Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610010205
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5610010205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.

Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júla 2015 v Žiline,
o odvolaní obžalovaných L. E. a Ing. L. E. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/84/2010 zo dňa 5.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/84/2010-426
zo dňa 5.2.2015 z r u š u j e .

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaných
L. E., nar. XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom V. XX,
okres G. U.,

Ing. L. E., nar. XX.X.XXXX v G. U., trvale bytom P. X.
XXX, okres G. U.,

podľa § 285 písm. a) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2Pv 802/09-18 z 30.6.2010, pre skutok
prokurátorom kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že:

po vzájomnej dohode v presne nezistenej dobe dňa 22.12.2009 do 12,00 hod. v poľovnom revíri zvanom
Ostrô, katastrálne územie G. Z., okres Liptovský Mikuláš, ulovili 3 ks raticovej jelenej zveri, z toho 2
ks jelienčatá a 1 ks jeleň II. vekovej triedy, pričom bezprostredne po ulovení nevyznačili v povolení na
lov údaje o čase a druhu ulovenia, povolenie na lov tejto ulovenej zveri nemali vyznačené v povolenke
na lov, ulovenú zver neoznačili značkou na označenie ulovenej zveri, pričom so zverou manipulovali,
čím porušili ustanovenie § 55 ods. 10 a § 64 ods. 1,2 písm. a/, b/, ods. 3 zákona NS SR č. 274/2009

o poľovníctve, a svojim konaním spôsobili škodu Poľovnému združeniu Ostrô so sídlom v Liptovskom
Trnovci, IČO: 00621587 vo výške 1.296,- eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného Poľovnícke združenie Ostrô so sídlom v Liptovskom Trnovci
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného L. E., nar. XX.XX.XXXX a Ing. L. E. nar.
XX.X.XXXX vinnými z prečinu pytliactva podľa § 20 k § 310 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že:

po vzájomnej dohode v presne nezistenej dobe dňa 22.12.2009 do 12,00 hod. v poľovnom revíri zvanom
Ostrô, katastrálne územie G. Z., okres Liptovský Mikuláš, ulovili 3 ks raticovej zveri, z toho 2 ks jelenčatá
a 1 ks jeleň II. vekovej triedy, pričom bezprostredne po ulovení nevyznačili v povolení na lov údaje o
čase a druhu ulovenia, povolenie na lov tejto ulovenej zveri nemali vyznačené, ulovenú zver neoznačili

značkou na označenie ulovenej zver, pričom so zverou manipulovali, čím porušili ustanovenie § 55 ods.
10 a § 64 ods. 1,2 písm. a/,b/, ods. 3 zákona NS SR č. 274/2009 o poľovníctve, a svojim konaním
spôsobili škodu Poľovnému združeniu Ostrô so sídlom v Liptovskom Trnovci, IČO: 00621587, vo výške
1.296,- Eur .
Za to okresný súd odsúdil L. E. st. podľa § 310 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok
a obžalovaného Ing. L. E. podľa § 310 ods. 2, § 56 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na
peňažnýtrestvovýške900eurapreprípad,žebyvýkonpeňažnéhorestumoholbyťúmyselnezmarený,
ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Obžalovaným uložil tiež podľa § 61 ods. 2
Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať právo poľovníctva na 2,5 roka.

Poškodeného Poľovnícke združenie Ostrô odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu

tým, že prvostupňový súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn.
2To/1/2014 zo dňa 29.1.2014. Poukázal pritom na disciplinárny poriadok SPZ s tým, že tento dôkaz
nepodrobil hodnoteniu v zmysle zásady ustanovenej v § 2 ods. 12 Tr. por., neobjasňoval okolnosti
svedčiace v prospech obžalovaných tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. Poukázal tiež
na to, že skutková veta obžaloby je identická s disciplinárnymi previneniami v zmysle disciplinárneho

poriadku.Ďalejpoukázalnaniektorérozhodnutiaorgánovprípravnéhokonania,akoajNajvyššiehosúdu
SR v iných veciach s tým, že skutková veta napadnutého rozsudku teda konkrétne obsahuje výrok o tom,
že obžalovaní porušili ustanovenie § 55 ods. 10 a § 64 ods. 1,2 písm. a),b), ods. 3 zákona č. 274/2009 o
poľovníctve, v konfrontácii s vykonaným, no súdom ignorovaným dôkazom - Disciplinárnym poriadkom
SPZ je zrejmé, že porušenie ustanovenia § 55 a § 64 ods. 1 až 7 zákona je disciplinárnym previnením.

