Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. júl 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211768
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612211768.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľa Ľ. M.,O.. XX.X.XXXX, V. Š. O. XX/XX, F. O. X. proti odporcom 1/ E. M., O.. X.X.XXXX,
V. V. XX, F. O. X., R. X/ E. F., O.. XX.X.XXXX, V. G. XXX, O. o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnej veci - lesnému kolesovému
ťahaču LKT 81 Turbo a p r i k a z u j e ho do výlučného vlastníctva odporcovi v 1. rade.

Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.310,16 Eur titulom náhrady jeho

spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade z a s t a v u j e .

Navrhovateľ a odporca v l. rade sú p o v i n n í uhradiť trovy štátu na účet tunajšieho súdu každý
vo výške 2,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu dňa 12.7.2012 domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnej veci - lesnému kolesovému ťahaču LKT 81 Turbo
tak, že lesný kolesový ťahač továrenskej značky ZTS, LKT 81 T, výrobného čísla podvozku XXXX,
výrobného čísla motora XXXXXX, výrobného čísla karosérie XXXX vedeného v technickom osvedčení
o vozidle č. XXXX prikazuje do podielového spoluvlastníctva odporcov 1. a 2. rade, každému v
jednej polovici a vyporiadava ho tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní vyplatiť spoločne a
nerozdielne navrhovateľovi sumu 9.980 Eur, ako aj trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že podielové

spoluvlastníctvom nadobudol s odporcami kúpnou zmluvou uzavretou dňa 9.12.2006 od predávajúcej K.
U.. V kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 150.000,- Sk, avšak v skutočnosti jej bola vyplatená suma
928.000,- Sk. Podaním zo dňa 6.12.2010, adresovaným odporcom, rozhodol sa ukončiť spoluvlastníci
vzťah dohodou. Odporcovia na dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nereagovali a podľa
jeho vedomostí užíva a na hnuteľnej veci vykonáva zárobkovú činnosť odporca v 1. rade. Podľa neho
je výška tržnej ceny LKT nesporná a prestavuje sumu 900.000,- Sk - 9.980 Eur.

Na pojednávaní uviedol že odporcovia sa rozhodli v roku 2009 osamostatniť, ale on sa to dozvedel až
po roku, kedy zakúpili aj druhý stroj. Povedal mu to odporca v 1. rade, že ho vyplatia a stoje si nechajú.
Na práce v lese si spolu zakúpili v roku 2006 stroj od pani U.. Na faktúre bola uvedená suma 150.000,-
Sk, ale oni skutočne zaplatili sumu 928.000,- Sk. Logika bola v tom, že pani U. tým, že prijala menejpeňazí, tak platila nižšiu daň. Stroj neevidovali v účtovníctve, pretože bolo pre nich výhodnejšie, aby
odpisovali paušálnu sumu 40% a neviedli tak jednoduché účtovníctvo. V konaní č. 2C/18/2011 odporca
v 1. rade potvrdil aká bola skutočná kúpna cena. Jednalo sa o stroj po generálnej oprave, ktorú opravu

má zaevidovanú aj v technickom preukaze. Stroj bol úplne nový, kupovali ho od vlastníčky priamo z
garáže a podľa neho mal skutočne hodnotu 928.000,- Sk. Tento stroj bol v generálnej oprave v roku
2003, ale oni ho kúpili až v roku 2006. Bývalý vlastník tento stroj zakúpil, avšak nepracoval na ňom.
Nemal vedomosť kedy bol stroj vyrobený, ale z celkového vzhľadu stroja je jasné, že tento stroj bol nový.
Pravdou je, že generálna oprava sa robí niekedy po 3 a niekedy po 5 rokoch, podľa toho ako je stroj

