Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115209944
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115209944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcov 1/ D. 2/ C., proti žalovaným 1/ O.,
2/ T. o vybudovanie prístupovej cesty, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 22. decembra 2016, č.k. 17C/189/2015-135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia m a j ú nárok proti žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným povinnosť vybudovať spoločne a nerozdielne
na vlastné náklady na pozemku parcela reg. "C", číslo XXXX/XX v katastrálnom území R. J., obec Q.
J., vjazd z miestnej komunikácie podľa Projektu pre stavebné povolenie - "vjazd na pozemky XXXX/
X a XXXX/X" vyhotoveného O.. S. U., autorizovaným stavebným inžinierom, zo septembra 2013, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom

priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
35 ods. 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, § 488, § 489, § 494, § 563, § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 191 ods. 1, 2 CSP. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého
mal za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v
katastrálnom území R. J. parc.č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 358 m2. Pozemok parc.č.
XXXX/X, ktorý kúpili žalobcovia od žalovaných v pôvodnej výmere 992 m2, bol neskôr rozdelený na

menšie pozemky. Zároveň sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/XX, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria v rovnakom katastrálnom území. Dňa 02.05.2012 uzatvorili
sporové strany kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti v kat. úz. R. J., a to pozemok parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 992 m2 a spoluvlastnícky
podiel k pozemku parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2. Na základe
tejto kúpnej zmluvy previedli žalovaní ako predávajúci na žalobcov ako kupujúcich vlastnícke právo k
pozemku parc.č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k pozemku parc.č. XXXX/XX (teda

1/2 z celkového podielu o veľkosti 2/3 k celku, ktorého vlastníkmi boli žalovaní v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy ako predávajúci). V bode 8 článku III kúpnej zmluvy sa sporové (zároveň zmluvné)
strany dohodli na tomto ustanovení: "Predávajúci sa zaväzujú, že po vzájomnej dohode s
kupujúcimi na vlastné náklady vybudujú prístupovú cestu s konečnou povrchovou úpravou na pozemku
parcela registra C parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2 a umožnia
predávajúcim aj ich právnym nástupcom po ceste bezplatne prechádzať." V súčasnosti je pozemok

parc.č. XXXX/XX v katastrálnom území R. J. v podielovom spoluvlastníctve,
pričom žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastnia spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/24
k celku. Okrem nich sú podielovými spoluvlastníkmi aj manželia R. a I. P. (veľkosť podielu 6/24),manželia S. a E. Q. (veľkosť podielu 5/24) a S. M. (veľkosť podielu 8/24). Pozemok parc.č. XXXX/X
v katastrálnom území R. J. je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R. a I. P.. Dvoma listami
zo dňa 15.04.2015 adresovanými žalovaným na adresu ich bydliska požiadali žalobcovia žalovaných o

splnenie ich záväzku vybudovať prístupovú cestu podľa kúpnej zmluvy po ich vzájomnej dohode, t.j. v
zmysle Projektu pre stavebné povolenie - vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X vyhotoveného O.. S.
U., autorizovaným stavebným inžinierom, T. XXX/X, Q., september 2013. V septembri 2013 vypracoval
projektant O.. S. U., autorizovaný stavebný inžinier, projekt pre stavebné povolenie, ktorého investorom
bol žalovaný 1/. Tento projekt rieši vybudovanie vjazdu na pozemky XXXX/X a XXXX/X z verejnej

miestnej komunikácie. Projekt je tvorený technickou správou a výkresmi č. 1 a č. 2. Dňa 29.05.2012
vydala obec Q. J. ako stavebný úrad územné rozhodnutie, a to rozhodnutie o umiestnení stavby "Vjazd
na pozemky XXXX/X, XXXX/X" - Q. J., umiestnenej na pozemku C-KN, parc.č. XXXX/XX, katastrálne
územie R. J., tak ako je zakreslené v situačnom výkrese projektovej dokumentácie, ktorú vyhotovil
O.. S. U.. Stavebníkmi v územnom konaní boli žalovaní a manželia R. a I. P.. Dňa 24.04.2014 vydala
obec Q. J. ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie stavebné povolenie, ktorým

