Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206256
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415206256.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate
s.r.o., Pribinova 25 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin
Máčaj proti povinnému: Y. D., N.. XX.XX.XXXX, A. A. - F. N. M., štátny občan SR, vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava,
pod sp. zn. EX 17989/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 500,- eur s príslušenstvom,
trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.
k. 16Er/1641/2015-25 zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/1641/2015-25 zo dňa
17.12.2015 p o t v r d z u j e .

Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to s
odkazom na ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 25 ods. 1, ods. 4, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“) a § 47 ods. 1, ods. 2, § 29 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom
aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným, ako exekučný titul viesť exekúciu,
je vykonateľnosť rozhodnutia. Aby bolo určité rozhodnutie vykonateľné, musí byť doručené v súlade

s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená
povinnosť. V danom exekučnom konaní predložil oprávnený ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR
09508/14 zo dňa 27.11.2014. Vo vzťahu k doručovaniu písomností v rozhodcovskom konaní platí, že
rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných
rúk. V prípade neúspešnosti doručenia na adresu trvalého pobytu adresáta a vrátenia nedoručenej

zásielky rozhodcovskému súdu s vyznačením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, možno
podľa § 25 ods. 4 ZoRK použiť fikciu doručenia podľa § 47 a nasl. OSP. Na to, aby bola písomnosť
doručená v súlade s fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, musia byť splnené tri kumulatívne
podmienky a to nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta
písomnosti v mieste doručenia a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia
písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná

písomnosť považovaná za doručenú v súlade s fikciou doručenia. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že alternatívne OSP umožňuje aj ďalšie spôsoby doručovaniarozhodnutí, a to doručovanie opatrovníkovi, ktorý mu bol ustanovený na základe rozhodnutia súdu (§ 29
ods. 2 OSP), prípadne súd môže rozhodnúť o tom, že bude účastníkovi konania doručovať písomnosti
uložením v súdnom spise (§ 48 ods. 4 OSP). Tieto alternatívne možnosti doručovania rozhodnutí však

vyžadujú existenciu predchádzajúceho rozhodnutia súdu vo forme uznesenia. Ak takéto rozhodnutie
absentuje, nemožno spájať s doručením rozhodnutia opatrovníkovi, prípadne doručovaním v podobe
uloženia rozhodnutia v súdnom spise, účinky predpokladané zákonom. Ak sa rozhodnutie doručuje
opatrovníkovi bez predchádzajúceho rozhodnutia v zmysle § 29 ods. 2 OSP, nemožno považovať
rozhodnutie za účinne doručené adresátovi. Takéto rozhodnutie z tohto dôvodu nemôže nadobudnúť

právoplatnosť a stať sa vykonateľným. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v
rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., rozhodcovský
spis pod sp. zn. SR 09508/14, z ktorého má exekučný súd preukázané, že rozhodcovský súd doručoval
povinnémuvýzvunažalobnúodpoveďnaadresuEisnerova6131/9Bratislava,zktorejsavrátilazásielka
s vyznačením „adresát neznámy“ a následne na adresu Homolova 6, Bratislava, z ktorej sa vrátila

zásielka s vyznačením „adresát neznámy“. Následne sa v rozhodcovskom spise (č.l. 21 súdneho spisu)
nachádza vyhlásenie osoby vymenovanej za opatrovníka na prijímanie písomností zo dňa 10.11.2014,
podpísané advokátom JUDr. Erikom Semanom, v ktorom je uvedené, že advokát prebral uznesenie
zo dňa 7.11.2014 o vymenovaní za opatrovníka na prijímanie písomností v rozhodcovskom konaní a
následne je uvedené, že prebral ako vymenovaný opatrovník povinného rozhodcovský rozsudok sp. zn.

SR 09508/14 dňa 4.12.2014 (č.l. 24 súdneho spisu). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiauviedol,ževtejtosúvislostizistil,žerozhodcovskýsúdnerozhodoloustanoveníopatrovníka
povinnému podľa § 29 ods. 2 OSP, nakoľko v kompletnej predloženej fotokópii rozhodcovského
spisu sa takéto uznesenie nenachádza, pričom uznesenie podľa § 29 ods. 2 OSP nemôže nahradiť
vyššie uvedené vyhlásenie advokáta JUDr. Erika Semana. Z tohto dôvodu dospel súd prvej inštancie

k záveru, že doručením rozhodcovského rozsudku adresovanému opatrovníkovi povinného, bez
predchádzajúceho rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, nedošlo k splneniu zákonných podmienok, na
základe ktorých by bolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za doručený povinnému. Nakoľko
neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému,
súdprvejinštanciedospelkzáveru,žeoprávnenýmpredloženýexekučnýtitulnebolpovinnémudoposiaľ

účinne doručený, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani
vykonateľným. Nakoľko rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nespĺňa základný predpoklad
pre spôsobilý exekučný titul a to jeho vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade
ktorého možno viesť exekúciu a z toho dôvodu súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený jednak z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP a jednak z dôvodu neúplného
zistenia skutkového stavu veci podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP. Vo vzťahu k dôvodu odvolania
predstavujúcemu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený v odvolaní uviedol,

