Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžso/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200062
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Hanzelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7012200062.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W. B., bytom B., zast. IURISTICO s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice,
Zádielska 2, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/O4297 z
02.11.2011, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012 - 61 z 21.

novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012 - 61 z 21.
novembra 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý ako druhostupňový správny orgán potvrdil

prvostupňové správne rozhodnutie z 27.9.2011 č. KE2/2011/25005/1 vydané Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Košice, Pracovisko Košice II podľa § 65 ods. 19 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a podľa § 104 ods. 1 písm. b), ods. 2
a ods. 3 zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, o povinnosti žalobkyne vrátiť peňažný príspevok na
úpravu bytu vo výške 4 123,14 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorý príspevok jej bol
priznaný na základe právoplatného rozhodnutia ÚPSVR v Košiciach z 09.01.2008 v sume 3 943,30 Eur

a zvýšený rozhodnutím zo 06.03.2008 na požadovanú sumu vrátenia 4 123,14 Eur.

Krajský súd v dôvodoch svojho zamietajúceho rozsudku konštatoval, že žalobkyňa nesplnila zákonné
predpoklady na poskytnutie peňažného príspevku, keďže finančné prostriedky nepoužila na základe
zákonom stanovených podmienok, ale boli použité za účelom síce rekonštrukcie bytu žalobkyne, avšak
nie osobou na to príslušnou a nie podľa ust. § 63 ods. 8 vtedy platného zák. č. 195/1998 Z.z. Krajský súd

sa stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, poukázal
na ustanovenia § 63 ods. 8, § 63 ods. 11, 12 zákona o sociálnej pomoci a uviedol, že žalobkyňa bola
poučená o povinnosti dokladovať zrealizované stavebné práce, mala splniť notifikačnú povinnosť, že
stavebné práce boli riadne zrealizované, čím treba rozumieť aj to, že fyzická alebo právnická osoba má
v predmete činnosti takéto práce , o čom žalobkyňa mala vedomosť, pretože táto zákonná podmienka
pri realizácii týchto prác a pri poskytovaní takýchto finančných prostriedkov, ktoré sa vyplácajú z

prostriedkov štátu pre účely zdravotne postihnutých ľudí, musí byť splnená. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou žalobkyne, že vzhľadom na svoje ochorenie nemohla rozpoznať svoje konanie, teda
nevedela, či práce, ktoré sa realizujú v jej byte vykonáva skutočne firma TIROSTAV alebo niekto iný.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť krajskému
súdu na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu považuje za nepreskúmateľný a vydaný v rozpore

so zákonom. Podľa žalobkyne sa súd nevysporiadal ani okrajovo so žiadnou z namietaných skutočností
uvedených v žalobe, najmä prečo žalobkyňa nevedela, kto v skutočnosti práce v jej byte vykonával,prečo má len obmedzené rozpoznávacie schopnosti a že vedome nespôsobila, že jej príspevok
bol vyplatený neoprávnene. Z rozsudku nemožno ustáliť, podľa ktorej alternatívy § 104 zák. č.
195/1998 Z.z. v relevantnom znení je žalobkyňa vlastne povinná príspevok vrátiť. V rozsudku sa

síce uvádzajú určité odseky § 63, avšak povinnosť vrátiť príspevok je upravená v § 104, ktorý ani
vo svojom znení a ani so sebestručnejším výkladom týkajúcim sa riešeného prípadu v rozsudku
uvedený nie je. Samotná stručnosť objasnenia skutkového a právneho základu rozhodnutia nemôže
viesť k tomu, že z odôvodnenia sa napokon odpoveď na špecifické otázky účastníka nepodáva. Takýto
nedostatok odôvodnenia je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože účastník nemôže relevantne

argumentovať a preto uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s s § 221 ods.
1 písm. f) OSP. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedla, že záver o nesplnení
notifikačnej povinnosti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vyúčtovanie sa uskutočnilo a
práve na základe konečnej faktúry bol príspevok rozhodnutím zo 06.03.2008 zvýšený. Preto uplatňuje aj
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) napriek poučeniu, že tento odvolací dôvod nie je prípustný. Žalobkyňa
uviedla, že v žalobe vysvetľovala, že príspevok jej bol vyplatený oprávnene, pretože trpí príslušným

zdravotným postihnutím, o príspevok požiadala, uskutočnila sa úprava bytu. Doložila predfaktúru ako aj
následnú faktúru, ktoré neboli doteraz stornované, právnická osoba, ktorá vyhotovila doklad o cene má v
predmete činnosti vykonávanie stavebných úprav. Prvostupňový súd za rozhodujúcu považoval otázku
osoby, ktorá rekonštruovala byt, avšak bez vyhodnotenia všetkých skutočností a ich súvislostí. Súd sa
nezaoberal otázkou vedomosti žalobkyne vrátiť príspevok, hoci to žalobkyňa namietala už v odvolaní

voči rozhodnutiu správneho orgánu, a tieto okolnosti mali byť obsiahnuté už v rozhodnutiach správnych
orgánov, ktoré však vychádzali z toho, že dôvodom na vrátenie príspevku je odsúdenie žalobkyne a
nesplnenie ohlasovacej povinnosti podľa § 103 ods. 1 zákona v tom smere, že úpravu bytu nebude
vykonávať spoločnosť TIROSTAV, ale pán V.. Žiadna z týchto skutočností sa napokon nestala dôvodom
posúdenia veci súdom prvého stupňa, čo považuje žalobkyňa za prekvapivé.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané

subjektom na to oprávneným (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa
náležitostivyžadovanézákonom(§205ods.1O.s.p.)asmerujeprotirozhodnutiu,protiktorémujetakýto
opravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.). Najvyšší súd
na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom,
nepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.).

Najvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je
v plnom rozsahu dôvodné. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a
h) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu sú dôvody odvolania týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia
krajského súdu opodstatnené, pretože sa krajský súd nevysporiadal v plnom rozsahu s dôvodmi žaloby,
rozhodnutia odporkyne (rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu tvoriace jeden
celok) nepreskúmal po stránke formálnej aj obsahovej v medziach žaloby a preto aj rozhodnutie o

zamietnutí žaloby je založené na neúplnom zistení stavu veci a na nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu povinnosť vrátiť peňažný
príspevok na úpravu bytu bola žalobkyni uložená podľa § 65 ods. 19 zák. č. 447/2008 Z.z. a § 104 ods.
1 písm.b), ods. 2 a ods. 3 zák. č. 195/1998 Z.z. Rozhodnutie vo výrokovej časti neobsahuje skutkové

dôvody pre vrátenie príspevku.

Ustanovenie § 65 ods. 19 zák. č. 447/2008 Z.z. upravuje, že na povinnosti a lehoty súvisiace s
jednorazovými peňažnými príspevkami na kompenzáciu, ktoré boli poskytnuté podľa zákona účinného
do 31.12.2008, sa po 31.12.2008 vzťahuje zákon účinný do 31.12.2008. Podľa § 104 ods. 1 zák. č.

195/1998 Z.z., občan, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný vrátiť
peňažnýpríspevoknakompenzáciualebojejčasťododňa,odktoréhonepatrilvôbecalebovposkytnutej
výške, ak nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho
časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume,ako patril (písm. a) alebo podľa písm. b) vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo
jeho časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Podľa ustanovenia ods. 2 § 104
povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, peňažný

príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie vylákal alebo zamlčal niektorú
rozhodujúcu skutočnosť. Odsek 3 uvedeného ustanovenia zákona upravuje kompetencie príslušného
orgánu na rozhodnutie o vrátení príspevku a spôsob vrátenia. Úlohou krajského súdu bolo, aby v
medziach žaloby preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov o uložení povinnosti
vrátiť poskytnutý príspevok.

Povinnosť súdu vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so žalobnými dôvodmi nebola v danom
prípade naplnená. Krajský súd však vo svojom rozsudku na str. 5 konštatoval, že „sa v plnom rozsahu
stotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedeného v dôvodoch napadnutého rozhodnutia“. Úlohou
krajského súdu nie je stotožniť sa alebo sa nestotožniť s dôvodmi rozhodnutia správnych orgánov,
ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutia ako aj postupu pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia.

Odvolanie sa krajského súdu na rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, v danom prípade považuje odvolací súd za nedôvodné. Krajský súd totiž nedal odpoveď
na základné otázky nastolené žalobkyňou, predovšetkým na jednoznačné vymedzenie rozhodujúcich
skutkových dôvodov pre vrátenie príspevku a subsumpciu týchto skutkových dôvodov pod príslušné

ustanovenie zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu bude v ďalšom konaní potrebné, aby sa krajský
súd zaoberal zákonnosťou preskúmavaného rozhodnutia správnych orgánov v nadväznosti na ich
postup v celom konaní o priznanie a vrátenie príspevku, podrobne vypočuť navrhovateľku, pracovníkov
prvostupňového správneho orgánu na okolnosti vydania rozhodnutí o priznaní príspevku a osobitne
o priznaní zvýšenia príspevku po vykonaní miestneho šetrenia, kto a kedy predložil príslušnému

orgánu predfaktúru pre priznanie príspevku a faktúru pre priznanie zvýšenia, vyhodnotiť kedy a za
akých podmienok bol príspevok žiadateľke vyplatený, zistiť, kedy a aké oznámenia mala žalobkyňa
voči správnemu orgánu splniť, kedy a akým spôsobom bola o takej povinnosti vyrozumená, kedy a
akým spôsobom úrady komunikovali priamo so žiadateľkou pred priznaním príspevku, počas použitia
príspevku na rekonštrukciu a počas konania o vrátenie príspevku.

Odvolací súd pripomína, že medze prieskumu rozhodnutia správnych orgánov dané žalobou nie sú
obmedzené rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne v správnom konaní. Povinnosťou odvolacieho
správnehoorgánujetotižpreskúmanierozhodnutiaprvostupňovéhosprávnehoorgánuvcelomrozsahu,
bez zreteľa na dôvody odvolania v správnom konaní.

V ďalšom konaní rozhodne krajský súd aj o náhrade trov celého súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.