Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/39/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110011267
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8110011267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.

decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného menom X. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. X., K. B. X., P. XX,
oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry X. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- v pobočkách X. B. V. X. dňa 10.1.2007 vykonal výber sumy vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur),
následne dňa 6.2.2007 výber vo výške 225.000,- Sk (7.468,63 Eur), dňa 14.2.2007 výber sumy 70.000,-

Sk (2.323,57 Eur), dňa 15.3.2007 výber vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 Eur), dňa 21.3.2007 výber
vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 Eur) a dňa 21.8.2007 výber sumy 34.000,- Sk (1.128,59 Eur) a
to zo spoločnej vkladnej knižky vedenej k účtu č. XXXXXXXX/XXXX vkladateľov X. Q. T. O. Č.D.
vedenej v X. B., na ktorej boli uložené ich spoločné finančné prostriedky získané v podnikateľskej
činnosti a z ktorej vykonávali výbery na základe vzájomnej ústnej dohody, pričom vyššie uvedené výbery
obvinenýuskutočnilbezsúhlasuavedomiapoškodenejO.Č.,čímtaktocelkovevybralsumu1.229.000,-
Sk (40.795,33 Eur), čím poškodenej O. Č. spôsobil škodu v sume 614.500,- Sk (20.397,66 Eur), čo

predstavuje polovicu z celkovej vybranej čiastky,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor H. X. X.H. podal na X. Q. obžalobu pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v pobočkách X.
B. V. X. dňa 10.1.2007 vykonal výber sumy vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), následne dňa 6.2.2007
výber vo výške 225.000,- Sk (7.468,63 Eur), dňa 14.2.2007 výber sumy 70.000,- Sk (2.323,57 Eur),
dňa 15.3.2007 výber vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 Eur), dňa 21.3.2007 výber vo výške 400.000,- Sk
(13.277,57Eur)adňa21.8.2007výbersumy34.000,-Sk(1.128,59Eur)atozospoločnejvkladnejknižky

vedenej k účtu č. XXXXXXXX/XXXX vkladateľov X. Q. T. O. Č. vedenej v X. B., na ktorej boli uložené ich
spoločné finančné prostriedky získané v podnikateľskej činnosti a z ktorej vykonávali výbery na základe
vzájomnej ústnej dohody, pričom vyššie uvedené výbery obvinený uskutočnil bez súhlasu a vedomia
poškodenej O. Č., čím takto celkove vybral sumu 1.229.000,- Sk (40.795,33 Eur), čím poškodenej O. Č.
spôsobilškoduvsume614.500,-Sk(20.397,66Eur),čopredstavujepolovicuzcelkovejvybranejčiastky.
Tento skutok prokurátor kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona.

Rozsudkom zo dňa 12.08.2013, č.k. XT XX/XXXX-XXX súd uznal obžalovaného vinným v zmysle
obžaloby a uložil mu peňažný trest v sume 5.000,- Eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva
mesiace.Uznesením zo dňa 28.05.2014, č.k. 1To 33/2013-495 Krajský súd v X. zrušil uvedený rozsudok a vrátil
vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súd na hlavných pojednávaniach doplnil dokazovanie v intenciách cit. rozhodnutia krajského súdu,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný X. Q. uviedol, že sa necíti byť vinným z trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu. Vo
svojej výpovedi uviedol, že vkladná knižka z ktorej uskutočňoval výbery bola výlučne jeho vkladnou

knižkou, založenou ešte v roku 1993. Dispozičné právo s ňou, na základe vzájomnej dôvery, mali len
poškodená O. Č. a jeho syn T. Q.. Obžalovaný poprel, aby táto vkladná knižka slúžila ako spoločný
účet pri podnikaní, pretože s poškodenou nemali spoločný podnik, každý z nich podnikal na svoj účet a
vo svojom mene. Podnikať začal v rovnakom čase ako poškodená, mal ale vlastný podnikateľský účet
kam odvádzal peniaze z podnikania, tento však nemal nič spoločné s peniazmi ukladanými na vkladnú
knižku. Nepotreboval teda ani nikoho súhlas na disponovanie s prostriedkami na tejto vkladnej knižke.

