčasne
žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovanú na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 eura
(1/2 úkonu á 16,60 eura + DPH a 1 krát režijný paušál 8,58 eura + DPH), a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

čiastočne dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil.

6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia (§ 387 CSP) alebo o jeho
zrušení (§ 389 CSP), napadnuté rozhodnutie zmení, t.j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho
nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza predovšetkým vtedy, ak súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne

vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym
záverom.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

14. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov.
Náhrada je obmedzená na účelne vynaložené trovy, pre uplatnenie alebo bránenie práva. Posúdenie
účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej - ktorej veci.

15. V predchádzajúcej právnej úprave bola citovaným ustanovením § 150 ods. 2 OSP bola pre náhradu
trov konania zakotvená výnimka z ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorej hoci bol účastník
v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne
v drobných sporoch v zmysle citovaného § 200ea OSP a za splnenia podmienky, že trovy konania

sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov
konania podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje, posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto
ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd nie je záväzná
dôvodová správa k novele, ktorá môže slúžiť len ako základný orientačný návod ozrejmujúci úmysel
zákonodarcu. Z dôvodovej správy k § 150 OSP vyplýva, že poukazuje na nariadenie Európskeho

parlamentuaRady(ES)861/2007z11.07.2007,ktorýmboloustanovenéeurópskekonanievoveciachs
nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči uplatnenej
pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy ide najmä o
trovy konania, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako samotná pohľadávka, t.j. v prípade použitia cit. ust.
§ 150 ods. 2 OSP, je potrebné porovnať výšku pohľadávky s výškou uplatnených trov konania. Účelom

ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul

z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť
trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia §

257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z

dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy
len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom.

16. V prejednávanej veci je predmetom konania vymáhanie sankcie za cestovanie bez platného
cestovného lístka v sume 50,70 eura a výška uplatnených trov právneho zastúpenia žalobcu je 88,70
eura a súdny poplatok v sume 16,50 eura, spolu v sume 105,20 eura. Z uvedeného je zrejmé, že trovy
sú 2,07 násobkom žalovanej sumy. Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu prvej inštancie v danej
veci, keď nepriznal žalobcovi trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na ich neúčelnosť,

nebolo správne. Je nutné však poznamenať, že vecne správne bolo konštatovanie súdu prvej inštancie,
že v predmetnom prípade sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda ide o jednoduchú vec, ktorej skutková
stránka je štandardná, predmet sporu si po právnej stránke nevyžaduje náročnú prípravu pri prevzatí
veci a všetky úkony právnej služby majú povahu tzv. formulárového úkonu, t. j. návrh na začatie konaniaje vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký a dochádza len k zmene v označení
značky veci žalobcu, mena a adresy žalovaného, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu Prepravného
poriadku MHD v Bratislave.

17. Právny zástupca žalobcu si teda uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to
za predžalobnú výzvu žalovanému - pokus o zmier, prevzatie zastúpenia a podanie písomného návrhu
na súd, každý úkon po 16,60 eura a režijný paušál 3 x 8,04 eura a zároveň uplatnil náhradu trov za
zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura, v celkovej sume 105,20 eura (z toho trovy právneho

zastúpenia v sume 88,70 eura).

18. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu, najmä napadnutého rozsudku a odvolania žalobcu,
dospel k záveru, že v danej veci je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách
zmeniť. Za účelne vynaložené trovy na právne zastúpenie považoval odvolací súd dva úkony advokáta
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20. 02. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“) a podanie návrhu
na vydanie platobného rozkazu na súd dňa 11. 04. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky), oba úkony
po 16,60 eura + 20 % DPH (spolu 39,84 eura), spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov za 2
úkony právnej služby po 8,04 + 20 % DPH v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky (spolu 19,30 eura). Odvolací

súd nepovažoval za účelne vynaložené výdavky tie výdavky, ktoré boli vynaložené na pokus o zmier -
výzva na zaplatenie, keďže tá bola právnym zástupcom žalobcu vyhotovená 4 mesiace predtým, ako mu
udelil žalobca plnú moc na zastupovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi teda patrí náhrada
trov pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura v celom rozsahu.
Je potrebné mať na zreteli, že žalobcovi trovy konania, spojené so zaplatením súdneho poplatku ako

zákonnej povinnosti bez ohľadu na charakter sporu, nepochybne patria v celom rozsahu a nepriznanie
alebo zníženie trov žalobcu sa v princípe môže dotknúť len trov spojených s právnym zastúpením. Preto
s ohľadom na vyššie uvedené, na charakter veci, s poukazom na Čl. 4 CSP a § 257 CSP, zohľadňujúc
formulárovosť žaloby, odbornú a časovú náročnosť zastúpenia v prejednávanej veci, v kontexte s jej
masovýmcharakterom,akoajsprihliadnutímnapomeristinyavýškytrovprávnehozastúpenia,odvolací

súd mal daný dôvod na zníženie náhrady ostatných účelne vynaložených trov na právne zastúpenie
primerane, t. j. v rozsahu 50%. To znamená, že v súčte by v rozsahu 100 % patrila žalobcovi náhrada
trov konania v sume 75,64 eura pozostávajúca zo súčtu súdneho poplatku 16,50 eura a trov právneho
zastúpenia v sume 59,14 eura /39,84 + 19,30/. Suma trov právneho zastúpenia potom je 50 % zo sumy
59,14 eura, teda 29,57 eura.

19. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
v súlade s § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 225

ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, keď každá zo strán
sporu mala vo veci úspech len čiastočný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).