Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Sedlačková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/330/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218453
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712218453.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: Dallmayr
Vending & Office k.s., Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 118, zast.: Kubicová, Benkóczki,
Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917 148 proti žalovanému: C. L.,
A.. XX.X.XXXX, O. XX/XXX, XXX XX Q. W., zast.: JUDr. Ľudmila Keményová, advokátka, Tallerova 4,
811 02 Bratislava o vydanie hnuteľnej veci takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi zariadenie typu: DéLonghi Magnifica 3500, výrobné číslo
zariadenia: 8040440139, evidenčné číslo: SK0622/CZ4299, rok výroby: 2008, a to v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
982,89 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 99,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a
náhradu trov konania vo výške 883,39 eur titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľa, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2012 domáhal voči žalovanému vydania hnuteľnej veci - zariadenia na
prípravu kávy typu DéLonghi Magnifica 3500, výrobné číslo zariadenia: 8040440139, evidenčné číslo:
SK0622/CZ4299, rok výroby: 2008. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že dňa 1.8.2008 uzavrel
so žalovaným zmluvu o prenájme zariadenia na prípravu kávy, v zmysle ktorej prenechal žalovanému
dotknuté zariadenie, ktoré bolo počas trvania zmluvy a po zániku zmluvy vo výlučnom vlastníctve
žalobcu.Žalovanýnapriekukončeniupredmetnejzmluvydotknutézariadenienaprípravukávyžalobcovi
nevrátil. Preto ho výzvou zo dňa 14.9.2012 a opätovne výzvou zo dňa 26.9.2012 vyzval na vydanie
predmetného zariadenia. Žalovaný však ku dňu podania žaloby zariadenie na prípravu kávy žalobcovi
nevrátil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.5.2013 uviedol, že zmluva nebola ukončená v súlade s
podmienkami stanovenými zmluvou, nakoľko ani jedna zo zmluvných strán nedoručila písomnú výpoveď
druhej zmluvnej strane v lehote podľa čl. V bodu 2 zmluvy. Ďalej uviedol, že má za to, že zmluva sa
preto automaticky predĺžila tak, ako to stanovuje čl. V bod 2 zmluvy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, zmluvou o prenájme zariadenia
na prípravu kávy zo dňa 1.8.2008, inštalačným protokolom zo dňa 30.7.2008, výzvou žalobcu na
vydanie veci zo dňa 10.9.2012 a 26.9.2012, e-mailovou komunikáciou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.Zo zmluvy č. Y. XX-XXXX-XXXX o prenájme zariadenia na prípravu kávy uzavretej dňa 1.8.2008
vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ sa zaväzuje prenechať žalovanému ako nájomcovi do používania
zariadenie na prípravu kávy typu DéLonghi Magnifica 3500.
Z inštalačného protokolu zo dňa 30.7.2008 súd zistil, že v tento deň bolo v prevádzke žalovaného na O.
J. Q. W. inštalované zariadenie typu DéLonghi Magnifica 3500, výrobné číslo zariadenia: 8040440139,
evidenčné číslo: SK0622/CZ4299, rok výroby: 2008.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 uviedol, že obchodný zástupca žalobcu mu ponúkol
zariadenie s tým, že po uplynutí troch rokov prejde do jeho vlastníctva, a teda na základe dôvery zmluvu
podpísal. Ďalej uviedol, že zmluvu považoval za fyzicky ukončenú, pričom výpoveď poslal mailom.
Súčasne uviedol, že si nepamätá, či ju poslal aj písomne.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať
náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 1.8.2008 uzavreli zmluvu o prenájme zariadenia na
prípravu kávu, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do
užívaniazariadenienaprípravukávy.Predmetnázmluvabolauzavretánadobuurčitú,atodo30.7.2011.
V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo k zániku zmluvy o nájme alebo či došlo k
automatickému predĺženiu platnosti zmluvy postupom podľa čl. V ods. 2 predmetnej zmluvy.
Žalobca predložil súdu e-mailovú komunikáciu ohľadom ukončenia zmluvy medzi ním a žalovaným
datovanú od 14.3.2011 do 4.5.2011, z ktorej vyplýva, že žalovaný zmluvu o prenájme písomne
vypovedal. Svedčí o tom e-mailová správa zo dňa 4.5.2011, v ktorej žalovaný uvádza, že „pošlem vám
teda ešte raz môj list, ale už doporučene, keďže som to neposlal prvýkrát doporučene“. Žalovaný na
pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 uviedol, že obchodný zástupca žalobcu mu ponúkol zariadenie s
tým, že po uplynutí troch rokov prejde do jeho vlastníctva, a teda na základe dôvery zmluvu podpísal.
Ďalej uviedol, že zmluvu považoval za fyzicky ukončenú, pričom výpoveď poslal mailom. Súčasne
uviedol, že si nepamätá, či ju poslal aj písomne.
Žalovaný zastával názor, že žalobca v konaní nepreukázal platné formálne ukončenie zmluvy ani jednou
z alternatív ukončenia zmluvné vzťahu dohodnutého v zmluve, teda písomnou dohodou zmluvných strán
alebo výpoveďou zmluvnej strany z dôvodu hrubého porušenia zmluvy druhou zmluvnou stranou. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 1 Záverečné ustanovenia bod 3, v zmysle ktorého „zmluva môže byť zmenená
alebo doplnená po dohode zmluvných strán výlučne písomným dodatkom“. Keďže nedošlo k zmene
spôsobu ukončenia trvania zmluvy písomným dodatkom, platným je spôsob ukončenia dohodnutý v
zmluve.
