Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817201836
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6817201836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Metodova č. 8, zast. Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti žalovanej: Z. O., H..
XX.XX.XXXX, R. C. A., Z. XX o zaplatenie 344,76 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 219,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 219,76 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 27,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 08.03.2017 na tunajšom súde proti žalovanej žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 344,76 Eur s príslušenstvom. Časť dlžnej sumy vo výške 219,76 Eur si žalobca uplatnil z titulu
nezaplatenej ceny poskytnutých služieb zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a časť dlžnej sumy
vo výške 125,- Eur si žalobca uplatnil z titulu náhrady škody. Žalovanej bola žaloba doručená fikciou
doručenia podľa § 116 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej

len CSP alebo Civilný sporový poriadok), žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

2. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy
344,76Eur,ideootázkujednoduchéhoprávnehoposúdeniaveciaskutkovétvrdeniastránniesúsporné.
Súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku.

3. Súd po prečítaní žaloby vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - zmluvy o
poskytovaní verejných služieb č. B. zo dňa 21.04.2015, dodatku k tejto zmluve, všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
žalobcu (ďalej len všeobecné podmienky), faktúr č. 5XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, pokusu o
pokonávku zo dňa 28.09.2015 a oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov
nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Strany sporu uzatvorili dňa 21.04.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom,
na základe ktorej bola žalovanej zapožičaná mikroprocesorová karta - SIM karta a predané
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 40,- Eur, pričom predajná cena telekomunikačnéhozariadenia bola 165,- Eur. Žalovaná nezaplatila jednotlivé faktúry - cenu poskytnutých služieb za obdobie
23.04.2015 - 03.07.2015, čím jej vznikol dlh v celkovej výške 219,76 Eur. Žalobca vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy do 17.12.2015.

5. Podľa čl. 2, bodu 2.2, prvej vety všeobecných podmienok je zmluva dvojstranný právny úkon medzi
žalobcom a účastníkom, ktorým sa žalobca zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jeho sieti a sprístupniť
účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie
dohodnutých služieb.

6. Žalovaná sa v zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazala platiť žalobcovi cenu poskytnutých
služieb. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neuhradila cenu
poskytnutých služieb za obdobie 23.04.2015 - 03.07.2015 v celkovej výške 219,76 Eur. Porušením
vyššie uvedenej zmluvných povinnosti žalovanou vznikol žalobcovi nárok na úhradu ceny poskytnutých
služieb vo výške 219,76 Eur.

7.Vzhľadomnauvedenémásúdzato,žežalobaohľadnedlžnejsumyvovýške219,76Eur,čižeohľadne
dlžnej ceny poskytnutých služieb, je dôvodná a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.

8. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z.

alebo Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

10. Nakoľko dlžná suma nebola riadne a včas uhradená, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania

v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa citovaného
vykonávacieho predpisu. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenia dlžnej sumy do 17.12.2015, teda
od 18.12.2015 bola žalovaná v omeškaní s jej úhradou. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň
omeškania (18.12.2015) bola 0,05 % ročne, a teda úrok z omeškania žalobcovi patrí vo výške 5,05 %
ročne.

11. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy 219,76 Eur vo výške
5,05 % ročne od 18.12.2015 do zaplatenia.

12. Žalobca sa okrem ceny poskytnutých služieb domáhal aj náhrady škody vo výške 125,- Eur, pričom

škoda mu mala vzniknúť tým, že žalovaná získala telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej (predajnej). Podpisom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sa žalovaná
zaviazala používať služby a za tieto služby platiť cenu po dobu viazanosti. Žalovaná si bola pri podpise
zmluvy vedomá, že telekomunikačné zariadenia sú jej predávané za zníženú cenu len z toho dôvodu,
že sa zaviazala užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu. Žalovaná porušila svoj záväzok zotrvať

v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a tak
žalobcovi vznikla škoda. Škoda vo výške 125,- Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou
cenou telekomunikačných zariadení. Nedodržanie záväzku zo strany žalovanej spôsobilo, že žalobcovi
vznikla uvedená škoda. Pri výpočte skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.

13. Podľa § 420 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,

kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 442 ods. 1 O.z. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).15. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosti protiprávnym
konaním (alebo protiprávnym úkonom) a spôsobenie škody inej osobe. Môže ísť o porušenie
záväzkových povinností, ale aj porušenie iných zákonom uložených povinností. Ďalšou podmienkou

vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.
Ide o vzťah príčiny a následku, čiže škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho
konania. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu, pričom
občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, čiže zavinenie sa predpokladá, kým škodca
nepreukáže opak. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých

uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná. Dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (s
výnimkou zavinenia) nesie ten, kto tvrdí, že k takejto škode došlo a že za ňu škodca zodpovedá.

16. V predmetnej veci žalobca tvrdí, že žalovaná zodpovedá za škodu, preto vzhľadom na vyššie
uvedené nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že mu vznikla škoda a že sú splnené predpoklady

zodpovednosti za škodu.

17. V predmetnej veci nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik
škody. Škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka je škoda skutočná (ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by

bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu) a ušlý zisk (škoda spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí).

18. Rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo

odpredané žalovanej, nie je škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi trhovou cenou
a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nie je škodou, pretože nie je následkom protiprávneho
konania žalovanej, ale výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Žalobca sa pri uzatváraní zmlúv
rozhodol, že žalovanej odpredá telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, jeho vôľa bola slobodná
a jeho rozhodnutie nebolo ničím podmienené. Táto kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá

a to bez ohľadu na to, či dôjde v budúcnosti k ukončeniu zmluvného vzťahu niektorým z dohodnutých
spôsobov, resp. k porušeniu zmluvných povinností. Akciová kúpna cena bola teda zmluvnými stranami
riadne dojednaná a ani v prípade porušenia zmluvných povinností niektorou zmluvnou stranou sa výška
tejto kúpnej ceny nemení. Žalobca si so žalovanou dohodol kúpnu cenu telekomunikačného zariadenia
tak, že ide o cenu akciovú, nižšiu. Nemá preto nárok na trhovú cenu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade

porušenia zmluvných povinností žalovanou nedochádza k zníženiu majetku žalobcu, teda k vzniku
škody. Zároveň z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že žalovaná porušila záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom počas doby viazanosti.

19. Keďže v predmetnej veci žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky zodpovednosti za

škodu a neuniesol dôkazné bremeno, súd považuje žalobu žalobcu ohľadne zaplatenia škody vo výške
125,- Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy za nedôvodnú, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi,
ktorý bol úspešný v prevažnej časti, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v pomernej

časti. Žalobca bol úspešný v časti ohľadne sumy 219,76 Eur s príslušenstvom a žalovaná bola úspešná
v časti ohľadne zaplatenia sumy 125,- Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu strán sporu je 63,74 :
36,26. Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 27,48 %. Žalobca má teda nárok voči žalovanej na náhradu
trov konania v rozsahu 27,48 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Revúca v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.