V odvolaní ďalej hodnotia obžalovaní jednotlivé dôkazy a ich hodnotenie prvostupňovým súdom.
Obžalovanínamietaliajvýrokotreste,akoajvýrokonáhradeškodystým,ževodôvodnenínapadnutého
rozsudku sa k tomuto výroku uvádzajú len dve vety. Samotný poškodený si predmetného jeleňa
vykázal ako úhyn, mäso z neho bolo skŕmené psami poľovníkov. Škoda poškodenému nevznikla, pričom
obžalovaní poukázali na znalecký posudok, v ktorom znalec určil celkovú hodnotu daného jedinca.

Obžalovaní v odvolaní napokon namietali aj konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo,
poukazujúc na zabezpečenie stôp, ktoré sú dôkazom získaným v rozpore so zákonom. Navrhli preto
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu pripojili odborné vyjadrenie Ing. Igora Košeckého, znalca v odbore Lesníctvo č.j. 4b/2015,
podľa ktorého pri strelnom poranení (zasiahnuté predné nohy a spodná časť hrudníka) nedochádza k

okamžitému usmrteniu jeleňa, po takomto zásahu dochádza k úniku poranenej zveri a úhyn nastáva až
po určitej dobe v dôsledku zápalu, otrave krvi, táto doba je 3-10 dní, niekedy aj viac.
V priebehu odvolacieho konania obžalovaní predložili znalecký posudok č. 1/2015 Ing. Borisa Lizoňa,
zo záverov ktorého vyplýva, že vydutie hlavne v priestore jej ústia má negatívny vplyv na presnosť
streľby. Nepresnosť skúmanej zbrane na vzdialenosť 100 m mohla v tomto prípade vzrásť na hodnotu

200-300%, oproti nepoškodenej zbrani. Skúmaná bola zbraň evidovaná v zbrojnom preukaze L. E. st.
K odvolaniu obžalovaných sa vyjadril aj poškodený s tým, že povinnosť bezodkladného oznámenia
nálezu uhynutej zveri poľovnému hospodárovi a založenia značky na uhynutú zver ukladá priamo zákon
č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Ďalej poukázal na to, že kniha návštev bola krátko po 22.12.2009
odcudzená neznámym páchateľom bez použitia násilia, takže zrejme jedným z členov PZ Ostô, to že

sa zrazu objavila kniha so zápismi od 6.12.2009 bolo prinajmenšom podozrivé. K znaleckému posudkuIng. Košeckého uviedol, že tento vychádza z ústnych informácií o zraneniach, nevidel telo zvieraťa,
stiahnutú kožu ani vnútorné orgány a ich prípadné poškodenie.
K vyjadreniu sa opätovne vyjadrili aj obžalovaní s tým, že L. E. st. si splnil povinnosť oznámiť

nález uhynutej zveri a založenie značky hneď ako to bolo možné. Tvrdenia poškodeného ohľadne
knihy návštev považuje za ničím nepreukázanú špekuláciu. Orgány uhynutého jeleňa nemal okrem
obžalovaného vidieť nikto, no to nebráni poškodenému, strane obžaloby a prvostupňovému súdu tvrdiť,
že bol zastrelený, čo je špekulácia, pričom znalec neurobil nič iné, len z dostupných informácií podal
odpoveď, ktorá vyvracia tieto špekulácie.