povolila uskutočniť stavbu "Vjazd na pozemky XXXX/X, XXXX/X" - Q. J., umiestnenej na pozemku C-
KN, parc.č. XXXX/XX, katastrálne územie R. J., ktorej projektovú dokumentáciu vyhotovil O.. S. U..
Stavebníkmi v stavebnom povolení sú žalobcovia, manželia E. a W. M., manželia R. a I. P. a manželia
S. a E. Q.. Platnosť tohto stavebného povolenia bola predĺžená a v súčasnosti je stále platné. Všetci
podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXXX/XX v kat. úz. R. J. písomne vyhlásili, že súhlasia s tým,

aby žalovaní vybudovali na ich spoločnom pozemku prístupovú cestu, ktorej vybudovania sa žalobcovia
domáhajú podanou žalobou v tomto konaní. Konštatoval, že podstatou tohto sporu je tvrdenie žalobcov,
že žalovaní si nesplnili svoj zmluvný záväzok voči nim z kúpnej zmluvy, ktorú spolu uzatvorili, a to
záväzok vybudovať po ich vzájomnej dohode prístupovú cestu na pozemku parc.č. XXXX/XX, teda
vjazd na pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X z miestnej komunikácie. Pokiaľ obrana žalovaných proti

žalobespočívalavtom,žezmluvnédojednanieopovinnostivybudovaťprístupovúcestubolodohodnuté,
avšak žalovaní ju považujú za neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť s tým, že ak by aj bolo
platné, nebola dosiahnutá podmienka písomnej dohody o tom, ako má byť cesta vybudovaná, súd prvej
inštancie konštatoval, že predmetný zmluvný záväzok žalovaných považuje za platný a žalovanými
riadne a včas nesplnený, z ktorého dôvodu rozhodol o splnení povinnosti žalovaných. Konštatoval, že

ide o zrozumiteľné a určité zmluvné dojednanie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu
SR z 01. apríla 2015 sp.zn. I. ÚS 640/2014. Súd prvej inštancie posúdil výslovné znenie predmetného
zmluvnéhodojednaniaapotomtoposúdeníkonštatoval,žeobsahomdojednanéhozáväzkujepovinnosť
žalovaných (predávajúcich) vybudovať na konkrétnom pozemku (pozemok parcela registra C č. XXXX/
XX) na vlastné náklady prístupovú cestu s konečnou povrchovou úpravou, po vzájomnej dohode s

kupujúcimi (žalobcami). Teda je formulovaná povinnosť vybudovať na konkrétnom pozemku prístupovú
cestu, ktorá je viazaná na dosiahnutie dohody so žalobcami o konkrétnom
vyhotovení cesty. Ide tak o záväzok, ktorého vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky v
zmysle § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa tohto ustanovenia vznik povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky), ktorá ak sa naplní, vznikne predmetná povinnosť. Možno čiastočne prisvedčiť

obrane žalovaných v tom zmysle, že táto povinnosť nie je vyjadrená exaktne, resp. vyčerpávajúcim
spôsobom, avšak súd nemôže úplne prisvedčiť tejto obrane žalovaných, že vymedzenie tejto povinnosti
bolo celkom neurčité, čo má za následok neplatnosť tejto časti kúpnej zmluvy (resp. tohto záväzku).
Tomu, že záväzok nie je celkom neurčitý, nasvedčuje správanie žalovaných po uzatvorení predmetnej
kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ na stretnutie so žalobcom 1/ a svedkom R. P. v apríli 2014 priniesol cenovú

ponuku na zámkovú dlažbu (túto okolnosť, ktorú uvádzali vo svojich výpovediach svedok R. P. a žalobca
1/, žalovaný vo svojej výpovedi nevyvrátil, uviedol, že si na to nepamätá). Už z tejto okolnosti je možné
vyvodzovať, že žalovaný 1/ si uvedomoval svoju povinnosť vybudovať predmetnú prístupovú cestu
(vjazd z miestnej komunikácie). V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, prečo by na
ich spoločné stretnutie nosil cenovú ponuku na zámkovú dlažbu (ktorá je, v zmysle projektu O.. S. U.,

ktorý si nechal vypracovať žalovaný 1/, konečnou povrchovou úpravou vjazdu). Žalovaný 1/ sa podľa
názoru súdu správal tak, že si bol vedomý povinnosti žalovaných vybudovať prístupovú cestu (vjazd z
miestnej komunikácie). K tvrdenej neurčitosti predmetného zmluvného dojednania súd prvej inštancie
uviedol záverom aj to, že na tvorbe tohto zmluvného dojednania participoval aj žalovaný 1/, pričom v
súčasnosti považuje toto dojednanie za neurčité a nezrozumiteľné. Takýto postoj súd vyhodnotil ako

