Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216916
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216916.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej

veci žalobcu: T., L..C..I.., T. XX, F., K.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: L. C. A. Y. L. L. C., L.
L.: Ž. W. XX, F., K.: XXXXXXXX, o náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 995,76 eura takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Písomnou žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, sa žalobca
domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu, ktorý nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote pre pohľadávku žalobcu, ktorá

vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom (povinným) E.
G., W.. XX.XX.XXXX (ďalej len „povinný“). Súdny exekútor po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
pridelil registráciou exekučnej veci číslo X. XXX/XXXX. Žalobca sa zároveň domáhal vydania rozsudku,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej ujmy vo výške 175,-
eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 995,76 eura. Žalobu odôvodnil tým, že súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom XXXX XXXXXX.
Žalobca pre obavy a právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom,
ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 05.10.2010 a podal
postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu
exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo a to napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne

a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym súdnym poriadkom.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu úpravu procesného postup exekučného súdu vo veci
rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom
prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať akoporušenie zákona. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá
inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť a teda
do konania nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdil, že v predmetom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 19.04.2012 o zmene súdneho exekútora.

2. Žalobca v rámci žaloby uviedol, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- EUR,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- EUR a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom
stanovenú dobu.

3. Súčasne si žalobca podanou žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku
zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie
povinného, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať

vniknutú situáciu. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilosti v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchoduspôsobilahospodárskustratunastranežalobcu,aleajna
strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov
riadiacich orgánov žalobcu, ako aj u jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca
požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca vyčíslil nemajetkovú ujmu

spoukazomnadoktrínuprijatúÚstavnýmsúdom,pričompoukázalnanálezyÚstavnéhosúduSRsp.zn.:
K.. Ú.L. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-X, K.. Ú. XXX/XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú.
XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/
XX-XX E. K.. Ú. XX/XX-XX. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe
predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eura (pôvodne 20.000,- Sk) za rok, t.j. 55,32

eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Na základe uvedeného požaduje žalobca
ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 995,76 eura za viac ako 562 dní trvajúcu
bezdôvodnú nečinnosť súdu.4. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal do vlastných rúk dňa 27.03.2017, v súdom stanovenej lehote
nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd vec prejednal v súlade s § 180 veta druhá C. s. p. na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017
v neprítomnosti strán sporu, pričom žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu požiadal o

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a žalovaný, ktorý mal riadne
vykázané doručenie predvolania, o odročenie pojednávania nepožiadal a neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil.

7. Vykonaným dokazovaním listinných dôkazov na pojednávaní (§ 188 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 204
C. s. p.) zistil súd nižšie uvedený skutkový stav veci.

8. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXXX/XXXX (T. L.. A.. XXEr/XXX/XXXX) súd zistil, že na
základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného spísaného pred súdnym exekútorom
Y.. U. Z. dňa 19.02.2004, na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. W. XXXX/XXXX,
W. XXXXXX/XXXX spísanej dňa 06.12.2003 pred notárom R.. I. Ď., v spojení so Zmluvou o úvere

číslo XXXXXXX zo dňa 31.07.2003, bola doručená tunajšiemu súdu dňa 17.03.2004 žiadosť súdneho
exekútora Y.C.. U. Z. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou X. XXX/XXXX.
Súd poverením číslo XXXX XXXXXX zo dňa 07.04.2004 poveril súdneho exekútora Y.. U. Z. vykonaním
exekúcie.

9. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 06.10.2010 oprávnený
(žalobca) podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 18.10.2010 vyzval súdneho
exekútora na vyjadrenie k podanému návrhu na zmenu exekútora a vyčíslenie trov exekúcie. Výzva bola
súdnemu exekútorovi doručená dňa 11.11.2010.

10. Písomným podaním zo dňa 23.11.2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2010, súdny
exekútor zareagoval na výzvu súdu a predložil vyčíslenie trov exekúcie.

11. Výzvou zo dňa 06.02.2012 súd vyzval žalobcu, či s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. K. Ú.L. XXX/XXXX-XX zo dňa 13.04.2011 týkajúci sa vznesenej požiadavky o pozastavenie

činnosti súdneho exekútora R.. C. V. ako aj vylúčenie jeho osoby zo všetkých prebiehajúcich exekúcií
ohľadom oprávneného trvá na návrhu na zmenu súdneho exekútora, prípadne navrhuje iného súdneho
exekútora ako JUDr. Rudolfa Krutého. Výzva bola oprávnenému doručená dňa 17.02.2012.

12. Písomným podaním zo dňa 23.02.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.02.2012, žalobca

odpovedal na výzvu súdu a oznámil, že trvá na podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora.

