Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206924
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117206924.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: S. Š., K.. X.X.XXXX, I. O. B. S., T.. A. XXX/X, právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29,
IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu
práva na zrážky zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vykonávaných za účelom
uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 21.5.2015.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.3.2017 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážkach zo mzdy. Žiadal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcovi
vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.5.2015, a tiež si uplatnil náhradu trov tohto konania.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný ktorého jedným z predmetov

činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, uzavrel so žalobcom ako
spotrebiteľom dňa 21.05.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- € (ďalej
len „úver alebo istina“). Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 150,- €. Čo sa týka samotného splácania úveru v predmetnej zmluve sa
uvádza, že žalobca - dlžník je povinný vrátiť žalovanému - veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky

spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 36-tich mesačných splátkach po 87,17 €, a to
súhrne vo výške 2.053,68 €. Postupom času však žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu, ktorým
je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36
199 222 (ďalej aj ako „zamestnávateľ navrhovateľa") o výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pričom žalobca
nemá akúkoľvek vedomosť o skutočnosti, aby niekedy so žalovaným uzatvoril akúkoľvek platnú dohodu
o zrážkach zo mzdy, na základe čoho by žalovaný bol oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky

vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy. Takýmto výkonom zrážok
zo mzdy dochádza k neoprávneným zásahom do majetku žalobcu, čím mu žalovaný neprimerane
sťažuje možnosť zabezpečovať svoje základné potreby, ako i potreby svojej rodiny. Žalobca citoval
ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou
sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi musí byť uzatvorená v písomnej forme. Mal za
to, že v prejednávanom prípade písomná forma nebola dodržaná. O uvedenom svedčí aj fakt, že

spolu s predmetnou úverovou zmluvou žalobca podpísal všeobecné obchodné podmienky k predmetnej
úverovej zmluve, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorou malo dôjsť k zabezpečeniu pohľadávkyžalovaného voči žalobcovi a dohodu o poskytovaní služieb k predmetnej úverovej zmluve, pričom tieto
dokumenty boli spolu aj so splátkovým kalendárom k predmetnej úverovej zmluve a s oznámením o
schválení úveru dlžníkovi po jednom exemplári odovzdané žalobcovi a jedno vyhotovenie si ponechal

žalovaný. Žalobca si nespomína, aby mu bola žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy predložená na podpis,
ani mu nebola vydaná.

2. Na základe uvedeného žalobca má za to, že zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané na
uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nie je možné vykonávať

v súlade so zákonom, nakoľko medzi zmluvnými stranami nebola platne uzatvorená žiadna dohoda o
zrážkach zo mzdy, minimálne z toho dôvodu, že nebola dodržaná písomná forma takejto dohody.

3. Žalobca tiež poukázal na to, že druhou zákonnou požiadavkou pre dohody o zrážkach zo mzdy v
zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je to, že na základe takejto dohody o zrážkach zo
mzdy nemôžu byť vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka vo väčšom rozsahu, než by boli vykonávané

pri výkone rozhodnutia. Preto výkon zrážok zo mzdy žalobcu je nezákonný aj z toho dôvodu, že na
uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy dochádza k výkonu zrážok zo
mzdy v podstatne väčšom rozsahu, než by boli vykonávané pri výkone rozhodnutia. Uvedené žalobca
odôvodnil tak, že pohľadávka o akú ide v prejednávanom prípade je pohľadávkou neprednostnou, na
základe čoho môže byť uspokojená len z prvej tretiny mzdy povinného (žalobcu). Zo mzdy žalobcu

sa momentálne prostredníctvom zrážok uspokojujú okrem prejednávanej pohľadávky (vyplývajúcej zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2015) aj pohľadávky z ďalších zmlúv
uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom (konkrétne aj zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zo zmluvy č. XXXXXXXXXX),
na základe čoho dochádza každý mesiac k zrážke zo mzdy navrhovateľa v prospech povinného vo