účelový v snahe privodiť pre seba priaznivé súdne rozhodnutie. Podľa názoru súdu prvej inštancie
však úmysel vybudovať prístupovú cestu prezentovali aj pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Svedok
R. P. vypovedal, že medzi ním a žalovanými bolo takisto ústne dohodnuté, že po kúpe pozemkov
bude vybudovaná aj prístupová cesta. Svedok E. M. vypovedal, že vybudovanie cesty bolo súčasťouprocesu kúpy domu. Z týchto výpovedí vyvodil, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi sporovými
stranami sa žalovaní s ostatnými vlastníkmi pozemkov, resp. domov v predmetnej lokalite dohodli na
vybudovaní prístupovej cesty. Táto skutočnosť viedla súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní sa pred

uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy správali tak, že vybudujú na predmetnom pozemku prístupovú
cestu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z projektu, ktorý vypracoval O.. S. U., z výsluchu svedka
O.. S. U. a z výsluchu svedkyne O.. E. H. vyplýva, že žalovaní si dali vypracovať projekt vjazdu z
miestnej komunikácie na pozemku parc.č. XXXX/XX a boli stavebníkmi v územnom konaní o umiestnení
stavby, a to predmetného vjazdu. Sami teda boli činní pri jej plánovaní v rovnakom roku, ako bola

uzatvorená kúpna zmluva so žalobcami. Konštatoval, že z výpovedí svedkov R. P. a E. M., rovnako ako
z výpovedí oboch žalobcov vyplýva, že po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcami, sa žalovaný 1/ stretol
so žalobcom 1/, ale aj ostatnými podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/XX a vzájomne
prejednávali okolnosti ohľadom vybudovania prístupovej cesty. Tieto skutkové zistenia viedli súd prvej
inštancie k záveru, že žalovaní nepovažovali dojednaný záväzok o vybudovaní prístupovej cesty za
neurčitý a teda neplatný, ale naopak, boli si vedomí svojho záväzku. Nakoniec samotný žalovaný 1/

vypovedal, že považuje záväzok žalovaných za splnený, nakoľko na ceste bol vysypaný makadam
pánom M. po ich vzájomnej dohode a takisto, že sa zaviazal na vybudovanie prístupovej cesty a nie
zámkovej dlažby. Za týchto okolností je zrejmé, že obe zmluvné strany (a teda aj žalovaní) považovali
predmetné zmluvné dojednanie za určité a zrozumiteľné. Po prijatí záveru o platnosti predmetného
dojednania súd prvej inštancie ďalej uviedol, že povinnosť žalovaných vybudovať prístupovú cestu bola

podmienená dosiahnutím vzájomnej dohody, ktorej obsah nebol v predmetnom zmluvnom dojednaní
presne určený, teda mohla mať v podstate akúkoľvek podobu, avšak mala byť vzájomne dohodnutá. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že táto dohoda bola nakoniec
dosiahnutá, a to tak, že sa vybuduje podľa projektu, ktorý si dal vypracovať najprv žalovaný 1/ v roku
2012 u O.. S. U., po doplnení tohto projektu o zmeny na okolitých pozemkoch v dôsledku vybudovania