13. Uznesením č. k. XXEr/XXXXX/XXXX-XX, X. XXX/XXXX zo dňa 19.04.2012 súd vyhovel žiadosti
žalovaného na zmenu súdneho exekútora, keď vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora R.. C.
V. a pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi náhradu doterajších trov exekúcie.

Uznesenie vo výroku o zmene súdneho exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2012.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon
o zodpovednosti za škodu“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,

najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

21. Podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
30.03.2017 konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47

ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred
1. septembrom 2005.

22. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie

poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (žalobca) proti povinnému

vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou XXEr/XXXXX/XXXX (pôvodne XXEr/XXX/XXXX)
súd uznesením č. k. XXEr/XXXXX/XXXX-XX, X. XXX/XXXX zo dňa 19.04.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť vo výroku o zmene súdneho exekútora dňa 14.06.2012, rozhodol o návrhu žalobcu zo
dňa 06.10.2010 na zmenu súdneho exekútora. Pred vydaním uznesenia súd vyzval pôvodného súdneho
exekútora na vyjadrenie k podanému návrhu na zmenu súdneho exekútora a vyčíslenie trov exekúcie

a žalobcu na oznámenie, či trvá na podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora s poukazom na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúci sa vznesenej požiadavky o pozastavenie činnosti
navrhovaného súdneho exekútora R.. C. V. ako aj vylúčenie jeho osoby zo všetkých už prebiehajúcich
exekúcií, v ktorých žalobca vystupoval v procesnom postavení oprávneného.

24. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho
úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1
zákona o zodpovednosti za škodu je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd rozhodol o návrhu oprávneného (žalobca) na
zmenu súdneho exekútora po 562 dňoch, avšak zákonná tridsaťdňová lehota na rozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora sa v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku na
exekučné konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou XXEr/XXXXX/XXXX nevzťahovala,preto k nedodržaniu zákonnej lehoty zo strany súdu v tomto prípade nedošlo. Odhliadnuc od tejto
skutočnosti bolo povinnosťou pôvodného súdneho exekútora pokračovať v exekúcii a vykonávať
všetky úkony podľa Exekučného poriadku na vymoženie pohľadávky a to až do rozhodnutia o zmene

súdneho exekútora. Podľa súčasného znenia zákona o zodpovednosti za škodu všeobecný súd nie
je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu, keď pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 01.03.2012, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom tento súd výslovne uviedol, že
samotné porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci

ústavného súdu. Súd preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a žiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní, sa neviedlo
(žalobca to netvrdil ani nepreukázal). Nakoľko súd bez ďalšieho nebol oprávnený skúmať existenciu
nesprávneho úradného postupu, prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu nebol splnený.

25. Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, súd má za to, že žalobca tieto v konaní nepreukázal. Pokiaľ sa žalobca domáhal
náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že
by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je

povinný žalobca preukázať. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v tomto konaní neoznačil žiadny
dôkaz preukazujúci predmetnú škodu. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody
zaťažuje žalobcu. Keďže žalobca na preukázanie vzniku škody dôkazné bremeno neuniesol, súd jeho
žalobu v časti o náhradu škody zamietol.

26. Žalobca sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrh na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť
inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania
zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,
jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický

vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona
o zodpovednosti štátu za škodu je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a
unesenia dôkazného bremena stranou sporu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. G. XXX/XX vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátnehoorgánuniejeabsolútne,alevzáujmezaisteniaprávnejistotypodliehazákonnýmobmedzeniam

upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade
s § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti štátu za škodu je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Medzi prvky nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v
plánovaní rozhodovaní a problémy spôsobené vedeniu spoločnosti. Žalobca uviedol, že nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval
a ničím nepreukázal. Súd nemôže žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho
abstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boliovplyvnené. Pokiaľ žalobca tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť

spoločnosti, súd mal za to, že žalobca nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné
prieťahy. Navyše súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo XXX/
XXXX zastáva názor, že nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno zohľadniť iba
v obmedzenej miere, a že v rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnou neprimeranou dĺžkou konania, by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na

právnickej osobe nejakým spôsobom podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama
príčinná súvislosť).

27. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s

prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych
daností prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať. Navyše žalobca nepreukázal vznik

nemajetkovej ujmy.

28. Súd mal ďalej za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti
štátu za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj žalobca vznik majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy preukázal, žalobca nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli. Žalobca totiž
nepreukázal, že by v prípade skoršieho vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora došlo priamo
úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného konania.

29. Keďže žalobca nepreukázal splnenie žiadneho zo zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na skutočnosť, že žalovanému
žiadne trovy počas konania nevznikli, a preto úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.