Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Melicherčíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25Csp/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200859
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117200859.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 03.11.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO:
35 855 673, proti žalovanej: Y. B., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 355,05 EUR s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 71,05 EUR s 5,05% ročným úrokom z omeškania
od 23.08.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou zo dňa 29.11.2016 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 355,05 EUR
s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté telekomunikačné služby a náhrady škody. Súčasne
požadoval náhradu trov konania.
2. Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 28.01.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
A8312841, v zmysle ktorej jej vypožičal 1 ks SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné
služby ním poskytované. SIM karte bolo priradené telefónne číslo 0915 813 132. Na základe Dodatku
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8312841 predal žalovanej 1 ks mobilného
telefónu LG G3 S black za zníženú kúpnu cenu 1,- EUR. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby za január 2015, z ktorého dôvodu jej vznikol nedoplatok za
neuhradené služby vo výške 71,05 EUR. Žalobca si uplatnil aj náhradu škody vo výške 284,- EUR,
ktorá suma predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónnu a jeho akciovou cenou,
teda škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaná podpisom dodatku k zmluve sa zaviazala využívať
služby, a za tieto platiť vyúčtovanú cenu. Žalovaná teda získala koncové zariadenie za zvýhodnenú cenu
pričom porušila základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 29.06.2015 vyzval žalovanú k
úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 22.08.2015. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.
3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v
osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd
písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu
miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.
6. Žalovanej bola žaloba po prešetrení jej skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená dňa
07.09.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.
7. Dňa 03.10.2017 bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 03.11.2017 doručené žalovanej v
súlade s ustanoveniami § 106 ods. 1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP, na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa
01.10.2017. Podaním zo dňa 30.10.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 03.11.2017,
navrhol aby súd konal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.
8. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na
pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať
v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
9. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovanej.
10. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
11. Dňa 28.01.2015 strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8312841,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalobcu a Cenník služieb. Na základe
predmetnej zmluvy bola žalovanej pridelená SIM karta č. 8942101 110131739948 umožňujúca
jej využívať elektro-komunikačné služby poskytované žalobcom, s účastníckym telefónnym číslom 0915
813 132. Medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý účastnícky program Panter Pro 45 s osobitným roam.
balíkom a služby v ňom uvedené. V zmysle uzavretého Dodatku k zmluve zo dňa 28.01.2015 bol
žalovanej predaný mobilný telefón LG G3 S black za zníženú kúpnu cenu 1,- EUR, ktorá bola vyčíslená
po uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Predajná cena koncového zariadenia predstavovala 285,-
EUR s DPH.
12. Z písomných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že za poskytnuté elektrokomunikačné
služby vyúčtoval žalovanej pri telefónnom čísle 0915 813 132 na základe faktúry č. 2273754260
zo dňa 08.02.2015 sumu vo výške 71,05 EUR. Nedoplatok za poskytnuté služby tak
predstavuje sumu vo výške 71,05 EUR.
13. Nakoľko faktúra uhradená nebola, pokusom o pokonávku zo dňa 29.06.2015 žalobca vyzval
žalovanú na uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 22.08.2015. Žalovaná na pokus o pokonávku
nereagovala.
14. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).
15. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejnýchslužieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd
k záveru, že žaloba v tejto časti je dôvodná. Strany sporu dňa 28.01.2015 platne uzavreli Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. A8312841, na základe ktorej vzniklo žalovanej oprávnenie využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bola povinná uhrádzať faktúrami vyúčtovanú
cenu poskytnutých služieb. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatila
úhradu za poskytnuté služby za január 2015, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny
hovorného a služieb spolu vo výške 71,05 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie tejto sumy.
18. Popri cene neuhradených služieb si žalobca uplatnil aj sumu vo výške 284,- EUR titulom náhrady
škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanej a to zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
24. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
25. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na žalobcovi.
26. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zotrvať v zmluvnom vzťahu a
platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením
právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvaťv zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z predložených
listinných dokladov je nepochybné, že žalovaná porušila povinnosť riadne a včas platiť cenu za
poskytnuté služby. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, ani z listinných dokladov nevyplýva,
že žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti, napr. tým, že žalobca
zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej a pod..
27. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) porušením právnej
povinnosti žalovanej.
28. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva
povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v
prípade porušenia povinností, ktoré mu z dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby).
Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani
viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene.
Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z dodatku k zmluve o
pripojení bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta.
29. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatkov alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v
súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti
z jej strany platiť za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve
v rámci jeho zmluvnej voľnosti. K zmenšeniu majetku žalobcu teda nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
30. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si žalobca so žalovanou v dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej
zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej
podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, takúto situáciu nemôže
žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok.
31. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej (neplatenie ceny
za služby riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu vo výške 284,- EUR, súd nárok žalobcu
na náhradu škody v uvedenej výške ako nedôvodný zamietol.
32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
33. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.34. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 10.09.2014 do 09.12.2015 0,05 %.
35. Keďže žalovaná nezaplatila dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,
z ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa
omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej sumy bola 0,05 % (zvýšených o 5 percentuálnych bodov),
od 23.08.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie do zaplatenia.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 355,05 EUR, súd mu priznal sumu
71,05 EUR. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 20,01 % úspešný
a neúspešný v pomere 79,99 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanej nárok na pomernú náhradu
trov konania vo výške 59,98 % (79,99 % - 20,01 %). Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli,
preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.