výške v súhrne 320,04 EUR (čo predstavuje súčet zrážky zo mzdy vo výške 87,17 EUR na Zmluvu
č. XXXXXXXXXX zmluva o ktorú sa jedná v prejednávanom prípade, zrážky zo mzdy vo výške 75,44
EUR zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, zrážky zo mzdy vo výške 81,99 EUR zo zmluvy č. XXXXXXXXXX
a zrážky zo mzdy vo výške 75,44 EUR zo zmluvy č. 8XXXXXXXXX). Žalobca má za to, že aj v
prípadeakjesúčasnezrážkamizomzdyuspokojovanýchviaceroneprednostnýchpohľadávok(všetkých

uspokojovaných z 1. tretiny), ani vtedy nemôže dôjsť k výkonu zrážok zo mzdy súhrne v rozsahu, než
v akom by boli uspokojované pri výkone rozhodnutia. Nakoľko výkonom predmetných zrážok zo mzdy
spolu so zrážkami zo mzdy na uspokojenie iných pohľadávok žalovaného dochádza k zrážkam zo mzdy
celkovo v sume 320,04 EUR.

4. Žalobca ďalej dôvodil, že aj v prípade, ak by medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o
zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku
vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere, takýto právny úkon by bol neplatný a to s poukazom
na ust. § 37 ods. 1, 53 ods. 5, Obč.zák.. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy by bolo potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá by nebola individuálne

dojednaná, a preto by bola neplatná (§ 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka), zabezpečenie zmluvy o
úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť navrhovateľ odmietnuť, by bolo
potrebné považovať za neplatné za neplatné v zmysle § 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka.

5. Vyššie uvedené odôvodňoval žalobca tým, že takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy

spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto
zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne
dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník")len vtedy, ak mal spotrebiteľ

reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že v
prejednávanom prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky opiera najmä o to,
že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy by bola podobne ako aj ostatná dokumentácia k predmetnej
úverovej zmluve vopred predformulovaná a predložená žalobcovi bez možnosti zmeny jej obsahu,
resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobcu. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej

zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma
zmluvnými stranami, a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre
spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach
zo mzdy, resp, vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V takomto prípade však navrhovateľ nemôže maťreálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemá možnosť zmeniť jej
obsah ani ju odmietnuť. Takéto konanie je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej
úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č.

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom
neprimerane zhoršuje svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby mal možnosť uzatvorenie
takejto dohody odmietnuť. Týmto, na
základe svojej neobmedzenej vôle, tak môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek dlh, ktorý reálne
neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek

obmedzenia tak stavia spotrebiteľa do pozície, kedy tento stráca právo disponoval s jeho príjmom ako
s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu.

6. Zároveň žalobca poukazuje na to, že takýmto spôsobom uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy
je potrebné považovať za neurčitý právny úkon v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1)Občianskeho
zákonníka, nakoľko neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje,

čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Na základe uvedeného tak mal za to, že
samotné zabezpečenie záväzku žalobcu ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy
bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a
neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru.

7. V uvedenej súvislosti tiež poukázal na to, že takýmto spôsobom uzatvorená dohoda
o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj
z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho
posúdenia nezávislým súdom. V zmysle takejto dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovateľ úveru alebo
veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok,

a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči
svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo
sporný právny vzťah. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v
rámci kontraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na
úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal

na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorého účelom je bránenie
uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej dohodou
o zrážkach zo mzdy, alebo neumožnenie vnútroštátnemu súdu vydať predbežné (neodkladné) opatrenie

za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

8. Žalobca taktiež poukázal na článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity
vtom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúci mi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti súd vydať predbežné (neodkladné) opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

9. Obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v spotrebiteľskom vzťahu bola posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka o. i. aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich.
O neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných
prípadoch, pričom žalobca poukázal na niektoré z nich a to rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa

01.06.2016 sp.zn.: 3Co/328/2015, rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 11.02.2015 sp. zn.
25 CoPr/5/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2012, sp.zn. 3Co/353/2012,
rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19.02.2013 sp. zn.: 12 C /68/2012, rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 13.03.2013 sp zn.: 17 C/91/2012, rozhodnutie Okresného súdu Svidník zo dňa
17.07.2013 sp. zn.: 6 C/144/201.

