Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206369
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206369.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána
Deáka a členov senátu JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: J.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. J. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky oprávneného

v sume 250,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX
20010/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 4Er/215/2015-15 zo
dňa 30.09.2015 , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na
podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR
10291/14 zo dňa 27.11.2014. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským
súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX uzavretej dňa 17.09.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“). V ten istý deň, ako bola medzi
účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu (ďalej

len "rozhodcovská zmluva").

3. Súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom

napovahusubjektovprávnehovzťahu,obsah aokolnostíuzatvoreniazmluvyoúvere,aleajspoukazom
na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008. Predovšetkým súd
nemal pochybnosti o tom, že by povinný zmluvu o úvere uzatváral v inom postavení ako fyzická osoba
- spotrebiteľ, pričom oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval s ohľadom na predmet jeho činnosti v
Obchodnom registri ako dodávateľ. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.4. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Súd tak
skúmal, či zmluva medzi účastníkmi neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom zvýšenú
pozornosť venoval dojednaniu rozhodcovskej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva, napriek jej písomnému
vyhotoveniu na samostatnom liste papiera, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nesvedčí o vôli
povinného pristúpiť na v nej obsiahnuté zmluvné podmienky. Konštatoval, že praktickým dôsledkom
rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako tomu v tomto prípade je, dlžníkovi (spotrebiteľovi)
nedovoľuje, resp. značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov týkajúcich sa zmluvného vzťahu

vzniknutého na základe zmluvy o úvere pred všeobecným súdom. Podmienku v spotrebiteľskej
zmluve s nekalým charakterom, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy/doložky od
spotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,predpokladáajObčiansky
zákonník v ust. § 53 ods. 4, písm. r/. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd konštatoval, že
povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Záver, že

predmetná rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne v kontexte posudzovaného zmluvného
vzťahu podľa názoru súdu spochybňuje jej vopred pripravený formulárový charakter a spôsob, akým
je spotrebiteľovi predkladaná. Súd považoval rozhodcovskú zmluvu za nekalú, aj napriek možnosti
voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom z dôvodu, že ak by podľa rozhodcovskej zmluvy
začalo konanie pred rozhodcovským súdom na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu. V tomto prípade bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania
práve to, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia vnútroštátneho aj
európskeho práva na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie neopomenul poukázať na skutočnosť, že
rozhodcovskázmluvaneboladojednanávčasezvýšenejbdelostispotrebiteľa,pretoveriteľomponúkanú
možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od jej uzatvorenia nepovažoval za účinnú

ochranu slabšej zmluvnej strany. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu
je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na ktorú
má súd prihliadať ex offo.

6. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neplatnú, dospel k záveru o

nedostatku právomoci rozhodcu v predmetnej veci, preto po preskúmaní predloženého exekučného
titulu vyslovil, že tento bol vydaný v rozpore so zákonom. V nadväznosti na uvedené súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním

materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách

o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej

listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe
dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní
upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb.oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

11. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
10291/14 zo dňa 27.11.2014. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť

zaplatiť oprávnenému sumu 250,- eur spolu s poplatkom vo výške 88,40 eur, úrokom vo výške 32
% ročne zo sumy 250,- eur od 18.09.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 338,40 eur od 03.01.2013 do zaplatenia. Povinný bol taktiež zaviazaný k povinnosti zaplatiť
oprávnenému trovy mediačného konania vo výške 146,23 eur, poplatok za upomienky vo výške 20,- eur
atrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške186,31eur.Podkladomprevydanierozhodcovskéhorozsudku

bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 17.09.2012. Nakoľko si
povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, oprávnený si uplatnil nárok v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú
oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

12. Podľa článku II. ods. 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
17.09.2012 budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa
17.09.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom

ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie

zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.16. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

17. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku

oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

18. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,

že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté dňa 17.09.2012 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal

v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §
53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,

ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

19. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací
súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako

zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má
povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o

úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá sospotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je
práve pri rozhodcovskej zmluve zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať

spor súkromnou osobou a spotrebiteľ sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným
súdom. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ
podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode

1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo
k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces
pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom

konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.

20. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej
voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním,
no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z

danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Právny záver odvolacieho súdu nie
je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie čl. II bodu 3 rozhodcovskej zmluvy o možnosti ktorejkoľvek zo
zmluvných strán odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy, ktoré
sa míňa účinkom ochrany spotrebiteľa pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto
možnosť ponúka v rámci formulárovej predtlače návrhu rozhodcovskej zmluvy bez vyvrátenia zákonnej

domnienky o absencii jej individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka).

21. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti,
naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným),

čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

22. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľné, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase

uzatvorenia zmluvy neplatné.

23. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol

nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,
preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).