zničený. Poukázal na to, že v roku 2009 zakúpili druhý stroj, ktorý bol vyrobený v roku 1993, pričom
jeho tržná hodnota v čase kúpy teda v roku 2009 bola 1.150.000,- Sk. Tento stroj bol v horšom stave,
ako ten ktorý kúpili v roku 2006. On osobne s týmto strojom pracoval do 9.9.2009 a odvtedy už nemal
možnosť na ňom pracovať. Bol za to, aby sa hodnota stroja určila buď cez realitnú kanceláriu alebo
cestou znalca a chce aby mu odporcovia cenu stoja vyplatili a nech si ho nechajú. Tento stroj on účelne
využiť nemôže, ale môže ho dať do nájmu. Keďže má 20-ročnú prax, môže na tomto stroji robiť, ale

musí si urobiť 2-týždňový kurz. Cca 3,5 roka odporcovia stoj užívajú a tak neviem v akom je v súčasnosti
v technickom stave. Od kedy bol stroj zakúpený podieľal sa na jeho oprave, ak mal defekt opravovali
ho všetci a tiež spolu vymieňali olej. Po 2 mesiacoch sa menil kľukový hriadeľ, ktorý bol prasknutý,
kupoval sa v Martine za 15.000,- Sk, boli tam spolu s odporcom v 1. rade. Trval na tom, že v spore
sú pasívne legitimovaní obaja odporcovia, pretože doposiaľ nie sú navzájom vysporiadaní. V priebehu

konania žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia trhovej hodnoty stroja s tým,
aby stroj bol prikázaný do vlastníctva odporcu v 1. rade. On hodnotu stroja dokáže odhadnúť, pretože
pracuje v lese 20 rokov, videl možno 100 LKT a viem za aké ceny sa kupujú. Kontrolný znalecký posudok
nepožadoval s tým, že akceptuje vyjadrenie súdneho znalca. Prípisom zo dňa 24.7.2014 zobral svoj
návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade späť a tiež čo do sumy 2.300 Eur a žiadal konanie zastaviť a

sumu 2.310,16 Eur uhradiť odporcom v 1. rade do 10 dní. Keďže obaja odporcovia mu chceli vyplatiť
sumu spolu 1.600,- Eur, čiže každý po 800,- Eur, až následne sa vyjadrili, že budú súhlasiť so znaleckým
posudkom a nemali snahu sa dohodnúť, musel podať žalobu na súd. Rozhodnutie o trovách konania
ponechal na úvahu súdu, avšak žiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Odporcom bol doručený návrh navrhovateľa, spolu s uznesením č. 8C 38/2012 - 18 zo dňa 27.8.2012,
ktorý odporca v 1. rade E. M. do vlastných rúk prevzal dňa 31.8.2012 a odporca v 2. rade E. F. do
vlastných rúk prevzal dňa 3.9.2012, avšak k návrhu sa nevyjadrili.

Zástupkyňa odporcov 1,2 na pojednávaní uviedla, že odporca v 1. rade odkúpil od odporcu v 2. rade

jeho podiel v 1/3 -iny k celku s tým, že mu odporca v 1. rade uhradí časť kúpnej ceny v sume 1.000 Eur
v deň podpísania kúpnej zmluvy a zostatok kúpnej ceny vyplatí odporca v 1. rade odporcovi v 2. rade
do 30 dní od vyhotovenia znaleckého posudku súdnym znalcom, avšak odporca v 1. rade nadobúda
spoluvlastnícky podiel odporcu v 2. rade dňom 8.4.2013. Navrhovateľ sa vyjadroval v tom zmysle,
že nemá záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov a dožadoval sa len finančného vyrovnania.

Namietala nedostatky technického preukazu a poukazovala na stanovisko výrobcu LKT, že sporný stroj
nebol vyrobený v ich firme. Odporcovia nepopierajú, že kúpili LKT ktorý bol poskladaný z dielov a
tento zakúpili a majú záujem navrhovateľa vyplatiť v sume, ktorá bude stanovená súdnym znalcom.
Súhlasila so späťvzatím návrhu vo vzťahu k odporcovi v 2. rade aj čo do sumy 2.300 Eur s tým, aby
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a odporcu v 1. rade, ktorému bude vec prikázaná do výlučného

