Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Zaťková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200305
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3012200305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: T. P. M.,

nar. XX. Q. XXXX, bytom A. XXXX/X, E. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 9. marca 2012 a 22. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. marca 2012 a zo dňa
22. marca 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a písm. d) O.s.p. a vec v r a c i
a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa odvolaním zo dňa 4. apríla 2012, ktoré veľmi podrobne následne doplnil a odôvodnil
rôznymi podaniami adresovanými konajúcemu súdu, domáhal, aby súd zrušil rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. marca 2012 a 22. marca 2012 v podstate z dôvodov, že odporkyňa
mu opätovne nesprávne ustálila výšku priemerného mesačného zárobku (ďalej len PMZ) pre základný
výpočet do nároku na jeho starobný dôchodok, ktorý začal poberať k 1. júlu 1999. Poukázal na to, že
odporkyňa sa dôsledne neriadila právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovenom
vjehorozsudku,sp.zn.7So/142/2010zodňa24.novembra2011,tentonerešpektovalavplnomrozsahu,

a preto je názoru, že mu nebol starobný dôchodok správne vypočítaný. O tejto skutočnosti predložil súdu
podrobné výpočty, ktoré žiadal, aby boli vzaté do úvahy, lebo korešpondujú s dôvodmi uvádzanými v
rozsudku odvolacieho súdu a na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť
odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 2. mája 2012 a uviedla, že obe napadnuté rozhodnutia boli
po zrušení veci na ďalšie konanie dôsledne posúdené a vydané v súlade s názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vysloveného v jeho rozsudku sp.zn. 7So/142/2010 zo dňa 24. novembra 2011. K
vlastnému výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa uviedla, že tento nemá žiadnu oporu v zákone
s poukazom na konkrétne dôvody uvedené jednak v odôvodnení jej rozhodnutí, ako aj v písomnom
vyjadrení. Vzhľadom na správne a právne dôvody tam uvádzané, navrhla napadnuté rozhodnutia ako
vecne správne potvrdiť.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa a jeho

ďalšímipísomnýmipodaniami,napadnutýmirozhodnutiami,písomnýmivyjadreniamiodporkyne,spisom
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 15Sd/44/2009, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 7So/142/2010, administratívnym spisom odporkyne, výsluchom účastníkov konania a ostatnýmilistinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné priznať
úspech.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. marca 2012 odporkyňa rozhodla, že podľa
§ 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení a podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi zamietla žiadosť o
zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 22. marca 1999 do 30. júna 1999 a od 1. januára 2004
do 31. marca 2005.

Druhým napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. marca 2012 odporkyňa rozhodla, že
navrhovateľovi podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. zvýšila starobný
dôchodokod6.augusta2006nasumu10.666,-Skmesačne.Poprepočítanísumystarobnéhodôchodku
podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a po každoročných
platných valorizáciách starobného dôchodku patrí navrhovateľovi od 1. januára 2012 starobný dôchodok

v sume 458,10 Eur mesačne.

Podstatná námietka navrhovateľa spočívala podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 2.7.2012 v tom,
že zo strany odporkyne neboli započítané všetky ním doložené roky, hoci PMZ vo výške 64% bol
zvýšený na 67% PMZ, čo je konštatované aj v napadnutých rozhodnutiach, avšak vo výške starobného

dôchodku to nebolo správne zohľadnené a špecifikované, takým spôsobom, ako to uvádzal Najvyšší
súd Slovenskej republiky.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľovi bol priznaný starobný
dôchodok od 1. júla 1999, a to rozhodnutím odporkyne zo dňa 6. augusta 1999. Jeho výška bola

vypočítaná z PMZ za roky 1995 až 1991, ktorý bol 15.791,- Sk a po úprave pre výpočet dôchodku v
súlade s § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol 4.067,- Sk.V čase priznania
starobného dôchodku rozhodná doba pre jeho výpočet bola 39 rokov z celkovej preukázanej doby
zamestnania 43 rokov, čo zodpovedalo 64% PMZ, t.j. 2.974,- Sk. K dátumu priznania dôchodku sa
určila aj suma zvýšenia za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok podľa § 23 zákona č.