10. Žalobca zároveň na podporu svojich tvrdení uviedol, že takýmto
spôsobom uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy a zabezpečenie spotrebiteľného úveru
prostredníctvom takejto dohody považuje žalobca za neplatné taktiež s odkazom naustanovenie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako „zákon o ochrane
spotrebiteľa"), aj napriek tomu, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere došlo v čase, keď ešte
nebolo platné a účinné ustanovenie § 5a ods. 1) zákona o ochrane spotrebiteľa.

11. Žalobca ďalej argumentoval tým, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá
nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, nakoľko s poukazom na zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov Slovenskej národnej rady (ďalej len zákon o spotrebiteľských

úveroch) platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy je zrejmé, že, predmetná zmluva
o revolvingovom úvere v časti úveru ani revolvingu neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich
čerpanie úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g)zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda uvedenie či ide o hotovostné, alebo bezhotovostné čerpanie, jednorázové prípadne
uskutočnené vo viacerých platbách a pod.. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj
o celkovej výške poskytnutého úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona

o spotrebiteľských úveroch. Na základe predmetnej úverovej zmluvy mali byť zo strany žalovaného
žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- EUR. Nakoľko však hneď na začiatku
zmluvného vzťahu bol žalobcovi z istiny poskytnutého úveru zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 150,- EUR, celková suma poskytnutého úveru predstavuje len sumu 1.350,- EUR. Takýto údaj o
skutočnej výške poskytnutých finančných prostriedkov však v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere

preukázateľne absentuje. Ďalej predmetná zmluva o revolvingovom úvere v časti úveru ani revolvingu
ďalej neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má byť podľa dostupnej judikatúry určený konkrétnym dňom
splatnosti poslednej splátky.. Okrem toho zmluva o revolvingovom úvere v časti úveru ani revolvingu
neobsahuje údaj, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov tak, ako to

vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. I) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené členenie má pre
spotrebiteľazásadnývýznam,ktorýbolpotvrdenýnapr.rozhodnutímKrajskéhosúduvTrenčínevkonaní
č. 9Co/401/2012. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 20.10.2010 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala,
je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.

12. Ďalej žalobca poukazoval ma to, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje väčšie
množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré
sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a
hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Odplata

za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 17,45%, čo značne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom,
ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať dohodu
o výške ročnej odplaty v miere 17,45% z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené potvrdili súdy pri svojej
rozhodovacej činnosti napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č. k. 8Co
3/2011, rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 03.11.2015, pod sp.zn.: 9C/192/2015 - 168. V
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru
dosahovala úroveň 12,26 %, čo znamená, že v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej sadzby

prevyšuje úroveň priemernej úrokovej miery za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere (viď prehľad priemerných úrokových mier
v roku 2015 vydávaných Národnou bankou Slovenska).

13. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch

platného a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy je jednou zo základných povinností
veriteľa informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. Samotné
uzatváranie predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere prebiehalo „uponáhľaným" spôsobom, kedy
žalobcovi bolo zo strany žalovaného predložených súčasne niekoľko dokumentov stým, že ich má
podpísať a to bez toho, aby mu bol daný akýkoľvek čas na ich dostatočné preštudovanie a vyhodnotenie

výhodnosti jednotlivých parametrov úveru. Takéto konanie žalovaného je nutné považovať za závažné
porušenieustanovenia§4ods.1)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,nakoľkožalovaný
nielenže neinformoval o základných náležitostiach úveru spotrebiteľa vopred a včas, ale daný priestor
na preštudovanie si podmienok mu neposkytol ani pri samotnom uzatváraní zmluvy. Vzhľadom nato je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť
informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie
právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v

súladesustanovením§39Občianskehozákonníkajenevyhnutnévyvodiťzáveroabsolútnejneplatnosti
zmluvy o úvere.