ďalších rodinných domov v okolí pozemku parc.č. XXXX/XX. Z neho vyplýva, že sa vybuduje vjazd
z miestnej komunikácie, ktorého konečnou konštrukčnou vrstvou bude zámková dlažba v hrúbke 80
mm. Dohoda o vybudovaní konkrétnej prístupovej cesty (vjazdu podľa uvedeného projektu) nebola
uzatvorená písomne. Pre svoju platnosť však nemusí mať písomnú formu, pretože si to zmluvné strany
nedojednali a zákon pre jej platnosť písomnú formu nevyžaduje. Touto dohodou sa ani nemenila ani

nerušila písomná kúpna zmluva. Preto ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka na tento právny
úkon nie je aplikovateľné. Vzhľadom k tomu, že bola uzatvorená ústne, jej existenciu mohli žalobcovia
preukazovať iba nepriamo. Vzájomnú dohodu o vybudovaní prístupovej cesty podľa projektu O.. S. U.
mal súd prvej inštancie za preukázanú po vyhodnotení výpovede žalobcu 1/, žalovaného 1/, svedka O..
S. U. a projektu O.. S. U. zo septembra 2013 v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 ods.1 Civilného

sporového poriadku. Z týchto dôkazných prostriedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca
1/ (ako jeden zo solidárnych veriteľov, popri žalobkyni 1/) sa so žalovaným 1/ (ako jedným zo solidárnych
dlžníkov, popri žalovanej 2/) dohodli na vybudovaní konkrétnej prístupovej cesty na stretnutí v U. klube
v novembri 2013, na ktoré žalovaný 1/ sám priniesol projektovú dokumentáciu vypracovanú O.. S. U. na
základe jeho žiadosti. Pritom táto projektová dokumentácia bola vyhotovená po uzatvorení predmetnej

kúpnejzmluvy.Výpoveďžalovaného1/otom,ženastretnutívU.klubesadohodliibanatom,žesacesta
vysype makadamom, považoval súd prvej inštancie za účelovú, v snahe vyhnúť sa splneniu zmluvnej
povinnosti. Svedok R. P. vypovedal, že vysypanie makadamu malo byť iba dočasným provizórnym
riešením a vo výstavbe sa malo pokračovať ďalej. Makadam tam bol vysypaný už aj predtým, pred
začatím výstavby domov, avšak ten sa v dôsledku výstavby ujazdil. Cestu mal financovať pán I. z

peňazí,ktorézískalzpredajapozemkupodcestou,takistovybavovalvšetkystavebnékonaniaauviedol,
že cesta musí mať zámkovú dlažbu, aby bola vyberateľná v prípade opravy inžinierskych sietí pri ich
poruche, alebo havárii. Všetko to, aj projektant, išlo cez pána I.. On pánovi I. preposlal e-mailom aj
zmenu miestnej situácie v súvislosti so zmenou vjazdu. Svedok E. M. vypovedal, že dokumentáciu
k ceste dal vypracovať pán I.. V novembri 2013 sa všetci dotknutí stretli v podniku U. v Q.

J., kde im pán I. potvrdil, že cestu vybuduje. Na tomto stretnutí už dokumentácia existovala. Z projektu
O.. S. U. zo septembra 2013 vyplýva, že tento bol vypracovaný v septembri 2013 a jeho investorom
bol žalovaný 1/. Výpovede uvedených svedkov a žalobcov o tom, že sa na prístupovej ceste dohodli
v zmysle tohto projektu zo septembra 2013 na stretnutí v U. klube v novembri 2013 sa súdu javia
hodnoverné. Je len prirodzené, že stavebníkmi v následnom stavebnom konaní o povolenie vybudovať

túto prístupovú cestu boli všetci podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXXX/XX, na ktorom mala
byť táto stavba postavená. To však nič nemení na existencii zmluvnej povinnosti žalovaných vybudovať
túto cestu na ich náklady. Rovnako ani to, že projektant O.. S. U. neskôr kvôli stavebnému konaniu
komunikoval so stavebníkmi, a nie so žalovanými. K argumentácii žalovaných, spočívajúcej v tvrdení,že ak by súd žalobe vyhovel, vzniklo by na strane ostatných podielových spoluvlastníkov pozemku, na
ktorom má byť vjazd vybudovaný, bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, súd prvej
inštancie uviedol, že táto argumentácia rovnako nie je dôvodná, nakoľko v danom spore ide o plnenie

zmluvnej povinnosti, teda právny dôvod plnenia je daný. Považoval za irelevantné, že z tohto plnenia
môže mať prospech aj iná osoba ako je zmluvný veriteľ, tobôž, že zmluvné plnenie sa týka spoločnej
veci. Vyslovil názor, že právna konštrukcia o vzniku bezdôvodného obohatenia je vytvorená žalobcami
len účelovo, v snahe vyhnúť sa plneniu zmluvnej povinnosti. Za nedôvodnú rovnako považoval súd prvej
inštancie obranu žalovaných, spočívajúcu v námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov, pretože