V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. V bodu 2 zmluvy, v zmysle ktorého „v prípade, že žiadna
zo zmluvných strán nevypovie zmluvu v priebehu posledných štyroch mesiacov pred ukončením jej
platnosti, bude vždy automaticky predĺžená o ďalších 12 mesiacov. Výpoveď musí byť doručená druhej
zmluvnej strane písomne v období medzi prvým kalendárnym dňom prvého mesiaca uvedenej lehoty a
najneskôr posledným kalendárnym dňom predposledného mesiaca uvedenej lehoty. Zmluvu je možné
ukončiť:
a) písomnou dohodou zmluvných strán.
b) výpoveďou zmluvnej strany z dôvodu hrubého porušenia zmluvy druhou zmluvnou stranou.
Na základe znenia čl. V bodu 2 predmetnej zmluvy je možné vyvodiť záver, že zmluvu je možné ukončiť
výpoveďou, písomnou dohodou a výpoveďou z dôvodu hrubého porušenia zmluvy. Podľa názoru súdu v
danom prípade došlo k výpovedi zmluvy zo strany žalovaného vykonanej elektronickými prostriedkami.Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžo 505/2009, v zmysle ktorého pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem
zákonnej definície (§3 a §4 zákona č. 215/2002 Z.z.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré
zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej
komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo
akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné strany alebo iné strany považujú za identifikačný kód,
v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Nemožno uprieť právnu účinnosť ani formám
elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ale ten, kto by ho chcel použiť na právne úkony, by
musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.
Právny úkon žalovaného - správu elektronickej pošty, ktorou žalovaný prejavil vôľu ukončiť predmetnú
zmluvu a ktorá bola dňa 31.3.2011 adresovaná z adresy elektronickej pošty žalovaného na adresu
elektronickej pošty žalobcu, je nutné považovať za riadne podpísaný platný písomný právny úkon.
Neopomenuteľná je tiež skutočnosť, že sám žalovaný vykonaním právneho úkonu vyššie popísanou
formou, považoval zmluvu o nájme za ukončenú.
K námietke žalovaného, že ukončenie zmluvy nebolo vykonané písomne, súd okrem vyššie uvedených
argumentov poukazuje na § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Z citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, teda
v posudzovanej veci žalovaný.
Na záver súd poznamenáva, že žalovaný vypovedal predmetnú zmluvu v lehotách stanovených v čl. V
ods. 2 zmluvy, teda v priebehu posledných štyroch mesiacov pre ukončením platnosti, pričom žalobcovi
bola doručená v období medzi prvým kalendárnym dňom prvého mesiaca uvedenej lehoty (teda dňom
30.3.2011) a najneskôr posledným kalendárnym dňom predposledného mesiaca uvedenej lehoty (teda
dňom 29.6.2011).
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k výpovedi
zmluvy o nájme zo dňa 1.8.2008, a preto je v zmysle čl. IV ods. 9 zmluvy povinný vrátiť žalobcovi
prenajaté zariadenie v stave, v akom mu bolo poskytnuté, riadne vyčistené, s prihliadnutím na bežné
opotrebenie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške
99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 883,39 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z:
Odmena pozostáva z:A. Tarifná odmena podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
1. prevzatie a príprava zastúpenia - 10.9.2012 - 58,69 eur + 7,63 eur režijný
paušál 66,32 eur
2. písomné podanie vo veci samej - 30.10.2012 - 58,69 eur + 7,63 eur režijný
paušál 66,32 eur
3. účasť na pojednávaní dňa 15.3.2013 - 58,69 eur + 7,81 eur režijný
paušál 66,50 eur
4. účasť na pojednávaní dňa 24.5.2013 - 58,69 eur + 7,81 eur režijný
paušál 66,50 eur
5. účasť na pojednávaní dňa 11.10.2013 - 58,69 eur + 7,81 eur režijný
paušál 66,50 eur
6. účasť na pojednávaní dňa 24.1.2014 - 58,69 eur + 8,04 eur režijný
paušál 66,73 eur
7. písomné podanie vo veci samej - 15.3.2014 - 58,69 eur + 8,04 eur režijný
paušál 66,73 eur
8. účasť na pojednávaní dňa 21.3.2014 - 58,69 eur + 8,04 eur režijný
paušál 66,73 eur
B. Náhrada za stratu času podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
15.3.2013 - strata času 1 hodina = 2 polhodiny, á 13,01 eur 26,02 eur
24.5.2013 - strata času 1 hodina = 2 polhodiny, á 13,01 eur 26,02 eur
11.10.2013 - strata času 1 hodina = 2 polhodiny, á 13,01 eur 26,02 eur
24.1.2014 - strata času 1 hodina = 2 polhodiny, á 13,40 eur 26,80 eur
21.3.2014 - strata času 1 hodina = 2 polhodiny, á 13,40 eur 26,80 eur
C. Náhrada cestovných nákladov podľa § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
cesta 15.3.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 7,2 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,511 eur/l 14,59 eur
cesta 24.5.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 7,2 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,485 eur/l 14,50 eur
cesta 11.10.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 7,2 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,475 eur/l 14,46 eur
cesta 24.1.2014 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 7,2 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,433 eur/l 14,31 eur
cesta 21.3.2014 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 7,2 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,433 eur/l 14,31 eur
Celková tarifná odmena predstavuje súčet odmeny za poskytnutie právnych služieb vo výške 532,33 eur
(A) + náhrady za stratu času vo výške 131,66 eur (B) + náhrady cestovných nákladov vo výške 72,17
eur (C) plus 20% DPH, t.j. 883,39 eur.
Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu s
poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorémubola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.