Dôkazom toho je aj zrušenie tejto vkladnej knižky bankou na jeho príkaz.
Obžalovaný ako dôvod preukázateľne vyšších vkladov na vkladnú knižku ako vykázaného zisku v
podnikaní, napr. v roku 2003 zisk po zdanení v sume 106.000,- Sk, vklad v tomto roku bol 300.000,- Sk, v
roku 2004 čistý zisk po zdanení 613.643,- Sk, vklad na knižku 1.328.500,- Sk, uviedol, že všetky získané
peniaze mal združené na svojom účte, ktoré neskôr rozdeľoval podľa potreby na chod domácnosti,

či podnikania, časť na vkladnú knižku. Podľa jeho vyjadrenia poškodená spája dve vkladné knižky, z
ktorých jedna bola založená ešte zua existencie družstva a na ktorú s ňou a ďalším kolegom vkladali tzv.
včielku. Až následne poškodená na jeho požiadanie založila ďalšiu vkladnú knižku, na ktorú základný
vklad poskytol on

Poškodená O. Č. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že od roku 1998 podnikala
spoločne s obžalovaným. Každý z nich mal síce firmu vedenú na vlastné meno, ona sa zaoberal
predajom stavebného materiálu, kým obžalovaný mal na starosti oblasť stavebných prác. Pracovali v
spoločných priestoroch a navzájom sa aj čase neprítomnosti zastupovali. Veľmi úzko spolupracovali, čo
sa mohlo javiť, že podnikajú spoločne. Mali aj vlastné podnikateľské účty, avšak na základe vzájomnej

ústnej dohody s obžalovaným, sa zisky z podnikania ukladali na spoločnej vkladnej knižke. Z tohto účtu
mali byť hradené spoločné výdavky súvisiace s podnikaním ako opravy, údržba, investície, rezervný fond
a pod. Dispozičné právo k účtu mali obaja, všetky vklady a výbery sa uskutočňovali s vedomím druhého.
V roku 2005 po nastúpení práceneschopnosti odovzdala poškodená vkladnú knižku, ktorú mala v tom
čase v držbe, obžalovanému, ktorý s ňou ďalej disponoval. Ešte do konca roku 2006 mala prehľad o

uskutočnených výberoch obžalovaným, keďže za tento rok vyhotovovala aj daňové priznanie pre obe
firmy. Zdôraznila, že oznámenie o koncoročnom úroku bolo písomne oznamované z banky na jej adresu
a táto suma bola pripisovaná na jej účet. Začiatkom roka 2007 požiadala obžalovaného o vkladnú knižku
za účelom preveria zostatku na tomto účte, čo jej ale bolo odopreté. V marci teda požiadala o výpis z
účtu, z ktorého zistila, že obžalovaný robil výbery z účtu bez jej vedomia a súhlasu, pričom zostatok v

tom čase predstavoval 736 597,- Sk. Vysvetlenie za akým účelom a ako bolo s prostriedkami naložené,
sa od obžalovaného nedozvedela. Zároveň v tomto čase, kedy s knižkou disponoval obžalovaný, došlo
aj k prepisu osôb oprávnených nakladať s vkladnou knižkou, kde bolo zmenené poradie disponentov a
poškodená sa z prvého miesta dostala na druhé, čo jej znemožňovalo robiť výbery z vkladnej knižky bez
jej predloženia. Tieto mohol vykonávať len obžalovaný. Koncom roka 2007 bola X. B. upovedomená,

že zostatok na účte predstavuje 2 767,- Sk. Bez jej súhlasu tak obžalovaný z tohto účtu vybral celkovú
sumu 1 228 830,- Sk.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa z odboru ekonómia a manažment D.. A. A.. Zo
záverov jej znaleckého posudku, resp. doplnku k znaleckému posudku vyplýva, že príjem obžalovaného