14. Zároveň žalobca poukázal na to, že v bode 6 predmetnej zmluvy ako aj
v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere žalovaný

uvádza,žehodnotaRPMNje25,98%.Predmetnéustanoveniajepotrebnépovažovaťzanekalúpraktiku
žalovaného, nakoľko v skutočnosti výška RPMN dosahuje úroveň 34,02% (viď výpočet skutočnej
hodnoty RPMN k zmluve č. 8500115707). Žalovaný úmyselne vo svojich zmluvách, ktoré predkladá
neinformovaným spotrebiteľom, uvádza nižšie hodnoty RPMN, nakoľko neinformovaný spotrebiteľ
bez príslušného vzdelania ich výšku nevie posúdiť a výhodnosť poskytovaných úverov posudzujú
práve podľa takýchto údajov. Ak by žalovaný v predmetnej zmluve uviedol skutočnú výšku RPMN (v

prejednávanom prípade vo výške 34,02 %), mnoho spotrebiteľov by s ním zmluvu neuzavrelo. Nižšími
hodnotami RPMN ako sú reálne, žalovaný sa snaží „lepšie zapôsobiť" na svojich potencionálnych
klientov. Takýmito praktikami sa žalovaný snaží účelne získať majetkový prospech od svojich klientov.
Teda údaj o hodnote RPMN v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere je uvedený nesprávne a
v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch

sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že na základe predmetnej úverovej
zmluvy mal žalovaný právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1.350,- EUR, a to
bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Žalovaný sa však prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy

domáha prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu aj uspokojenia pohľadávky v rozsahu sumy, na ktorú
z vyššie uvedených dôvodov nemá žiaden právny nárok.

16. Žalobca sa teda s poukazom na prísl. ust. CSP domáha nariadenia neodkladného opatrenia z
dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia navrhovateľovi v danom prípade

nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jeho mzdy. Zároveň poukázal na fakt, že slovenská právna
úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť
mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy aj keď veriteľ je súkromnou
osobou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných bez akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach
zo mzdy by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka,

kým odporca sa nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných
zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobcu, že výrazným
spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb
žalobcu, ako aj jeho rodiny. Potrebu vydania neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že v
prípade ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, aj naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do

práv žalobcu prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane
žalovaného na úkor žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci
konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť
dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko žalovaný by ďalej nemohol vykonávať zrážky
zo mzdy žalobcu. K uvedenému by došlo aj v prejednávanom prípade. Žalovaný inštitút zrážok zo

mzdy využíva najmä z toho dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu (dlžníka) nie je oprávnený skúmať výšku
a zákonnosť vymáhanej pohľadávky. Naopak ak by sa v prejednávanom prípade žalovaný domáhal
uspokojenia pohľadávky súdnou cestou, jeho nároky by boli podrobované súdnej kontrole, a je nanajvýš
pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali ako nedôvodné tak, ako tomu bolo v mnohých prípadoch, v
ktorýchsúdySlovenskejrepublikyrozhodlivsporoch,vktorýchsakonaloonárokochzobdobnýchzmlúv

žalovaného. Navyše nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda. Ďalšie
konanie po nariadení neodkladného opatrenie tak podľa názoru žalobcu nie je potrebné, ba dokonca
by bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení
neodkladného opatrenia by sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by
sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o „niečom, o čom už by bolo rozhodnuté." Na základe

uvedeného preto má za to, že nariadeným neodkladným opatrením môže dôjsť k takej trvalej úpravy
pomerov medzi stranami, na základe čoho ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je
potrebné. Preto požiadal, aby súd zároveň rozhodol aj o trovách konania a poukázal na rozhodnutiaKrajského súdu Košice zo dňa 24.05.2016 pod sp. zn.: 9Co/115/2016 - 58 a Krajského súdu Nitra zo
dňa 21.12.2016 pod sp. zn.: 25Co/433/2016 - 51.