vlastníctva, aby súd zaviazal k úhrade sumy 2.310,16 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Čo sa týka trov konania vo vzťahu k odporcovi v l. rade ponechala rozhodnutie na úvahe súdu. Vo
vzťahu k odporcovi v 2. rade keďže k späťvzatiu návrhu vo vzťahu k nemu došlo až 22.7.2014
navrhla, aby súd priznal trovy právneho zastúpenia za 4 úkony - príprava, prevzatie, účasť na 3
pojednávaniach, 11.4.2013, 6.6.2013 a 22.5.2014. Poukázala na to, že k dohode medzi účastníkmi

konania nedošlo z toho dôvodu, že navrhovateľ trval na vyplatení vysokej sumy, pričom odporca v 1.
rade bol ochotný navrhovateľovi vyplatiť sumu zodpovedajúcu hodnote stanovenej súdnym znalcom ku
dňu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka trov znaleckého dokazovania navrhla, aby
tietoznášaliúčastnícikonaniakaždývjednejpolovicinakoľkototoznaleckédokazovaniebolostanovené
na účelom zistenia hodnoty stroja.

Súd sa pokúsil o zmier, zo strany navrhovateľa bol by ochotný dohodnúť sa s tým, aby mu odporcovia
vyplatili sumu 9.980 Eur, zo strany odporcov bolo prezentované stanovisko, že by boli ochotní vyplatiť
navrhovateľovi maximálne sumu 1.600,- Eur prípadne vyplatiť sumu, ktorú v znaleckom posudku uvedieznalec, pokiaľ bude zisťovať jeho hodnotu ku dňu vyporiadania podielového spoluvlastníctva s ohľadom
na súčasnú dobu. Pokus medzi účastníkmi konania bol teda neúspešný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie písomnými podaniami účastníkov konania, ich výpoveďami, listinnými
dôkaznými prostriedkami a to kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2006, znaleckým posudkom č. 13/2013 a
odborným vyjadrením č. 6/2014 znalca Ing. Andreja Langa, hotovostnými vkladmi zo dňa 30.5.2014 a
zo dňa 14.7.2014 a zistil tento skutkový stav :

Predmetom sporu je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci - lesnému kolesovému
ťahaču LKT 81T. Tento stroj podieloví spoluvlastníci nadobudli na základe kúpenej zmluvy zo dňa
9.12.2006 uzavretej so K. U. a používali pri ťažbe dreva. V rokoch 1993 až 2008 stroj vyrábala firma LKT
s.r.o v Trstenej z písomného stanoviska ktorej vyplynulo, že nie je ich výrobkom ide len o napodobeninu
a technické osvedčenie je len falzifikátom. Účastníci konania stroj nadobudli v roku 2006 od p. U. a
nepopierajú, že bol vyrobený z jednotlivých komponentov, takže nie je možné stanoviť rok výroby stoja

ani aká bola jeho pôvodná obstarávacia cena. Údaje o prevádzke stroja sa vzťahujú na rok 2003, teda
rok jeho zostavenia, ktorý navrhovateľ nesprávne nazýva generálnou opravou. Svedkyňa p. U. uzavretie
kúpnej zmluvy s účastníkmi konania nepoprela, avšak za kúpnu cenu 150.000,- Sk, nie 928.000,- Sk.
Uviedla tiež, že stroj zakúpila v nepojazdnom stave a postupne bol poskladaný do finálneho výrobku a
boli do neho vkladané súčiastky z roku 1990 - 1995 ale aj z roku 2000 -2003 a od roku 2003 do roku 2006

bol používaný. Stoj je aj v súčasnej dobe funkčný a nebola súdu predložená žiadna dokumentácia aké
opravy absolvoval a či sa vyskytli u neho iné ako bežné poruchy. Predmet sporu teda nemá technické
osvedčenie, podľa výrobcu je falzifikátom a jeho základné súčasti sú zo začiatku 90 - tych rokov. Na
základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2.rade vyplynulo, že odporca
v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel odpredal odporcovi v 1. rade dňom 8.4.2013. Odporca v 1. rade

vkladom na účet navrhovateľa č. 522742108 dňa 30.5.2014 a dňa 14.7.2014 uhradil 2 krát sumu 1.150,-
Eur.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru strojárenstvo Ing. Andrejom Langom, ktorý
ku dňu vypracovania znaleckého posudku č. 13/2013 ustálil všeobecnú hodnotu LKT 81T na sumu
13.830,50 Eur s DPH z toho jedna tretina činí 4.610,16,- Eur .