žalobcovia už nie sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovia
sa domáhajú vybudovania vjazdu na pozemku parc. č XXXX/XX, ktorého sú žalobcovia podielovými
spoluvlastníkmi, pričom všetci podieloví spoluvlastníci tohto pozemku súhlasia s jej vybudovaním v
súlade s podanou žalobou. Splnenie tejto povinnosti žalovanými nemá priamy vzťah k pozemku parc. č.
XXXX/X. H. za irelevantné, či prístupová cesta susedí s pozemkom parc. č. XXXX/X. Na jej umiestnení,
tvare, dĺžke, vyhotovení a pod. podľa predmetného projektu, ktorý je súčasťou rozsudku, táto okolnosť

nemôže nič zmeniť. Žalovaní majú povinnosť vybudovať prístupovú cestu iba na pozemku parc.č. XXXX/
XX. Nakoľko čas splnenia povinnosti vybudovať vjazd nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý
(existenciu dohody o čase splnenia predmetnej povinnosti nemal súd za preukázanú), považoval súd
prvej inštancie za potrebné na túto okolnosť aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,

je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd prvej inštancie
mal dvoma listami zo dňa 15.04.2015 adresovanými žalovaným na adresu ich bydliska za preukázané,
že žalobcovia písomne požiadali žalovaných o splnenie ich záväzku vybudovať prístupovú cestu v
zmysle projektu pre stavebné povolenie - vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X vyhotoveného O..
S. U., autorizovaným stavebným inžinierom, T. XXX/X, Q., september 2013. Tieto písomné výzvy

prevzala žalovaná 2/ za oboch žalovaných dňa 17.04.2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaní si až do
súčasnosti svoju zmluvnú povinnosť vybudovať vjazd z miestnej komunikácie nesplnili, sú v omeškaní
so splnením tejto povinnosti. Preto súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných podľa výroku I tohto
rozsudku. Súd však neprevzal žalobný návrh do výroku rozsudku v doslovnom znení, pretože tento
výrok by bol zmätočný. Je zrejmé, že žalobcovia sa žalobou domáhajú vybudovania vjazdu z miestnej

komunikácie na susedné nehnuteľnosti podľa projektu, ktorým je naprojektovaný vjazd na pozemky z
miestnejkomunikácie.Vžalobnomnávrhuvšaknavyšeuvádzajúajslovnéspojenie"vybudovaťcestu"(s
prívlastkom prístupová), ktorá je v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) iným druhom stavby ako vjazd z miestnej komunikácie, resp. cesty. Ide tak o dve rôzne plnenia.
Preto ak by súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných na vybudovanie cesty a zároveň vjazdu, takéto

rozhodnutie by bolo zmätočné a nejednoznačné. Vzhľadom však na podstatu žalobného návrhu, súd
neporušil zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v
ustanovení § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku. Ide iba o spresnenie a napravenie žalobného
návrhu prejavené vo výroku rozsudku. Rovnako tak to platí aj o tom, že podľa výroku rozsudku sú
na splnenie žalovanej povinnosti zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne. Pri rozhodnutí o

splnení povinnosti žalovaných súd prvej inštancie postupoval podľa § 232 ods. 3 CSP. Záverom súd
prvej inštancie uviedol, že nevykonal žalobcami navrhovaný dôkaz a to, výsluch projektanta O.. H. Q.
nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť zistené z jeho výsluchu (to, že žalovaný 1/ sa zaviazal vybudovať
vjazd na vlastné náklady), by neprivodil iné rozhodnutie súdu o žalobe a tieto skutočnosti boli zistené
na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané. Súd prvej inštancie týmto postupom rešpektoval zásadu

hospodárnosti súdneho konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, keď žalobcom, ktorí boli
v konaní plne úspešní, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Naďalej považujú zmluvné dojednania
obsiahnuté v článku III. bode 8 Kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2012, uzavretej medzi žalobcami ako
kupujúcimi a žalovanými ako predávajúcimi, za neurčité a neplatné. Zotrvávali na svojej doterajšej
obrane v konaní, v zmysle ktorej ich povinnosť na vybudovanie prístupovej cesty nebola viazaná