že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnost,i zverenej mu
Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že
exekučný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keď okrem
ustanovenia § 44 ods. 2 EP na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK

síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený má za to, že citované
ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34
ZoRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje

splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,
o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný

súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu
(odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôževyplývať z vady konania ako je oprávneným odôvodnené vyššie). Táto požiadavka materiálnej stránky
exekučného titulu podľa názoru oprávneného vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde
konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského

konania, pričom uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci (v tejto súvislosti oprávnený v odvolaní
poukázal na Nález ÚS SR 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000). Postupom súdu prvej inštancie v

tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Vo vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku neúplného zistenia skutkového stavu
veci oprávnený v predmetnom odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený poukázal

na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZoRK formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne
zisteného skutkového stavu. Ďalej oprávnený bez ďalšieho v odvolaní uviedol, že v článku 2 tejto

zmluvy (bez bližšej konkretizácie použitého pojmu „tejto zmluvy“) je následne daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi
zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. postupuje v súlade so ZoRK, ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol
preto podľa názoru oprávneného vydaný oprávneným orgánom, v konaní vedenom v zmysle ZoRK.

Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,
t.j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených

so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Odvolateľ ďalej namietal nesprávnosť právneho názoru súdu
prvej inštancie o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§
44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie,

boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom
postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP") zostali zachované aj po 1.7.2016.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 7.3.2015,
spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom, pričom
oprávneným bol ako exekučný titul predložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 09508/14 zo dňa 27.11.2014, na ktorom
je vyznačená doložka právoplatnosti dňom 30.12.2014 a vykonateľnosti dňom 2.1.2015. Súd prvej
inštancie doplnil dokazovanie vyžiadaním predmetného rozhodcovského spisu od rozhodcovského
súdu, pričom oboznámením sa s obsahom predloženého rozhodcovského spisu odvolací súd konštatuje
zistenia zhodné so zisteniami súdu prvej inštancie a to predovšetkým skutočnosť, že súčasťou

rozhodcovského spisu nie je uznesenie vydané rozhodcovským súdom o ustanovení opatrovníka
povinnému na doručovanie písomností rozhodcovského súdu, ale len „Vyhlásenie osoby vymenovanej
za opatrovníka na prijímanie písomností“ zo dňa 10.11.2014, v ktorom advokát JUDr. Erik Seman
uviedol, že preberá uznesenie zo dňa 7.11.2014 o vymenovaní za opatrovníka na prijímanie písomnostív predmetnej veci, (t.j. uznesenie, ktoré však nie je súčasťou rozhodcovského spisu) a súčasne vyjadril
svoj súhlas s vymenovaním za opatrovníka na prijímanie písomností. Následne dňa 4.12.2014 advokát
JUDr. Erik Seman potvrdil prevzatie zásielky Stáleho rozhodcovského súdu označenej ako SR 09508/14

R.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
právne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom spisu a po
preskúmaní odvolania konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a súčasne odvolací súd
uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniť
podstatné úvahy, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj
právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto

zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.
12. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z
hľadiskaskúmaniaplatnostirozhodcovskejdoložkyvprejednávanejprávnejvecisútakrozhodnéprávne
predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.

13. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017, sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže
súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie
skutkového stavu veci.
16. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o

rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2017), či rozhodnutie
je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie,
ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol
vydaný orgánom, vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba,
ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti,

ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).

17. Podľa ustálenej judikatúry bol exekučný súd v zmysle § 45 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2014
(ktoré znenie sa vzťahuje aj na prejednávanú vec), oprávnený podrobiť rozhodcovský rozsudok

prieskumu jeho súladu so zákonom.
18. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku
prekročil svoju zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná.
19. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) žaloba a rozhodcovský rozsudok sa
doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk (§ 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku); dohody

účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
20. Podľa § 51 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) súd rozhoduje uznesením, ak všeobecný
predpis o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok) neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom.21. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) ak tento zákon neustanovuje inak, na
rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi
(Občiansky súdny poriadok).

22. Podľa § 29 ods. 2 OSP pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
23. Podľa § 29 ods. 4 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení

opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.
24. Podľa § 29 ods. 5 OSP ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až 4
zastupuje účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní.
25. Odvolací súd konštatuje, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení procesného práva, účinných
v čase predmetného rozhodcovského konania je zrejmé, že ustanovenie opatrovníka povinnému
za účelom doručovania písomností mohol rozhodcovský súd realizovať jedine vydaním uznesenia

o ustanovení opatrovníka v súlade s dikciou ustanovenia § 29 OSP a až po jeho právoplatnosti
mohol rozhodcovský súd účinne doručovať písomnosti ustanovenému opatrovníkovi. Z predloženého
rozhodcovského spisu však jednoznačne vyplýva, že k takémuto zákonom predpokladanému
procesnému postupu zo strany rozhodcovského súdu nedošlo, keďže v rozhodcovskom spise sa
nenachádza právoplatné uznesenie rozhodcovského súdu o ustanovení opatrovníka povinnému na

doručovanie písomností.
26. Ako odvolací súd už uviedol, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na
ktorých rozhodnutie spočíva, oprávnený v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
Nakoľko odvolacie námietky oprávneného v časti, v ktorej oprávnený namieta nemožnosť preskúmania
rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie sú dôvodné a v časti, v ktorej súdu prvej

inštancie vytýka nesprávnosť posúdenia rozhodcovskej zmluvy nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia
a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu,
na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP)
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy
konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).