Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/742/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229323
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114229323.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: H.. R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.,
J. X, zastúpený JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 28, proti žalovanému:
Slovenský poľovnícky zväz, poľovnícke združenie Štefanovičová, so sídlom Štefanovičová 10, IČO: 35
593 369, zastúpený Mgr. Ľudmilou Krajinčákovou Blahovou, advokátkou, so sídlom Veľké Zálužie, J.

Holého 1468/1, o ochrane osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 3. októbra 2016, č. k. 7C/217/2014-146, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d
z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 03. 10. 2016, č. k. 7C/217/2014-146, zastavil konanie a žalovanému
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 07. 10.
2014 domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti, obnovenia členstva žalobcu v Poľovnom združení
Štefanovičová a náhrady nemajetkovej ujmy. V časti obnovenia členstva žalobcu súd konanie zastavil
uznesením č. k. 7C/217/2014-90, zo dňa 28. 09. 2015 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby a
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich v spore neuplatnil. Dňa 22. 09. 2016 zobral

žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia bola tá skutočnosť,
že žalovaný v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť, nemá v súčasnosti revír a ani neprejavil záujem o
získanie revíru. K späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaného, preto navrhol aplikovať
ust. § 256 CSP a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

4. Žalovaný súhlasil so spaťvzatím žaloby a zastavením konania, avšak nesúhlasil s dôvodmi, ktoré

uviedol žalobca. Tvrdenie, že žalovaný nevykonáva svoju činnosť, nie je pravdivé. Existuje aj poľovný
spolok Javor-Taráň a aj Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke združenie Štefanovičová, ktorý je
napojený na Slovenský poľovnícky zväz a nemá samostatnú právnu subjektivitu. Žalovaný hospodári len
sčlenskýmipríspevkami. Stakýmitofinančnýmiprostriedkamihospodárilajvčasepodaniažaloby
a hospodári s nimi aj v súčasnosti. Žiadny iný majetok nemá, nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný
sa snaží zbaviť svojho majetku, pretože žiadny nemá. Žalobca bol finančný hospodár, mal vedomosti s

akými finančnými prostriedkami žalovaný disponuje. Žalovaný už od roku 2015 nemal revír v užívaní,
čo sa v priebehu pojednávania niekoľkokrát spomenulo a aj žalobca povedal, že o tejto skutočnosti vie.Žalobcovi išlo celý čas len o uzatvorenie zmluvy o užívanie revíru, nie o ochranu jeho osobnosti a tento
poľovný revír získal spísaním notárskej zápisnice a následne uzatvorením zmluvy o užívaní poľovného
revíru. Žalovaný nezavinil zastavenie konania a z tohto dôvodu by mal súd zaviazať žalobcu na náhradu

trov konania, ktoré vznikli žalovanému. K späťvzatiu došlo len kvôli tomu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Súd zastavil konanie, pretože žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť a žalovaný
prejavil súhlas so zastavením konania.

5. Náhradu trov konania priznal súd žalovanému, pretože mal za preukázané, že žalobca procesne

zavinil zastavenie konania. Po zastavení konania v časti obnovenia členstva žalobcu (uznesenie č.
k. 7C/217/2014-90, zo dňa 28. 09. 2015), zostala predmetom sporu ochrana osobnosti a náhrada
nemajetkovej ujmy žalobcu.

6. Z notárskej zápisnice N 235/2016, Nz 31373/2016, spísanej JUDr. Otom Koppanom v Nitre dňa
08. 09. 2016 súd zistil, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo užívanie uznaného

poľovného revíru "Štefanovičová" pre Poľovnícku spoločnosť Agát Štefanovičová. Z notárskej zápisnice
nevyplýva, že by žalovaný zanikol.

7. Predmetom sporu bolo v rámci ochrany osobnosti ospravedlniť sa žalobcovi, preto neobstojí tvrdenie
žalobcu, že žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že nemá revír a ani neprejavil záujem o jeho

získanie. Z hľadiska úspešnosti v spore nie je podstatné, či žalovaný má revír alebo nie, pretože v
prípade úspechu žalobcu, by bol žalovaný povinný sa mu ospravedlniť. Čo sa týka argumentácie, že
žalobca by sa nedomohol nemajetkovej ujmy voči žalovanému, pretože sa snaží zbaviť majetku, tak túto
skutočnosť žalobca súdu ničím nepreukázal. Predložená notárska zápisnica tieto tvrdenia nepreukazuje
a navyše žalobca ani v samotnom spore výsluchom svedkov alebo inými dôkazmi nepreukázal, že by

bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, čo by zakladalo jeho právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