na akýkoľvek projekt či technickú správu a preto nie je možné od nich spravodlivo požadovať
vybudovanie cesty podľa špecifikácie obsiahnutej vo výroku I. napadnutého rozsudku v spojení s
technickou správou tvoriacou neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozsudku. Poukazovali predovšetkým
na svedeckú výpoveď v konaní vypočutého svedka O.. S. U. ako vypracovateľa predmetného projektu,ktorý v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že pri vypracovávaní projektu z roku 2013 bol činný s
vlastníkmi troch novopostavených domov. Jeho výpoveď zostala súdom prvej inštancie nepovšimnutá a
z jej obsahom sa v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu nijakým spôsobom nevyporiadal. Mali za

to, že svedecká výpoveď svedka O.. U. je pritom v zjavnom rozpore s tvrdeniami samotných žalobcov
ako i ďalších, v konaní vypočutých svedkov. Považovali za logické, že v konaní vypočutí svedkovia R.
P. a E. M. boli svojimi svedeckými výpoveďami motivovaní podporovať žalobcov 1/, 2/, keď s ohľadom
na existenciu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v bezprostrednom susedstve nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov 1/, 2/ budú mať priamy prospech, z povinnosti ktorej uloženia sa žalobcovia 1/, 2/

podanou žalobou voči žalovaným 1/, 2/ domáhajú. Súdu prvej inštancie vytýkali, že bez akéhokoľvek
zdôvodnenia, či vysvetlenia, považoval za preukázané a pravdivé tvrdenie svedkov R. P. a E. M.,
čo do otázky údajnej komunikácie najmä žalovaného 1/ s O.. S. U. pri vypracovávaní projektu zo
septembra 2013 oproti vlastnému tvrdeniu tohto svedka o jeho komunikácii pri vypracovávaní daného
projektu práve s uvedenými svedkami a žalobcami 1/, 2/. V tejto súvislosti považovali za podstatné
posúdenie a náležité vyhodnotenie zjavne významných rozporov z hľadiska rozhodnutia vo veci samej

súdom prvej inštancie, ale najmä z hľadiska riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Naďalej namietali, že napadnutý rozsudok čo do výroku vo veci samej nie je v spojení
s projektom tvoriaceho súčasť rozsudku s ohľadom na súčasné dispozičné riešenie územia, ktorého
sa má napadnutým rozsudkom uložená stavebná činnosť dotýkať a s tým spojené vlastnícke vzťahy,
vykonateľný. Naďalej považujú za neprípustné, aby boli napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie

zaviazaní na stavebnú činnosť vo vzťahu k CKN parc. č. XXXX/XX napriek skutočnosti, že táto je v
podielovom spoluvlastníctve aj ďalších podielových spoluvlastníkov, okrem žalobcov 1/, 2/. Za celkom
nesprávny považujú aj prezentovaný názor súdu prvej inštancie o možnosti použitia rozširujúceho
výkladu § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Predmetné ustanovenie podľa názoru žalovaných síce rieši otázku
vzťahu medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami, ale v tom smere, že každý zo spoluvlastníkov má právo

požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením
zbaví svojho záväzku voči všetkým svojim spoluvlastníkom. Podľa názoru žalovaných je preto aj pri
aplikácii§137ods.1Obč.zákonníkanevyhnutné,abyexistovalreálnyzáväzoktretejosobyvočivšetkým
podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, pričom za takéhoto stavu potom platí, že splnenia záväzku
vočitretejosobesaskutočnemôžedomáhaťktorýkoľvekzpodielovýchspoluvlastníkov.Vprejednávanej