Navrhovateľ po oboznámení sa so znaleckým posudkom kontrolný znalecký posudok nepožadoval a
odporca v 1. rade so závermi znalca v znaleckom posudku vyjadril súhlas.

Podľa§142Občianskehozákonníka,aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo

predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže
súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že v danom prípade podielové spoluvlastníctvo vzniklo
právnym úkonom - dohodou o kúpe spoločnej veci s tým, že podiely všetkých troch spoluvlastníkov sú
rovnaké.

Súd zisťuje, že medzi podielovými spoluvlastníkmi bola dohoda o výkone spoluvlastníckeho práva, teda

dohoda o tom, kto a za akých podmienok bude hnuteľnú vec držať, užívať, ako budú rozdelené úžitky
zo spoločnej veci, ako bude prenechaná vec do užívania inému, ako budú znášať náklady a údržbu veci,
teda ako budú so spoločnou vecou hospodáriť.

Keďže zákon nemôže nútiť spoluvlastníkov, aby zostali v spoluvlastníckom vzťahu a spoluvlastníci sa na

výkone práva mimosúdne nedohodli, pričom vznikali medzi nimi nedorozumenia, ani sa nedožadovali
aby súd rozhodol o spôsobe užívania veci (či už tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať jednotlivé
im vydelené časti spoločnej veci, alebo jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostaní dostanúnáhradu, alebo všetci spoluvlastníci budú užívať vec striedavo v určitých časových obdobiach) musel
rozhodnúť súd.
Keďže súd nebol viazaný návrhom navrhovateľa o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva

v prvom rade zisťoval, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné. U hnuteľnej veci je totiž riziko, že
dôjde ku jej zničeniu, znehodnoteniu príp. že si hnuteľná vec nezachová svoju hospodársku funkciu a
hospodársky účel.

V danom prípad rozdelenie spoločnej veci akou je lesný kolesový ťahač neprichádzalo v úvahu a preto

súd zisťoval, či je možné prikázať ho za primeranú náhradu jednému alebo ostaným spoluvlastníkom
do podielového spoluvlastníctva.

Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Pri účelnom využití
veci slúžiacej na podnikanie sa prihliada na to, že odporca v 1. rade s hnuteľnou vecou vykonáva
podnikateľskú činnosť, udržiava ju, opravuje, pričiňuje sa o jej zhodnotenie, uhrádza náklady na vec a

je schopný zabezpečiť jej údržbu.
Sporná bola najmä výška primeranej náhrady, čo by mal byť hodnotný ekvivalent vyjadrený v peniazoch.
Priurčovanícenyveciprichádzalovúvahuučeniecenypodľacenovéhopredpisu,znaleckýmposudkom,
trhovou cenou.

V danom prípade pri rozhodovaní o náhrade za zaniknutý spoluvlastnícky podiel navrhovateľa súd
vychádzal zo všeobecnej ceny hnuteľnej veci určenej v znaleckom posudku znalca z odboru
strojárenstvo Ing. Andreja Langa, ktorý ustálil všeobecnú hodnotu LKT 81T na sumu 13.830,50 Eur s
DPH z toho jedna tretina činí 4.610,16,- Eur. Uvedená suma stanovená znalcom nebola účastníkmi
konania spochybnená ( ani nebolo požadované kontrolné znalecké dokazovanie) a odporcom v 1. rade

v priebehu konania čiastočne uhradená v sume 2.300 Eur.

