Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215679
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116215679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 379277950, proti žalovanej: D. U., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX, XXX XX U., o zaplatenie 859,68 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.7.2016 voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 859,68 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 17.1.2014

do zaplatenia titulom zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty. Súčasne požadoval
náhradu trov konania.
2. Uviedol, že na základe Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Tatra banka, a.s. a žalovanou poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanej obnovovaný úverový rámec vo výške 1.000 EUR. Žalovaná ako držiteľ
karty bola v zmysle zmluvných dojednaní oprávnená čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do
výšky disponibilného celkového úverového rámca, a zároveň povinná uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú

právnym predchodcom žalobcu v zaslanom výpise najskôr v deň uzávierky a najneskôr v deň splatnosti
danéhocyklu,minimálnevovýškenašimprávnympredchodcomstanovenejminimálnejsplátky.Nakoľko
v rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná porušila svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy
a túto právnemu predchodcovi žalobcu neuhradila, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.11.2013
zmluvný vzťah v zmysle čl. VIII, bod 8.1.2., písm. a) Obchodný podmienok Tatra banky, a.s. pre
medzinárodné kreditné karty vypovedal, a zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy
špecifikovanej v písomnej výpovedi. Výpoveď Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej

karty bola žalovanej v súlade s ust. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.
doručená dňa 16.11.2013 a jej účinky nastali v zmysle čl. VIII, bod 8.1.2. písm. a) Obchodný podmienok
Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty dňa 16.1.2014, t.j. po dvoch mesiacoch odo dňa
doručenia výpovede. Pohľadávka vo výške 1.017,16 EUR sa stala splatnou v celosti dňa 16.1.2014.
Nakoľko žalovaná svoj dlh do dňa podania žaloby neuhradila, od 17.1.2014 je v omeškaní.
3. Podľa špecifikácie pohľadávky uvedenej v žalobnom návrhu, žalobca sa domáha:
- istiny vo výške 859,68 EUR

- úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 859,68 EUR od 17.1.2014 do zaplatenia
- náhrady nákladov vynaložených na úhradu súdneho poplatku za žalobu
- náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 144,07 EUR4. Žaloba spolu s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie k žalobe bola žalovanej doručovaná
dňa 10.11.2016 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), avšak zásielka
sa súdu vrátila z dôvodu „adresát neznámy“. Nakoľko pobyt žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť ani po

viacnásobnom šetrení, žaloba s procesným poučením bola žalovanej doručená v zmysle ust. § 106 ods.
3 Civilného sporového poriadku. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nerozporovala skutočnosti tvrdené
žalobcom v žalobe a nepoužila ani žiadne prostriedky procesnej obrany.
5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9.11.2017, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom
a to: Žiadosť o vydanie a používanie kreditných kariet zo dňa 10.2.2012, Formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výpoveď zmluvy zo dňa 13.11.2013, výpis z bankovej
knihy, poštový podací hárok, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015, Obchodné
podmienky Tatra banky, a.s. a zistil tento skutkový stav:

7.Dňa10.2.2012žalovanávyplnilaŽiadosťovydanieapoužívaniekreditnýchkariet(ďalejlen„Žiadosť“),
pričom suma kartového limitu požadovaná spolu bola 1.000 EUR. Výška štandardnej úrokovej sadzby
bola 17,8 %, výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 25,06%, priemerná hodnota
RPMN bola 23,98 % a celková čiastka, ktorú musí žalovaná ako držiteľ karty zaplatiť bola 1.523,76
EUR. Predmetné údaje boli súčasťou Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktoré však neboli podpísané ani právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom ani žalovanou.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., Obchodné
podmienky Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty. Podľa Žiadosti táto bola prevzatá právnym
predchodcom žalobcu dňa 10.2.2012 a právny predchodca žalobcu súhlasil s poskytnutím kartového
limitu vo výške 1.000 EUR dňa 21.2.2012. Podľa výpisu z bankovej knihy žalovaná je odo dňa 17.9.2013

v omeškaní s úhradou pohľadávky v sume 859,68 EUR. Listom zo dňa 13.11.2013 právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanej, že v dôsledku neevidovania úhrady splatnej pohľadávky zo Zmluvy o vydaní
a používaní medzinárodnej kreditnej karty právny predchodca žalobcu pristúpil k výpovedi Zmluvy s
účinnosťou odo dňa doručenia tohto listu, pričom v súlade s čl. IV bod 4.5.4. Všeobecných obchodných
podmienok Tatra banky, a.s. sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní.

8. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
postúpil predmetnú pohľadávku v sume 859,68 EUR a táto prešla na žalobcu dňom 6.10.2015 do jeho
vlastníctva.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :

9. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona
10. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn.

23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak
navýkladvýnimkyzprávnejnormynestačíjazykovývýklad,privýkladetakejtovýnimkytrebapostupovať
reštriktívne.
12. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorýmimal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.
17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

21. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí
byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z.,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna
2014).Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil
takto :

23. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo
zmluvy o bežnom účte, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na
peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo.
24. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015 súd zistil, že ku dňu 6.10.2015 právny

predchodca žalobcu, Tatrabanka, a.s., ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu,
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníka a táto prešla na žalobcu dňom 6.10.2015 do
jeho vlastníctva. Žalobca pripojil k žalobnému návrhu listinu označenú ako „Oznámenie o postúpení
pohľadávky“ zo dňa 8.10.2015 vystavenú právnym predchodcom žalobcu adresovanú žalovanej, taktiež
predložil poštový podací hárok, avšak žalobca nepreukázal či predmetnú listinu žalovanej skutočne
doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená. Taktiež z neho nie je zrejmé aké listiny boli žalovanej

doručované.
25. Súd sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca odvodzoval
svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s
Tatrabankou, a.s., na základe ktorej Tatrabanka, a.s. ako veriteľ /postupca/ postúpila svoju pohľadávku
voči žalovanej ako dlžníkovi na žalobcu /postupníka/. V danom prípade sa jedná o zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola
banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie
bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia
Občianskeho zákonníka /§ 524 a nasl./, ale aj ustanovenia zákona č.483/2001 Z.z. o bankách /§ 92 ods.

7/. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného
úveruzbankynatretísubjekt,jevzmysletohtozákonavyžadovanésplnenieďalšíchskutočností,pričom
nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej
pohľadávky. Súd mal za to, že oznámením banky ako veriteľa o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý
nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, nemôže znamenať, že

absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým konvaliduje a táto zmluva o postúpení
pohľadávok sa bez splnenia zákonom vyžadovaných náležitostí stane právne existujúcim a platným
právnym úkonom s adekvátnymi následkami. Žalobca v konaní predložil oznámenie Tatrabanky, a.s. zo
dňa 8.10.2015, ktorým táto žalovanej mala oznámiť postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu, pričom
nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by bolo predmetné oznámenie Tatrabanky, a.s. doručené

žalovanej. Žalobca predložil súdu poštový podací hárok, kde je uvedené okrem iných aj žalovaná,
avšak z predmetného podacieho hárku nie je zrejmé aký dokument bol žalovanej odoslaný. Vzhľadom
k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky Tatrabanky, a.s.
žalovanej, súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok
v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanej.

26. Tatrabanka, a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z.z.o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho
zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Zákonné ustanovenie
hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,môže banka, za
splnenia ďalších podmienok /ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie/
svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku /nielen časti/postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou /ďalej len "postupník"/,aj bez súhlasu klienta. V

prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú
môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou.
27. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu žalovaná
ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola v omeškaní s plnením
viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní však nebolo zistené, že by banka pred

postúpením pohľadávky žalovanú písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca síce v konaní predložil
listinu označenú ako Výpoveď zmluvy zo dňa 13.11.2013, žalobca však nepredložil akýkoľvek dôkaz o
tom, že táto listina bola doručená žalovanej. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu
klienta /žalovanej/ na tretiu osobu, ktorá nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001Z.z. o bankách, tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky
voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor
so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/.

28. Súd má za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného
nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi
poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel
od nebankoviek poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných od
verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených v

banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky. Preto sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách
stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť
pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k
postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní
nepreukázal. Postúpenie teda nebolo platné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu.

29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania /
viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby súdu žalobca svoju

aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Súd
nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi
postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa
však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožaduje dlžník - žalovaná ale konajúci súd za
účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. V opačnom prípade by išlo o zjavný

exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka
existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by protirečil obsahu
základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16.

decembra 2014/.

O trovách konania súd rozhodol takto :
1. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
2. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
3. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
4. Nakoľko súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, bola žalovaná tým účastníkom v konaní, ktorý

mal úspech vo veci, a preto by jej podľa zásad o náhrade trov konania patrila náhrada trov konania v
celom rozsahu. Nakoľko si žalovaná žiadnu náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že
by jej v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

V Košiciach dňa 9. november 2017