Krajský súd ako odvolací súd, preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a
mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaných je
dôvodné, okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, nesprávne však vyhodnotil vykonané dôkazy,

pričom v danom prípade sú dôvody pre postup podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Úvodom krajský súd považuje za potrebné pripomenúť, že jednou zo zásad Trestného poriadku, ktorá
je upravená v § 2 ods. 4 Tr. por. je zásada prezumpcie neviny. Z tejto zásady vyplývajú pri dokazovaní
pravidlá spočívajúce v použití zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), čo

znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktorú nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedajú dôvody
oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) a c) Tr. por. Je nutné pripomenúť, že obvinenému
musí byť vina preukázaná. Obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť
svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať

záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti. Rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží
dôkazy nemožno z toho vyvodiť záver, že takéto tvrdenie je nepravdivé. Odsudzujúci rozsudok môže
byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného a v prípade ak vina
obvineného nie je preukázaná musí obvinený byť oslobodený spod obžaloby.

Vina obvineného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.
Nemožno usudzovať vinu obvineného zo spôsobu obhajoby, napríklad z toho, že obvinený zámerne
vypovedal nepravdu, popieral isté skutočnosti alebo sa snažil zviesť vyslúchajúce orgány na falošnú
stopu a pod. Ak po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti dôležitej pre výrok o vine, je nutné rozhodnúť v prospech obvineného. Vina

obvineného musí byť preukázaná jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností na základe dôkazov
vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.

Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok
sa stal. Zistenie skutočného stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutia bola

spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť.
Za zistenie skutočného stavu veci nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej
okolnosti, keď výsledky vykonaného dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na
druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru.

V danom prípade ako už konštatoval krajský súd aj v predchádzajúcom svojom rozhodnutí (sp.zn.
2To/1/2014) je nesporné, že obaja obžalovaní sa nachádzali na mieste, kde boli ulovené jelenčatá a tiež
jeleňdruhejvekovejtriedyvčase,keďprišlahliadkapolície.Akovyplývazdokazovaniaobajaobžalovaní
mali platné poľovné lístky. V povolení na lov však nemali zapísané jelenčatá a obaja nemali zapísaný
vstup do revíru.

Krajský súd dôsledne skúmal či došlo ku konaniu tak, ako sa obžalovaným kladie za vinu. V prvom rade
je potrebné pripomenúť, že obžalovaným sa kladie za vinu, že ulovili jeleniu zver, z toho dve jelenčatá
a jeden kus jeleň druhej vekovej triedy. Bezprostredne po ulovení nevyznačili v povolení na lov údaje
o čase a druhu ulovenia, povolenie na lov nemali vyznačené v povolenke a ulovenú zver neoznačili

značkou na označenie ulovenej zveri, pričom so zverou manipulovali. Podľa skutkovej vety mali porušiť
ustanovenia § 55 ods. 10 a § 66 ods. 1, 2 písm. a), b), ods. 3 Zákona č. 274/2009 o poľovníctve.Podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu
rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany
alebo zakázaným spôsobom alebo kto ukryje, prechováva alebo na seba alebo na iného prevedie zver

alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.

Objektom ochrany pri trestnom čine pytliactva je záujem na ochrane výkonu práva poľovníctva a výkonu
práva rybárstva pred protiprávnymi zásahmi do výkonu týchto práv. Z hľadiska objektívnej stránky je
možné skutkovú podstatu trestného činu pytliactva naplniť viacerými alternatívnymi spôsobmi. Ide o

lov zveri bez povolenia, lovom zveri v čase ich ochrany, lovom zveri zakázaným spôsobom, ukrytím
neoprávnene ulovenej alebo nájdenej zveri, prechovávaním neoprávnene ulovenej alebo nájdenej zveri,
prevedením neoprávnene ulovenej alebo nájdenej zveri na seba alebo na iného. Je zrejmé, že za
neoprávnene ulovenú zver sa bude považovať zver ulovená bez potrebného povolenia. Podľa rozsudku
okresného súdu a jeho právnej vety obžalovaní lovili zver zakázaným spôsobom, čo sa absolútne
nepreukázalo. Za zakázaný spôsob lovu sa považuje spôsob lovu zveri, ktorý je uvedený v § 65 ods. 2

Zákona o poľovníctve, a to či už trávenie jedom, usmrcovanie plynom, chytanie do pascí a pod. Žiadny
z tu uvedených spôsobov nebol obžalovaným preukázaný.