právnej veci však o existencii prípadného záväzku žalovaných 1/, 2/ voči zostávajúcim podielovým
spoluvlastníkom dotknutej parcely č. XXXX/XX nie je možné s poukazom na uvedené hovoriť. Pokiaľ
ide o možnosť aplikácie § 513 Obč. zákonníka, toto ustanovenie podľa názoru žalovaných vôbec na
prejednávanú vec vôbec nedopadá, keďže v konaní nebola preukázaná existencia (rovnakého) záväzku
žalovaných 1/, 2/ voči zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom ako prípadným ďalším veriteľom.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli potvrdenie napadnutého
rozsudku. Nesúhlasili s tvrdením žalovaných 1/, 2/, že považujú zmluvné dojednania obsiahnuté v
článku III. bod 8 Kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2012 za neurčité a teda neplatné, v ktorej súvislosti
poukazovali na konštantné stanovisko judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý o.i. vo svojej judikatúre

opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formulácie zmluvy nemožno
z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať. Poukazovali na to, že pri výklade vôle je nutné vziať náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s jej prejavom, a to ako prebiehali rokovania o uzavretí zmluvy a
pre jej objasnenie býva významné i následné správanie strán. Považovali za zrejmé, že dotknutý článok
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu nie je štandardnou súčasťou, resp. štandardným predmetom

úpravy kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti s tým, že už zo samotného aktu podpísania zmluvy s uvedeným
(neštandardným) bodom vyplýva, že si žalovaní boli vedomí svojho záväzku na vybudovanie kompletnej
prístupovej cesty s konečnou úpravou požadovanou príslušnými technickými normami a na ich podklade
stavebným úradom. Tento záväzok navrhovali sami, bol súčasťou ich ponuky záujemcom o kúpu
pozemkov. Bez vybudovania prístupovej cesty k pozemkom určeným na stavbu rodinných domov,

ako ich žalovaní 1/, 2/ ponúkali na predaj, by boli tieto parcely nepredateľné, minimálne nie za
požadované a zaplatené kúpne ceny. Za významnú v tomto smere považujú výpoveď nezaujatej a
nestrannej svedkyne O.. H., ktorá vypovedala, že v územnom konaní pán I. vedel, ako bude vjazd
a výjazd na pozemky vyzerať, všetko je uvedené v územnom rozhodnutí a je to aj v zápisnici. Bolo
dohodnuté, že povrchová úprava bude zámková dlažba. Žalobcovia uviedli, že odborným projektom

O.. U. zo septembra 2013 sa nijako nezmenila (kvantitatívne ani kvalitatívne) povinnosť žalovaných
1/, 2/ oproti predchádzajúcemu odbornému projektu toho istého projektanta z januára 2012 (oboch
vyžiadaných od projektanta žalovanými 1/, 2/ pre účely splnenia ich záväzku vybudovať prístupovú
cestu). Odborným projektom zo septembra 2013 bol len zdokumentovaný (zakreslený) aktuálny stavvzhľadom na uskutočnenú následnú výstavbu na okolitých pozemkoch v priebehu roka 2012/2013,
o ktorej mali žalovaní 1/, 2/ bývajúci v tomto mieste vedomosť. Následné správanie strán (vzájomné
stretnutie žalovaného 1/ so žalobcami a svedkami za účelom splnenia jeho záväzku, objednanie

aktualizovaného odborného projektu v septembri 2013 žalovaným 1/ u odborného projektanta údajne
bez zaplatenia, ako tvrdil svedok O.. U., atď.) všetko nasvedčuje, že žalovaní 1/, 2/ si boli vedomí
svojho záväzku a presne vedeli, čo je jeho obsahom. Ďalej dôvodili tým, že práve projekt O.. U.
z januára 2012 dokazuje nepravdivosť tvrdenia žalovaného 1/, že nemal vedomosť o tom, čo bolo
obsahom jeho záväzku v zmluve s formuláciou „s konečnou povrchovou úpravou“, pretože na projekte

z januára 2012, ktorý si dal vyhotoviť O.. I. ešte pred uzavretím kúpnych zmlúv so žalobcami 1/, 2/, je
uvedené „Navrhovaný vjazd zámková dlažba“. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ poukazujú v odvolaní na výpoveď
O.. U. s tým, že táto mala preukázať skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno o
existencii údajnej dohody, s týmto tvrdením žalobcovia nesúhlasia a poukazujú na výpoveď O.. U. z
29.09.2016. Rovnako poukazovali na výpoveď O.. H. z 01.12.2016. Pokiaľ sa žalovaní 1/, 2/ domnievajú,
že svedkovia vypovedali účelovo alebo nepravdivo, žalobcovia uviedli, že žalovaní mali možnosť tieto