100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a suma zvýšenia starobného dôchodku patriaca k dátumu
priznania podľa príslušného zákona o zvýšení dôchodkov, čo sa premietlo v jednotlivých sumách
zvýšenia starobného dôchodku. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľ bol v čase od 1. júna 1996 do 27.
júla 1998 samostatne zárobkovo činnou osobou a dodatočne zaplatil poistné pre nárok na starobný
dôchodok. V dôsledku tejto skutočnosti mu bola predmetná doba poistenia nanovo zhodnotená, na jej

podklade boli vydané rozhodnutia odporkyne (z 21. marca 2001, 26. marca 2001, 2. apríla 2001, 10.
apríla 2001) a percentuálna výmera starobného dôchodku sa tým zvýšila na 67% PMZ.

Teraz preskúmavanými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X z 9. marca 2012 a 22. marca 2012
odporkyňa rozhodla nanovo, avšak dôsledne nezohľadnila v nich všetky namietané skutočnosti,

vytýkané v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Samotná podstata ich odôvodnenia
je takmer identická s predchádzajúcimi rozhodnutiami odporkyne (okrem formálnych úprav, pridaním
odsekov, zmien textu) s tým rozdielom, že v závere odporkyňa jednou vetou uvádza, že realizuje
právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/142/2010 z
24. novembra 2011. Podľa názoru súdu takéto vyvodenie záveru po vecnej stránke ako celok nie

je možné akceptovať. Nerešpektovanie právneho názoru v predchádzajúcom rozsudku citovaného
súdu vytvára základnú prekážku pre samotné preskúmavacie konanie, odhliadnuc od toho, že v
rozhodnutí absentujú ďalšie relevantné dôvody, podstatou ktorých je vyporiadanie sa s otázkou, že
jednotlivé zvýšenia starobného dôchodku podľa zákonov účinných v posudzovanom období patrili k
sume dôchodku vypočítaného ku dňu vzniku nároku na dôchodkovú dávku a nie ku dňu vzniku nároku

na výplatu dôchodku po dodatočnom zhodnotení dôb dôchodkového poistenia navrhovateľa. Náležite
nie sú uvedené ani dôvody, ktoré by skutkovo a právne objasnili skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutia odporkyne, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych
predpisov, na podklade ktorých rozhodla s poukazom na okolnosť, že rozhodnutia pre navrhovateľa
budú logické, (prečo bolo rozhodnuté určitým spôsobom, napr. zvýšenie dávky až od 6. augusta 2006)

a aj dostatočne zrozumiteľné. Na podklade uvedeného obe preskúmavané rozhodnutia odporkyne
vychádzali nielen z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale vo svojej podstate trpia vadami, ktoré
ich robia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.Z dokazovania vo veci vyplynulo, že odporkyňa za takéhoto stavu v rozpore so zákonom rozhodla o
otázke nároku - priznania, prepočtu, zvýšenia, výplaty, resp. zániku posudzovanej dávky navrhovateľa,
pričom je potrebné zdôrazniť porušenie zachovania subjektívneho práva navrhovateľa na ochranu

ústavnéhoprávanajehoprimeranéhmotnézabezpečenievstarobe(čl.39ÚstavySlovenskejrepubliky).
Argumentáciavýkladuprávnehohodnoteniaodporkyňouvytváravposudzovanejvecipochybnosti,ktoré
je potrebné odstrániť, jasne odôvodniť a to spôsobom, aby táto bola pre navrhovateľa jednoznačná,
presvedčivá a najmä zrozumiteľná.

Podľa§250jods.2písm.a)O.s.p.súdzrušínapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuapodľaokolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa§250jods.2písm.d)O.s.p.súdzrušínapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuapodľaokolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie bude odporkyňa povinná zrušiť napadnuté rozhodnutia zo dňa 9.

marca2012a22.marca2012aznovurozhodnúťvsúladesozákonom,sosvojenímsiprávnychdôvodov
už vyslovených vo veciach konajúcich súdov v plnom rozsahu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na

úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo
sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní
úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Keďže ide o návrhové konanie a
navrhovateľ si trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia písomne a ani ústne na pojednávaní neuplatnil,
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva,
ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia
a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.