17. Žalobca k tomuto Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil aj listinné dôkazy, a to:
Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingovéhotypuč.zmluvyXXXXXXXXXz21.5.2015,ZmluvnédojednaniaZmluvyospotrebiteľskom
úvererevolvingovéhotypuspoločnostiProfiCreditSlovakia,s.r.o.,Oznámenieveriteľaoschváleníúveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500115707 zo dňa 21.5.2015, Prehľad evidovaných a

realizovaných zrážok zo zmdy k 31.1.2017, Priemerné úrokové miery z úverov, Uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/115/2016-58 zo dňa 24.5.2016, Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
25Co/433/2016-51 zo dňa 21.12.2016.

18. Z týchto predložených listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca k Návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd okrem skutočností, ktoré už boli uvedené v samotnom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalobcovi žalovaný poskytol schválený spotrebiteľský úver
revolvingového typu s mesačnou splátkou 87,17 €, poskytnutou čiastkou úveru (úverový limit) 1.500,- €,
splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 52,88 €, RPMN za úver 25,48%,
ročná úroková sadzba úveru 17,45%, priemerná RPMN za úver 37,67%, poskytnutá čiastka revolvingu
1.500,- €, celková čiastka pri revolvingu, ktorý musí dlžník zaplatiť 2.053,68 €, predpokladaná RPMN

úveru po poskytnutí revolvingu v % 25,98% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške
5,05%, poplatok za poskytnutie bol dohodnutý na 150,- €. Táto zmluva bola uzavretá dňa 21.5.2015.
Súčasťou tejto zmluvy boli aj zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., z ktorých súd zistil, že v bode 8.4. v časti Práva a povinnosti
dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 je uvedené, že ak zamestnávateľ nevykoná zrážku zo mzdy

dlžníka v riadnom výplatnom termíne (alebo urobí zrážku v čiastke nižšej ako je splátka úveru) dlžník sa
zaväzuje uhradiť do 5 kalendárnych dní príslušnú splátku alebo rozdiel medzi výškou splátky a príslušnej
zrážky na bankový účet veriteľa. Za uvedenú lehotu nevznikne veriteľovi nárok na úrok z omeškania. Ak
nebude splátka uhradená ani do 5 kalendárnych dní, je veriteľ oprávnený predložiť zamestnávateľovi
spoludlžníka 1 Dohodu o zrážkach zo mzdy spoludlžníka 1 a zamestnávateľa spoludlžníka 2 Dohodu o

zrážkach zo mzdy spoludlžníka 2. V bode 13.2 predmetnej zmluvy v časti Porušenie zmluvy o RÚ sa
uvádza, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku
podľa Zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a
spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo
mzdy, vymáhať pohľadávku zo Zmluvy o RÚ podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať

pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy, ktorú má voči
dlžníkovi inej fyzickej alebo právnickej osobe.

19. Z prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy zo dňa 31.1.2017 súd zistil, že ku dňu
31.1.2017 boli žalobcovi realizované zrážky zo mzdy a iných príjmov, a to v prospech veriteľa Profi Credit

Slovakia, zo Zmluvy č. 8500115707 mesačne vo výške 87,17 € so vznikom zrážkovej povinnosti dňa
29.10.2015 v celkovej výške 1.394,72 € k 31.1.2017.

20. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je skúmať všetky aspekty
jeho nariadenia, a teda dôkladne skúmať a zvažovať najmä, či nárok navrhovateľa tohto návrhu je

osvedčený, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery, a či bez okamžitej hoci aj len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo navrhovateľa tohto návrhu ohrozené. Ohrozenie musí byť konkrétne a
oprávnený ho musí navyše ešte osvedčiť. Skutočnosti, ktoré majú preukazovať nutnosť potreby takejto
úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané, stačí ak
sú pravdepodobné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť takáto ochrana.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa ust. § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne opraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.23. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
namietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadení
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

24. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uznesenie o zamietnutí neodkladného opatrenia umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

26. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

27. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

28. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

29. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, a tiež na zistený skutkový stav súd dospel

k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy, ktorý podal žalobca je dôvodný. Súd sa stotožnil so všetkými skutkovými tvrdeniami žalobcu
uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a tým ako odôvodnil svoj nárok. Súd
sa plne stotožňuje najmä s tvrdením, že neexistuje žiadny titul na základe, ktorého by si žalovaný
mohol voči žalobcovi uplatňovať zrážky zo mzdy, pretože z predložených listinných dôkazov, ktoré

žalobca predložil nevyplýva, že by medzi stranami došlo k osobitnému dojednaniu, resp. dohode o
zrážkach zo mzdy. V zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. v bode 8.4. a v bode 13.2. sa síce uvádza že veriteľ na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy voči
dlžníkovi, resp. spoludlžníkovi 1, resp. spoludlžníkovi 2, avšak nie je zrejmé, že by k takejto Dohode

o zrážkach zo mzdy medzi stranami sporu aj došlo. Pokiaľ by aj takáto dohoda o zrážkach zo mzdy
existovala a pokiaľ by bola iba súčasťou formulárovej a typovej zmluvy, bola by v súlade s ust. § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, aj s poukazom na § 551 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
by takáto dohoda bola súčasťou zmluvy resp. všeobecných obchodných podmienok alebo zmluvných
dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nebola by individuálne dojednaná resp. podpísaná na

samostatnej listine, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Umožňovala by totiž žalovanému
siahnuť na majetok žalobcu bez súdnej kontroly. Vykonaniu zrážok zo mzdy by sa žalobca nemohol
brániť napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jeho majetku neschválil. Teda neodkladné opatrenie
je výlučným a jediným prostriedkom na zabránenie žalovanému vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy.

Bez súdneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok by žalovaný od žalobcu na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy, teda mohol vymôcť dokonca viac ako mu v skutočnosti prislúcha, bez
rozhodnutiasúdubydošloteda,ajkvymoženiutakejsumy,naktorúbymožnoanižalovanýnároknemal.
Zamestnávateľ však žalobcovi zrážky zo mzdy vykonáva, čo žalobca preukázal listinným dôkazom s
názvom Prehľad evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy k 31.1.2017, ktorú žalobcovi na jeho

žiadosť vystavil jeho zamestnávateľ. Súd sa stotožnil aj s ďalšími argumentmi, ktoré žalobca uvádzal v
tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré podložil aj listinnými dôkazmi ( s tým, že v
zmluve je nesprávne uvedená RPMN, výška zmluvného úroku dohodnutého v zmluve odporuje dobrým
mravom a tiež s tým, že výkon predmetných zrážok zo mzdy značne prevyšuje rozsah zrážok zo mzdy,ktoré by boli žalobcovi vykonávané pri výkone rozhodnutia. Na základe uvedeného teda dochádza k
zrážkam zo mzdy vo väčšom rozsahu, než by boli vykonávané pri výkone rozhodnutia, na základe čoho
je výkon takýchto zrážok zo mzdy nezákonný).

30. Preto súd dospel k záveru, že nárok na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca osvedčil,
preukázal ho dostatočným spôsobom, priložil k nemu aj všetky listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, a podľa názoru súdu preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Prostredníctvom takto
vykonávaných zrážok zo mzdy by totiž mohlo dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania

základných potrieb žalobcu, ako aj jeho rodiny. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uzneseniaanariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmuložilžalovanémupovinnosťzdržaťsavýkonuzrážok
zo mzdy žalobcu vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500115707 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.5.2015. Súd neuložil povinnosť žalobcovi
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej z toho dôvodu, že je predpoklad, že týmto neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto považoval toto konanie za

skončené podľa § 336 ods. 1 CSP a z uvedených dôvodov bolo potrebné v rámci tohto konečného
rozhodnutia rozhodnúť aj o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia.

O trovách konania rozhodol ta k t o:

31. Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

33. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z toho dôvodu, že žalobca
bol v celom rozsahu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP).
V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.