v rokoch 2003 až 2006, ako fyzickej osoby, neumožňoval vklady na vkladnú knižku v sumách
v akých boli uskutočnené. V prípade, ak by bol príjem obžalovaného posudzovaný ako príjem z
podnikateľskejčinnosticelkomavkladynavkladnúknižkuakopresunfinančnýchprostriedkovzískaných
z podnikateľskej činnosti, potom by vykázaná výška dosiahnutých príjmov celkom postačovala na
presunfinančnýchprostriedkovnapredmetnúvkladnúknižku.Znalkyňazároveňuviedla,ževpeňažnom

denníku za rok 2006 a v účtovnej evidencii za rok 2005 nie sú zaznamenané vklady finančných
prostriedkov na vkladnú knižku, resp. výbery pre osobnú spotrebu. Naopak, z účtovníctva poškodenej
bolo preukázané, že výbery zaznamenané v účtovníctve korešpondujú z hľadiska času a výškyfinančného obnosu s vkladmi na vkladnej knižke. Podrobný prehľad výberov a následných vkladov na
vkladnú knižku je uvedený v prílohe č. 1 a 3 vypracovaného znaleckého posudku.

Svedok T. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný a poškodená podnikali na rovnakom
mieste, ale boli to dve rozdielne firmy, pričom nemal vedomosť o tom, že by mali spoločné finančné
prostriedky. Sám pracoval ako obchodný zástupca pre firmu poškodenej ako aj pre firmu svojho otca
(obžalovaného), za čo dostával riadne odmenu. Má vedomosť o vkladnej knižke v X. B., sám v jej
prospech uskutočňoval niekoľko vkladov. Šlo však výlučne o peniaze obžalovaného, ktorému takto

splácal poskytnutú pôžičku vo výške 200.000,- Sk. Niekedy uskutočňoval vklady na základe žiadosti
obžalovaného, mimo splácanú pôžičku.

Z výpovedí svedkov U. P., P. K. T. D. V. mal súd za preukázané, že títo po právnej stránke pracovali
pre firmu poškodenej, s ktorou mali aj uzatvorené pracovné zmluvy. Príkazy k výkonu pracovnej činnosti
však prijímali ako od poškodenej, tak aj od obžalovaného. Bližšie sa nezaujímali o to, aký je medzi nimi

vzťah. S ich spolupôsobenia mali dojem, že ide o jednu firmu, v ktorej obžalovaný pôsobí ako vedúci
a poškodená ako ekonómka.

Obdobne vypovedal aj svedok D. Q., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol stálym zákazníkom
stavebnín v L., pričom s obžalovaným zvyčajne riešil stavebné práce, s poškodenou zasa nákup, platbu

a výdaj tovaru. Do detailov sa nezaoberal vnútorným delením úloh medzi obžalovaným a poškodenou, či
medzi nimi bol nejaký obchodný partnerský vzťah, ho viac menej nezaujímalo. Bral to tak, že obžalovaný
vo firme robí vedúceho a poškodená účtovníčku.

Na hlavnom pojednávaní vypočul súd aj svedka P. X., ktorý pôsobil vo firme poškodenej ako vedúci

výroby po dobu asi troch rokov. Z jeho výpovede vyplýva, že po celý čas mal za to, že poškodená
je jeho zamestnávateľom, keďže s ňou mal podpísanú pracovnú zmluvu a obžalovaný je jeho
nadriadeným. Obaja mu zadávali pracovné úlohy, aj keď vo väčšej miere obžalovaný. O pracovnom
vzťahu obžalovaného a poškodenej mal dojem, že podnikajú spoločne, keďže od oboch dostával
pracovné pokyny, obaja sa zúčastňovali pracovných porád a až po určitom čase sa dozvedel, že tomu

tak nie je. Z pomerov aké vládli vo firme, kde obžalovaný plne riadil výrobu, dával príkazy, kontroloval
vykonanú prácu, pričom pracovnú zmluvu mal podpísanú s poškodenou, nemal dôvod domnievať sa,
že ide o dve rozdielne firmy a obžalovaný s poškodenou nie sú spoločníkmi.