výpovede napadnúť, alebo ich vyvrátiť, pričom ani jednu z týchto možností nevyužili. Vyslovili názor, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil správanie sa žalovaných ako účelové v snahe privodiť pre seba
priaznivé súdne rozhodnutie. Opätovne poukázali na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 07.07.2016
žalovaný 1/ uznal existenciu svojho záväzku vybudovať cestu, keď tvrdí, „ja si vysvetľujem článok III. bod
8 tak, že túto svoju povinnosť už mám splnenú, nakoľko na ceste bol vysypaný makadam pánom M. po

našej vzájomnej dohode“. Zároveň poukazovali aj na ďalšie rozpory v tvrdeniach žalovaného 1/ s tým, že
tento menil svoje vyjadrenia, keď na začiatku konania v písomných podaniach tvrdil, že k žiadnej dohode
o vybudovaní vjazdu (prístupovej cesty) nedošlo, na pojednávaní dňa 07.07.2016 však svoj záväzok
uznal, teda jeho správanie je potrebné hodnotiť ako účelové. Rovnako za účelové a nepravdivé považujú
tvrdenia žalovaných 1/, 2/, že rozhodnutie je nevykonateľné. V tejto súvislosti uviedli, že stavba vjazdu

je objektívne možná. Žalovaní 1/, 2/ boli napadnutým rozsudkom zaviazaní vybudovať vjazd z miestnej
komunikácie na pozemku registra CKN XXXX/XX v k.ú. R. J.. Zmena parcelných čísel susediacich
pozemkov nemá žiaden vplyv (ani právny ani technický) na vybudovanie predmetného vjazdu. Tak isto
v rozsudku nebola uložená žalovaným 1/, 2/ povinnosť vo vzťahu k susediacim pozemkom, ale len k
pozemku CNK parc. č. XXXX/XX, na ktorom sú žalovaní povinní vybudovať vjazd podľa projektovej

dokumentácie priloženej k rozsudku. Poukázali na to, že pozemky CKN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX
vznikli rozdelením pôvodného pozemku CKN parc. č. XXXX/X na základe geometrického plánu. Slovné
spojenie vo výroku rozsudku „vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X“ je prevzatým názvom predmetného
projektu pre stavebné povolenie (ktorý je prílohou rozsudku) a nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť
rozsudku. Uviedli, že názor projektu nemá nič spoločné s vykonateľnosťou alebo logikou rozhodnutia.

V tejto súvislosti poukazovali na skutočnosť uvedenú v bode 3.3 projektu s názvom Vytýčenie objektu,
kde je uvedené „Projekt je vypracovaný v súradnicovom systéme S-JTSK, takže z digitálneho modelu je
možnévytýčiťktorýkoľvekbod.Malizato,ževzhľadomnauvedenéniejepriposudzovanívykonateľnosti
a objektívnej možnosti vybudovať vjazd vôbec relevantné číselné označenie susediacich parciel.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanými

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. Námietky žalovaných uvedené v podanom odvolaní
preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani
tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v
zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

6. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd preskúmaním obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevzhliadol dôvodnosť tejto uplatnenej odvolacej námietky.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami stranysporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v
zmysle § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 O.s.p.), pričom strane sporu musí dať
odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal svoju odpoveď na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nároku a obranou
proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť,

že žalovaní sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú, nemôže samo o sebe viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalovaných smerujú
proti nimi tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založili
svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa ich názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust.

§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

8. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

10. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaných, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil

v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver
o povinnosti žalovaných vybudovať spoločne a nerozdielne na vlastné náklady na pozemku parcela
reg. „C“, číslo XXXX/XX v k.ú. R. J., obec Q. J. vjazd z miestnej komunikácie vo výroku rozhodnutia
uvedeného projektu O.. S. U..

11. Žiadna z odvolacích námietok vznesených žalovanými nie je spôsobilou mať za následok dopad na
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné námietky, tak ako v odvolacom konaní,
produkovali žalovaní už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a s týmito sa súd prvej inštancie
v celom rozsahu správne a v potrebnom rozsahu vysporiadal.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovia, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalovaným nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).