8. V zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude
rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

9. Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi priznáva
nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, alebo alternatívne, aby žiadnej zo
strán nepriznal náhradu trov konania. Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobou sa domáhal ochrany osobnosti
a náhrady nemajetkovej ujmy, pretože prišlo k zníženiu vážnosti, narušeniu dôstojnosti a dobrého
mena žalobcu v poľovníckych kruhoch, a to medzi členmi PZ Štefanovičová, ale aj členmi iných
poľovníckych združení, kde žalobcu dobre oznali. K poškodeniu dobrého mena došlo obvinením žalobcu
z hrubého porušenia finančnej disciplíny, za čo bol aj stíhaný, ďalej za spôsobenie finančnej krízy PZ a z

poškodzovania záujmov poľovníckeho združenia, za čo mu uložili najprísnejšiu sankciu, a to vylúčenie.
Od okamihu zrušenia členstva, nemohol žalobca vykonávať právo poľovníctva, čím mu vznikla finančná
ujma a nemohol sa podieľať ani na starostlivosti o revír, ktorú vykonával 40 rokov. Žalobca vyzval
žalovaného, aby mu obnovil členstvo. V polovici novembra 2014 žalovaný vydal žalobcovi Povolenku
do revíru s platnosťou do konca roka 2014. V časti obnovenia členstva následne súd prvej inštancie

konanie zastavil pre čiastočné späťvzatie žaloby. Dňa 25. 05. 2015 sa uskutočnila členská schôdza PZ
Štefanovičová, kde bolo prezentované rozhodnutie vytvoriť nové Poľovnícke združenie JAVOR.

10. Poukázal na to, že súd zastavil konanie s poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom po
predchádzajúcom súhlase žalovaného. Žalobca v konaní opakovane uvádzal, že žalovaný sa snaží

zbaviť svojej zodpovednosti voči žalobcovi vytvorením novej Poľovníckej spoločnosti Lovecký ochranný
spolok Javor Taráň. Ide tak o účelové preskupenie, aby prípadné záväzky žalovaného neboli
vymožiteľné, a teda v prípade úspechu žalobcu v konaní by nemohlo prísť k reálnemu výkonu
súdneho rozhodnutia, a to ani v časti ospravedlnenia sa, ani uhradenia nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Skutočnosť, že žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť žalobca preukázal tým, že žalovaný na

zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov uznaného Poľovného revíru Štefanová neprejavil záujem
o postúpenie poľovného revíru. Záujem prejavili len bývalí členovia žalovaného aktuálne vystupujúci ako
členovia Poľovníckej spoločnosti Lovecký ochranný spolok Javor Taráň.11. Žalobca poznamenal aj to, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku účelového správania sa
žalovaného a poukázal na § 256 CSP, ktorý vychádza z § 146 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak prišlo k
späťvzatiu návrhu pre správanie sa žalovaného, potom je žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania.

Navyše uviedol, že žalovaného vyzvali k zmierlivému riešeniu predmetného sporu. Žalovaný sa k návrhu
na uzavretie zmieru vyjadril na pojednávaní, a to tak, že s návrhom nesúhlasí, potom žalobca žiadal
priznať plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

12. Vzhľadom k uvedenému sa žalobca nestotožnil s názorom súdu, že žalobca zavinil zastavenie

konania, a preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. Pokiaľ ide o zistenie súdu, že
žalovaný zanikol, tak žalobca toto nikdy netvrdil. Uviedol len, že žalovaný neprejavil na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov uznaného Poľovného revíru Štefanovičová záujem o postúpenie
poľovného revíru, a teda reálne žalovaný nemá záujem vykonávať žiadnu poľovnú činnosť. Z hľadiska
úspešnostivsporevšakniejepodstatné,čižalovanýmárevíralebonie.Vzhľadomkuvedenémusúdvec
nesprávne právne posúdil, keď sa nevysporiadal s návrhom žalobcu na prípadnú aplikáciu ustanovenia

§ 257 CSP. Záverom poznamenal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca podal dňa 07. 10. 2014 domáhal
voči žalovanému ochrany osobnosti, obnovenia členstva žalobcu v Poľovnom združení Štefanovičová
a náhrady nemajetkovej ujmy. V časti obnovenia členstva žalobcu súd konanie zastavil uznesením č.
k. 7C/217/2014-90, zo dňa 28. 09. 2015 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania, pretože si ich v spore neuplatnil. Dňa 22. 09. 2016 zobral žalobca žalobu späť

v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia bola tá skutočnosť, že žalovaný v
súčasnostinevykonávažiadnučinnosť,nemávsúčasnostirevíraanineprejavilzáujemozískanierevíru.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil konanie a žalovanému
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 137 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných

zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že

konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktorými namietal priznanie náhrady trov

konania žalovanému, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania.

18. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa

mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

19. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej

strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o

trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

20. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.

strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie
od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná

strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

21. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna

2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

22. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán
zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a následne vecne správne rozhodol, keď
dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovanýnevykonáva činnosť, na ktorú bol zriadený. Odvolací súd teda nevzhliadol dôvodnosť námietok žalobcu,
ktoré by odôvodňovali procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 CSP, resp. § 388 CSP.

24. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že ak došlo k
zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému z
účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety

tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne.

25. Odvolací súd však poznamenáva, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 OSP.
Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom

späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré
vznikli žalovanému (R 11/1998).

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej

inštancie s tým, že správne rozhodol súd prvej inštancie, keď o trovách konania rozhodol v zmysle §
256 ods. 1 CSP, a teda že náhradu trov konania priznal strane, ktorá nezavinila zastavenie konania.
Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval v zmysle
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, a to konkrétne § 256 ods. 1, keďže zistil, že
boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného

žalobcovi. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že podľa neho žalovaný nevykonáva už žiadnu činnosť
a nemá ani záujem o získanie revíru, pričom v súčasnosti žiaden revír nemá. Späťvzatie žaloby z
uvedeného dôvodu bolo výlučne na rozhodnutí žalobcu, ktorý sa rozhodol, že nemá záujem pokračovať
v konaní a nie z dôvodu, že by zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že plnil to, čoho sa žalobca
podanou žalobou domáhal (v predmetnej veci to bolo zrušenie vylúčenia z poľovníckeho združenia a

následnéobnoveniečlenstva,zaplatenienemajetkovejujmyaospravedlneniesažalovanéhožalobcovi).

27. Odvolací súd teda dospejúc k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania keď v priebehu konania
vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, ktorý nespôsobil svojim správaním sa žalovaný, mu teda
súd prvej inštancie dôvodne uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca žalovaného vyčísli v súlade s vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z. z. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný má právo
na náhradu trov zastaveného konania, keďže bolo zistené zavinenie na strane žalobcu (§ 256 CSP).

28. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby odvolací súd aplikoval § 257 CSP, odvolací súd poznamenáva, že

dôvody na aplikáciu tohto ustanovenia v predmetnej veci nevzhliadol.

29. Podľa § 150 ods. 1 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri

prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.30. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v
ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného

práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom

prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.
decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

32. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
doúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa
§ 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

33. V zmysle judikatúry toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

34. Žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania navrhol odvolaciemu súdu zvážiť aplikáciu § 257 CSP s
tým, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa by malo byť účelové konanie žalovaného. Odvolací súd s
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti posudzoval odvolacie argumenty v súvislosti s preskúmaním
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom však zdôraznil, že pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov konania a aplikácii § 257 nie sú rozhodujúce len majetkové pomery jednotlivých strán.
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady úspechu, ktorá je primárne aplikovaná v časti
konania, kedy súd rozhoduje o uplatnenom nároku na náhradu trov konania, a preto je nevyhnutné
dôsledne preskúmať nielen osobné, majetkové, zárobkové pomery a iné pomery strán, ale je potrebné
prihliadnuť aj na postoj strán v konaní a prípadné iné okolnosti, v dôsledku čoho môže súd následne

dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom,
a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd
vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel k jednoznačnému záveru, že v danej veci nie sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Žalobca navrhol aplikáciu § 257 CSP len s poukazom na to, že konanie žalovaného považuje za
účelové, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že k tomu, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania
strane, ktorá bola v konaní úspešná, je potrebné, aby boli skutočnosti uvádzané ako dôvody hodné
osobitného zreteľa nad mieru všetkých pochybností preukázané, pretože ide o výnimku zo zásady
úspechu, ktorá sa primárne aplikuje v sporových konaniach. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, ako

aj skutočností uvádzaných v podanom odvolaní, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie s tým, že žalovanému správne priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči
žalobcovi, ako strane, ktorá zavinila zastavenie konania, keďže žalobca neosvedčil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa.36. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie
v napadnutej časti trov konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods.

1 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s CSP § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania procesne úspešnému
žalovanému nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).