Zo spisu Okresného súdu X. sp. zn. XT XX/XXXX je zrejmé, že obžalovaný X. Q.T.A. bol rozsudkom

zo dňa 21.04.2015 podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry X. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že v presne nezistenom čase v období od mesiaca februára 2007 do
mesiaca júl 2007 v L., H.. X. v priestoroch skladov a predajne prevádzky O. Č. - Q. X. so sídlom L., R.. H.
Č.. XXX, bez jej súhlasu a vedomia ako vlastníčky, postupne rozpredal rôzny stavený materiál v celkovej

sume 194.181,50,- Sk pričom všetky peniaze získané z predaja staveného materiálu si ponechal pre
vlastnú potrebu, čím takto spôsobil O. Č. celkovú škodu v sume 194.181,50,- Sk (6.445,64 €). Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2015.

_________________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na dôkladnom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
riadiac sa pritom aj názorom krajského súdu naznačeným vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení,
dospel súd k záveru, že nebolo s dostatočnou istotou preukázané, že sa stal skutok uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Jepravdou,ževpredchádzajúcomsvojomrozsudkusúduznalobžalovanéhovinnýmvzmysleobžaloby.
Pri novom rozhodovaní však súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu dôslednejšie zhodnotil jednotlivé
dôkazy a prihliadnuť musel aj k pribudnuvšiemu právoplatnému rozhodnutiu tunajšieho súdu v trestnej

veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX, v ktorom konaní bol v pozícii obžalovaného X. Q. a poškodenou
bolo O.M.E. Č..Súd je i naďalej presvedčený, že neobstojí tvrdenie obžalovaného, že nikdy spoločne s poškodenou
nepodnikali, že ich firmy boli samostatnými subjektmi, ktoré nemali spoločné výdavky do infraštruktúry
podniku, opravy či sanáciu budov, v ktorých sídlili. Ich vzájomné vystupovanie a spolupôsobenie

vyvodzovalo dojem spoločného podniku, čo vo svojich výpovediach potvrdili okrem poškodenej i
svedkovia U. P., P. K., D. V. T. D.F.J. Q., o hodnovernosti ktorých súd nemal pochybnosti. Títo svedkovia
potvrdili, že pracovné pokyny dostávali tak od poškodenej ako aj od obžalovaného, rovnako aj to,
že počas doby kedy bola poškodená práceneschopná a nebola vo firme, obžalovaný vyplácal mzdy
zamestnancom, s ktorými mala uzatvorené pracovné zmluvy poškodená. Ak by nešlo o spoločné

podnikanie, nemal obžalovaný dôvod vyplácať mzdy osobám, voči ktorým nebol v žiadnom vzťahu.
Rovnaký záver vyplýva aj z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX v ktorého
odôvodnení súd konštatuje: „Súd mal za preukázané bez dôvodných pochybností, že obžalovaný
predával-vydával tovar patriaci poškodenej s jej súhlasom. Bol to štýl podnikania obžalovaného a
poškodenej najmä v časoch, kedy ich vzťahy neboli zaťažené a boli bezproblémové.“

Táto preukázaná reálnosť spoločného podnikania však sama o sebe bez ďalšieho automaticky nesvedčí
o tom, že finančné prostriedky vložené na inkriminovanú vkladnú knižku sú finančnými prostriedkami
patriacich obžalovanej i poškodenému v pomere 50:50. Proti sebe tak v tomto prípade stoja tvrdenia
obžalovaného a poškodenej, pričom verzia obžalovaného je potvrdzované aj jeho synom T. Q.. Výpoveď
svedka T. Q., ktorý vypovedal, že medzi obžalovaným a poškodenou nešlo nikdy o spoločné podnikanie,

však je v takom zrejmom nepomere k vyššie uvedeným skutkovým záverom, že ju súd musel vyhodnotiť
ako tendenčnú, zameranú na zbavenie zodpovednosti obžalovaného, ktorý je jeho otcom.

Vychádzajúc z uvedeného a za existencie dvoch verzií priebehu skutku, z ktorých ani jedna nebola
jednoznačne potvrdená, či vyvrátená, neostávalo súdu nič iné, než aplikujúc základnú zásadu trestného

práva hmotného in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech) vyhodnotiť túto pochybnosť v prospech
obžalovaného a skonštatovať, že nebolo preukázané, že sa stal skutok kladený mu za vinu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.