Vo vzťahu ku odporcovi v 2. rade súd konanie zastavil. V prípade, že by k späťvzatiu návrhu
navrhovateľa nedošlo, súd by pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade počnúc od 8.4.2013
vo vzťahu k nemu návrh zamietol. Odporca v 2. rade totiž na základe kúpnej zmluvy previedol svoj

spoluvlastnícky podiel na odporcu v 1. rade. Z kúpnej zmluvy ( ktorej neplatnosť nebola navrhovateľom
napadaná), konkrétne z článku II. kúpnej zmluvy vyplýva, že odporca v 1. rade ako kupujúci nadobudol
spoluvlastnícky podiel od odporcu v 2. rade dňa 8.4.2013, uzavretím kúpnej zmluvy a zaplatením časti
kúpnej ceny v sume 1.000,- Eur. Keďže dňa 24.7.2014 zobral navrhovateľ v zmysle § 96 O.s.p. so
súhlasom odporcu v 1. rade svoj návrh späť, súd konanie zastavil.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi navrhovateľom a odporcami, súd aplikoval ustanovenie § 142

ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. O.s.p. pretože použitie § 150 O.s.p. by malo význam použiť len vtedy, ak
by navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol odporcom zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva dohodou, ktorá by plne kopírovala súdne rozhodnutie, teda by sa navrhovateľovi v
celom rozsahu vyhovelo.
Faktom je, že tak navrhovateľ ako aj odporcovia nechceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a bol to

navrhovateľ,ktorýdosiaholautoritatívnerozhodnutiesúdu,pretoženazákladejehonávrhuskutočnesúd
hnuteľnú vec v ich podielovom spoluvlastníctve vyporiadal. Neurobil to však spôsobom akým požadoval
navrhovateľ. Ten pôvodne žiadal vec prikázať do podielového spoluvlastníctva obom odporcom i keď
mal vedomosť, že odporca v 2. rade už nie je v spore pasívne legitimovaný a až do oboznámenia sa
so znaleckým posudkom Ing. Andreja Langa, žiadal od odporcov uhradiť sumu 9.980 Eur spoločne a

nerozdielne. Navrhovateľ teda nebol plne úspešný, ale plne úspešní neboli ani odporcovia, ktorí boli
ochotní vyplatiť navrhovateľovi maximálne sumu 1.600 Eur, pričom podľa znalca má predmet sporu
hodnotu 4.610,16,- Eur. Keďže rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníka (pokiaľ
súd návrh nezamietne), podľa § 142 ods. 2 O. s. p. je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov a v
danom prípade mali strany v spore úspech len čiastočný, súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods.

2 O.s.p. a vo vzťahu k odporcovi v 2. rade na ustanovenie § 146 O.s.p. rozhodol tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Štát má podľa § 148 ods. 1 O. s. p. podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Uznesením č. k. 8C 38/2012 - 113 zo dňa 4.11.2013 bolo nariadené znalecké
dokazovanie na určenie trhovej ceny hnuteľnej veci ktorá bola predmetom konania. Súd uložil tak

navrhovateľovi ako aj odporcom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške
200 Eur. Povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu účastníci splnili. Svedčí o tom záznam o zložení
D14 62/2013 a D14 78/2013. Znalec si vyúčtoval za vypracovanie znaleckého posudku č. 13/2013
znalečné v sume 350 Eur a za vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2014 znalečné v sume 54 Eur.
Uznesením zo dňa 17.1.2014 súd priznal znalcovi Ing. Langovi znalečné zo záloh v sume 350 Eur a dňa

29.4.2014 zo záloh v sume 50 Eur a suma 4 Eura bola vyplácaná znalcovi z rozpočtových prostriedkov
Okresného súdu Spišská Nová Ves. Keďže dôkaz znaleckým posudkom bol vykonaný v záujme oboch
strán v spore a súd už vyššie konštatoval, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
sporom tzv. iudicium duplex, súd o trovách štátu rozhodol tak, že navrhovateľ a odporca v 1. rade sú
povinní uhradiť trovy štátu na účet tunajšieho súdu každý vo výške 2,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.