Pokiaľ ide o ulovenie jeleňa druhej vekovej triedy, obžalovaný L. E. st. uviedol, že v čase, keď hľadal
jelenčatá našiel jeleňa, považoval ho za úhyn. Uviedol, že bol čiastočne ohlodaný. Vo vzťahu k jeleňovi

bolo vykonané dokazovanie na zistenie čerstvosti mäsa, či išlo o zviera, ktoré bolo skutočne uhynuté
alebo či išlo o zastrelenú zver. Na tomto mieste krajský súd konštatuje, že nie je možné vykonaným
dokazovaním vyvrátiť obhajobu obžalovaného L. E. st., ktorý uvádzal, že išlo v danom prípade o úhyn.
Orgány prípravného konania nezdokumentovali ako dôkaz kožu z jeleňa, na ktorej by bolo možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť či toto zviera bolo zastrelené alebo či skutočne bolo

tak ohlodané ako uvádza obžalovaný. Skutočnosť, že pri jeleňovi nebola koža potvrdil aj svedok Ing.
L. E.. V tomto smere nie je možné jednoznačne - bez akýchkoľvek pochybností preukázať, či jeleň bol
zastrelený, alebo uhynutý. Súd by ďalej musel vychádzať len z domnienok a predpokladov a na takomto
základe nie je možné založiť vinu obžalovaných. Je pravdou, že svedok Ing. X. I. uviedol, že kožu videl
a na nej vstrel, obžalovaný to popiera a bez objektívneho dôkazu, ktorým by bola práve koža z jeleňa

sú tieto výpovede v pozícii tvrdenia proti tvrdeniu a je nutné vychádzať zo zásady v pochybnostiach v
prospech obžalovaného.

Je pravdou, že nájdením uhynutej zveri bol poľovník povinný oznámiť bezodkladne poľovníckemu
hospodárovitak,akotovyplývazustanovenia§55ods.8Zákonaopoľovníctve. Podľanázorukrajského

súdu ide o oznamovaciu povinnosť, ktorej nedodržanie však nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť.

Pokiaľ ide o ulovené jelenčatá, obžalovaný L. E. st. ulovil jelenčatá, pričom poukazoval na to, že v
čase, keď strieľal, malo združenie ešte povolené uloviť 4 ks teliat, poukazoval na to, že tieto boli ulovené
v rámci schváleného chovu a lovu zveri. V tom čase mohli ešte uloviť štyri kusy jelenčiat. Po ulovení

kontaktoval hospodára Poľovného združenia a informoval ho, že strelil dva kusy jelenčiat, naviac si bol
u neho vyzdvihnúť ešte jednu značku na označenie ulovenej zvery. Obdobne informoval aj F. T. a žiadal
ho, aby do knihy návštev revíru poznačil, že sú stelené dva kusy jelenčiat.

Povinnosť zapisovania príslušných údajov do záznamu je nepochybne dôležitou evidenčnou

povinnosťou poľovníkov, ktorej význam z hľadiska individuálnej ochrany zvierat nie je možné
spochybňovať. Nie je však možné súhlasiť s obžalobou, že nesplnenie tejto povinnosti napĺňa
pojmové znaky pytliactva. V danom prípade obaja obžalovaní mali povolenie na lov zveri, nelovili zver
nedovoleným spôsobom a v rozpore s ďalšími zákonnými podmienkami lovu, preto nie je možné súhlasiť
s obžalobou, že samotné nevyznačenie v povolení na lov - pokiaľ ide o údaje o čase a druhu ulovenia,

nevyznačenie povolenia na lov tejto ulovenej zveri v povolenke na lov a len samotné neoznačenie
ulovenej zveri značkou na označenie ulovenej zveri, pri zachovaní všetkých ďalších zákonných
podmienok lovu zakladá zákonné znaky trestného činu pytliactva. Porušenie týchto predpisov môže
zakladať disciplinárnu zodpovednosť v zmysle priestupkového konania.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov krajský súd dospel k záveru, že nie je jednoznačne, bez
akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby,preto aplikujúc základnú zásadu trestného konania - v pochybnostiach v prospech obžalovaných - oboch
obžalovaných oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd obligatórne poškodeného odkázal s jeho nárokom na občianske
súdne konanie, a to postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná